Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

13. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 10,25-37

 25 Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 26 Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ 28 „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“ 29 Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Nato Ježiš začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. 33 No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘ 36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“

Čo z nás robí blízkych ľudí? Znalec židovského zákona chcel Ježiša nachytať, ale dostal sa do úzkych a nadhodením nejednoznačnej, rôzno-názorovej otázky: „Kto je môj blížny?“ chcel diskusiu odviesť od pôvodného zámeru. Ako by si na otázku „Kto je môj blížny?“ odpovedal ty? Pán Ježiš použil príbeh a akoby na konci preformulovanou otázkou: „Kto bude tvoj blížny, keď to budeš potrebovať ty?“ zákonníka vyzval, aby sa na jeho pôvodnú otázku pozrel z inej perspektívy. Blížnym zrazu nebol jeho židovský brat, ani nábožní ľudia, čo mali plné ústa slov o Bohu a láske k druhým, ale ten, kým dovtedy opovrhoval, s kým by si ani nesadol za jeden stôl: Samaritán (prisťahovalec, ktorý mal inú kultúru a navyše nesprávne uctieval Boha). Koho máme zaradeného do kategórie „samaritán“ my? Naozaj blízki nám budú ľudia, ktorí nám preukážu praktickú pomoc v našej núdzi. Tak choď a rob podobne! To sú slová nášho Pána pre každého z nás. Kto je ten človek v našom živote, ktorý potrebuje našu pomoc? To je náš blížny. Pomôžme mu/jej a zrodí sa priateľstvo, bratstvo medzi nami (Príslovia 17,17) a naplníme Kristov Zákon lásky.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás vedieš k pomoci blížnym. Odpusť mi, že sa niekedy snažím deliť ľudí a nepomáham všetkým. Prenikni ma Svojou láskou, nech ju žiješ cezo mňa. Amen.

Pozri z neba a hľaď zo Svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a odvaha? Izaiáš 63,15

Lebo my Duchom z viery s nádejou očakávame spravodlivosť. Galatským 5,5

1.Jána 4,7-12 :: 3.Mojžišova 19,1-3.13-18.33-34 :: Žalmy 112 :: Modlíme sa za: Západný dištrikt

Matúš 13,47-52

47 Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zhromaždila ryby každého druhu. 48 Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von. 49 Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 51 Pochopili ste to všetko?“ Odpovedali mu: „Áno.“ 52 Nato im povedal: „Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové i staré veci.“

O sieti a o triedení. Nebeské kráľovstvo je ako sieť na ryby. Je plná rozličných druhov rýb. Dobrých aj zlých. Nie je v našej moci deliť ryby na dobré a zlé. Nám neprináleží hovoriť, kto do Božieho kráľovstva patrí a kto nie. Sieť Božieho kráľovstva sa raz naplní. Potom z nej oddelia dobré, v zmysle užitočné, prospešné či hodnotné, a to vložia do nádob; zatiaľ čo zlé, doslova skazené, zhnité, odporné vyhodia von. V spoločenstve cirkvi budú až do konca sveta aj ľudia s „lampou bez oleja“ a so „zakopanou hrivnou“. Nie je to však naša úloha, aby sme ich teraz súdili a hodnotili. Pán Ježiš Kristus nás poveril jasnou úlohou: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu!“ (Mk 16,15). Milosť Božia hľadá všetkých a ponúka sa všetkým, a preto sa všetci môžu dostať do jej siete. Nech je táto sieť pre nás ziskom, a nie záhubou! Nech nás Božie slovo ako soľ chráni pred hnilobou nášho sebectva a pomáha nám prinášať aj dnes medzi ľudí chutné ovocie viery v láskavosti, štedrosti, radosti a pokoji.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Ti ide o dobro, a preto nás povolávaš do neba, kam sa nedostane nič nespravodlivé. Odpusť mi, že v sebe nechávam zlo. Odstráň ho, prosím Ťa, a udržiavaj ma v Kristovom Duchu. Amen.

Nerozširuj nepravdivú správu. 2.Mojžišova 23,1

Preto odhoďte lož a každý hovorte pravdu svojmu blížnemu, lebo sme si navzájom údmi. Efezským 4,25

Skutky apoštolov 9,31-35 :: Modlíme sa za: Sirk (GeS)

SEPTEMBER

Matúš 13,44-46

44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. 45 Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. 46 Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.

