Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Matúš 16,13-23

13 Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ 14 Odpovedali: „Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ 15 Opýtal sa ich: „A vy ma za koho pokladáte?“ 16 Šimon Peter odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ 17 Ježiš mu odpovedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ 20 Vtedy učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že on je Kristus. 21 Odvtedy začal Ježiš vysvetľovať svojim učeníkom, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený. 22 Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: „Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať!“ 23 Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“

Vyznávajme: Ty si Kristus, syn Boha živého! Dnes nás Písmo stavia pred jednu z najzákladnejších a najdôležitejších otázok života. Pán kladie Svojim učeníkom dve otázky: za koho pokladajú ľudia Syna človeka a za koho Ho pokladajú oni sami – Jeho najbližší. Z úst pohotového Petra (akoby hovorcu všetkých) zaznieva jedno z najkrajších vyznaní: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Na tomto vyznaní neskôr Pán Ježiš zakladá Svoju cirkev so zasľúbením, že ju „ani brány pekelné nepremôžu“. Petrovi v tej chvíli muselo stúpnuť sebavedomie. No vzápätí sa mení téma rozhovoru a Peter je nazvaný satanom. Akoby nič nepochopil a ani to vyznanie nemyslel vážne, a to do dôsledkov. Akoby opustil Božiu perspektívu a všetko, čo sa muselo stať pre jeho i našu záchranu, hodnotil len z ľudského pohľadu. Satan sa neustále usiluje, aby sme na Boha nebrali ohľad. Dávajme si na to pozor – nielen dnes – a (ako píše apoštol Pavol) „nedávajme miesto diablovi!“, ale slovom i svojím životom vyznávajme Ježiša ako Krista a ako Syna Boha živého! Ďakujme za všetko, čo sa muselo stať pre našu záchranu: že Pán Ježiš musel ísť do Jeruzalema, že musel mnoho trpieť od starších, veľkňazov i zákonníkov, že musel byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych. Jemu chvála a sláva za všetko!

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Pomazaný, Syn Boha živého. Odpusť mi, že na to pri rozhodovaní často zabúdam. Prenikaj ma Svojím Duchom a veď Tvojou múdrosťou a láskou. Amen.

V zhromaždení Ťa, Hospodine, chcem chváliť. Žalmy 22,23

Ježiš sa modlil za Svojich učeníkov: A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno. Ján 17,22

Filemonovi 1-16(17-22) :: Modlíme sa za: Sobotište (MyS)

Matúš 16,1-12

1 Nato prišli farizeji a saduceji a podrobili ho skúške. Žiadali, aby im ukázal znamenie z neba. 2 On im však odpovedal: „Keď nastane večer, hovoríte: ‚Bude pekne, nebo sa červenie.‘ 3 A ráno: ‚Dnes bude nečas, nebo je červené a zamračené.‘ Vzhľad oblohy viete posúdiť a znamenia čias neviete? 4 Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak Jonášovo znamenie.“ Nechal ich tam a odišiel. 5 Keď učeníci išli na druhý breh, zabudli si vziať chleby. 6 Ježiš im povedal: „Dajte si pozor a vyvarujte sa kvasu farizejov a saducejov.“ 7 Premýšľali teda a hovorili: „Nevzali sme si chleby.“ 8 Ježiš to spozoroval a povedal: „Maloverní, čo rozmýšľate o tom, že nemáte chleby? 9 Ešte nechápete, a ani sa nepamätáte na tých päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali? 10 Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí a koľko košíkov ste nazbierali? 11 Ako to, že nerozumiete, že som vám nehovoril o chleboch? Varujte sa však kvasu farizejov a saducejov.“ 12 Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa varovali chlebového kvasu, ale učenia farizejov a saducejov.

