Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 28,10-22

10 Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu. 11 Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste. 12 Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. 13 A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom. 14 Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozmôžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme. 15 Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil. 16 Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. 17 Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. 18 Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. 19 To miesto pomenoval Bételom; predtým meno toho mesta bolo Lúz. 20 Vtedy Jákob urobil takýto sľub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ceste, ktorú práve konám, ak mi dá chleba na jedenie a šaty na oblečenie, 21 a ak sa šťastne vrátim do svojho otcovského domu, tak Hospodin bude mojím Bohom. 22 Tento kameň, čo som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom, a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky.

Naša istota. Jákob podvodom získal požehnanie, ktoré patrilo jeho prvorodenému bratovi, Ézavovi. Pán Boh si pre Svoju službu použije aj nedokonalého človeka. Musí však prejsť ešte dlhou prípravou, musí spoznať sám seba, aj život okolo seba. Zápas sa začína útekom z domu a pokračuje zápasom s Bohom, ktorý sa odohrá v spánku. S Jákobom, ktorý je na úteku pred bratom, zápasí v noci. Hospodin mu zároveň zveruje posolstvo, že požehnanie – zasľúbené Abrahámovi – prejde na neho. V požehnaní je uistenie o Božej prítomnosti, ochrane a o Božom vedení. Nakoniec sa zápas po mnohých rokoch s Bohom zopakuje, ale to je už skutočný zápas pri potoku Jabbok, po ktorom Jákob ostane poznačený na bedrovom kĺbe a dostáva nové meno – Izrael. – – Pán Boh aj teraz používa rôzne spôsoby, aby si aj z nás – rozličnými vonkajšími vplyvmi „nabalených“ – ľudí vytváral Svoje nástroje. A tak máme svoje Bét-ely i Jabboky, v ktorých zakúšame Jeho pomoc a ochranu. Prenesme svoje ťažkosti vždy na nášho Boha, ale tam zložme aj svoje podvody a lakomosť a pokračujme na svojej životnej ceste ako dediči Božieho zasľúbenia.

Modlitba: Milý Bože, Otče, udeľ nám Svoju pomoc na to, aby sme zanechali svoje zlé vlastnosti a žili pod Tvojou ochranou a milosťou. Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Jaroslav Jurko

Vo všetkom sa pridŕžajte cesty, ktorou vám Hospodin, váš Boh, prikázal ísť, aby ste zostali nažive. 5.Mojžišova 5,33

Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. Rímskym 15,4

Izaiáš 57,14-16 :: Modlíme sa za: Mošovce (TuS)

1.Mojžišova 27,41-28,9

41 Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba. 42 Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť. 43 Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu. 44 Zostaň pri ňom nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, 45 kým sa neodvráti hnev tvojho brata od teba a kým nezabudne, čo si mu vykonal. Potom si ťa dám odtiaľ doviesť. Prečo by som mala prísť o vás oboch v jeden deň? 46 Raz povedala Rebeka Izákovi: Omrzel ma život pre Chetejky. Ak si aj Jákob vezme ženu, ako sú tieto z Chetejok, z dcér tejto krajiny, načo mi je potom život?

28:1 Vtedy si Izák zavolal Jákoba, požehnal ho a prikázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok. 2 Vyber sa, choď do Paddán-Aramu, do domu Betúéla, otca tvojej matky, a vezmi si odtiaľ ženu z dcér Lábána, brata tvojej matky. 3 Nech ťa všemohúci Boh požehná, urobí ťa plodným a rozmnoží ťa, aby si sa stal spoločenstvom národov. 4 Nech ti dá požehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu potomstvu, aby si zaujal krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec, a ktorú Boh dal Abrahámovi. 5 Tak Izák vypravil Jákoba a ten odišiel do Paddán-Aramu k Lábánovi, synovi Aramejca Betúéla a bratovi Rebeky, matky Jákoba a Ézava. 6 Ézav videl, že Izák požehnal Jákoba a poslal ho do Paddán-Aramu, aby si odtiaľ vzal ženu, a že pri požehnaní mu dal príkaz: Neber si ženu spomedzi Kanaánok, 7 a že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu. 8 Keď teda Ézav videl, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánky nepozdávali, 9 odišiel Ézav k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám za ženu ešte Machalatu, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebájótovu.

