Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 43,15-34

15 Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie. 17 Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu. 18 Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami. 19 Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu: 20 Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín. 21 Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť. 22 Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. 23 Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna. 24 Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. 25 Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. 27 On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? 28 Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre. 29 Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj! 30 Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal. 31 Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo! 32 A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť. 33 A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. 34 Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle.

Naše stretnutia. Jozefovi bratia prišli opäť do Egypta. Nič netušiac sa opäť stretli so svojím nevlastným bratom, ktorý s nimi rozohral zvláštnu hru. Pozoruje ich, premýšľa o nich, spomína si na časy, ktoré s nimi strávil, aj na to, ako sa ho zbavili. Pri čítaní týchto slov z Písma ma vždy prenasleduje jedna otázka: Prečo to robí? Prečo sa im hneď neodhalí? Hrá sa s nimi? Je to jeho pomsta? Nevyzerá to tak. Nevidíme na ňom nenávisť ani chladnokrvnosť. Aj svoj odstup musí s námahou predstierať, a keď uvidí svojho vlastného brata, Benjamína, musí náhle odbehnúť, lebo nevie potlačiť slzy. Podstata Jozefovej „hry“ je ukrytá práve v tých slzách. Jozef sa musí s týmto všetkým vyrovnať. Potrebuje pozorovať svojich bratov v utajení, aby dokázal spracovať svoje pocity, aby sa dokázal so správnym Božím postojom postaviť k svojej ťažkej traume z minulosti, a najmä, aby im dokázal odpustiť. I keď to priamo v texte nemáme zachytené, som presvedčený, že každé jeho stretnutie s bratmi sprevádzal ťažký modlitebný zápas. Vyrovnať sa so zradou a ublížením je ťažké, tým viac, keď ho spôsobí vlastná rodina. Za všetko to ťažké prelial na kríži Svoju krv Boží Syn, a to je dobrá správa – dá sa odpustiť aj tomu, kto ťa ponížil, kto dotrhal tvoju dušu na franforce. V tvojom odpustení skrze Pána Ježiša a Jeho dielo spásy sa ukrýva aj tvoje uzdravenie.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti,

1.Mojžišova 43,1-14

1 Avšak hlad ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď strovili obilie, čo priniesli z Egypta, povedal im otec: Choďte nám znova nakúpiť niečo potravín. 3 Júda mu však odpovedal: Ten muž nás dôrazne napomínal: Neukážte sa mi na oči, ak nebude s vami váš brat. 4 Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime ti potravín. 5 Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami. 6 Nato povedal Izrael: Prečo ste mi tak zle urobili, keď ste prezradili tomu mužovi, že máte ešte brata? 7 Oni povedali: Ten muž sa nás veľmi vypytoval na naše príbuzenstvo: Žije ešte váš otec? Máte brata? A my sme mu odpovedali len na tieto otázky. Či sme my mohli vedieť, že nám povie: Priveďte sem brata!? 8 Vtedy Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a nepomreli ani my, ani ty, ani naše deti. 9 Ja sa ti zaručím za neho, z mojej ruky ho môžeš vyžadovať; ak ti ho neprivediem späť a nepostavím pred teba, navždy ponesiem vinu pred tebou. 10 Veru, keby sme neboli otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili. 11 Nato im povedal ich otec Izrael: Ak je to teda tak, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodín krajiny, a dopravte tomu mužovi ako dar niečo balzamu, niečo medu, vzácnu živicu, pistáciové orechy a mandle. 12 Vezmite so sebou aj iné peniaze a peniaze vložené na vrch do vašich vriec vráťte vlastnoručne späť; bude to asi omyl. 13 Vezmite brata, vyberte sa a vráťte sa k tomu mužovi. 14 Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem.