Pán Ježiš a Slovo Božie. Ak chceme Pána Ježiša spoznať, čítajme Slovo Božie! Iste, niekedy to chce nájsť si viac času. Pán Ježiš bol s učeníkmi, učil ich – a koľko trpezlivosti na to musel mať?! „Čo to rozmýšľate medzi sebou, vy, ľudia malej viery?… ešte nerozumiete?“ (Mt 16,8-9). Ani ja nerozumiem: Ako mohol byť niekto farizejom, keď mal Boží zákon? Brat Prof. Kolb to vysvetľuje takto: „Kresťania s prílišným dôrazom na svoju zbožnosť – v prílišnej snahe žiť bezúhonne, zbožne, vojdú buď do zúfalstva: Neviem rásť v posvätení. Majú pocit viny za všetko, čo bolo treba a oni nedokázali. Alebo vojdú do samospravodlivosti, lebo si namýšľajú, že sa stali už lepšími v nasledovaní Pána Ježiša ako väčšina evanjelikov a určite už nie sú ako ostatní hriešnici. Na druhej strane evanjelium bez zákona vedie ku falošnej ubezpečenosti: veď Pán Boh je dobrý, On mi všetko odpustí. Lacná milosť. Nie je jednoduché kresťanovi rozlíšiť, poznať, či potrebuje viac zákona alebo viac evanjelia alebo oboje. To je jedna z úloh, ktoré ako Božie deti máme riešiť a správne žiť deň čo deň.“ A my chceme žiť správne nielen ako jednotlivci, ale aj v jednote a láske so svojimi domácimi, v rodine, v cirkevnom zbore. Našou úlohou je svedčiť o Pánovi Ježišovi, vkladať do sŕdc ľudí okolo nás ten pravý „kvas“ Božieho Slova – Evanjelium: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu“ (Mt 13,33).

Modlitba: Pane, Hospodine, prosíme Ťa, požehnaj nám bystrú myseľ a čisté srdce a veď nás Duchom Svätým, aby sme čítali a počúvali Tvoje Slovo a podľa neho aj konali a boli dobrým kvasom, v mene Pána Ježiša Krista. Amen.

Hospodin hovorí: Sami ste videli, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. 2.Mojžišova 19,4

Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. Židom 10,35

Galatským 5,22-26 :: Modlíme sa za: Smrečany (LOS)

Matúš 15,29-39

29 Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol. 30 Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. 31 Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. 32 Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.“ 33 Učeníci mu odpovedali: „Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?“ 34 Ježiš sa spýtal: „Koľko chlebov máte?“ Odpovedali: „Sedem a niekoľko rybičiek.“ 35 Nato rozkázal zástupom posadať si na zem. 36 Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37 Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte sedem plných košov nalámaných zvyškov. 38 Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. 39 Potom zástupy rozpustil, nastúpil do člna a prišiel do kraja Magadan.

V Božej láske, v Božej škole. Zástupy chodili za Pánom Ježišom, vyhľadávali Ho, počúvali Jeho kázanie, podobenstvá… Keď zistili, že má moc uzdravovať rozličné neduhy, dokonca aj slepotu, čudovali sa a „oslavovali Boha Izraelovho“ (v. 31). Aj to sa im páčilo, že ich nasýtil. – – My teraz máme za úlohu niesť kríž a nasledovať Pána Ježiša. Tak sa s Božou láskou dialo i v Misijnom stredisku v Matejkovej. Už vlani 3. marca, keď vypukla vojna, prijali vyše 60 utečencov – ženy s deťmi z Ukrajiny. Brat vedúci (Vladimír Daniš) sa s plným nasadením staral, aby utečencom nechýbalo jedlo a potraviny na každý deň. K tomu vybavovanie dokladov, cudzinecká polícia, hľadanie zamestnania, vyučovanie pre deti… Brat vedúci však myslel aj na to najdôležitejšie: na Evanjelium Pána Ježiša Krista pre utečencov. Keď sme nerobili zahraničnú misiu na Ukrajine, keď bol mier – teraz sú tu a máme im možnosť svedčiť slovom i skutkom o obeti Pána Ježiša na Golgote za nás.

