Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 49,1-28

1 Potom si Jákob zavolal svojich synov a povedal: „Zíďte sa a oznámim vám, čo vás čaká i v ďalekej budúcnosti: 2 zhromaždite sa a počúvajte, Jákobovi synovia, vypočujte svojho otca Izraela! 3 Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou, oplývaš silou. 4 Prekypel si ako voda, nebudeš prvý, pretože si vošiel na lôžko svojho otca a zneuctil si ho. Ľahol si si do mojej postele. 5 Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia. 6 Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky. 7 Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli. 8 Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvojho otca. 9 Júda je levíča. Od koristi si sa zdvihol, syn môj, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti, aby vstal? 10 Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy. 11 Svoje oslíča si priviaže na vinič, oslie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť. 12 Jeho oči budú tmavšie než víno, zuby belšie než mlieko. 13 Zebulún bude bývať pri morskom pobreží, tam, kde pristávajú lode; hraničiť bude so Sidonom. 14 Jissachár je kostnatý osol, odpočíva medzi dvoma ohradami. 15 Videl, že odpočinok je dobrý, že krajina je rozkošná, zohol chrbát, nosil bremená a bol nútený konať otrocké práce. 16 Dán bude obhajovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela. 17 Dán nech je hadom na ceste, rohatou zmijou na chodníku, ktorá uštipne koňa do päty, že jazdec padne dozadu. 18 Na tvoju spásu čakám, Hospodin! 19 Gád, hordy sa vrhajú naňho, on im však doráža na päty. 20 Ašér bude mať hojnosť potravy, poskytne kráľovské lahôdky. 21 Naftali, vypustená jelenica, vydáva úchvatné zvuky. 22 Jozef je plodná ratolesť, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr. 23 Horkosťou ho napĺňali, šípy ho ohrozovali, lukostrelci ho napádali. 24 Jeho luk si zachová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier, Skala Izraela. 25 Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona! 26 Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene zasvätenca medzi bratmi! 27 Benjamín je dravý vlk, ráno požiera korisť a večer rozdeľuje úlovok.“ 28 Všetkých týchto izraelských kmeňov je dvanásť. Toto im povedal otec, keď ich požehnával. Každého z nich požehnal osobitným požehnaním.

Vráťme sa k otcovskému požehnaniu! Každý z nás túži po tom, aby sa mu darilo, kdekoľvek sa nachádza. V rodine, v škole, v práci alebo pri výchove potomstva. Biblia nám podáva svedectvo, že tesne pred odchodom z tejto časnosti prichádza od Abraháma otcovské požehnanie z otca na syna. Odnepamäti znamenalo požehnanie zvláštnu vnútornú silu prinášajúcu úspech. Ako kresťania veríme, že hoci Abrahám a mnohí ďalší boli tí, ktorí vyslovili úprimné slová požehnania, jediným darcom tohto požehnania bol a zostáva všemohúci Boh. V bázni pred Bohom každý túži po tom, aby všemohúci Boh žehnal jeho rodinu, rod, teda celé potomstvo až naveky. Preto otcovia vyslovovali slová požehnania ako úprimnú prosbu Hospodinovi o požehnanie ich potomkov. No tu čítame, že otcovské požehnanie nemusí získať výhradne len prvorodený. Dôkazom toho je Izák, Jákob, Jozef, Efrajim, Mojžiš, Dávid a mnohí ďalší. Hoci niektorí z nich boli najmladší, predsa bolo Božie požehnanie v ich živote viac než zrejmé. Preto sa vráťme k rodičovskému požehnaniu našich synov a dcér v mene Trojjediného Pána Boha. Pri odchode z domu, pri vstupe do manželstva, pred životným rozhodnutím alebo skúškou. A ja verím,

1.Mojžišova 48,1-22

1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima. 2 Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3 Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma. 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘ 5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddánu, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.“ 8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9 Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“ 10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal. 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.“ 12 Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou po zem. 13 Jozef vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. 14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. 15 Jozefa požehnal takto: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes, 16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“ 17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef povedal otcovi: „Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“ 19 Otec to však odmietol: „Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“ 20 V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem. 21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“