Čo stojí perla? Z finančného hľadiska to neviem, nikdy som to neskúmal. Lovci perál sa potápajú do nesmiernych hĺbok. Riskujú. Majú nedostatočne okysličený mozog, sú vystavení rýchlej zmene tlaku len preto, aby našli perlu, a tým zabezpečili obživu pre svoju rodinu. Nezriedka sa táto práca končí úplným ochrnutím alebo utopením lovca. To je cena za jednu vzácnu perlu. – – Najvyššiu cenu má však ľudský život. Nielen lovcov perál, ale i tvoj, milý čitateľ, i môj. Pán Boh sa rozhodol naše životy vyslobodiť, teda vykúpiť zo sebectva, z mnohých túžob, z pohodlnosti a z nezáujmu. Vytrvalo a trpezlivo hľadal „drahocennú perlu“, ktorou by sa to vykúpenie mohlo uskutočniť. Našiel ju vo Svojom milovanom Synovi, Ježišovi Kristovi. Ako draho vykúpení majme záujem a starosť aj o ostatné „perly“ – ľudské životy – na náhrdelníku cirkvi a spoločnosti, v ktorej žijeme.

Modlitba: Bože, ďakujem, že Ti ide v prvom rade o naše dobro, a to čo najväčšie. Odpusť mi, že si to nevážim. Prosím Ťa, zmeň moje zmýšľanie, nech viem, čo je pre mňa perlou, a veď ma Svojím Duchom, nech ju získam za každú cenu. Amen.

Si unavená z tvojich mnohých radcov. Izaiáš 47,13

Nebuďte múdri sami pre seba. Rímskym 12,16

Matúš 12,15-21 :: Modlíme sa za: Senné (NoS)

Matúš 13,31-35

31 Predložil im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. 32 Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky iné rastliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.“ 33 Povedal im ďalšie podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch mier múky, takže všetko vykvasilo.“ 34 Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstiev im nehovoril nič, 35 aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.

Kráľovstvo Božie. Ak sa pozeráme iba na horčičné zrno, možno sa pýtame: Naozaj bude niečo z tohto semienka? Veď je také malé. Vlastne najmenšie. Nevieme si predstaviť, že z najmenšieho zrnka raz bude veľký ker. No naozaj je to tak. Zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny. Kráľovstvo Božie je iba na začiatku svojho vzniku malé a nepatrné, ale potom na konci sa zaskvie v plnej moci a sláve. Ježišova cirkev nemá prisľúbené slávne obdobia moci. To iba pozemské kráľovstvá, ktoré sa o to aj usilujú. Ježišova cirkev má zasľúbenie, že ju brány ríše smrti nepremôžu, no jej cesta tu, na zemi bude cestou služby a obetavosti. Tu však môžeme vidieť jej Boží, večný diel. Aj tie najväčšie kráľovstvá sveta a mocnosti sa pominú, no kráľovstvo Božie tu zostane. Slovo Božie nás pozýva nielen do jeho blízkosti, ale aj k tomu, aby sme sa stali jeho súčasťou. Ježiš Kristus nás vykúpil mocou kríža a my smieme prežiť svoju večnosť s Ním. Je pravda, že naše svedectvá o Bohu svet prehlušuje, no dostali sme nádherné zasľúbenie: „Nebo a zem sa pominú, ale Moje slová sa nikdy nepominú“ (Mt 24,35). Aj my sme poslaní rozsievať semienka Evanjelia. Nie je to ľahké, lebo aj svet zasieva módne trendy tejto doby a tie sú pre ľudí lákavejšie. Ak však neprestaneme Božie Slovo siať, určite prenikne tam, kam má. Boh sa o to postará.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Tvoje kráľovstvo je živé a rozrastá sa. Odpusť, že niekedy žijem vieru staticky a formálne. Prosím Ťa, oživuj moju vieru, nech cezo mňa príde rast Tvojho kráľovstva. Amen.