Naše problémy. Jákob a jeho synovia sa dostali do nepríjemnej situácie, ktorá sa zdala neriešiteľná. Šimeón ostal spútaný, ako záruka v Egypte, vrátiť sa pre neho mohli len s Benjamínom, ale toho otec nechcel pustiť, lebo sa o neho bál. Okrem toho obilie, ktoré si doviezli z Egypta, sa postupne míňalo. K riešeniu tohto rodinného problému sa bolo treba postaviť čelom, ale namiesto toho ho odložili ad acta. – – Niečo podobné sa často deje aj v našich rodinách. Komplikované problémy a konflikty neriešime, nechávame ich otvorené a nevyjasnené. Lenže takýto stav nemôže trvať navždy. Problém sa po čase opäť stane pálčivým a opäť sa začne hlásiť o slovo, presne tak, ako sa u Jákoba a jeho synov začínal hlásiť hlad. Raz budeme musieť niečo urobiť, no bez sebazaprenia to nepôjde. – – Jákob musel nabrať odvahu a znovu začať dôverovať svojim synom, ktorým už dávno nedôveroval. Rúben sa zaručil za Benjamína a prevzal zodpovednosť za jeho prípadnú stratu. Spolu s ostatnými bratmi podniknú ďalšiu nebezpečnú cestu. Zarážajúce na tom však je, že sa spolu nemodlia a neprosia Hospodina o pomoc. Tak je ich cesta, vzťahy aj budúcnosť vystavená neistote. – – Neopakujme rovnakú chybu vo svojich rodinách! Predkladajme naše problémy Pánovi Ježišovi, hľadajme u Neho silu, rozvahu, pokoru a schopnosť sebazaprenia! Potom sa „ľady pohnú“.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že dokážeš rozmotať aj tie najzložitejšie uzly. Odpusť, že Ti neverím z celého srdca. Prosím Ťa, vstupuj do zložitých oblastí môjho života a rieš ich, nech môžem vydať svedectvo. Amen.

Pieseň: ES 242

Autor: Martin (Miti) Kováč

Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď Ty si so mnou, Tvoj prút a Tvoja palica sú mi útechou. Žalmy 23,4

Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme. 2.Korintským 4,8-9

1.Jána 3,19-24 :: Modlíme sa za: Očová (ZvS)

3. nedeľa po Svätej Trojici

Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Lukáš 19,10

1.Timoteovi 1,12-17

12 Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal verným, postaviac ma do (svojej) služby, 13 hoci som bol predtým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. 14 A navyše sa (vo mne) rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 15 Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; 16 ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému. 17 Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu česť a sláva naveky vekov. Amen.

Človek sa nerád priznáva k svojim vlastným chybám, slabostiam a nedostatkom. Aby si ustrážil dobré meno, rozpráva radšej o svojich úspechoch alebo sa pochváli nejakým dobrým skutkom. Okrem toho verejne odhaliť svoje vlastné hriechy sa odváži len málokto. Ak však predsa len k tomu príde, musí tomu predchádzať nejaká mimoriadna udalosť, zásah priamo z neba. Takto sa to udialo aj s apoštolom Pavlom, bývalým prenasledovateľom kresťanov. Po svojom obrátení sa verejne priznal ku svojej špinavej minulosti, k násilnostiam a rúhačstvu, a zároveň vyznal, že to bola milosť Pána Ježiša, ktorá sa na ňom rozhojnila, aby ho On mohol použiť v službe Evanjeliu. – – Možno si aj ty, milý priateľu, zažil vo vlastnom živote nejaký Boží zásah. Mohol byť úplne iný než u Pavla, ale dodnes vďačíš za tú chvíľu, lebo si sa presvedčil, že tým ťa chcel Pán Boh ochrániť, ba priam zastaviť ťa na zlej ceste a následne ťa použiť ako svedka o Jeho moci, milosti a láske. Možno si už s vďačným srdcom pre Jeho dielo veľa vykonal. Určite je to krásne! Ak však stále cítiš, že si Jeho dlžníkom, že si predsa len mohol urobiť oveľa viac, máš otvorené dvere… Nemusíš sa stať apoštolom národov, dôležité je, aby si bol ešte horlivejším Ježišovým vyznávačom, najmä pred svojimi deťmi a vnúčatami, ale aj na svojom pracovisku, či v blízkom okolí.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že prijímaš aj ľudí, čo boli proti Tebe. Odpusť mi, že ja proti nim niekedy reptám. Daj mi lásku k nim a túžbu každému zvestovať a modlitbou prinášať Evanjelium. Amen.

Pieseň: ES 352

Autor: Miroslav Hvožďara

Videnie totiž už speje k naplneniu. Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň. Habakuk 2,3

Buďte teraz rozvážni a triezvi, aby ste boli pohotoví modliť sa. Nadovšetko majte vytrvalú lásku jedni k druhým. 1.Petra 4,7-8

Lukáš 15,1-3.11b-32 :: Micheáš 7,18-20 :: Jonáš (3,10); 4,1-11 :: Žalmy 103 :: Modlíme sa za: Tatranský seniorát

1.Mojžišova 42,29-38

29 Keď prišli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, rozpovedali mu všetko, čo sa im prihodilo: 30 Prísne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vyzvedať v krajine. 31 Povedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vyzvedači; 32 sme dvanásti bratia, synovia svojho otca; jedného niet a najmladší je teraz u nášho otca v Kanaáne. 33 A ten muž, čo je pánom krajiny, nám povedal: Podľa tohto poznám, či ste statoční: jedného zo svojich bratov nechajte u mňa, naberte si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte! 34 Ale priveďte mi svojho najmladšieho brata; tak poznám, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční; vydám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine. 35 Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa. 36 Vtedy im povedal ich otec Jákob: Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Benjamína mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa. 37 Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. Zver ho mne a ja ti ho privediem späť. 38 Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia.

Podmienka návratu. Jákobovi synovia prichádzajú domov s obilím, ba aj so svojimi peniazmi, ktorými za to obilie zaplatili. No prichádzajú domov bez jedného brata. Jákob by asi mal doma radšej syna, než peniaze za obilie, ktoré mali zostať v Egypte. Okrem toho prichádzajú s podmienkou, že majú priviesť najmladšieho brata – Benjamína. Jákob stojí pred ťažkým rozhodnutím: dať svojho syna Benjamína a dôverovať Pánu Bohu, že sa šťastne vrátia domov. To však v Písme, ba ani v živote, nie je nič neobvyklé. Veď aj Abrahám mal dôverovať Hospodinovi, keď išiel obetovať syna Izáka. Veril, že sa stane zázrak, a nakoniec ho obetovať nemusel. Jákob však v tejto chvíli nedôveruje. Nedôveruje svojim synom, pretože už jednu skúsenosť s nimi má, že sa nedokázali postarať o Jozefa a nechali ho roztrhať divej zveri (1M 37,33). Aj keď teraz Rúben sľúbil otcovi, že sa o Benjamína postará a zveril mu svojich synov, Jákob sa rozhodoval veľmi ťažko. Náš Boh spravil niečo veľmi podobné. Aj keď pozná svet a vedel, čo sa stane, predsa dal Svojho Syna, Ježiša Krista, aby sa obetoval za naše spasenie. Ježiš zachránil všetkých, pre ktorých je Spasiteľom. Vďaka Nemu sa môžeme vrátiť k Bohu.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že sa na Teba môžem spoľahnúť aj v tých najzložitejších situáciách. Odpusť mi, že si niekedy myslím, že sa môžem spoľahnúť len na seba alebo iných ľudí, hoci Ty si nad všetkým. Posilňuj vo mne dôveru v Teba. Amen.

Pieseň: ES 453

Autor: Ondrej Šoltés

Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Micheáš 6,8

Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš. Filipským 2,5

Lukáš 1,(5-25)57-66.80 :: Skutky apoštolov 19,1-7 :: Izaiáš 40,1-8(9-11) :: Modlíme sa za: Obišovce (KoS)

1.Mojžišova 42,1-28

1 Keď Jákob videl, že v Egypte je obilie, povedal svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? 2 A dodal: Ajhľa, počul som, že v Egypte je obilie. Choďte a nakúpte tam pre nás obilie, aby sme ostali nažive a nemuseli pomrieť. 3 Tak odišli desiati Jozefovi bratia nakúpiť obilie v Egypte. 4 Ale Jozefovho brata, Benjamína Jákob nepustil s bratmi, lebo si pomyslel: Mohla by ho zastihnúť nehoda. 5 Izraelovi synovia prišli nakúpiť obilia spolu s inými, čo tam prichádzali; v Kanaáne bol totiž hlad. 6 Vtedy bol Jozef vládcom v krajine; predával obilie všetkému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, poklonili sa mu tvárou až po zem. 7 Keď Jozef uzrel svojich bratov, poznal ich, ale správal sa voči nim ako cudzí; hovoril s nimi prísne a opýtal sa ich: Odkiaľ prichádzate? Oni odpovedali: Z Kanaánu nakúpiť potravín. 8 Jozef poznal svojich bratov, ale oni ho nepoznali. 9 Vtedy sa rozpomenul na sny, ktoré mal o nich, a povedal im: Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny. 10 Oni mu však odvetili: Nie, pane, tvoji sluhovia si prišli nakúpiť potravín. 11 Všetci sme synovia jedného otca; sme statoční; tvoji sluhovia nie sú vyzvedačmi. 12 Ale on im povedal: Nie, veru ste si prišli obzrieť nechránené miesta krajiny. 13 Vtedy povedali: My, tvoji sluhovia sme dvanásti bratia, synovia jedného muža v Kanaáne; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet. 14 Ale Jozef im povedal: Tak je, ako som vám povedal: Vyzvedači ste. 15 Takto si vás vyskúšam – na faraónov život – neodídete odtiaľto, iba ak príde sem váš najmladší brat. 16 Pošlite jedného spomedzi seba, aby priviedol vášho brata, ale vy zostanete uväznení; tak budú preskúšané vaše reči, či vravíte pravdu. Ale ak nie – na faraónov život – ste vyzvedači. 17 A dal ich na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef povedal: Urobte toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha. 19 Ak ste statoční, jeden váš brat nech ostane sputnaný vo vašom doterajšom väzení, vy však choďte a zaneste obilie svojim domácim na utíšenie hladu. 20 Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť. I urobili tak. 21 Potom si povedali: Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvali sme ho; preto prišlo na nás toto súženie. 22 Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv. 23 Oni však nevedeli, že im Jozef rozumie, lebo sa dorozumievali pomocou tlmočníka. 24 Vtedy sa odvrátil od nich a zaplakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sputnať. 25 Nato Jozef rozkázal, aby im naplnili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na cestu. A urobili tak. 26 Naložili si obilie na osly a odišli odtiaľ. 27 Keď si však jeden z nich otvoril vrece, aby na mieste nocľahu dal obrok oslovi, zazrel svoje peniaze na vrchu vo vreci, 28 a povedal bratom: Peniaze sa mi vrátili, tu hľa, mám ich vo vreci. I stratili odvahu; s rozochvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: Čo nám to Boh urobil?

Mám ťa v moci! Niekedy sa nám môže zdať, že nás má niekto alebo niečo vo svojej moci – drží nás nakrátko. Toľko vecí sa deje v našom živote a my sme takí slabí a bezmocní, aby sme s tým dokázali niečo urobiť a nevieme, ako ďalej! Jozefovi bratia boli nútení ísť do Egypta, žiadať o obilie, lebo všade bol hlad. Dokonca skončili vo väzení len preto, že v pokore predstúpili pred správcu Egypta, splnili to, čo sa od nich očakávalo – poklonili sa a doniesli peniaze. No aj tak to bolo márne, pretože boli obvinení, že sú vyzvedači. Jozef ich mal v moci tak, ako ho kedysi mali v moci oni, keď ho hodili do cisterny a predali do otroctva a on nemohol nič urobiť. Teraz ani oni nič nezmohli. Čo nás drží v moci? Situácia, z ktorej sa nevieme dostať?

1.Mojžišova 41,37-57

37 Tá reč sa páčila faraónovi aj všetkým jeho služobníkom. 38 Vtedy faraón povedal všetkým svojim služobníkom: Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Duch Boží? 39 A faraón Jozefovi povedal: Pretože ti Boh dal toto všetko vedieť, nikto nie je taký rozumný a múdry ako ty. 40 Ty budeš správcom nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja budem len o trón vyššie ako ty. 41 A ďalej povedal faraón Jozefovi: Ajhľa, ustanovujem ťa za správcu nad celým Egyptom. 42 Potom si faraón sňal z ruky prsteň a dal ho Jozefovi na ruku, obliekol ho do jemných ľanových šiat a okolo hrdla mu dal zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť na svojom druhom voze a volať pred ním: Na kolená! Tak ho ustanovil za správcu nad celým Egyptom. 44 A faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, a bez teba nikto nesmie pohnúť ani rukou ani nohou v celom Egypte. 45 Potom faraón Jozefa pomenoval Cáfenat Pánéach a dal mu za ženu Asenatu, dcéru Pótiferu, kňaza z Ónu. Tak sa Jozef stal pánom nad Egyptom. 46 Jozef mal tridsať rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta. Potom odišiel Jozef od faraóna a prešiel celým Egyptom. 47 Zem za sedem úrodných rokov donášala hojnú úrodu; 48 on zozbieral všetky potraviny siedmich rokov, ktoré boli v Egypte, a uskladňoval potravu po mestách; v každom meste uskladnil potravu z okolitého poľa. 49 Tak nahromadil Jozef toľko obilia, ako je morského piesku, takže ho prestal i vážiť, lebo sa ani nedalo vážiť. 50 Skôr ako sa dostavili roky hladu, narodili sa Jozefovi dvaja synovia, ktorých mu porodila Asenat, dcéra Pótiferu, ónskeho kňaza. 51 Jozef dal prvorodenému meno Menašše; lebo – povedal – Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú rodinu. 52 Druhému dal meno Efrajim; lebo – povedal – Boh ma učinil plodným v krajine môjho utrpenia. 53 Keď uplynulo sedem úrodných rokov, ktoré boli v Egypte, 54 začalo sa dostavovať sedem rokov hladu, ako predpovedal Jozef; i nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo chleba dosť. 55 Keď však aj celý Egypt trpel hladom a volal k faraónovi o chlieb, faraón povedal celému Egyptu: Choďte k Jozefovi a čo vám povie, urobte! 56 Keď sa hlad rozšíril na celú krajinu, Jozef otvoril všetky obilnice a predával Egypťanom obilie; hlad sa však v Egypte zväčšoval. 57 Celý svet prichádzal do Egypta kupovať obilie k Jozefovi, lebo bol na celej zemi veľký hlad.

Silní aj trápení. Sme „frajeri“ a kým sa v našom živote deje všetko podľa našich predstáv, všetko „v pohode zvládame“. Kým sa nám darí, sme si akísi istejší aj vo viere, máme radosť, vidíme perspektívu. Ako to však s nami vyzerá v skúškach? Jozef sa po výklade snov, a po tom, čo vydal svedectvo o Bohu, stáva „záchrancom sveta“ (Cáfenat Pánéach). Pred týmto povýšením si však prešiel dlhú cestu poníženia. Od chvíle, keď ho bratia hodili do jamy, cez strastiplnú cestu do Egypta, falošné obvinenie Pótifarovej manželky, niekoľkých rokov vo väzení, až po dlhé čakanie na to, kým si na neho čašník spomenie. To všetko Jozefa formovalo. Z otcovho maznáčika, ktorý si žil bezstarostným životom, sa stal mladý muž spoliehajúci sa na Božiu milosť. Stal sa takým v trápení, tak ako sa kryštály rodia tlakom, či ako keď sa zlato čistí v ohni. Veľkosť našej viery, nášho charakteru vzniká v ponížení a bolesti. Ak prechádzaš ťažkým obdobím života, Pán Boh ťa iste formuje a posilňuje ťa. Spomeňme si na Ježiša – aj On sa stáva Záchrancom sveta cez utrpenie. To je totiž Boží spôsob záchrany. Ak nesieš kríž, stávaš sa silným, odolným a Boh ťa pripravuje na to, aby z teba vychádzala zvláštna sila, ktorá vydáva svedectvo o mocnom Bohu.

Modlitba: Silný a mocný Pane, Ty, ktorý si Spasiteľom sveta, nie je ľahké niesť svoj kríž. No daj mi pamätať na to, že moja sila sa rodí práve v ťažkostiach a že Tvoji služobníci sa stávajú silnejšími v trápení. Posilni ma aj dnes a daj mi prijať Tvoju silu z kríža na Golgote. Amen.

Pieseň:

1.Mojžišova 41,1-36

1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle, 2 a hľa, z Nílu vystupovalo sedem kráv, na pohľad pekných a tučných, ktoré sa pásli na šašine. 3 A hľa, za nimi vystupovalo z Nílu sedem iných kráv, na pohľad škaredých a chudých; i postavili sa vedľa kráv na brehu Nílu. 4 Kravy, na pohľad škaredé a chudé, zožrali sedem kráv, na pohľad pekných a tučných. Vtom sa faraón prebudil. 5 Keď znova zaspal, snívalo sa mu po druhý raz: na jednom steble rástlo sedem tučných a pekných klasov. 6 A hľa, za nimi vyrástlo sedem tenkých klasov, vysušených východným vetrom. 7 Tenké klasy pohltili sedem tučných a plných klasov. Nato sa faraón prebudil a zbadal, že to bol sen. 8 Ráno bola jeho myseľ vzrušená. Preto faraón dal zavolať všetkých egyptských veštcov a všetkých mudrcov a vyrozprával im svoje sny, ale nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil. 9 Nato hlavný pohárnik povedal faraónovi: Až dnes si uvedomujem svoju vinu. 10 Keď sa faraón rozhneval na svojich sluhov, uvrhol ma do väzenia v dome veliteľa telesnej stráže, mňa i hlavného pekára. 11 V tú istú noc sme mali sen, ja i on; každý z nás mal sen zvláštneho významu. 12 Bol tam s nami hebrejský mládenec, sluha veliteľa telesnej stráže, a my sme mu naše sny vyrozprávali. On nám ich vyložil; každému osobitne vyložil jeho sen. 13 I stalo sa tak, ako nám to on vyložil. Mňa faraón uviedol späť do môjho úradu a tamtoho dal obesiť. 14 Nato faraón dal zavolať Jozefa. Ihneď ho vyviedli z temnice, dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Vtedy faraón povedal Jozefovi: Mal som sen, a niet nikoho, kto by mi ho vyložil; o tebe som však počul, že vysvetlíš sen, len čo ho počuješ. 16 Nato Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, ale Boh dá faraónovi priaznivú odpoveď. 17 A faraón povedal Jozefovi: Snívalo sa mi, že som stál na brehu Nílu, 18 a tu zrazu sedem kráv, tučných a pekných na pohľad, vystupovalo z Nílu a pásli sa na šašine. 19 A hľa, za nimi vystupovalo sedem iných kráv, chatrných, na pohľad veľmi škaredých a chudých; nič také škaredé som v celom Egypte nevidel. 20 Chudé a škaredé kravy zožrali sedem prvých tučných kráv, 21 ale hoci ich pohltili, nebolo poznať, že sa dostali do ich vnútorností; na vzhľad boli škaredé ako predtým. Nato som sa zobudil. 22 Potom som videl vo sne, že na jednom steble rástlo sedem plných a pekných klasov. 23 Zrazu vyrástlo za nimi sedem prázdnych, tenkých, východným vetrom vysušených klasov. 24 Tu tenké klasy pohltili sedem pekných klasov. Rozpovedal som to veštcom, ale nikto mi to nevedel vysvetliť. 25 Jozef odpovedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo mieni urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov; aj sedem pekných klasov je sedem rokov; to je jeden sen. 27 Sedem chudých a škaredých kráv, čo vystúpili za nimi, je sedem rokov, a sedem prázdnych, východným vetrom vysušených klasov je sedem rokov hladu. 28 Na to som myslel, keď som hovoril faraónovi, že Boh zjavuje faraónovi, čo mieni urobiť. 29 Ajhľa, príde sedem veľmi úrodných rokov v celom Egypte. 30 Ale po nich nastane sedem rokov hladu a zabudne sa na všetku hojnosť v Egypte; hlad zmorí krajinu, 31 takže v nej neostane ani stopy z niekdajšej hojnosti pre ten veľký hlad, ktorý potom nastane. 32 A keďže sa sen faraónovi opakoval, znamená to, že Boh o tom pevne rozhodol a čoskoro to uskutoční. 33 Teraz však nech si faraón vyhľadá rozumného a múdreho muža, aby ho ustanovil nad Egyptom. 34 Nech faraón zakročí a nad krajinou ustanoví dozorcov, ktorí by v Egypte po sedem úrodných rokov vyberali pätinu úrod. 35 Nech zozbierajú všetky potraviny v nastávajúcich dobrých rokoch a nech uskladnia zrno pod moc faraónovu, na potravu pre mestá, a tak ho zachovajú. 36 Tieto potraviny budú pre krajinu zásobou na sedem rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, a krajina nezahynie hladom.

Hľadaj za tým Boha! Niekto povie, že je to náhoda, iný „zhoda okolností“, ďalší, že je to šťastie a niekto za tým vidí svoju silu a vlastné ...

1.Mojžišova 40,1-23

1 Po týchto udalostiach sa pohárnik a pekár egyptského kráľa prehrešili proti svojmu pánovi, egyptskému kráľovi. 2 I rozhneval sa faraón na oboch svojich dvoranov, na hlavného pohárnika a na hlavného pekára, 3 a dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže do žalára, na miesto, kde bol uväznený Jozef. 4 Veliteľ telesnej stráže im určil Jozefa na posluhovanie; boli vo väzení dlhší čas. 5 Jednej noci mali obaja sen, každý svoj vlastný sen; každý – pohárnik i pekár egyptského kráľa, ktorí boli väznení v žalári – mal sen iného významu. 6 Keď ráno Jozef vošiel k nim, videl, že sú smutní. 7 Spýtal sa faraónových dvoranov, ktorí boli s ním vo väzení v dome jeho pána: Prečo dnes tak zle vyzeráte? 8 Oni mu odpovedali: Mali sme sen, a nemáme nikoho, kto by nám ho vyložil. On im však povedal: Výklady snov patria Bohu! Len mi ich rozpovedzte! 9 Vtedy hlavný pohárnik vyrozprával Jozefovi svoj sen takto: Vo sne som videl pred sebou vinič, 10 na viniči boli tri výhonky; keď vypučal, zakvitol a jeho strapce priniesli zrelé hrozná. 11 Ja som mal v ruke faraónov pohár, vytlačil som ich do faraónovho pohára a podal som pohár faraónovi do ruky. 12 Nato mu povedal Jozef: Toto je jeho výklad: Tri výhonky sú tri dni. 13 O tri dni ti faraón povýši hlavu, dosadí ťa späť do tvojho úradu a budeš podávať pohár faraónovi do ruky tak ako predtým, keď si býval jeho pohárnikom. 14 Ale rozpomeň sa na mňa, keď sa ti dobre povedie, a preukáž mi láskavosť: spomeň ma pred faraónom a pomôž mi vyjsť z tohto domu. 15 Lebo z krajiny Hebrejcov ma ukradli, a ani tu som neurobil nič, za čo by ma mali uvrhnúť do temnice. 16 Keď hlavný pekár videl, že dobre vyložil sen, povedal Jozefovi: Aj ja som mal sen: na hlave som mal tri koše bieleho pečiva; 17 vo vrchnom bolo rozličné pečivo pre faraóna a vtáci ho vyjedali z koša sponad mojej hlavy. 18 Nato Jozef odpovedal: Toto je jeho výklad: Tri koše sú tri dni. 19 Po troch dňoch ti faraón povýši hlavu a obesí ťa na kôl, takže ti vtáci budú obžierať telo. 20 Na tretí deň, v deň vlastných narodenín, faraón pripravil hody všetkým svojim služobníkom a povýšil hlavného pohárnika a hlavného pekára za prítomnosti svojich služobníkov. 21 A znovu dosadil hlavného pohárnika do úradu pohárnika, ten mohol podávať faraónovi pohár do ruky, 22 hlavného pekára však dal obesiť, ako im to Jozef vyložil. 23 Hlavný pohárnik si však na Jozefa nespomenul, zabudol na neho.

Boh vidí aj za roh. Zamýšľali ste sa niekedy nad svojimi snami? Považujete ich za nezmyselné alebo sa snažíte zistiť ich význam? Známy slovenský psychológ uvádza, že „ľudia majú predsudky a hovoria, že sen je ‚blbosť‘“. Jeho odpoveďou je otázka: „Ak môj sen je ‚blbosť‘, tak aj moja psychika (moja duša) je ‚blbosť‘? Ak človek má schopnosť snívať, určite to má aj nejaký zmysel a význam.“ Je známe, že sen je produktom psychiky, v ktorej prebiehajú nevedomé procesy. Preto aj psychológia ako vedná disciplína sa zaoberá snami, ich analýzou a interpretáciou. Vie ich využiť v psychoterapii a pomôcť aj v osobnostnom raste jednotlivca. Pri výklade snov neexistujú univerzálne symboly, ako to uvádzajú mnohé Veľké snáre. Sen a emócie, ktoré pritom človek prežíva, majú význam len pre toho, komu sa sen sníva. Jeho interpretácia môže byť lepšia, ak daného človeka dobre poznáme. Môže to byť pre neho signál, ako niečo zmeniť, niečo urobiť, pochopiť… Môžeme to vidieť aj z nášho biblického textu. Čašník aj pekár egyptského kráľa sú ráno smutní a vyzerajú veľmi zle. Každý z nich mal svoj vlastný sen a každý sen mal iný význam. Jozef nebol vykladačom snov ani vyštudovaný psychoterapeut, ale oboch poznal dlhší čas. Vzbudil u nich dôveru a oni sa mu zverili, keď povedal: „Výklady snov patria Bohu!“ Iba Boh vie o našej budúcnosti. Náš Stvoriteľ nás pozná najlepšie, ako čítame v 139. žalme. Zjavuje nám Svoju vôľu, prostredníctvom vedomia aj podvedomia. Chceme ju poznať a rešpektovať?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že hovoríš k Svojim.

1.Mojžišova 39,1-23

1 Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli. 2 Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. 3 Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. 4 Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal. 5 Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6 Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol. Jozef bol peknej postavy a krásny na pohľad. 7 Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne! 8 On sa však zdráhal a povedal žene svojho pána: Hľa, môj pán sa popri mne nestará o nič, čo je v dome, a všetko, čo má, zveril mne do rúk, 9 ani on sám nie je väčší v tomto dome ako ja; nič mi neodoprel okrem teba, keďže si jeho ženou; ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu? 10 Aj keď Jozefa deň čo deň nahovárala, neposlúchol ju, neľahol si k nej a nestýkal sa s ňou. 11 Istého dňa však, keď vošiel do domu, aby si vykonal prácu – a z domácich nikto nebol v dome – 12 chytila ho za šaty a povedala: Ľahni si ku mne! On jej však nechal šaty v rukách, ušiel a vybehol von. 13 Keď videla, že svoje šaty nechal v jej rukách a ušiel von, 14 zvolala svojich domácich a povedala im: Pozrite, priviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel si ku mne ľahnúť, ale ja som hlasno kričala. 15 Keď počul, že hlasno kričím, ušiel a vybehol von. 16 A nechala jeho šaty ležať pri sebe, kým jeho pán neprišiel domov; 17 i vyrozprávala mu celý prípad týmito slovami: Hebrejský sluha, ktorého si nám priviedol, prišiel si zo mňa robiť posmech. 18 Keď som však hlasno kričala, nechal svoje šaty pri mne a ušiel von. 19 Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. 20 Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení. 21 Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. 22 Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť. 23 Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil.

Napriek tomu, že všetko sa deje úplne opačne, Boh koná ďalej. Biblický príbeh o Jozefovi vyzerá skoro ako rozprávka o bohabojnom a poctivom mládencovi, ktorý na ceste životom zažije nielen lásku a prijatie, ale aj odvrhnutie, utrpenie a ohrozenie vlastného života. Nakoniec zazvoní zvonec a všetko zlé sa obráti na dobré. Možno si poviete: „Mne sa čosi také v živote nemôže stať, to nie je môj prípad. Veď ja nie som taký verný Bohu, ako Jozef, ani taký usilovný a poctivý v práci, často podľahnem pokušeniam. A ak sa aj snažím urobiť niečo najlepšie ako viem, nie vždy sa to podarí.“ V rodine mám povesť tej, ktorá často niečo rozbije. Raz mi pri odkladaní riadu spadol tanier. Párkrát sa od zeme poriadne odrazil a nakoniec dopadol na zem nerozbitý. Švagor, ktorý to celé sledoval, s úsmevom vyhlásil: „Nič si z toho nerob, nabudúce sa ti to podarí.“ Nemám v úmysle zľahčovať vážne životné situácie, ale naozaj – náš Otec nebeský je verný Svojmu slovu. Je s nami vo všetkých okolnostiach nášho života, tak ako bol aj s Jozefom. A každé naše konanie môže korunovať úspechom. Záleží len na nás, či sa chceme spoliehať na vlastné sily, alebo stojíme o Božie vedenie.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás povolávaš k svätosti, nech nás stojí čokoľvek. Odpusť mi, že sa bojím túto cenu zaplatiť,

2. nedeľa po Svätej Trojici

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Matúš 11,28

Lukáš 14,(15)16-24

(15Keď to počul jeden zo spolustolovníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!)

16 On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko hotové! 18 Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyhovor ma. 19 Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma. 20 Iný zasa povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. 22 Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je. 23 Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru.

Kľúčové pozvanie. Počas života dostávame veľa pozvaní na rozličné podujatia, veselšie i smutnejšie udalosti. Alebo nás niekto zavolá, aby sme sa zapojili do práce na užitočnom diele, no môže sa stať, že nás niekto láka, aby sme sa podieľali aj na nejakej nekalej činnosti. Vždy záleží na nás, ako sa rozhodneme, ako situáciu vyhodnotíme a či pozvanie prijmeme. Uprostred života však jestvuje aj jedno kľúčové pozvanie, keď človeka zvláštnym spôsobom volá sám Boh. On sa už pri krste ticho prihovára srdcu malého dieťaťa pozývajúc ho na cestu viery. No tento Boží hlas volá každého bez ohľadu na vek, veľakrát nečakane uprostred plánov, povinností. Koľkí váhajú, odkladajú, vyhovárajú sa, ba si ho už ani neprajú počuť?! Možno aj ty, milý priateľu, by si o tom vedel veľa hovoriť… Možno si bol sám voči tomuto hlasu dlhšie ľahostajný, až prišla chvíľa, keď ťa tento hlas plný lásky úplne premohol, keď si zrazu pocítil a uistil sa, že si ťa Pán Boh všíma, že o tebe vie, že Mu na tebe veľmi záleží a že má s tebou krásny úmysel. Možno odvtedy na to čakáš každé ráno. Aj dnešný nedeľný hlas zvona ťa volá: poď, je tu Boží deň, deň pre tvoju dušu! Aj táto knižočka, ktorú otváraš, je každodenným pozvaním, aby si na ceste viery bol ešte vernejší a aby bol tvoj čistý život zároveň pozvaním pre iných na cestu za Pánom Ježišom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že aj mňa pozývaš do Svojho kráľovstva. Odpusť, že mám vybudované to svoje a na tom mi záleží viac. Daj mi pochopiť a precítiť obrovskú hodnotu Tvojho pozvania. Amen.

Pieseň: ES 468

Autor: Miroslav Hvožďara

Tvoje sú nebesia, Tvoja je zem, založil si svet a všetko, čo je na ňom. Ty si stvoril sever i juh. Žalmy 89,12-13

Veď v Kristovi bolo stvorené všetko. A On je pred všetkým a všetko pretrváva v Ňom. Kolosenským 1,16-17

Efezským 2,(11-16)17-22 :: Izaiáš 55,1-5 :: Žalmy 4 :: Modlíme sa za: Šarišsko-Zemplínsky seniorát