Prosme o Božie požehnanie! Požehnávanie je odnepamäti súčasťou nášho života. Pri počutí tohto slova si mnohí predstavia apoštolské požehnanie po kázni alebo Áronovské požehnanie pred koncom služieb Božích. V Biblii o požehnaní prvýkrát čítame hneď v prvých dvoch kapitolách knihy Genesis. V prvom prípade Boh požehnal morské živočíchy, ktoré víria vodu, a všetko vtáctvo na oblohe a v druhom prípade požehnal siedmy deň a posvätil ho. Prvým človekom, ktorý prijal požehnanie od samotného Hospodina, bol Nóach a jeho synovia, s ktorými Boh tiež uzavrel zmluvu. Od tých čias už čítame nielen o Božom, ale aj o otcovskom požehnaní. Požehnanie prvorodeného znamenalo zvláštnu pozornosť a vnútornú silu, ktorá mala priniesť úspech. – – Žehnáme iným v mene Božom? Žehnajme iným, aby aj nás Pán Boh požehnal! Prosme aj v toto ráno o Božie požehnanie pre dnešný deň, ale i počas dňa, pred cestou, pred začatím práce, pri výchove svojich detí i pri mnohých skúškach a problémoch, ktoré prichádzajú. Jedným slovom, prosme o Božiu prítomnosť a pomoc neprestajne! Nespoliehajme sa len na svoje sily,

1.Mojžišova 47,27-31

27 Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Gošen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli. 28 Jákob žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákobovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov. 29 Keď sa blížili dni Izraelovej smrti, zavolal si svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som získal tvoju priazeň, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte! 30 Keď spočiniem ako moji otcovia, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke!“ On povedal: „Urobím tak, ako hovoríš!“ 31 Jákob mu povedal: „Prisahaj mi!“ Keď mu prisahal, Izrael sa úctivo sklonil k záhlaviu svojho lôžka.

Máme si plánovať svoj pohreb? Posledných 17 rokov svojho života prežil Jákob v blahobyte. Jozef zaopatroval jeho aj celú rodinu. Rodina sa veľmi rozrastala a všetci si užívali faraónovu priazeň. Mohol sa v Egypte cítiť ako doma. – Jákob však veril Božiemu zasľúbeniu, že jeho deti sa raz vrátia z Egypta do zasľúbenej zeme. Chcel byť preto pochovaný v jaskyni Mamre vedľa Abraháma a Izáka. Jozef mu to rád sľúbil, lebo tiež veril Božím zasľúbeniam. Ani zasľúbená zem však nebola Jákobova konečná destinácia. Jeho konečnou destináciou bola až nebeská vlasť, a tak ako pútnik tu, na zemi očakával mesto, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. – – Je toto aj tvoja konečná destinácia? – – Operujúci lekár sa pýtal pacienta, aký výsledok svojej operácie predpokladá: „Ak bude úspešná – bude to víťazstvo a vrátim sa do aktívneho života. Ak bude neúspešná, tiež to bude víťazstvo, lebo sa stretnem v nebi so svojím Pánom a Spasiteľom.“

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že ma čaká víťazstvo, ak mám pravú vieru. Odpusť mi, že svoju vieru rozdeľujem medzi ľudí, veci, myšlienky a na Teba mi z nej ostáva príliš málo. Posilňuj ma na duchu, nech žijem Tvoju vieru, ktorá je činná skrze lásku. Amen.

Pieseň: ES 674

Autor: Jozef Kováč

Ten, kto má nezlomnú myseľ, tomu daruj pokoj, veď v Teba dúfa. Izaiáš 26,3

Ten však, ktorý nás spolu s vami upevňuje v Kristovi, je Boh. 2.Korintským 1,21

Matúš 18,15-20 :: Modlíme sa za: Párnica (LOS)

Celý projekt audio zamyslení funguje s láskavým povolením Vydavateľstva VIVIT. Audio nahrávky biblických textov sú použité s láskavým súhlasom Slovenskej biblickej spoločnosti a Štúdia Nádej. Ďakujeme!