Modlitba: Milý Otče, daj na nás pozor, aby našou hlavnou prioritou bola služba z lásky a aby sme vedeli poslúžiť nielen jedlom a liekmi, ale aby sme aj svedčili o Evanjeliu nášho Pána, Ježiša Krista, o Tebe, o Tvojej milosti a večnom živote. Amen.

Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako spoliehať sa na človeka. Žalmy 118,8

Pavol píše: Pri mojej prvej obrane nikto nebol pri mne, všetci ma opustili. Nech sa im to nezaráta. Pán však stál pri mne a posilňoval ma. 2.Timoteovi 4,16-17

5.Mojžišova 26,1-11 :: Modlíme sa za: Slovenské Pravno (TuS)

14. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 17,11-19

 11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali 13 a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. 15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 17 Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“

Nezabudol si na niečo? Touto otázkou často pripomíname malým deťom, že za to, čo dostali, sa majú poďakovať. Dnešný text hovorí o tom, že ďakovať nezabúdajú len deti, ale často aj dospelí, ktorí dostali niečo oveľa vzácnejšie než čokoládu či malý darček… Malomocní dostali od Ježiša uzdravenie a novú šancu na život. Úžasný a nepredstaviteľný dar, ale len jeden sa vrátil, aby sa Mu poďakoval. Obávam sa, že v našej dobe je ten pomer nevďačných k vďačným ešte horší. Koľkí z tých, ktorí počuli Ježišove slová uzdravenia, majú potrebu poďakovať sa Mu zaň v kostole aspoň raz v týždni? A my, ktorí tam chodíme, sme Mu vďační? Uvedomujeme si, čo nám Boh v Kristovi dal? Moje srdce má problém s vďačnosťou. Keď nemám chuť spievať piesne chvály a vďačnosti, je to neklamný signál toho, že mi uniká niečo podstatné. Zabudla som, kto som pred Bohom a čo mi dal. Zamotala som sa do vlastných lží o tom, kto skutočne som. Odpusť, Pane! A musím znovu pripomenúť svojej duši, aby na to nezabúdala. „Dobroreč duša moja Hospodinu a celé moje vnútro Jeho svätému menu. Dobroreč duša moja Hospodinu a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia. On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje choroby“ (Ž 103). Nezabudni! Ani dnes.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že pôsobíš v mojom živote. Odpusť, že si všímam viac to zlé, čo prichádza z hriechu a od diabla. Daj mi srdce plné radosti z Teba, aby uvidelo Tvoje dobré diela. Amen.

Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia. 1.Mojžišova 41,52

No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji. Rímskym 5,3-4

Rímskym 8,14-17 :: 1.Mojžišova 28,10-19a(19b-22) :: Žalmy 16 :: Modlíme sa za: Združenie ev. duchovných

Matúš 15,21-28

21 Ježiš odtiaľ vyšiel a utiahol sa do okolia Týru a Sidonu. 22 Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“ 23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: „Zbav sa jej, lebo kričí za nami.“ 24 Odpovedal im: „Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.“ 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26 On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27 No ona povedala: „Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia omrvinkami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ 28 Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.