Hospodin ich sýtil nebeským chlebom. Otvoril skalu a prúdom tiekla voda, valila sa ako rieka pustým územím. Pamätal na Svoje sväté slovo. Žalmy 105,40-42

Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Matúš 6,11

Lukáš 8,1-3 :: Modlíme sa za: Senica – Čáčov (MyS)

Matúš 13,24-30.36-43

24 Predniesol im iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. 25 Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. 26 Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, vtedy sa ukázal aj kúkoľ. 27 Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: ‚Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ 28 On im odpovedal: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia sa ho spýtali: ‚Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?‘ 29 On však odpovedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. 30 Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.‘“

36 Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.“ 37 On im odpovedal: „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka 38 a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, 39 nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40 Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta. 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, 42 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43 Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!

Trpezlivosť Božia. Niekedy by sme chceli, aby bolo zlo na tomto svete porazené, vykorenené. To je v takých chvíľach, keď sa nás to dotýka. Veriaci človek má však mnoho Božích zasľúbení, v ktorých takpovediac vie prečkať aj ťažké duchovné zápasy. Víťazstvo dobra sa uskutoční na konci Božím zásahom. Božie slovo nás povzbudzuje, aby sme mali trpezlivosť, keď sa modlíme a keď zápasíme so zlom. Boh vo Svojej trpezlivosti dáva šancu na zmenu každému. To, čo bolo ešte včera „kúkoľom“, môže byť zajtra „dobrým zrnom“… Pán čaká až do dňa súdu, a tam to bude konečná. Dovtedy nech aj burina aj dobré semeno rastie až do žatvy. Tam sa všetko oddelí. Vidíme to na jeseň pri žatve. Tam vidíme aj trpezlivosť pri starostlivosti o pole a konečnú námahu, kde sa dobré zhromažďuje do stodôl. Tak to bolo u mnohých biblických postáv. Veď aj apoštol Pavol bol kedysi „kúkoľom“ a vďaka Božej trpezlivosti sa z neho nakoniec stalo „dobré zrno“. A čo ja a ty? Čo naše obrátenie a život pred obrátením? Sme aj my vďační Pánovi za Jeho trpezlivosť s nami? Pamätajme na Božiu trpezlivosť a staňme sa Jeho spolupracovníkmi! Zvestujme Evanjelium v čase i v nečase, zlým i dobrým, dôverujme Božím zasľúbeniam! Veď On nie je nemohúci! Prinášajme svetlo viery tam, kde je tma! Veď len v Božom svetle sa môže začať niečo nové, vzniknúť nový život pre tých, ktorí sú na ceste do zahynutia.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si vysial len dobré semeno. Odpusť mi, že do srdca prijímam aj zlé veci. Veď ma cestou pokánia, nech sa nestanem zlou „rastlinou“, ktorá skončí na smetisku. Amen.

Pane, Hospodinu, nezahub Svoj ľud, Svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil Svojou veľkou mocou! 5.Mojžišova 9,26

Ako by nám Boh, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, nedaroval s Ním všetko? Rímskym 8,32

Ján 4,46-54 :: Modlíme sa za: Senica (MyS)

Matúš 13,10-17

10 Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude pridané a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. 13 V podobenstvách im hovorím preto, že hľadia, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú ani nechápu. 14 Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete len počúvať a počúvať, ale nepochopíte, budete len hľadieť a hľadieť, ale neuvidíte. 15 Lebo otupelosrdce tohto ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili, len aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, a ja ich neuzdravím. 16 Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú. 17 Amen, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.

„Prečo?“ Dôležitá otázka, ak je bez výčitky. Otupelo srdce, a tak ťažko počúvajú ušami. Srdce a uši sú prepojené, dokonca aj s očami. Zatváram si oči pred pravdou, najmä o sebe. Chcem vidieť veci tak, ako sa páčia mne, nie také, aké sú. Zapchaté uši a zavreté oči bránia tomu, aby informácie prenikli do srdca. Očami a ušami to prejde, naše srdce ich však neprijíma. Otupelo srdce. Akú mám „pôdu“ srdca? Máme v sebe pud sebazáchovy a z neho vyplýva, že sa máme radi. S týmto pudom musíme v sebe pracovať, inak nás privedie k sebectvu a sebaláske (a srdce sa nám otupí na lásku k druhým). Nie je viditeľné hneď (sebectvo). Je skryté. Sme slepí voči nášmu hriechu a voči tomu, čo nám chce povedať niekto iný. Hľadíme, a nevidíme. Ježiš sa nám to snaží ukázať podobenstvami. – – Hľadeli, a nevideli. Citát z Izaiáša nevyjadruje odsúdenie, aby niektorí ľudia nepochopili posolstvo. Uvádza smutnú správu, že máme otupené srdcia, a tak hľadíme a nevidíme. Vám je už dané, im ešte nie je dané. Každý máme v živote inú štartovaciu čiaru – iná rodina, škola, priatelia, cirkev alebo žiadna cirkev. Niekto ľahšie prijme, niekto ťažšie. Ježiš pracuje na záchrane všetkých. Sme Jeho spolupracovníkmi pri kyprení pôdy vlastných, a potom aj iných sŕdc.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že k nám prehováraš Svojím Duchom. Odpusť, že mi srdce otupelo a málo Ťa vnímam. Svojím Duchom vo mne rozpusti všetky nánosy zla a sebectva. Amen.

Ja som Hospodin, tvoj Boh. Učím ťa, čo ti osoží, vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť. Izaiáš 48,17

Mária si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. Lukáš 10,39

Marek 3,1-10(11.12) :: Modlíme sa za: Senec (BaS)

Matúš 13,1-9.18-23

1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2 Okolo neho sa zhromaždili také veľké zástupy, že musel nastúpiť do člna a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu. 3 Hovoril im veľa v podobenstvách: „Hľa, rozsievač vyšiel siať. 4 Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. 5 Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, 6 no keď potom vyšlo slnko, spálilo ich a pretože nemali koreň, uschli. 7 Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8 Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. 9 Kto má uši, nech počúva!“

18 Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi: 19 Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty. 20 Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, 21 no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne. 22 Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a mámenie bohatstva slovo udusia, takže ostane bez úrody. 23 Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú.“

Rozsievač vyšiel rozsievať, to znamená, že Boh robí krok k nám. Trpezlivo pracuje na našej premene. Tým „zrnom“ je Božie slovo. Koľko Božieho slova vyšlo nazmar? Nie je samozrejmé, že Božie slovo sa v nás uchytí. Vtáci ho vyzobú, tŕnie udusí, slabý koreň vyschne… No aj keď sa Jeho slovo neuchytí, On pokračuje v rozsievaní. – – Štyri druhy pôdy. Štyri spôsoby, akými sa môžeme postaviť k tomu, čo počujeme. Každý človek má v sebe trochu z každej pôdy. „Pôda“ je naše srdce (naša myseľ, duša a city). – – Človek ako pôda. Sme uspôsobení niečo prijať (myšlienku, emóciu, skutok), dať tomu zázemie. Máme schopnosť dať tomu vzrast, dokonca stať sa tým. Stať sa láskavejším alebo naopak, hnevlivým. Ako však vyzerá záhrada sveta? „Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. Všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre“ (Rim 3,10-12). Tak, ako mať úrodnú pôdu pre Božie slovo? Preorávať svoje vnútro – teda premýšľať o Ježišovi, o láske. Pravidelne. Dovoliť Mu, aby nás menil. Ospravedlniť sa. Prosiť o to v modlitbe. Skrátka – hľadať Božie kráľovstvo. Aj z úrodnej pôdy sa však môže stať tvrdá alebo plná tŕnia. Je to o každodennom kráčaní s Božím Duchom. Aj keď sme úrodnou pôdou, ktorá prináša úrodu, znovu musí byť preoraná, aby bola nachystaná na ďalšiu časť cesty s Pánom Bohom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že dávaš slovo všetkým. Odpusť, že moje srdce nie je preň veľmi dobrou pôdou. Prosím Ťa, skypri moje vnútro a uprav ho tak, aby som prinášal úrodu pre Tvoje kráľovstvo. Amen.

Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi a kto vládne v bázni pred Bohom, je ako úsvit vychádzajúceho slnka, ako bezoblačné ráno. 2.Samuelova 23,3-4

Ježiš hovorí: Vezmite na seba Moje jarmo a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Matúš 11,29

Matúš 9,27-34 :: Modlíme sa za: Sazdice (HoS)

12. nedeľa po Svätej Trojici

Marek 7,31-37

31 Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru naprieč dekapolským krajom. 32 Tu mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku. 33 Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka, 34 pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effatha,“ čo znamená: „Otvor sa!“ 35 Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával. 36 Ježiš im prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to prikazoval, tým viac to rozhlasovali 37 a s nesmiernym úžasom hovorili: „Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!“

Ide nám o našu prezentáciu alebo o pomoc druhým? Pán Ježiš sa vracia domov, teda na miesta, kde strávil najviac času počas Svojej pozemskej služby. Predchádza Ho však chýr, zhromažďujú sa zástupy, prinášajúc chorých. Očakávajú prezentáciu Božej prítomnosti a moci. Ježiš však berie hluchého, zajakavého muža bokom, mimo dav, a tam ho uzdravuje nie celkom kultivovanou formou. Navyše, aj tým niekoľkým blízkym, čo s ním išli, káže, aby o zázraku mlčali. Prečo Ho neposlúchli? Pán Ježiš urobil zázrak, ktorý môžeme definovať ako Mesiášsky. No prečo ho neurobil verejne, aby mohli ľudia v Neho uveriť a oslavovať Boha za predivné činy? Môj názor je, že hlavným cieľom Ježiša Krista nie je Jeho prezentácia, ale pomoc a záchrana druhých. – – Aj dnes kladieme dôraz skôr na prezentačné kresťanstvo (kvalitné bohoslužby, slávnosti, dobrá kázeň, živé spoločenstvo). Nech aj nám v srdciach a ušiach znie to Kristovo EFFATHA, aby otvoril naše uši, oči, ruky, peňaženky k praktickej pomoci a službe núdznym, chorým, cudzincom, no v skrytosti, bez aplauzu a verejných pochvál! Zato verne a s láskou – nasledujúc príklad nášho Pána a očakávajúc ohodnotenie nie tu, na zemi, ale v Jeho kráľovstve (Mt 6,1-8).

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že uzdravuješ, najmä duchovne. Odpusť mi, že sa príliš sústreďujem na telo a málo Ťa vpúšťam do svojho srdca. Prosím Ťa, oživuj môjho ducha – lieč ma zvnútra. Amen.

Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehnával vo všetkom, čo si robil. 5.Mojžišova 2,7

Z Jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Ján 1,16

Skutky apoštolov 9,1-20 :: Izaiáš 29,17-24 :: Žalmy 78,56-72 :: Modlíme sa za: Wycliffovu misiu

Matúš 12,46-50

46 Zatiaľ čo Ježiš hovoril k zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli s ním hovoriť. 47 Ktosi mu povedal: „Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú sa s tebou rozprávať.“ 48 No on tomu, čo mu to hovoril, odpovedal: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49 Načiahol ruku k svojim učeníkom a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia! 50 Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, je mojím bratom, sestrou i matkou.“

Sme Ježišova pokrvná rodina. Aké boli Ježišove rodinné vzťahy? Evanjelista Ján svedčí (7,5), že „ani len Jeho bratia v Neho neverili“. Ježišova verejná služba medzi Jeho najbližšími príbuznými určite vyvolávala mnoho otázok. Matka a Ježišovi bratia stáli vonku a chceli s Ním hovoriť. O čom asi? Nevieme. Možno však povedať, že ani Jeho učeníci pred Jeho smrťou, vzkriesením a zoslaním Ducha Svätého nemali vo všetkom, čo sa týkalo Ježišovho poslania, jasno. Ježiš povedal o Svojich učeníkoch a tých, čo Ho nasledovali: „Ajhľa, Moja matka a Moji bratia.“ To prvé, čo z týchto slov chápeme a platí to aj pre nás, že rozhodnutie kráčať životom s Ním je rozhodujúce. Možno pritom pripustiť, že vtedy ešte všetko možno celkom nechápali. Rozhodnutie učiť sa od Neho a žiť s Ním vytvára príbuzenstvo s Ježišom. Nakoniec však Ježiš vytvára z nás skutočne pokrvné príbuzenstvo. Sme spojení Jeho obeťou na kríži. Dary svätého Pánovho hodu živia naše rodinné príbuzenstvo. Predsa však, ako sa to prejavuje v našom živote? „Každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom, sestrou aj matkou!“ Takže to zhrňme: nasledovanie, život s Ním, spojenie s Jeho obeťou na kríži a nakoniec vykonávanie Božej vôle. Takto sa prejavuje naše pokrvné príbuzenstvo s Ježišom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás povolávaš do Svojej rodiny. Odpusť mi, že Cirkev je pre mňa najmä miestom obradov a povinností. Rozlievaj v nás lásku Svojím Duchom, aby sme milovali všetkých, čo Ti veria, a aby sme si medzi sebou budovali hlboké vzťahy. Amen.

Lám svoj chlieb hladujúcemu! Izaiáš 58,7

Nezabúdajte však na dobročinnosť a spoločenstvo, lebo v takých obetách má Boh záľubu. Židom 13,16

Marek 7,24-30 :: Modlíme sa za: Sása (HoS)

Matúš 12,38-45

38 Vtedy mu niektorí zákonníci a farizeji odpovedali: „Učiteľ, chceme od teba vidieť znamenie.“ 39 On im však odpovedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, no znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša: 40 Tak ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci. 41 Mužovia z Ninive povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je ktosi väčší ako Jonáš! 42 Kráľovná z juhu vystúpi na súde s týmto pokolením a odsúdi ho, pretože prišla z končín zeme vypočuť si Šalamúnovu múdrosť. A hľa, tu je ktosi väčší ako Šalamún!

43 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach. Hľadá odpočinok, ale ho nenachádza. 44 Vtedy si povie: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho prázdny, vyzametaný a vyzdobený. 45 Vtedy odíde a vezme so sebou sedem iných duchov, horších ako on, vojdú dnu a usadia sa tam. A stav toho človeka býva na konci horší ako na začiatku. Takto to bude aj s týmto zlým pokolením.“

Božím znamením je pre nás Ježiš. Zákonníci a farizeji a iste tiež mnohí súčasníci čakajú od Ježiša dôkaz o Jeho božskosti. Ježiš túto túžbu kritizuje. „Zlé a neverné pokolenie očakáva znamenia“, hovorí. V Pánovi Ježišovi nakoniec Božská moc určite vykazuje novotu a unikátnosť. Veď liečil, kriesil, rozmnožoval chleby… Túžba po zázrakoch je však zásadne zlá, hovorí Ježiš. Prečo? Boh sa rozhodol byť blízko nás. Ježiš, Boží Syn, žil medzi nami. Želá si, aby sme žili s Ním v novote života. Aby sme nehľadali Boha len vo výnimočnosti, ale v pravom živote s Ním. A predsa je tu otázka: aké znamenie by bolo pre nás presvedčivé, aby sme uverili v Ježiša? Ježiš dáva dva príklady. Tak ako sa pre Ninivčanov stal znamením Jonáš, pre nás je znamením Syn človeka. Určitý čas bol v útrobách zeme, podobne ako bol Jonáš v útrobách veľryby. Kráľovná zo Sáby cestovala dlho, aby spoznala Šalamúnovu múdrosť. Túžba po senzáciách by ju však určite pobúrila, hovorí Ježiš. Pán Ježiš uvádza ešte jednu súvislosť. Keď On oslobodil človeka od zlého ducha, tento hľadá spôsob, ako sa vrátiť. Nestačí, že si človek vo svojom vnútri uprace. Jediné, čo pomôže, je Ježiša prijať. On nás ubráni. Bez Neho by sme ostávali zlým pokolením. On je pre nás Božím znamením.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si prostredníctvom Ježiša vykonal všetky potrebné znamenia. Odpusť, že niekedy od Teba požadujeme stále viac… Daj nám pokoru a ochotu vidieť, čo všetko pre nás zázračne, ale aj nenápadne konáš. Amen.

Darmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svojou silou. A predsa je moje právo u Hospodina a moja odmena u môjho Boha. Izaiáš 49,4

Buďte teda trpezliví, bratia a sestry, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Jakub 5,7

Lukáš 22,54-62 :: Modlíme sa za: Sabinov (ŠZS)