1.Mojžišova 47,1-12

1 Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ 2 Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. 3 Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád, ako boli aj naši otcovia.“ 4 Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ 5 Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš, že sú medzi ni  mi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ 7 Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. 8 Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ 9 Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ 10 Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. 11 Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón. 12 Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí.

Ako hodnotí svoj život 130-ročný muž? Počas audiencie patriarchu Jákoba sa ho faraón opýtal: „Koľko máš rokov?“ Jákob mu odpovedal, že má 130 rokov: „Krátke a nedobré boli roky môjho života.“ Jákob zrejme prežil aj lepšie časy. Celkove však 130 rokov svojho života hodnotí ako „nedobré – zlé časy“. – – Aj my dnes prežívame zlé časy kvôli pandémii aj kvôli nezmyselnej vojne na Ukrajine. Ako máme prežívať zlé časy? Mimoriadne výstižne to vyjadril C. S. Lewis (1898 – 1963), ktorý bol profesorom na univerzite Cambridge: „A to prvé, čo by sme mali spraviť, je nabrať odvahu. Ak nás má všetkých zničiť atómová bomba, nech nás tá bomba nájde robiť rozumné a ľudské veci – modliť sa, pracovať, učiť sa, čítať, počúvať hudbu, kúpať deti, hrať tenis, rozprávať sa s priateľmi pri pive a šípkach – a nie krčiť sa v kúte ako vystrašené ovce a myslieť na bomby. Bomby môžu zničiť naše telo (a to dokáže aj vírus, či mikrób), no nemusia vládnuť našej mysli.“

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že môžem ďakovať, lebo Pán Ježiš nám dáva možnosť znovu sa narodiť. Odpusť mi, že sa správam, ako pred Jeho príchodom, keď ani Jákob nedokázal vidieť to dobré, čo si pre neho konal. Pestuj vo mne duchovné ovocie radosti. Amen.

Pieseň: ES 493

Autor: Jozef Kováč

Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z Jeho dobrodení! Žalmy 103,2

Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi. 1.Tesalonickým 5,18

Lukáš 5,17-26 :: Modlíme sa za: Padarovce (RiS)

Celý projekt audio zamyslení funguje s láskavým povolením Vydavateľstva VIVIT. Audio nahrávky biblických textov sú použité s láskavým súhlasom Slovenskej biblickej spoločnosti a Štúdia Nádej. Ďakujeme!

4. nedeľa po Svätej Trojici

Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Galatským 6,2

1.Petra 3,8-17

8 Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. 9 Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. 10 Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a pery od ľstivých rečí, 11 nech sa odvráti od zlého a koná dobro, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. 12 Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle. 13 Ktože vám uškodí, ak budete horliť za dobro? 14 Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Nemajte z nich strach a neľakajte sa, 15 ale Pána, Krista, posväťte vo svojich srdciach. Buďte stále pripravení k obhajobe pred každým, kto by od vás žiadal, aby ste vydali počet z nádeje, ktorú máte, 16 ale robte to v tichosti, s bázňou a dobrým svedomím, aby tí, čo znevažujú váš dobrý spôsob života v Kristovi, boli zahanbení v tom, z čoho vás ohovárajú. 17 Lepšie je totiž trpieť, ak to bude Božia vôľa, keď robíte dobre, než keď robíte zle.