Vytrvalá a prekážky premáhajúca viera zvíťazí. Pán Ježiš chce nájsť odpočinok od davu v pohanskejkrajine, kam sa utiahol do ticha. Len čo vchádza do domu, nastáva koniec ticha. Prichádza žena, ktorá Ho prosí o uzdravenie svojej dcéry. Pán Ježiš jej však neodpovedá. Evanjelista nevysvetľuje, prečo Pán Ježiš mlčí, ale ukazuje, ako konať, keď Pán Ježiš mlčí: Ženu neodradilo Jeho mlčanie. Hnala ju núdza, s ktorou prišla k Pánovi Ježišovi ešte bližšie a ešte naliehavejšie Mu predostrela svoju prosbu. Jej prosby boli také vytrvalé, že učeníci žiadali Pána, aby jej pomohol. Táto žena, ktorá bola zároveň matkou, presne vedela, čo žiada a prečo nemôže odísť skôr, kým neurobí všetko pre záchranu svojej milovanej dcéry. Neurazí ju pokorujúca Ježišova odpoveď ani Jeho odmietnutie. Nech si ľudia o nej myslia čo chcú, keď kričí, ona sa musí týmto židovským mužom vnucovať. Nemôže sa dať odradiť, nemôže sa vzdať nádeje, lebo vie, že Pán Ježiš má moc uzdraviť jej dcéru, pomôcť jej, vyslobodiť ju z trápenia. Neurazí ju ani prirovnanie k psom. Ona musí vo svojej ceste pokračovať, pre svoju aj pre záchranu svojej dcéry. Musí Ho prosiť, musí Mu vo svojej beznádeji veriť. – – Kiežby nás ťažkosti života privádzali k Pánovi Ježišovi a k tomu, aby sme len v Ňom nachádzali východisko zo svojej situácie a aby sme boli vytrvalí vo svojich modlitbách a viere v Neho!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás nerozmaznávaš, ale zažívame aj ťažkosti. Odpusť mi, že sa v nich neviem natrvalo primknúť k Ježišovi. Neustále ma s Ním zjednocuj. Amen.

Večne pamätá na Svoju zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Žalmy 105,8

Veď neodvolateľné sú Božie dary milosti a povolanie. Rímskym 11,29

Júda 1.2.20-25 :: Modlíme sa za: Slovenská Ves (TaS)

Matúš 15,1-20

1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa: 2 „Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb!“ 3 On im odpovedal: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? 4 Veď Boh povedal: Ctiotca a matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. 5 Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek, čím by som ti mal pomôcť, je obetný dar,‘ 6 ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. 7 Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: 8 Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 9 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.“ 10 Nato zavolal zástup a povedal im: „Počujte a pochopte! 11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ 12 Tu prišli učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo?“ 13 On im odpovedal: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená. 14 Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ 15 Peter mu nato povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo!“ 16 On odpovedal: „Či ste ešte aj vy takí nechápaví? 17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do žalúdka a vylúči sa do stoky? 18 No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19 Zo srdca totiž vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania. 20 To sú veci, ktoré človeka poškvrňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.“

Špinavé ruky v správaní sa k druhým. Židia z Jeruzalema prichádzajú do Galiley za Ježišom, aby sa Ho spýtali, prečo si Jeho učeníci neumývajú ruky, keď jedia chlieb, čím prestupujú obyčaje predkov. On im odpovedá protiotázkou: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?“ Zmysel Ježišovej odpovede je v tom, že farizeji boli porušovateľmi Božieho zákona a nerešpektovali prikázania pre ľudské podanie. Podľa nich bola tradícia argumentom na ospravedlnenie ich nemilosrdného a neláskavého správania sa k svojim najbližším. Konali pokrytecky. – – Sme od takéhoto myslenia ďaleko? V cirkevných zboroch máme dôležitú úlohu: chodiť na zborové podujatia, hovoriť o náboženských veciach, snažiť sa pre Božie dielo získať nových zapálených ľudí. No dbáme aj o povinnosti, ktoré nám dal Pán Boh vo vlastnom dome, v zamestnaní, v starostlivosti o deti a vnúčatá, či v starostlivosti o chorých vo svojej domácnosti? Byť poctivý v sebazapieraní vo vlastnej domácnosti je náročnejšie, ako pestovať svoje zbožné „ja“ v spoločenstve veriacich v zbore. Zlé reči v domácnosti len potvrdzujú naše skazené srdcia. Zlé myšlienky sa nevylúčia prirodzeným spôsobom, lebo ich nosíme všade so sebou ako svoj vnútorný majetok. Naša reč pri najbližších svedčí o našej biede a znečistení hriechom. Vyznávajme to Pánovi, ktorý nás očistí a otvorí nám vnútorný zrak, aby sme videli a počuli svojho Spasiteľa aj blížneho.

Modlitba: Bože, ďakujem, že Ti nejde o obrady, ale o srdce. Odpusť mi, že ja sa uspokojím s tým prvým. Premieňaj moje srdce, nech Ťa doň vpustím a prinesieš prostredníctvom mňa veľa lásky. Amen.

Tvoji mŕtvi budú žiť. Izaiáš 26,19

Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva. Židom 12,1

Jakub 2,5-13 :: Modlíme sa za: Slovenská Ľupča (ZvS)

Matúš 14,22-36

22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť do člna a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Čln bol vzdialený od brehu už mnoho stadií a zmietali ním vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 28 Peter mu odpovedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“ 29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z člna, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 32 Len čo nastúpili do člna, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli v člne, klaňali sa mu a hovorili: „Naozaj si Boží Syn.“ 34 Keď sa preplavili na druhý breh, prišli do kraja Genezaret. 35 Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. 36 Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Odvážna, ale nie slepá viera. Ježišovi sa konečne podarilo odísť do samoty. Davy sú dôležité, ale chvíle s nebeským Otcom – ešte viac. Učeníci šli napred a ocitli sa v búrke. Búrky sú istota – prídu. Aj keď včera boli učeníci svedkami zázraku, Ježiš ich prechádzkou po vode vystrašil. Nepomohli ani Jeho ubezpečujúce slová. Aj my sa môžeme niekedy Boha zľaknúť, keď Ho nepoznáme. Vtedy Peter Ježišovi povedal: „Pane, ak si to Ty, rozkáž mi, aby som prišiel k Tebe po vode!“ On povedal: „Poď!“ Ak chceš Ježiša naozaj spoznať, musíš vystúpiť zo svojej „lode“. Ale pozor! Peter neurobil slepý skok viery – urobil krok na základe Ježišových slov. Keď budeme Ježišovi dôverovať, prestane hneď búrka? Nie! Začneme sa topiť? Áno! No Ježiš nás nenechá utopiť sa… Keď sa Peter začal topiť, Ježiš ho napomenul. Niekedy Ježiš vychádza pochybnostiam v ústrety (napr. Tomáš), inokedy za ne karhá. Keď nám Ježiš povie, aby sme kráčali po vode, nemáme o Ňom pochybovať. Tento príbeh inšpiroval Johna Ortberga k napísaniu knihy „Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode“. Je v nej aj táto myšlienka: „…na chodení po vode (je) rozhodujúce to, že to nie je Peter, kto má moc nad chodením po vode, ale Ježiš.“ – – Prechádzaš životnou búrkou? Čo považuješ za „bezpečnú loď“? Pozýva ťa Ježiš ku konkrétnemu kroku, aby si musel „vystúpiť z lode“? Pozeráš sa na rozbúrené vlny, alebo na Ježiša?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že ma vedieš aj do búrok. Odpusť, že sa mi nepáčia a občas pri nich upadám do paniky. Prenikaj ma Kristovým Duchom, nech obstojím v pokoji a aj prostredníctvom mňa prinášaj pokoj. Amen.

Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo! 2.Kronická 18,4

Ty však zostaň v tom, čomu si sa naučil a čo ti je zverené. 2.Timoteovi 3,14

2.Korintským 8,10-17 :: Modlíme sa za: Slavošovce (GeS)

Matúš 14,13-21

13 Keď to Ježiš počul, odišiel odtiaľ na člne a utiahol sa na pusté miesto, kde bol sám. Zástupy sa o tom dopočuli a z miest išli pešo za ním. 14 Keď vystúpil z člna a videl veľký zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto a uzdravoval ich chorých. 15 Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a čas už pokročil. Prepusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť jedlo.“ 16 Ježiš im však povedal: „Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť!“ 17 Oni mu odpovedali: „Máme tu iba päť chlebov a dve ryby.“ 18 Vyzval ich: „Prineste mi ich sem!“ 19 Zástupom rozkázal posadať si na trávu, vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. 20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov nalámaných zvyškov. 21 Len mužov, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc; okrem nich tam boli aj ženy a deti.

Viac ako zázrak! Pán Ježiš túžil po samote, ale aj tam Ho našli zástupy. No neutiekol pred nimi, pretože Mu ich bolo ľúto (por. Mt 9,36). Ľudia boli takí hladní po Ježišovi, že neriešili jedlo. Učeníci v tom však videli problém. Navrhli poslať ľudí preč, aby si zohnali nejaké jedlo. Ježiš ich však vyzýva, aby prišli s lepším riešením. Mali však len 5 chlebov a 2 ryby. Čo je to pre taký dav? – – Židia očakávali, že skrze Mesiáša Boh zopakuje niektoré divy, ktoré konal skrze Mojžiša, ako napríklad nasýtenie na púšti. Keď to Ježiš urobil, v ich očiach to bolo automaticky potvrdením toho, že ON JE MESIÁŠ. Bolo to viac, ako len naplniť si brucho jedlom… Mesiáš je naplnením proroctiev, v Ňom je lepšia budúcnosť. – – V Ježišovi sa nám Boh dal poznať – nie ako teologická abstrakcia, ale ako Ten, ktorý je tu s nami. Ježiš nám dal nielen modlitbu, v ktorej prosíme Boha o chlieb náš každodenný, ale On túto modlitbu naplnil v danej chvíli, a to veľmi konkrétnym spôsobom. Preto sa aj my môžeme (nielen) túto modlitbu modliť s nádejou a dôverou v Neho. To, čo dáme Ježišovi, On rozmnoží. Nehľaďme na svoje malé prostriedky, ale na Ježišove možnosti! – – Si ochotný ísť „počuť“ Ježiša, aj keď to môže znamenať nepohodu? Bráni ti niečo, aby si sa vzdal toho mála, čo máš? Aké „chleby a ryby“ môžeš dať k dispozícii Ježišovi ty?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si tu s nami v Ježišovi. Odpusť mi, že sa Ti vyhýbam, a to aj pomocou môjho náboženstva. Očisťuj moju vieru a daj mi hlbokú lásku ku Kristovi. Amen.

Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu, vo svojich bránach nastoľujte pravdu, právo a pokoj. Zachariáš 8,16

Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. Rímskym 14,19

5.Mojžišova 24,(10-15)17-22 :: Modlíme sa za: Slatina nad Bebravou (PoS)

Matúš 14,1-12

1 V tom čase sa tetrarcha Herodes dopočul o Ježišovi. 2 Svojim sluhom povedal: „Toto je Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia mocné sily.“ 3 Herodes totiž chytil Jána a v putách ho vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa. 4 Lebo mu Ján povedal: „Nie je ti dovolené mať ju za manželku.“ 5 Preto ho chcel zabiť, ibaže sa bál zástupu, lebo ho pokladali za proroka. 6 Na Herodesove narodeniny dcéra Herodiady tancovala uprostred a zapáčila sa Herodesovi, 7 takže jej pod prísahou sľúbil dať, čo si len zažiada. 8 Na pokyn svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolovníkom rozkázal, aby jej ju dali. 10 A tak dal Jána sťať v žalári. 11 Jeho hlavu priniesli na mise, dali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12 Jánovi učeníci prišli, vzali jeho mŕtve telo a pochovali ho. Potom to išli oznámiť Ježišovi.

„I zarmútil sa kráľ, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom rozkázal sťať Jána vo väzení.“ Aký nerozvážny čin to od Herodesa bol, že dcére Herodiady sľúbil, že jej dá, čo si len zažiada?! No keď počul, že si žiada hlavu Jána Krstiteľa, zarmútil sa. Niekde hlboko cítil, že to nechce, že to nie je správne, ale jeho vnútorné presvedčenie premohla verejná mienka a nerozvážny sľub, ktorý vyslovil. Tlak okolia a predstava, čo si o ňom pomyslia ostatní, boli silnejšie, než jeho vnútorný hlas. – – Ako často aj my podliehame tlaku verejnej mienky a bojíme sa jej protirečiť, bojíme sa byť iní a radšej slepo nasledujeme dav? Božie slovo nás pozýva k tomu, aby sme sa riadili Jeho prikázaniami a počúvali Jeho hlas. Niekoho tým možno sklameme a niekto sa k nám pre našu vieru obráti chrbtom, pretože tá sa už v tejto dobe veľmi nenosí, ale možno niekomu ukážeme cestu viery a života v pravde. Tým dodržíme svoju prísahu pri konfirmácii, kde sme sa osobne zaviazali vyznávať vieru v Pána Boha a sľubovali sme vernosť Bohu a spoločenstvu cirkvi. Táto naša prísaha bola verejná a vyznali sme ju vsúlade so svojím vnútorným presvedčením. Cítime, že to bolo správne rozhodnutie a tento sľub nebudeme nikdy ľutovať.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si múdry a múdrosť ponúkaš aj nám. Odpusť nám, že Ťa o ňu málo prosíme, a potom robíme chyby. Daruj mi múdrosť a veď ma ňou, nech nezablúdim. Amen.

Zotriem tvoje zločiny ako oblak a ako mrak tvoje hriechy. Vráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil! Izaiáš 44,22

Boh vymazal dlžobný úpis, ktorý svojimi nariadeniami svedčil proti nám, a úplne ho zrušil tým, že ho pribil na kríž. Kolosenským 2,14

Ámos 5,4-15 :: Modlíme sa za: Sládkovičovo (BaS)

Matúš 13,53-58

53 Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54 Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia veľmi žasli a hovorili: „Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? 55 Nie je to syn toho tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? 56 A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?“ 57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“ 58 Pre ich nevieru tam neurobil mnoho mocných činov.

„Nikto nie je prorokom bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome.“ Pán Ježiš tieto slová vyriekol, keď sa vrátil domov, medzi tých, ktorí Ho poznali odmalička. Vedeli, že je synom tesára, matkou Mu bola Mária a poznali aj Jeho bratov. O to viac sa čudovali Jeho múdrosti, ba čo viac, pohoršovali sa na Ňom. Nemalo to byť práve naopak? Nemali sa tešiť, ba až radovať z toho, že sa Ježiš konečne vrátil domov medzi Svojich a že mohli načúvať Jeho slovám a zažívať divy, ktoré robil? „Ale pre ich neveru neurobil tam mnoho divov.“ Ježiš kázal a konal mnohé skutky všade, kde pôsobil, ale v Jeho otčine to tak nebolo. Jeho vlastní Ho nedokázali prijať pre zatvrdilosť svojich sŕdc, preto sa im Pán Ježiš nedal spoznať. Bolo pre nich ťažké uveriť niečomu, o čo sa sami nepričinili. – – Dôležitý je Ježiš Kristus aj náš vzťah k Nemu. Pre nás a naše rodiny, ktoré chce Boh požehnávať, je dôležitý práve náš vzťah k Ježišovi a k Jeho rozsievanému slovu. Dovoľme, aby mal Ježiš miesto v našich rodinách, aby sme si Jeho slová nielen vypočuli, ale aj prijali! Potom bude môcť v našich rodinách urobiť mnoho skutkov a zázrakov. Jeho divy smerujú k posilneniu viery, lásky, nádeje, k životu a k posilňovaniu dobrých vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sú pre nás v tejto dobe také dôležité a vzácne.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že dokážeš robiť divy z lásky. Odpusť mi, že rozmýšľam priveľmi pozemsky a nečakám na ne. Posilňuj moju vieru a vykonaj v mojom živote veľa dobrého. Amen.

Bože môj, moja duša je skľúčená, preto sa rozpomínam na Teba. Žalmy 42,7

Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ján 14,18

Matúš 6,1-4 :: Modlíme sa za: Skalica (MyS)