Strach o život ho donúti utiecť z krajiny. Poznám súrodencov, ktorí sa po smrti rodičov rozhádali kvôli majetku. Mnohokrát sa to končí tak, že súrodenci sa úplne prestanú stretávať a nerozprávajú sa celé roky. To čítame aj v našom texte. Ézav mal dostať požehnanie, ale Jákob ho predbehol a požehnanie dostal on. Ézav je pobúrený až natoľko, že chce Jákoba zabiť. To, čo Jákob urobil, ho vyhnalo z domova na 20 rokov. Je to proces premeny jeho života. Boh v našom živote dopúšťa isté udalosti, aby mohol uskutočniť Svoje plány s nami. V každom prípade za svoje rozhodnutia sme zodpovední my, sami. Mali by sme však vždy zvažovať dôsledky svojich rozhodnutí a činov. Človek, ktorému je jasné, že je spasený vďaka Božej milosti, sa veľmi nerozhorčuje, keď mu niekto ublíži. Uvedomuje si, že aj on druhým veľakrát ublížil. Chyby, ktoré urobil Jákob, mu nebránili v tom, aby so Všemohúcim zápasil o milosť, priazeň a požehnanie. Robme to aj my!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že utišuješ hnev vychádzajúci z nášho tela a pestuješ v nás ovocie Ducha – lásku, radosť, pokoj… Odpusť, že telu dávam príliš veľa priestoru. Posilňuj ma na duchu. Amen.

Pieseň: ES 186

Autor: Július Lalík

Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi. Človek pomenoval každú živú bytosť. 1.Mojžišova 2,19

Či nepredávajú päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabúda. Lukáš 12,6

Izaiáš 43,8-13 :: Modlíme sa za: Moravské Lieskové (PoS)

1.Mojžišova 27,30-40

30 Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu. 31 Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať. 32 Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn. 33 Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný! 34 Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj. 35 Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie. 36 Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie? 37 Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj? 38 A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal. 39 Tu odpovedal otec Izák: Ajhľa, bez žírnych strání bude tvoje obydlie a bez nebeskej rosy zhora. 40 Budeš sa živiť svojím mečom, slúžiť však budeš svojmu bratovi, No keď sa vzpružíš, odhodíš jeho jarmo zo svojej šije.

Požehnanie – cesta k úspechu. Ako často pri rôznych príležitostiach aj my želáme ľuďom veľa Božieho požehnania? Požehnanie je pre nás niečo dobré, čo môžeme očakávať v každej oblasti nášho života. A tak to bolo – a možno aj stále je – aj pre Izraelcov, že prvorodený syn dostal od otca požehnanie, ktoré malo v živote syna veľký význam. Tak to malo byť aj v Ézavovom prípade. Iste bol natešený, keď si ho otec zavolal a povedal mu, že nastala chvíľa požehnania. Ponáhľal sa urobiť všetko, čo mu Izák prikázal. Naradovaný vstúpil do Izákovho stanu, a vtom prichádza sklamanie: Izák už nechtiac požehnal Jákoba. Ézav prišiel neskoro! Ako by sme asi v takejto situácii reagovali my? Ako Ézav? Milý brat, sestra, mali ste už niekedy pocit, že kým ste sa o niečo naliehavo usilovali, uniklo vám niečo životne dôležité? Ak áno, vaša prvá reakcia bola možno podobná Ézavovej – nahnevali ste sa. Centrom pozornosti v živote človeka musí byť niečo iné, než myšlienka: „Toto práve teraz potrebujem.“ Stredobodom tvojho života sa musí stať Ježiš, pretože jedine správny vzťah k Nemu dá tvojmu životu zmysel. Boh má pripravené požehnanie pre každé Svoje dieťa a chce mu ho dať. Záleží len na nás, či ho chceme prijať.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš všetko v rukách a svet riadiš správne. Odpusť, že niekedy súdim podľa svojich pocitov a svojho momentálneho prospechu. Daruj mi vieru spojenú s pokorou, že sa nemusím hnevať, ale chváliť Ťa za to, že buď zažívame, čo sme si zaslúžili alebo čo potrebujeme zažiť, alebo že nahradíš nespravodlivú škodu. Amen.

Pieseň: ES 279

Autor: Július Lalík

Otec synom zvestuje Tvoju vernosť. Izaiáš 38,19

Ako ste teda prijali Ježiša Krista, Pána, tak v Ňom žite zakorenení a v Ňom budovaní, upevnení vo viere, ako ste sa naučili; rozhojňujte sa vo vzdávaní vďaky. Kolosenským 2,6-7

2.Mojžišova 3,13-20 :: Modlíme sa za: Mokrá Lúka (GeS)

Svätá Trojica. SANCTA TRINITAS

Milosť Pána Ježiša Krista, Božia láska a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými! 2.Korintským 13,13

Rímskym 11,(32)33-36

(32Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.)

33Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. 34 Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? 35 Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? 36 Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

Prijmi nepochopiteľné! Sviatok Svätej Trojice nás vedie k zamysleniu nad nepochopiteľným. Nevyspytateľné a nepochopiteľné sú Božie cesty. Pán Boh od stvorenia až po koniec sveta je ten istý. Dal sa nám poznať ako Otec, Syn a Duch Svätý. Aj v Starej aj v Novej zmluve je to ten istý Boh. On sa nemení. Nezáleží na tom, kedy by sme žili, či v dobách Starej zmluvy, alebo v čase Novej zmluvy, alebo či žijeme dnes – o všetkých nás platí, že pre svoju neposlušnosť voči Bohu sme stratení. Všetci sme uzavretí do neposlušnosti. No Pán Boh sa nad všetkými zmiloval. A to je práve na Božom konaní to nepochopiteľné. K takémuto kroku sa Pán Boh rozhodol ešte pred stvorením sveta. Nikto z ľudí Mu nebol radcom (Ef 1,4). Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom… V kom? V Ježišovi! Lebo z Neho a pre Neho je všetko! Pri sviatku Svätej Trojice máme tendenciu snažiť sa pochopiť to vnútorné tajomstvo Otca, Syna a Ducha Svätého. Je to nepochopiteľné, no rovnako je nepochopiteľná aj Božia láska k nám, lebo sme si ju nezaslúžili. Prijmime ju! Bohu za Jeho lásku k nám patrí vďaka a sláva na veky.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti za nezaslúženú a nepochopiteľnú lásku aj ku mne, nehodnému a hriešnemu. Moju neposlušnosť si odstránil Svojou poslušnou cestou na kríž. Amen.

Pieseň: ES 182

Autor: Samuel Linkesch

Hospodin je spravodlivý vo všetkom, čo koná, a milostivý vo všetkých Svojich skutkoch. Žalmy 145,17

Som presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, až do dňa Krista Ježiša. Filipským 1,6

Ján 3,1-8(9-13) :: Izaiáš 6,1-8(9-13) :: Žalmy 113 :: Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelickej mládeže

1.Mojžišova 27,1-29

1 Keď Izák zostarel a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si staršieho syna Ézava a povedal mu: Syn môj! Ten mu odvetil: Tu som. 2 Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem. 3 Vezmi teraz svoje náčinie – tulec i luk – a vyjdi na pole, ulov mi zver 4 a priprav mi pochúťku, akú mám rád. Dones mi ju, nech sa najem; a požehnám ťa prv, ako umriem. 5 Rebeka však načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Ézav medzitým odišiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju. 6 Rebeka povedala synovi Jákobovi: Hľa, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ézavovi: 7 Prines mi divinu a priprav mi pochúťku; keď sa najem, po žehnám ťa pred Hospodinom skôr, ako umriem. 8 Teraz však, syn môj, poslúchni ma v tom, čo ti prikážem. 9 Choď ku stádu, vezmi odtiaľ dve pekné kozľatá a ja z nich pripravím tvojmu otcovi pochúťku, akú má rád. 10 Potom to zanesieš otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa skôr, ako umrie. 11 Jákob však povedal matke Rebeke: Pozri, môj brat Ézav je chlpatý človek, zatiaľ čo ja som hladký. 12 Možno ma otec ohmatá a potom budem v jeho očiach ako taký, ktorý si robí z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie požehnanie. 13 Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na mňa, syn môj; len ma poslúchni, choď a dones mi ich! 14 Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochúťku, akú mal jeho otec rád. 15 Potom Rebeka vzala najlepšie šaty svojho staršieho syna Ézava, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu Jákobovi. 16 Kože z kozliat mu natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije. 17 Pochúťku a chlieb, čo pripravila, dala do ruky svojmu mladšiemu synovi Jákobovi. 18 Keď vošiel k svojmu otcovi, povedal: Otče môj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn môj? 19 A Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený; vykonal som, ako si mi kázal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať. 20 A Izák povedal svojmu synovi: Ako si to tak rýchlo našiel, syn môj? On však odvetil: Pretože tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafiť na zver. 21 Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie. 22 Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove. 23 A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnal 24 a povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som. 25 Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil. 26 Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma. 27 A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: 28 Hľa, vôňa syna môjho je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo žírnych strání zeme, i hojnosť obilia a muštu. 29 A nech ti slúžia národy a kmene sa ti klaňajú. Buď pánom svojim bratom, nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa preklína, no požehnaný, kto ťa požehnáva.

Boží plán sa napĺňa. Izák miluje svojho prvorodeného syna Ézava, Rebeka zase mladšieho Jákoba. Prichádza deň, aby Ézav prevzal od otca svoje prvorodenstvo i požehnanie, hoci Pán Boh Rebeke povedal: „jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu“ a hoci Ézav už pred časom s prísahou obetoval svoje prvorodenstvo za jedlo. Či na to Ézav zabudol, alebo o tom otcovi nepovedal, keď odchádzal do lesa, aby splnil otcovu žiadosť? Alebo si myslel, že prísaha daná Jákobovi boli len prázdne slová pod vplyvom vyčerpania a hladu? Tu berie situáciu do rúk Rebeka, ktorá vidí Jákoba ako nositeľa Božích zasľúbení. Tým dáva jasne najavo, že jej záporný vzťah k Ézavovi nespôsobilo len jeho pochybné manželstvo, ale aj celý spôsob jeho života. Aby dosiahla svoj cieľ, uchyľuje sa k podvodu a vedie k tomu aj Jákoba. Ani nevedia, ako sa stanú súčasťou Božieho plánu!

1.Mojžišova 25,19-34

19 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahám splodil Izáka. 20 Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejca Betúéla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lábána. 21 Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. 22 Keď sa však synovia zrážali v jej živote, povedala: Ak je tomu tak, načo som v tomto stave? A šla sa pýtať Hospodina. 23 A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu. 24 Keď sa jej naplnil čas, aby porodila, hľa, dvojčatá boli v jej živote. 25 Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a celý bol ako kožuch chlpatý, i pomenovali ho Ézavom. 26 Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili. 27 Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch. 28 Izák si obľúbil Ézava, lebo rád jedával divinu, Rebeka si však obľúbila Jákoba. 29 Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený, 30 povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. Preto sa volá Edóm. 31 Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. 32 Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo? 33 A Jákob povedal: Hneď mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jákobovi. 34 Potom dal Jákob Ézavovi chleba a misu šošovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odišiel. Tak pohrdol Ézav prvorodenstvom.

Divné sú cesty Božie… To je nielen názov knihy sestry farárky Dariny Bancíkovej, ale tieto slová často vyslovujem aj ja, keď sledujem Božie konanie v tomto svete, na ktoré mnohokrát nepoznáme odpoveď. Tak to je i v tomto biblickom príbehu. Tešíme sa v ňom s Izákom, že jeho modlitba za neplodnú manželku Rebeku bola vypočutá a oni sa môžu po dvadsiatich rokoch manželstva tešiť z narodenia detí. Dokonca dvoch: dvojčiat – chlapcov. Dvadsať rokov Pán Boh skúšal ich dôveru a trpezlivosť voči Nemu, podobne ako pred časom vieru Abraháma a Sáry, aby aj oni prijali deti ako Boží dar. Strkanie sa detí v tele matky však nebol len obyčajný pohyb živých detí, ale nieslo v sebe aj znaky budúceho zápasu a bolo znamením ich ďalšieho života. „Dva národy sú v tvojom živote“, oznámil Rebeke Boh. Dva národy, úplne odlišné, rovnako, ako aj ich „zakladatelia“. Keď vidíme za tým všetkým Boží plán a Božiu vôľu, nevyhneme sa mnohým otázkam: „prečo?“ Prečo to Pán Boh, ktorý je ten istý a ktorý neskôr vo Svojom zákone hovorí „prvorodené patrí mne“, neurobil tak, aby sa prvorodený Ézav stal aj v skutočnosti prvorodeným a požehnaným Izákovým synom, ale dopustil, aby sa ním stal chytrácky a podvodnícky Jákob? A prečo Pán Boh mnohokrát akoby nelogicky, nepochopiteľne a podľa nás až nespravodlivo koná aj v našom živote? Nuž, divné sú cesty Božie…

Modlitba: Skláňame sa, všemohúci Bože, pred Tvojou múdrosťou, ale aj tajomnosťou a často je pre nás ťažké pochopiť, že za tým všetkým je Tvoja láska k nám a pre naše dobro. Prosíme Ťa, nauč nás dôverovať Ti, aj keď Ti mnohokrát nerozumieme. Amen.

Pieseň: ES 441

Autor: Anna Gabčanová

Na tomto mieste budem udeľovať pokoj, znie výrok Hospodina zástupov. Aggeus 2,9

Pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď preň ste boli povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kolosenským 3,15

Skutky apoštolov 11,19-26 :: Modlíme sa za: Modra (BaS)

JÚN

Heslo mesiaca: Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu! 1.Mojžišova 27,28

1.Mojžišova 24,50-67

50 Vtedy Lábán a Betúél odpovedali: Táto vec vyšla od Hospodina, nemôžeme ti na to odpovedať ani po zlom ani po dobrom. 51 Tu hľa, pred tebou je Rebeka, vezmi ju a choď. Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Hospodin. 52 Keď Abrahámov sluha počul ich slová, poklonil sa Hospodinovi až po zem. 53 Potom sluha vyňal strieborné a zlaté šperky i šaty a dal ich Rebeke; aj jej bratovi a jej matke daroval cennosti. 54 Potom sa najedli a napili, on i mužovia ktorí boli s ním, a prenocovali tam. Keď ráno vstali, povedal: Prepusťte ma k môjmu pánovi! 55 Ale jej brat a matka povedali: Nech dievča zostane ešte asi desať dní s nami, potom môže ísť. 56 Ale on im odpovedal: Nezdržujte ma, lebo Hospodin korunoval moju cestu úspechom; prepusťte ma, nech idem k svojmu pánovi. 57 Nato odvetili: Zavoláme dievča a opýtame sa ho. 58 Zavolali Rebeku a opýtali sa jej: Pôjdeš s týmto mužom? A ona odpovedala: Pôjdem. 59 Vtedy prepustili svoju sestru Rebeku i jej varovkyňu, aj Abrahámovho sluhu a jeho mužov. 60 Požehnali Rebeku a povedali jej: Sestra naša, staň sa matkou tisícom mnohých tisícov a tvoje potomstvo nech zaujme brány svojich neprajníkov. 61 Vybrala sa teda Rebeka i jej dievčatá, vysadli na ťavy a šli za tým mužom. Tak vzal sluha Rebeku a odišiel. 62 Izák práve prichádzal od studne Lachaj Róí; býval totiž v krajine Negeb. 63 Keď sa chýlilo k večeru, Izák vyšiel na pole rozjímať; vtom pozdvihol oči a zazrel prichádzať ťavy. 64 Aj Rebeka pozdvihla oči a zazrela Izáka, zosadla z ťavy 65 a opýtala sa sluhu: Kto je tamten muž, ktorý kráča poľom nám v ústrety? A sluha odpovedal: To je môj pán! Vtedy vzala závoj a zahalila sa. 66 Potom sluha vyrozprával Izákovi všetko, čo vykonal. 67 Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a zamiloval si ju. Tak Izák našiel útechu po smrti svojej matky.

Podriadiť sa Božej vôli. Eliezerove „pytačky“ dopadli dobre. Napriek tomu, že Rebeka sa s Izákom vôbec nestretla, bola ochotná odpovedať: „pôjdem s týmto mužom.“ Jej brat Lában a najmä otec Betúél tiež súhlasili so žiadosťou Eliezera. A hoci rodičia chceli odchod milovanej dcéry zdržať ešte aspoň o 10 dní, podriadili sa prosbe sluhu: „Nezdržujte ma, lebo Hospodin úspechom korunoval moju cestu, prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi.“ Všetci jednomyseľne súhlasili, lebo poznali, že „táto vec vyšla od Hospodina.“ – – Mnohí mladí sa dnes túžia navzájom „spoznať“, ale na Božiu vôľu sa pri výbere životného partnera už nepýtajú. Pritom nie je až také ťažké poznať, čo je vôľou Božou pre mňa, ale priznajme si, že nám neraz padne zaťažko ju splniť. Nielen pri výbere partnera, ale aj vtedy, keď prídu utrpenia, choroby, či musíme „prepustiť“ svojich blízkych k Pánovi. Pamätajme však, že On je „živý, ktorý ma vidí“ a vopred vie, čo je pre môj život najlepšie a najpožehnanejšie. Boh hľadí na každého z nás a pozná túžby nášho srdca i naše každodenné potreby: „Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov“ (Ž 33,13). Priznáva sa k nám aj pre našu dôveru a odvahu nasledovať Ho za každých okolností.

Modlitba: Drahý Pane, ďakujem Ti, že ma vedieš v živote Svojou svätou vôľou a veľmi Ťa prosím, daj mi silu podriadiť sa jej s pokorou a bázňou a nasledovať Ťa za každých okolností – v radosti, v kríži i v smrti. Amen.

Pieseň: ES 447

Autor: Danica Hudecová

Pán, Hospodin, navždy pohltí smrť. Izaiáš 25,8

Kristus chce, aby som poznal Jeho a moc Jeho zmŕtvychvstania i účasť na Jeho utrpeniach. Beriem na seba podobu Jeho smrti, aby som tak dosiahol vzkriesenie z mŕtvych. Filipským 3,10-11

Skutky apoštolov 11,1-18 :: Modlíme sa za: Mníšek n...

1.Mojžišova 24,29-49

29 Rebeka mala brata, menom Lábán, a Lábán vybehol ku mužovi pri prameni. 30 Keď videl krúžok a náramky sestre na rukách, a keď počul slová svojej sestry Rebeky: Tak mi hovoril ten muž, – prišiel k mužovi, ktorý ešte vždy stál pri ťavách nad prameňom, 31 a povedal mu: Vojdi, požehnaný Hospodinov, prečo stojíš vonku? Veď som pripravil dom i miesto pre ťavy. 32 Vtedy muž vošiel do domu; Lábán odsedlal ťavy a dal im slamu a krm, jemu i mužom, ktorí boli s ním, dal vodu na umytie nôh. 33 Keď mu dali jesť, povedal: Nebudem jesť, kým nepoviem svoje poslanie. A oni povedali: Hovor! 34 Potom rozprával: Som sluha Abrahámov. 35 Hospodin veľmi požehnal môjho pána, tak že sa vzmohol; dal mu ovce i dobytok, striebro, zlato, sluhov i služobnice, ťavy i oslov. 36 Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi v jeho starobe syna a on mu dal všetko, čo mal. 37 Ale mňa môj pán zaviazal prísahou takto: Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaáncov, v krajine ktorých bývam, 38 ale choď do môjho otcovského domu, k mojej rodine, a vyber ženu pre môjho syna. 39 Keď som môjmu pánovi povedal: Možno tá žena nebude chcieť ísť so mnou, 40 on mi odvetil: Hospodin, pod dohľadom ktorého žijem, pošle s tebou svojho anjela a urobí ti cestu šťastnou, aby si mohol pre môjho syna vybrať ženu z mojej rodiny a z môjho otcovského domu. 41 Budeš však od mne danej prísahy oslobodený, ak prídeš k mojej rodine a nedajú ti ju; tak budeš oslobodený od prísahy mne danej. 42 Keď som dnes prišiel k prameňu, povedal som: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, ak mi chceš cestu, ktorú konám, urobiť šťastnou, 43 ajhľa, stojím pri prameni vody, nech deva, ktorá vyjde naberať vodu a ktorej poviem: Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána, – 44 mi povie: Napi sa a naberiem aj tvojim ťavám; nech ona bude tou ženou, ktorú Hospodin určil synovi môjho pána. 45 A ešte som ani nedohovoril, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala, povedal som jej: Daj sa mi napiť! 46 Nato rýchlo spustila džbán z pleca a povedala: Napi sa, ba aj ťavy ti napojím. Napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47 Vtedy som sa jej takto opýtal: Čia si ty dcéra? A ona odpovedala: Som dcéra Náchórovho syna Betúéla, ktorého mu porodila Milká. Nato som jej dal zlatý krúžok do nosa a náramky na ruky. 48 Padol som na kolená, sklonil som sa pred Hospodinom a dobrorečil som Bohu Abraháma, môjho pána, Hospodinovi, ktorý ma viedol po správnej ceste, aby som dcéru príbuzného môjho pána vzal pre jeho syna. 49 A teraz, ak chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť, povedzte mi to; ak však nie, povedzte mi to tiež, a ja sa obrátim napravo alebo naľavo.

Poznávanie Božej vôle a znamenia Božej priazne. Niekto kráča životom len tak, zo dňa na deň, bez hlbšieho zamyslenia, či je jeho cesta správna a kde skončí. Múdry človek však myslí aj na budúcnosť a robí všetko pre to, aby sa jeho rozhodovanie, správanie a konanie zhodovalo s Božou svätou vôľou, aby svoj život prežil nielen podľa svojich predstáv, ale aj v súlade s Božím plánom. Vie, že len tak bude jeho život vydarený a požehnaný. – – Eliezerovi veľmi záleží na tom, aby splnil vôľu svojho pána a vybral pre Izáka „vhodnú“ manželku. Preto Boha žiada o znamenia. Pán Boh sa k nemu priznáva a pre jeho vieru i vernosť Abraháma korunuje jeho cestu úspechom. Z vďačnosti „padol na kolená, sklonil sa pred Hospodinom, ktorý ho viedol po správnej ceste“. – – Záleží na tom, či plním vôľu svojho Pána? Potrebujem znamenia pre svoje rozhodovania? Pán Ježiš na jednom mieste kritizuje farizejov, ktorí si žiadajú znamenia Jeho mesiášstva: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale nedostane sa mu“ (Mt 12,39). Mojím znamením je kríž a život Pána Ježiša Krista, Písmo Sväté a Božie odpovede na moje volanie, ktoré mi dáva poznať Duch Boží. Každý deň prináša nekonečné množstvo znamení o Jeho láske, dobrote a požehnaní pre moju životnú cestu a ja za to pred Ním denne padám na kolená.

1.Mojžišova 24,1-28

1 Abrahám bol už starý a zošlý vekom; Hospodin ho vo všetkom požehnával. 2 Tu povedal Abrahám najstaršiemu sluhovi svojho domu, správcovi celého svojho majetku: Polož si, prosím, ruku pod moje bedrá! 3 Zaviažem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a zeme, že môjmu synovi nevyberieš ženu z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, 4 ale pôjdeš do mojej vlasti a k môjmu príbuzenstvu a vyberieš ženu pre môjho syna Izáka. 5 Sluha mu odpovedal: Keby však tá žena nebola ochotná ísť so mnou do tejto krajiny, či mám potom odviesť tvojho syna späť do krajiny, z ktorej si sa vysťahoval? 6 A Abrahám mu odpovedal: Chráň sa odviesť mi syna tam späť. 7 Hospodin, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z môjho otcovského domu, z mojej vlasti, a ktorý hovoril so mnou a takto mi prisahal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu! On sám pošle pred tebou anjela, aby si vybral odtiaľ ženu pre môjho syna. 8 Ak by však žena nebola ochotná ísť s tebou, budeš zbavený tejto prísahy, mne danej. Len mi syna neodveď tam späť. 9 Vtedy sluha položil ruku pod bedrá svojmu pánovi Abrahámovi a odprisahal mu to. 10 Potom sluha vzal spomedzi tiav svojho pána desať a odišiel, majúc v rukách rozličné cennosti svojho pána. Vybral sa a šiel do mezopotámskej Sýrie, do Náchórovho mesta. 11 Podvečer, o tom čase, keď ženy vychádzali naberať vodu, nechal svoje ťavy oddychovať vonku pred mestom pri studni. 12 A povedal: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž milosť môjmu pánovi Abrahámovi. 13 Ajhľa, stojím pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú naberať vodu 14 Ak deva, ktorej poviem: Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil, povie: Napi sa, ba aj ťavy ti napojím, nech ona bude tou, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi; podľa toho poznám, že si preukázal milosť môjmu pánovi. 15 Ešte ani nedohovoril, a hľa, s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betúélovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Náchóra. 16 Deva bola veľmi krásna na pohľad, bola pannou a muž ju ešte nepoznal; zostúpila k prameňu, naplnila džbán a vyšla hore. 17 Tu jej sluha pobehol v ústrety a povedal: Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána. 18 Ona odvetila: Napi sa, pane; chytro si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 Keď sa mu dala napiť, povedala: Aj tvojim ťavám naberiem, nech sa dobre napijú. 20 Chytro vyliala džbán do žľabu a bežala k studni znovu nabrať; tak nabrala všetkým jeho ťavám. 21 Muž ju mlčky pozoroval, aby zistil, či Hospodin úspechom korunoval jeho cestu, alebo nie. 22 Keď sa ťavy dobre napili, muž vybral zlatý krúžok do nosa vo váhe pol šekela, i dva náramky na jej ruky vo váhe desať šekelov zlata 23 a opýtal sa: Povedz mi, čia si ty dcéra? Budeme mať v dome tvojho otca miesto prenocovať? 24 Ona mu odpovedala: Som dcéra Betúéla, syna Milky, ktorého porodila Náchórovi. 25 Ďalej mu povedala: Slamy i krmu máme hojnosť, aj miesta na nocľah. 26 Tu muž padol na kolená, poklonil sa pred Hospodinom 27 a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh môjho pána, Abraháma, ktorý môjmu pánovi neodňal svoju milosť a vernosť. Naozaj som na ceste, ktorou ma Hospodin priviedol do domu príbuzných môjho pána. 28 Potom deva bežala vyrozprávať domácim svojej matky všetko, čo sa stalo.

O dôvere. Po 15 týždňoch znovu pokračujeme v čítaní z Prvej knihy Mojžišovej (Genesis). Sú to skúsenosti praotca Abraháma a jeho rodiny. Dnešný príbeh je dlhý, neobvyklý a napokon aj napínavý: Ako sa podarí nájsť pre Izáka vhodnú manželku v ďalekej rodnej krajine? Boh vypočuje sluhovu modlitbu, a tak mu umožní stretnúť sa s krásnou Rebekou, dcérou Izákovho bratanca Betúéla. Vidíme, ako aj tu Hospodin, Boh, geniálne organizuje takzvané náhody. Abrahám a jeho sluha Mu v tom dôverovali a On ich nesklamal. – – Bohu sa iste oplatí vždy plne dôverovať, najmä, keď to, čo stojí pred nami, je nad naše sily a schopnosti. Vtedy si môžeme (ako Abrahám – v. 7) pripomenúť Jeho štedré prísľuby, napríklad: „O nič nebuďte ustarostení,

2. slávnosť svätodušná

Nie silou ani mocou, ale Mojím Duchom! znie výrok Hospodina zástupov.Zachariáš 4,6b

Žalm 51,12-21

12 Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! 13 Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! 14 Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma! 15 Chcem učiť priestupníkov Tvojim cestám, aby sa hriešnici k Tebe obracali. 16 Vytrhni ma, ó Bože, z krvnej viny. Ty, Bože mojej spásy! Nech zaplesá môj jazyk pre Tvoju spravodlivosť. 17 Ó Pane, Ty mi otvor pery, nech moje ústa Tvoju chválu zvestujú. 18 Lebo Ty nemáš záľubu v zábitku, a keby som ti obetoval zápal, nepáčil by sa Ti. 19 Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným. 20 Preukáž dobro Sionu vo svojej priazni, vybuduj múry Jeruzalema! 21 Potom si obľúbiš správne obete, zápaly a celožertvy; vtedy budú obetovať junce na Tvojom oltári.

Prosba o odpustenie hriechov, obnovu srdca a posvätenie. Prečítané Slovo Božie je volaním o naše pretvorenie, premenu. Poznávame, ako veľmi je hriech zakorenený v našom srdci, že je prítomný v celých dejinách ľudstva a aj my s ním dennodenne musíme bojovať. Keď sa však odovzdáme Pánu Bohu, On z nás dokáže urobiť úplne nové stvorenie a naplní nás Svojím Duchom, aby sme prinášali Jeho ovocie. Boh ide kajúcemu hriešnikovi v ústrety. Vedie človeka k radikálnej zmene zmýšľania. Sprievodným znakom našej prosby musí byť využitie Bohom darovaného nového života na svedectvo o Jeho spásonosných skutkoch a na Jeho chválu. Hoci ako deti Božie veľmi túžime po spoločenstve s Bohom, uvedomujeme si aj naše zlyhania, z ktorých sa nedokážeme dostať vlastnými silami. Na to, aby sme obstáli, potrebujeme pomoc zhora, aby na nás Boh vylial Svojho Ducha, ako prostriedok na uskutočnenie života s Bohom. Duch od Hospodina nám dáva pevnosť, svätosť a šľachetnosť. Boží duch však nemôže prebývať v nečistom človeku. Preto spolu so žalmistom prosíme nášho Stvoriteľa aj o nové a čisté srdce. Za to sa spoločne modlíme a po tom hlboko túžime.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nás nenechal osamotených, ale poslal si Ducha Pravdy, Ducha Radcu. Odpusť mi, že sa niekedy odchyľujem od pravdy a nechávam si radiť od nesprávnych ľudí. Daj mi nové srdce, ktoré by milovalo Ducha Svätého a nasledovalo Jeho rady. Amen.

Pieseň: ES 333

Autor: Jaroslav Javorník

Moje je striebro, Moje je zlato, znie výrok Hospodina zástupov. Aggeus 2,8

A všetci, čo uverili, boli jedno srdce a duša, a bolo ich mnoho. A nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné. Skutky apoštolov 4,32

Ján 20,19-23 :: 1.Korintským 12,4-11 :: 4.Mojžišova 11,11f.14-17.24f.(26-30) :: Žalmy 118,15-29 :: Modlíme sa za: Mengusovce (TaS)