Ideálne spoločenstvo? Apoštol Peter píše kresťanom – cirkvi. Píše nám. Keď čítame jeho slová, celkom prirodzene sa pýtame, či sa dá takto žiť. Je to vôbec možné? Nie je to len fikcia, či utópia? Nie je to len ideálny projekt, ktorý sa vôbec nedá zrealizovať? Pochybujeme o realizácii tohto Božieho projektu vo svete. Svet takto vôbec nefunguje. Ale – čo cirkev? Funguje cirkev podľa týchto slov? Aj o tom pochybujeme. Akoby medzi nami chýbalo všetko to, čo sa spomína v biblickom texte: jednomyseľnosť, súcit, bratská láska, milosrdenstvo, pokora… Kde sú? Žiaľ, aj v cirkvi skôr vidíme ubližovanie, zraňovanie, odsudzovanie, rozdeľovanie… Pýtame sa, či je toto ešte cirkev? Možno sa tak pýtali aj prví kresťania, ktorým boli adresované slová Petrovho listu. Aj oni mali spoločenstvo, ktoré bolo ďaleko od ideálu. Veď cirkev nie je ideálne spoločenstvo. Práve preto potrebuje ideály. Potrebuje jasné slovo od Pána Boha, ako má žiť. Potrebuje jasný príklad od Pána Ježiša, ako má žiť. K tomu sme povolaní aj my. Aj ja. Aj ty. Apoštol Peter nás povzbudzuje, aby sme takto žili, aby sme deň čo deň zápasili o tento ideál a nevzdávali to, aj keby všetky okolnosti boli proti nám. Má zmysel takto žiť a budovať cirkev podľa Božieho ideálu.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Jeruzalemskú cirkev, ktorá bola taká úžasná. Odpusť, že sa mi nechce žiť krížom – obeťou za druhých, a tak dostatočne nepomáham budovať spoločenstvo. Drž ma v Kristovi, nech prostredníctvom mňa vykonáš pre Cirkev veľa dobrého. Amen.

Pieseň: ES 498

Autor: Martin Chalupka

Hospodin, plná je zem Tvojho milosrdenstva; nauč ma Svoje ustanovenia! Žalmy 119,64

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im! V tom je celý Zákon i Proroci. Matúš 7,12

Lukáš 6,36-42 :: Rímskym 12,17-21 :: 1.Mojžišova 50,15-21 :: Žalmy 77 :: Modlíme sa za: Turčiansky seniorát

Celý projekt audio zamyslení funguje s láskavým povolením Vydavateľstva VIVIT. Audio nahrávky biblických textov sú použité s láskavým súhlasom Slovenskej biblickej spoločnosti a Štúdia Nádej. Ďakujeme!

JÚL

Heslo mesiaca: Ježiš Kristus hovorí: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Matúš 5,44-45

1.Mojžišova 46,28-34

28 Jákob poslal pred sebou k Jozefovi Júdu, aby vopred oznámil otcov príchod do Gošenu. Tak prišli do kraja Gošen. 29 Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a vyšiel v ústrety svojmu otcovi Izraelovi do Gošenu. Keď sa stretli, padol mu okolo krku a rozplakal sa. 30 Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už môžem zomrieť, keď som uzrel tvoju tvár a viem, že ešte žiješ.“ 31 Jozef povedal svojim bratom a rodine svojho otca: „Pôjdem to oznámiť faraónovi. Poviem mu: ‚Prišli ku mne z Kanaánu moji bratia a rodina môjho otca. 32 Sú to pastieri oviec, chovatelia stád, a prišli so svojimi stádami, dobytkom a s celým majetkom.‘ 33 Keď vás faraón zavolá a spýta sa: ‚Čím sa zamestnávate?‘, 34 odpovedzte mu: ‚Tvoji sluhovia sú chovatelia stád od svojej mladosti až dodnes, ako boli naši otcovia.‘ Poviete to preto, aby ste mohli zostať v kraji Gošen, lebo Egypťania majú odpor voči každému pastierovi oviec.“

Stretnutie otca so synom. Verím, že všetci, ktorí máme deti, sme veľmi radi, keď prídu domov, keď sa s nimi môžeme stretnúť a navzájom sa vyobjímať. Neraz nám pri takomto zvítaní vyhŕknu slzy. Ani si neviem predstaviť, ako musel ovládať svoje emócie Jákob, ktorý v sebe živil vedomie, že Jozef je mŕtvy, a zrazu sa stretávajú tvárou v tvár. Jákobova reakcia bola prirodzená. Povedal: „Teraz už môžem zomrieť.“ Inými slovami: už nič nepotrebujem, môj syn, Jozef, žije a má sa dobre. Pán Boh však Jákobovi doprial v Egypte ešte sedemnásť rokov života, ktoré boli veľmi požehnané, a potom ho povolal k Sebe do večnosti. – – Tak je to aj s nami. Počas života zažívame radosti aj starosti, vrcholy aj pády, prechádzame údolím plaču, strachu a bolestí a Božie Slovo nám hovorí, že tak to musí byť. Úžasnou správou je, že v tom nie sme sami. On nás chce neustále sprevádzať až do cieľa. V Zjavení Jána (21,3-4) je zasľúbenie: „A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi, prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očú a smrti už viac nebude ani smútku, ani plaču, ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli.“ K tomu budúcemu stretnutiu s nebeským Otcom sme pozvaní už dnes.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám dávaš rodičovskú lásku. Odpusť mi, že neviem mať k deťom takú lásku, ako Ty k nám. Prenikaj ma Svojím Duchom, nech sa správam k príbuzným lepšie. Amen.

Pieseň: ES 676

Autor: Renáta Madzinová

Hospodin zástupov, Tebe som postúpil svoj spor. Jeremiáš 11,20

Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Matúš 6,10

Rímskym 8,1-6 :: Modlíme sa za: Ožďany (RiS)

Celý projekt audio zamyslení funguje s láskavým povolením Vydavateľstva VIVIT. Audio nahrávky biblických textov sú použité s láskavým súhlasom Slovenskej biblickej spoločnosti a Štúdia Nádej. Ďakujeme!

1.Mojžišova 45,25-46,7

25 Bratia odišli z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. 26 A oznámili mu: Jozef ešte žije, ba panuje nad celým Egyptom. No otcovo srdce ostalo chladné, lebo im neveril. 27 Keď mu však vyrozprávali všetko, čo im hovoril Jozef, a keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, ich otec Jákob pookrial na duchu. 28 Vtedy povedal Izrael: Stačí mi, že môj syn Jozef ešte žije! Pôjdem a uvidím ho skôr, ako umriem.

46:1 Vybral sa teda Izrael so všetkým, čo mal, a keď prišiel do Beér-Šeby, priniesol obete Bohu svojho otca Izáka. 2 Vtedy hovoril Boh s Izraelom v nočnom videní a oslovil ho: Jákob, Jákob! A on odpovedal: Tu som. 3 Potom riekol: Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta, lebo tam urobím z teba veľký národ. 4 Ja pôjdem s tebou do Egypta a privediem ťa zase sem; a Jozef ti zatlačí oči. 5 Pobral sa teda Jákob z Beér-Šeby; Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jákoba, svoje deti i svoje ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho doviezli. 6 Vzali si aj stáda a imanie, čo si nadobudli v Kanaáne, a prišli do Egypta: Jákob i všetko jeho potomstvo s ním. 7 Svojich synov, synov svojich synov, svoje dcéry a dcéry svojich synov, a vôbec všetko svoje potomstvo priviedol do Egypta so sebou.

Stokrát povedaná lož sa stáva pravdou. V dnešnom texte je viac vzácnych myšlienok, a preto sa pokúsim upriamiť vašu pozornosť aspoň na to najdôležitejšie: Jákob už pochoval všetky svoje nádeje. Zmieril sa so správou, že jeho syn, Jozef, je mŕtvy. A teraz, po rokoch, počuje od svojich synov správu, že Jozef nezomrel, ale žije a vládne celému Egyptu. Jákoba sa však už táto správa ani nedotkla, neveril jej. Až keď uvidel vozy, ktoré Jozef poslal z Egypta, uveril a duša v ňom ožila. Neviem, či sa vám už niekedy stalo, že ste dlhé roky žili v klamstve, a potom sa vám otvorili oči a zistili ste, že ste sa mýlili… Poznanie pravdy zmení mnohé veci a postoje a človek musí ísť zrazu inou, novou cestou. Pán Boh povzbudil Jákoba, aby v čase hladu odišiel k Jozefovi do Egypta. Obrazne povedané, Jozef sa stal jeho „záchranou – spásou“. – – Aj nás dnes Pán Boh pozýva na cestu k Nemu. Možno sa už zrútili všetky naše nádeje, možno už mnohé v nás zomrelo a bojíme sa aj o svoj život. Pán Ježiš je však našou záchranou – spásou a istotou. On nás chce previesť týmto životom do bezpečia Božieho kráľovstva, kde nám pripravuje miesta. Prijímaš túto ponuku?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš pre nás pripravenú záchranu. Odpusť mi, že si myslím, že ju nepotrebujem. Duchom Pravdy ma presvedč, že bez Ježiša nemám šancu a veď ma k Nemu v pokore. Amen.

Pieseň: ES 450

Autor: Ivo Madzin

Ak niekto padne, či nevstane? Ak sa niekto odvráti, či sa nevráti späť? Jeremiáš 8,4

Apoštoli povedali Pánovi: Daj nám väčšiu vieru! Lukáš 17,5

Galatským 3,6-14 :: Modlíme sa za: Ozdín (NoS)

1.Mojžišova 45,1-24

1 Tu sa už Jozef nemohol zdržať pred všetkými, čo stáli okolo neho, a zavolal: Pošlite všetkých von odo mňa. A tak nikto nestál pri Jozefovi, keď sa dal poznať svojim bratom. 2 Dal sa do hlasitého plaču, takže to počuli aj Egypťania; i dopočul sa o tom aj dom faraónov. 3 Vtedy povedal Jozef svojim bratom: Ja som Jozef. Či ešte žije môj otec? Ale bratia mu nemohli odpovedať, lebo boli zmätení jeho prítomnosťou. 4 Potom Jozef povedal svojim bratom: Pristúpte bližšie ku mne! Keď pristúpili bližšie, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. 5 Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive. 6 Lebo už dva roky trvá hlad v krajine, a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy. 7 Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie. 8 Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom. 9 Chytro choďte domov k môjmu otcovi a povedzte mu: Tak hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom; poď ku mne a nemeškaj! 10 Budeš bývať v krajine Góšen a budeš blízko mňa, ty aj tvoji synovia, aj synovia tvojich synov, tvoje ovce i tvoj dobytok, i všetko, čo máš. 11 Budem ťa živiť – lebo ešte päť rokov potrvá hlad – aby si nevyšiel na mizinu ani ty, ani tvoja domácnosť so všetkým, čo máš. 12 Hľa, na vlastné oči vidíte, i môj brat Benjamín vidí, že sám osobne hovorím s vami. 13 Dajte správu môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte i o všetkom, čo ste videli, a potom rýchlo priveďte sem môjho otca. 14 Nato padol okolo krku svojmu bratovi Benjamínovi a plakal; aj Benjamín plakal na jeho pleciach. 15 I pobozkal všetkých svojich bratov a plakal v ich objatí. Potom sa bratia rozprávali s ním. 16 Po faraónovom dome sa rozniesla zvesť: Prišli Jozefovi bratia. Zapáčilo sa to faraónovi aj jeho sluhom. 17 Tu povedal faraón Jozefovi: Povedz svojim bratom: Takto urobte: Naložte náklad na svoje zvieratá a choďte domov do Kanaánu. 18 Potom vezmite svojho otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám najlepšiu časť Egypta, aby ste jedávali z najlepších plodín krajiny. 19 A ty im vydaj rozkaz: Toto urobte: Vezmite si z Egypta vozy pre svoje deti a ženy, naložte na ne aj otca a príďte! 20 Nebanujte za svojím zariadením, lebo najlepšia časť celého Egypta bude vaša. 21 A Izraelovi synovi tak urobili. Jozef im dal vozy podľa faraónovho príkazu a dal im stravu na cestu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty, Benjamínovi však dal 300 šekelov striebra a pätoro sviatočných šiat. 23 Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov, ktoré niesli najlepšie veci z Egypta, desať oslíc, čo niesli obilie, chlieb a jedlo pre otca na cestu. 24 Tak prepustil svojich bratov; keď odchádzali, povedal im: Nevaďte sa po ceste!

Chvíľa poznania. Možno ste už zažili situáciu, ktorá vás tak zaskočila, že ste boli zmätení a pýtali ste sa, čo to má znamenať? Niečo podobné vidíme aj u Jozefových bratov, a to vo chvíli, keď zistili, že ten nenávidený, do jamy hodený a do Egypta predaný brat sa stal ich záchrancom. Čo to má znamenať? Namiesto trestu počujú tieto slová: „Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie. Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh.“ Ako upokojujúco a oslobodzujúco znie táto správa pre Jákobových synov! Nenecháva ich však chladnými, ale vedie ich k vďačnosti a poznaniu nezaslúženej milosti, ktorú možno pochopiť neraz až s odstupom mnohých dní a rokov. Vy ste ma predali, ale „Boh ma poslal pred vami…“ a urobil správcom krajiny… Nepripomína nám to svedectvo apoštolov Petra a Pavla, na ktorých dnes myslíme? Vy ste Ježiša Nazaretského dali pribiť na kríž, „ale Boh Ho vzkriesil…“ Či v tom nie je veľké tajomstvo Božej milosti a záchrany? Kiež by toto poznanie dokázalo aj dnes mnohých bodnúť v srdci a priviesť k vďačnosti! Veď Boh prostredníctvom Svojho Syna,

1.Mojžišova 44,1-34

1 Potom Jozef rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov obilím, koľko len budú vládať odniesť a peniaze polož každému navrch do vreca; 2 môj pohár však – strieborný pohár – polož najmladšiemu navrch do vreca aj s jeho peniazmi za obilie. Správca urobil podľa príkazu, ktorý mu dal Jozef. 3 Za rána na úsvite prepustili mužov aj s ich oslami. 4 Len čo vyšli z mesta, a ešte neboli ďaleko, Jozef povedal správcovi svojho domu: Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dobehneš, povedz im: Prečo ste sa zlým odplatili za dobré? Ukradli ste mi strieborný pohár. 5 Veď je to ten, čo môj pán píjava z neho a aj veští z neho! Zle ste urobili, keď ste tak urobili. 6 Keď ich dobehol, povedal im tie isté slová. 7 Oni mu však odvetili: Prečo hovorí môj pán takéto reči? Božechráň, aby tvoji sluhovia urobili niečo také! 8 Pozri, peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach navrchu, priniesli sme ti naspäť z Kanaánu; ako by sme teda mohli ukradnúť z domu nášho pána striebro alebo zlato? 9 U koho sa z tvojich sluhov nájde, ten nech zomrie, a my budeme otrokmi môjmu pánovi. 10 On im povedal: Áno, nech je tak, ako ste vraveli: U koho sa nájde, ten mi bude otrokom, vy však budete oslobodení. 11 Nato všetci chytro zložili svoje vrecia na zem a každý otvoril svoje vrece. 12 Dôkladne ich poprehliadal od najstaršieho po najmladšieho, a pohár sa našiel vo vreci Benjamínovom. 13 Vtedy roztrhli svoje rúcha, každý naložil náklad na osla, a vrátili sa do mesta. 14 Keď Júda vstúpil s bratmi do Jozefovho domu, on bol ešte tam; padli pred ním na zem. 15 Tu im Jozef povedal: Čo za skutok ste to spáchali? Či neviete, že muž, ako som ja, dozvie sa to veštením? 16 Nato odpovedal Júda: Čo môžeme povedať môjmu pánovi, čo rozprávať, čím sa ospravedlniť? Boh našiel vinu tvojich služobníkov, sme teda otrokmi môjho pána, tak my, ako aj ten, u ktorého sa našiel pohár. 17 On však odpovedal: Bože, chráň ma urobiť niečo takého! Len ten muž, u ktorého sa našiel pohár, bude mi otrokom, vy však môžete odísť v pokoji k svojmu otcovi. 18 Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Prosím, pane môj, dovoľ svojmu služobníkovi prehovoriť slovo k sluchu svojho pána, nech nevzbĺkne tvoj hnev na tvojho služobníka, veď ty si ako faraón. 19 Môj pán sa opýtal svojich služobníkov: Máte otca alebo brata? 20 Nato sme odpovedali môjmu pánovi: Máme staručkého otca a jeho malého chlapca, ktorý sa mu narodil v starobe; brat tohto je mŕtvy, a on ostal po svojej matke, preto ho jeho otec miluje. 21 A ty si povedal svojim služobníkom: Priveďte ho ku mne, aby som sa pozrel naňho vlastnými očami! 22 Vtedy sme odpovedali môjmu pánovi: Chlapec nemôže opustiť otca; ak opustí otca, ten zomrie. 23 Potom si povedal svojim služobníkom: Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukážte sa mi na oči. 24 Keď sme prišli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána. 25 A keď nám náš otec povedal: Nakúpte nám zase niečo potravín, 26 my sme mu odpovedali: Nemôžeme ísť ta; ale pôjdeme, ak bude s nami náš najmladší brat; lebo tomu mužovi sa nesmieme ukázať na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami. 27 Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: Viete, že mi dvoch synov porodila moja žena. 28 Jeden odišiel odo mňa, tak že som musel povedať: Iste bol roztrhaný, a až doteraz som ho nevidel. 29 Ak mi vezmete aj tohto a stihne ho nehoda, v nešťastí znesiete moje šediny do záhrobia. 30 Ale ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, svojmu otcovi, a chlapec, na ktorom visí celou dušou, nebude s nami, 31 a uvidí, že chlapca niet, zomrie, a tak znesú tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v žiali do hrobu. 32 Veď tvoj sluha sa zaručil otcovi za chlapca, keď povedal: Ak ti ho neprivediem, ponesiem na vždy vinu pred svojím otcom. 33 Teraz však nech smie tvoj služobník ostať miesto chlapca za otroka môjmu pánovi, a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. 34 Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Nemohol by som sa dívať na trápenie,

1.Mojžišova 43,15-34

15 Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie. 17 Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu. 18 Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami. 19 Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu: 20 Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín. 21 Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť. 22 Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. 23 Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna. 24 Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. 25 Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. 27 On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? 28 Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre. 29 Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj! 30 Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal. 31 Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo! 32 A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť. 33 A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. 34 Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle.

Naše stretnutia. Jozefovi bratia prišli opäť do Egypta. Nič netušiac sa opäť stretli so svojím nevlastným bratom, ktorý s nimi rozohral zvláštnu hru. Pozoruje ich, premýšľa o nich, spomína si na časy, ktoré s nimi strávil, aj na to, ako sa ho zbavili. Pri čítaní týchto slov z Písma ma vždy prenasleduje jedna otázka: Prečo to robí? Prečo sa im hneď neodhalí? Hrá sa s nimi? Je to jeho pomsta? Nevyzerá to tak. Nevidíme na ňom nenávisť ani chladnokrvnosť. Aj svoj odstup musí s námahou predstierať, a keď uvidí svojho vlastného brata, Benjamína, musí náhle odbehnúť, lebo nevie potlačiť slzy. Podstata Jozefovej „hry“ je ukrytá práve v tých slzách. Jozef sa musí s týmto všetkým vyrovnať. Potrebuje pozorovať svojich bratov v utajení, aby dokázal spracovať svoje pocity, aby sa dokázal so správnym Božím postojom postaviť k svojej ťažkej traume z minulosti, a najmä, aby im dokázal odpustiť. I keď to priamo v texte nemáme zachytené, som presvedčený, že každé jeho stretnutie s bratmi sprevádzal ťažký modlitebný zápas. Vyrovnať sa so zradou a ublížením je ťažké, tým viac, keď ho spôsobí vlastná rodina. Za všetko to ťažké prelial na kríži Svoju krv Boží Syn, a to je dobrá správa – dá sa odpustiť aj tomu, kto ťa ponížil, kto dotrhal tvoju dušu na franforce. V tvojom odpustení skrze Pána Ježiša a Jeho dielo spásy sa ukrýva aj tvoje uzdravenie.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti,