Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 37,1-11

1 Jákob však ostal bývať v krajine, v ktorej sa jeho otec zdržoval ako cudzinec, totiž v Kanaáne. 2 Toto sú deje Jákobovho rodu: Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich. 3 Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi. 4 Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním. 5 Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli. 6 Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo. 7 Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu. 8 Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči. 9 Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo. 10 Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem? 11 Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal.

Zjavenie Božieho plánu. V živote mladučkého Jozefa sa dejú zvláštne veci. Na jednej strane je tu obrovská otcova láska až s nezdravými prejavmi (uprednostňovanie pred ostatnými súrodencami, rúcho), na druhej strane obrovská závisť a žiarlivosť zo strany bratov. Neskôr vidíme následky tejto otcovej vyberavej lásky, ktoré môžu byť pre všetkých rodičov zdvihnutým prstom pri výchove detí. Rodičovské zlyhanie vo výchove má následky na celý život detí. Zaujímavé sú však Jozefove sny. On sám ani jeho rodina tomu vôbec nerozumejú. Snopy ostatných bratov sa klaňajú Jozefovmu. Dokonca aj Slnko a Mesiac a 11 hviezd. Opäť nepochopenie a ešte väčšia zúrivosť a nenávisť voči Jozefovi. Pokarhanie od otca. Vtedy ešte nerozumeli, že sny boli zjavením Božieho plánu. Nie je to úžasné? Pán Boh už vtedy, keď mal Jozef len 17 rokov, mal Svoj plán! Tento plán zjavil a v ďalších rokoch aj naplnil. Všetko, čo prišlo, bolo Božím plánom. Niekedy sa aj my pýtame, prečo sa deje to, či ono v našom živote. Nezabudnime, že Pán Boh má aj s nami Svoj plán, plán pre náš život. Plán na požehnanie a záchranu cez kríž Pána Ježiša. Stačí Mu dôverovať a nechať sa Ním viesť. Urobme tak aj dnes a dôverujme Jeho plánom s nami! Sme v Jeho rukách!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš pre náš život plán a ukazuješ nám ho Svojím spôsobom. Odpusť mi, že ho nehľadám a nesnažím sa ho vnímať. Vyučuj ma Tvojím Duchom, nech Ti rozumiem. Amen.

Pieseň: ES 228

Autor: Janka Maťová

Nech nám ani nenapadne, aby sme sa búrili proti Hospodinovi a odvrátili sa od Neho. Józua 22,29

Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme. Židom 10,25

Ján 15,9-17 :: Modlíme sa za: Nesvady (DNS)

1.Mojžišova 33,1-20

1 Keď Jákob pozdvihol oči, videl, že prichádza Ézav a s ním 400 chlapov. Vtedy rozdelil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky. 2 Slúžky a ich deti postavili dopredu, Leu a jej deti za nimi, Ráchel a Jozefa na koniec. 3 Sám išiel pred nimi a sklonil sa k zemi sedem razy, kým sa nepriblížil k svojmu bratovi. 4 Ale Ézav pobehol naproti nemu, objal ho a padol mu okolo krku, pobozkal ho a plakali. 5 Keď pozdvihol oči a uvidel ženy a deti, opýtal sa: Koho to máš pri sebe? On odpovedal: To sú deti, ktorými Boh požehnal tvojho sluhu. 6 Potom pristúpili slúžky so svojimi deťmi a poklonili sa; 7 priblížila sa aj Lea a jej deti a poklonili sa; napokon sa však priblížil Jozef s Ráchel a poklonili sa. 8 I opýtal sa: Načo ti je celý ten tábor, čo som stretol? On odpovedal: Aby som našiel milosť v očiach svojho pána. 9 Vtedy Ézav povedal: Mám ja dosť, brat môj; čo je tvoje, nech ostane tvoje. 10 Jákob však povedal: Nieže tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi odo mňa tento dar, lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne láskavý. 11 Prijmi teda môj dar ako pozdrav, ktorý som ti priniesol, veď Boh ma milostivo obdaril tak, že mám všetko. I naliehal naň, až to prijal. 12 Potom povedal Ézav: Poberme sa, poďme; ja pôjdem pred tebou. 13 On mu však odpovedal: Môj pán vie, že deti sú ešte útle, a mám na starosti pridájajúce ovce i kravy; ak ich čo len jeden deň budem príliš hnať, odhynie celé stádo. 14 Nech len môj pán ide pred svojím sluhom, ja pôjdem pomaly, ako bude vládať dobytok, čo je predo mnou, a ako budú stačiť deti, až kým neprídem k svojmu pánovi do Séíru. 15 Nato povedal Ézav: Tak teda z ľudu, ktorý je so mnou, ti niekoľkých ponechám. Ale on odvetil: Načo to? Len nech nájdem milosť v očiach svojho pána. 16 Tak sa Ézav ešte v ten deň vrátil svojou cestou do Séíru. 17 Medzitým sa Jákob vybral do Sukkótu, kde si postavil dom; svojmu statku však spravil stánky: preto to miesto dostalo meno Sukkót. 18 Potom Jákob došiel bez nehody cestou z Paddán Aramu k mestu Síchem, ktoré je v Kanaáne, a usadil sa východne od mesta. 19 Od synov Síchemovho otca Chamóra kúpil za 100 kesít kus poľa, na ktorom si rozložil stan. 20 Postavil tam aj oltár a dal mu meno Él, Boh Izraela.

Len nech nájdem milosť v očiach svojho pána! To hovorí Jákob Ézavovi. Jákob pri Jabboku bojoval o požehnanie pre to, čo bolo pred ním. Čo to bolo? Bratské stretnutie s Ézavom, ktorý si oddávna stanovil cieľ, potrestať brata smrťou – zabiť Jákoba. Jákob sa po rokoch úteku a skrývania sa pred bratom vracia domov. Jeho zámerom je zmierenie. Ako sa však zmieriť s tým, kto mu ide v ústrety so 400 mužmi? Je to jasné rozhodnutie pre boj, vojnu, vraždenie. Ako sa to celé skončí? Jákob zápasil, modlil sa, bol vytrvalý. A Pán požehnania mu Svoju moc ani pomoc neodoprie. Robí zázrak, mení Ézavovo srdce a pri stretnutí sa bratia objímu. Nemožné sa stáva samozrejmosťou – požehnanie zasiahne do ľudských plánov. Medzi bratmi sa presadí milosť. Nie pomsta, nie zloba, nie násilie, ale odpustenie a zmierenie. Stretávajú sa v moci milosti, ktorá ovláda ich srdcia. A kde je jej prameň? U Toho, ktorý nás z milosti stvoril, ktorý nás vykúpil a ktorý nás posväcuje, aby sme sa aj my mohli stretať v moci milosti a pokoja. – – Počujeme každodenne ten úžasný pozdrav Vzkrieseného: „Pokoj vám!“? A prinášame pokoj?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás vedieš na cestu pokoja. Odpusť nám, že často počúvame túžby po boji z nášho tela. Utišuj nás Tvojím Duchom a posilňuj na vnútornom človeku, aby sme boli plní lásky. Amen.

Pieseň: ES 573

Autor: Daniel Midriak

Už nikdy neskryjem Svoju tvár pred nimi, lebo vylejem Svojho Ducha na dom Izraela, znie výrok Pána, Hospodina. Ezechiel 39,29

Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. Rímskym 8,16

Ján 21,

1.Mojžišova 32,23-33

23 Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. 24 Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal. 25 Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. 26 Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. 27 A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. 28 Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. 29 Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. 30 Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal. 31 Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo – tak hovoril – videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive. 32 Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro. 33 Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.

Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš! To sú slová vyjadrujúce Jákobovu vytrvalosť. Vytrvalosť, ktorá vie, že vlastné sily sú síce potrebné, ale ak nie sú spojené s Najvyšším a ak ich On nepodporuje, Jákob nedosiahne to, k čomu ho Boh povoláva. Pri potoku Jabbok sa stretáva s nejakým mužom a zápasí s ním. Výsledkom je Jákobovo krívanie, nové meno a víťazstvo. Poškodený kĺb zostal stálou pamiatkou na noc zápasu, no nielen pre Jákoba, ale aj pre všetky ďalšie pokolenia. Nové meno získal nielen Jákob, ale celý z neho pochádzajúci ľud – Izrael. To znamená „bojujúci s Bohom“ a nemali by sme pri tomto novom mene myslieť len na boj pri Jabboku. Jákob mal nielen na tomto mieste, ale od samého začiatku jeho zvláštnej púte, na ktorú ho Pán vyslal, z Bételu prisľúbenú pomoc a prítomnosť Boha Abraháma a Izáka, ktorý sa stal aj jeho stálym Pomocníkom. Bojoval boj viery a zvíťazil. Pán ho neopustil a Svoje požehnanie mu neodňal, lebo Jákob bol verný a vytrvalý. Do svojich zápasov išiel vždy so svojím Ochrancom a Ochranca mu žehnal, čím ocenil jeho vytrvalosť. – – Zostáva otvorená otázka vytrvalosti našej viery a našej vytrvalosti v nasledovaní Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš pre nás požehnanie. Odpusť nám, že oň nebojujeme, ale radšej hľadáme svoje cesty k úspechu. Napĺňaj nás Tvojím Duchom, aby nás viedol po správnych cestách k požehnaniu. Amen.

Pieseň: ES 675

Autor: Daniel Midriak

Hospodinom sa budem chváliť, pokorní to počujú a zaradujú sa. Žalmy 34,3

Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! Filipským 4,4-5

Ján 12,1-8 :: Modlíme sa za: Neded (DNS)

1.Mojžišova 32,1-22

1 Včasráno Lábán pobozkal svojich vnukov aj dcéry a požehnal ich. Potom sa Lábán pobral domov. 2 Keď Jákob šiel svojou cestou, stretli ho Boží anjeli. 3 Keď ich Jákob uzrel, povedal: To je Boží tábor. A dal tomu miestu meno Machanajim. 4 Potom Jákob poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ézavovi do krajiny Séír, na územie Edómu. 5 A rozkázal im: Toto povedzte môjmu pánovi Ézavovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz. 6 Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. 7 Potom sa poslovia vrátili k Jákobovi a povedali: Došli sme k tvojmu bratovi Ézavovi, ktorý ti ide oproti, a s ním 400 mužov. 8 Vtedy sa Jákoba zmocnil veľký strach a úzkosť. Nato rozdelil ľudí, čo boli s ním, ovce, rožný statok i ťavy na dva tábory 9 a povedal: Ak Ézav príde k prvému táboru a porazí ho, druhý tábor môže uniknúť. 10 Potom Jákob povedal: Bože môjho otca Abraháma, Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi riekol: Vráť sa do svojej krajiny i do svojho rodiska a dobre naložím s tebou: 11 Nie som hoden všetkej milosti a všetkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu sluhovi, lebo len s palicou som prebrodil tento Jordán, a teraz mám dva tábory. 12 Vysloboď ma, prosím, z rúk môjho brata, z rúk Ézava, lebo sa ho bojím, že príde a zabije mňa i matky s deťmi. 13 Ale Ty si zasľúbil: Len dobre naložím s tebou a rozhojním tvoje potomstvo ako morský piesok, že sa nebude dať pre množstvo spočítať. 14 I prenocoval tej noci tam, a z toho, čo mu prišlo pod ruku, vzal dar pre svojho brata Ézava: 15 dvesto kôz a dvadsať kozlov, dvesto bahníc a dvadsať baranov, 16 tridsať plekajúcich tiav a ich mladé, štyridsať kráv a desať juncov, dvadsať oslíc a desať osliat. 17 Zveril ich svojim sluhom, každú čriedu osobitne. Potom povedal sluhom: Choďte predo mnou, ale zachovávajte odstup medzi jednotlivými čriedami. 18 Prvému rozkázal: Ak ťa stretne môj brat Ézav a opýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie sú tieto zvieratá pred tebou, 19 odpovedz: Patria tvojmu sluhovi Jákobovi; je to dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ézavovi, a on sám je už za nami. 20 Tak rozkázal aj druhému, aj tretiemu, aj všetkým, ktorí hnali čriedy: Podobne hovorte Ézavovi, keď ho stretnete, 21 a povedzte: Hľa, aj tvoj sluha Jákob ide za nami. Pomyslel si totiž: Udobrím si ho darom, ktorý ide predo mnou, a len potom sa mu ukážem na oči; azda ma prívetivo prijme. 22 Tak dar išiel popredku a on ostal tej noci v tábore.

Dar odpustenia. Situácie, s ktorými sa stretávame, sú náročné a vo vzťahu s ľuďmi zlyhávame aj tým, že sa ich napríklad hlboko dotkneme zlým slovom. Určite sa vám stalo, že vás niekto urazil alebo vám povedal niečo, po čom ste zosmutneli. Aký je to však veľký dar, keď si veci vysvetlíme a nakoniec si podáme ruky a povieme si: odpúšťam ti! Ježiš nás vyzýva k odpúšťaniu, keď nám hovorí (Lk 6,36): „Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec!“ – – Boh prostredníctvom Krista zmieril so Sebou hriešneho človeka. Človek by pre svoju spásu nedokázal urobiť nič, ale cez Krista sme získali spravodlivosť, a tak je pre nás veľmi dôležité, aby sme aj my odpúšťali ľuďom okolo nás, ako aj Boh odpustil naše hriechy. Hoci je to niekedy veľmi náročné a nevieme ako, prosme Boha o pomoc a s Jeho pomocou sa naučíme odpúšťať tým, ktorí nám ublížili!

Modlitba: Vďaka, Pane, za to, že si nám dal veľký dar odpustenia prostredníctvom Svojho Syna, Ježiša. Aj nám daj silu, aby sme dokázali odpúšťať, ako si aj Ty odpustil nám. Niekedy to síce nie je jednoduché, ale Ty nám v tom, prosíme, pomáhaj. Amen.

Pieseň: ES 334

Autor: Adriana Kulišková

Nech sa však teraz prejaví Tvoja moc, môj Pane, vo Svojej veľkosti, ako si vyhlásil. 4.Mojžišova 14,17

Mária povedala: Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je Jeho meno. Lukáš 1,

1.Mojžišova 31,33-54

33 Lábán vošiel do Jákobovho stanu, do stanu Leinho i do stanu oboch dievok, ale nenašiel nič. Potom vyšiel zo stanu Leinho a vošiel do stanu Ráchelinho. 34 Ráchel však vzala teráfim a položila ich do ťavieho sedla a posadila sa na ne. Lábán prekutal celý stan, ale nenašiel nič. 35 Ona však povedala otcovi: Nehnevaj sa, pane môj, že nemôžem vstať pred tebou, lebo mám to, čo mávajú ženy. Hľadal teda, ale teráfim nenašiel. 36 Tu sa Jákob nahneval a povadil s Lábánom. A Jákob v odpovedi povedal Lábánovi: V čom je môj priestupok a môj hriech, že si ma tak zúrivo prenasledoval? 37 Veď si mi prekutal všetky veci. Čože si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných, nech oni rozhodnú medzi nami dvoma. 38 Už je tomu dvadsať rokov, čo som u teba: tvoje bahnice a kozy nikdy nezvrhli a z baranov tvojho stáda som nejedával. 39 Nedonášal som ti, čo zver roztrhala, sám som nahrádzal škodu; odo mňa si požadoval, čo mi ukradli vo dne, i to, čo mi ukradli v noci. 40 Stávalo sa, že ma vo dne morila horúčosť a v noci mráz, a spánok unikal mojim očiam. 41 Toto som mával v tvojom dome po dvadsať rokov; štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za stádo od teba. Pritom si mi desať razy zmenil odmenu. 42 Keby nebol so mnou Boh môjho otca, Boh Abrahámov, a Ten, ktorého sa bál Izák, veru by si ma bol prepustil naprázdno. Ale Boh videl moje trápenie i lopotu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul. 43 Potom Lábán odvetil Jákobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, i stádo je moje stádo; moje je všetko, čo tu vidíš. Čo však môžem urobiť dnes s týmito svojimi dcérami a so synmi, ktorých ony zrodili? 44 Poď teda, uzavrieme zmluvu, ja i ty; nech ona bude svedectvom medzi mnou a tebou. 45 Vtedy Jákob vzal kameň a vztýčil ho ako posvätný stĺp. 46 Jákob povedal svojim príbuzným: Nazbierajte kamenia! I nabrali kamenia, urobili hromadu a tam na tej hromade jedli. 47 Lábán ju potom pomenoval Jegar Sahadútá a Jákob ju pomenoval Gal-Ed. 48 Nato Lábán povedal: Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou; preto sa volá Gal-Ed 49 a Micpá, lebo povedal: Nech Hospodin dozerá na mňa a na teba, keď sa rozídeme. 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami, alebo by si pribral iné ženy k mojim dcéram, pamätaj, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou, aj keď nieto nikoho z ľudí pri nás. 51 Potom Lábán povedal Jákobovi: Hľa, tu je hromada, a hľa, tu je posvätný stĺp, ktorý som vztýčil medzi mnou a tebou; 52 táto hromada bude svedkom, svedkom bude i tento posvätný stĺp, že neprejdem za túto hromadu k tebe, ani ty neprejdeš za túto hromadu a za tento posvätný stĺp ku mne so zlým úmyslom. 53 Boh Abrahámov a Boh Náchórov, Boh ich otcov, nech súdi medzi nami. A Jákob prisahal na Toho, ktorého sa bál jeho otec Izák. 54 Jákob priniesol aj obeť na vrchu a pozval svojich príbuzných, aby hodovali s ním. Potom hodovali aj prenocovali na vrchu.

Boh je živý. Každý z nás prežíva chvíle, ktoré sú náročné a s ktorými si nevieme rady. Na koho sa však v takýchto chvíľach spoliehame? Veriaci človek vie, kto je s ním aj v ťažkých dňoch. Je to starostlivý Pán Boh, ktorý zasahuje do nášho života a pomáha nám, keď Ho prosíme o pomoc. – – Aj v tomto texte môžeme vidieť Boží zásah do života človeka. Kým Lában hľadá bôžikov, v ktorých dúfa a ktorí sú neživí a nepomohli mu, Boh je živý a pomáha ľuďom. Nakoniec, vieme, že živý Boh spôsobil zmierenie medzi Lábanom a Jákobom a nakoniec uzavreli zmluvu, ktorej viditeľným znamením je posvätný stĺp. Boh Abrahámov a Jákobov je aj naším Bohom. Božie zasľúbenia, ktoré nám dal, sa napĺňajú a zasľúbenia o Jeho pomoci a o návrate domov – do nebeskej otčiny, na ktoré sa spoliehal aj Jákob, platia aj dnes pre nás. Viditeľným znamením pomoci nám, hriešnym ľuďom, je Kristov kríž. Cez kríž Boh aj s nami vytvoril zmluvu, vďaka ktorej môže aj hriešny človek dosiahnuť odpustenie hriechov a nakoniec aj večný život.

1. nedeľa po Svätej Trojici

Kto vás počúva, Mňa počúva. Kto vami pohŕda, Mnou pohŕda. Lukáš 10,16a

1.Jána 4,(13-16a)16b-21

(13 Podľa toho poznávame, že zostávame v Ňom a On v nás, že nám dal zo svojho Ducha. 14 A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna svetu za Spasiteľa. 15 Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu. 16 A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám.)

Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. 17 V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. 18 V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 19 My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. 20 Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? 21 A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.

Boh je láska. Tento citát z Biblie poznáme mnohí naspamäť. V niektorých domácnostiach sú biblické citáty súčasťou výzdoby interiéru a tento patrí medzi ne. Je to dôležité poznanie o Pánu Bohu. Dnešná 1. nedeľa po Svätej Trojici nám pripomína, že vo výroku „Boh je láska“ je konštatovanie, že v Bohu je láska. Láska je vzťah. Láska je tým vzájomným putom medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Žijeme však v prevrátenom, hriešnom svete, kde pre mnohých platí iné vyznanie: „Láska je boh.“ Tomuto veria a ženú sa za falošnou láskou, ktorá však nie je láskou, ale telesnou vášňou a pre vášeň strácajú pravú lásku. Žijú pre vášeň a sex, striedajú partnerov a ich srdcia sú čoraz prázdnejšie. Ak však zostávame v Bohu a Boh zostáva v nás, napĺňa nás Božia láska. Potom milujeme Boha aj blížneho. Táto Božia láska obstojí aj v čase, keď sa má prejaviť naša láska k blížnemu. Pán Ježiš je nám príkladom, dokonca aj v tom, ako máme milovať svojich nepriateľov. Keď si už vo svojom živote okúsil Božiu lásku, vieš touto láskou milovať aj ľudí. Božia láska napĺňa tvoje srdce, a preto môžeš byť Božím nástrojom lásky k blížnemu.

Modlitba: Pane, naplň moje srdce Tvojou láskou a ukáž mi aj dnes, ku komu ma posielaš s prejavom Božej lásky. Amen.

Pieseň: ES 548

Autor: Samuel Linkesch

Vráťte sa k Hospodinu, od ktorého ste sa úplne odvrátili! Izaiáš 31,6

Spoľahlivé je toto slovo a hodno, aby bolo úplne prijaté: Ježiš Kristus prišiel na svet spasiť hriešnikov. 1.Timoteovi 1,15

Lukáš 16,19-31 :: Jeremiáš 23,16-29 :: Žalmy 34 :: Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelických žien

1.Mojžišova 31,1-7.14-32

1 Tu počul Lábánových synov, ako si vraveli: Jákob pobral všetko, čo mal náš otec, a všetko naše bohatstvo získal z toho, čo patrilo nášmu otcovi. 2 A Jákob zbadal na Lábánovej tvári, že už nie je k nemu taký ako predtým. 3 Vtedy Hospodin riekol Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich otcov, do svojho rodiska, a ja budem s tebou. 4 Nato dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole ku svojmu stádu 5 a povedal im: Vášmu otcovi vidím na tvári, že nie je voči mne taký, ako býval predtým; ale Boh mojich otcov bol so mnou. 6 Samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi; 7 váš otec ma však oklamal a desať ráz mi zmenil odmenu, ale Boh mu nedovolil ublížiť mi.

14 Potom Ráchel a Lea mu odpovedali: Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca? 15 Či nás nepokladá za cudzinky? Veď nás predal a aj peniaze za nás úplne strovil. 16 Veď všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Teraz teda urob všetko, čo ti Boh povedal. 17 Vtedy sa Jákob pobral, vysadil svojich synov a svoje ženy na ťavy 18 a odviedol všetok svoj statok i všetko, čo mal, čo si nadobudol, totiž svoj vlastný statok nadobudnutý v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19 Lábán odišiel strihať svoje ovce; zatiaľ Ráchel ukradla teráfim, ktoré patrili jej otcovi. 20 Tak Jákob oklamal Sýrčana Lábána, keďže mu neoznámil, že chce utiecť. 21 A utiekol so všetkým, čo mal. Vzchopil sa, prebrodil Eufrat a obrátil sa smerom ku Gileádskemu pohoriu. 22 Keď na tretí deň povedali Lábánovi, že Jákob ušiel, 23 vzal so sebou svojich príbuzných, prenasledoval ho sedem dní cesty a dohonil ho na Gileádskom pohorí. 24 V noci však Boh prišiel vo sne k Lábánovi a riekol mu: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi. 25 Keď Lábán dostihol Jákoba, Jákob si práve rozložil stan na vrchu. Lábán sa rozložil so svojimi príbuznými na Gileádskom pohorí. 26 Vtedy Lábán povedal Jákobovi: Čo si to urobil? Veď si ma oklamal a dcéry si mi odviedol ako vojnové zajatkyne. 27 Prečo si mi zatajil, že hodláš ujsť, a prečo si ma okradol? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol s radosťou vypraviť so spevmi, s bubnami a harfami, 28 a nedovolil si mi pobozkať vnukov a dcéry. To si urobil nerozumne. 29 Mal by som dosť moci urobiť vám zle, ale minulej noci mi Boh vašich otcov hovoril takto: Chráň sa akokoľvek dohovárať Jákobovi! 30 Ale keď si už nadobro odišiel, lebo si veľmi túžil po otcovskom dome, prečo si ukradol mojich bôžikov? 31 Tu Jákob odpovedal a riekol Lábánovi: Nuž, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi mohol nasilu odňať svoje dcéry. 32 U koho však nájdeš svojich bôžikov, ten nech neostane nažive; v prítomnosti našich príbuzných si poprezeraj, čo je u mňa, a vezmi si, čo je tvoje. Jákob totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla.

Odchod od Lábana. Boh je s Jákobom. Jákob sa vzmáha aj v počte stáda, ktoré má ako mzdu. Lábanovi synovia sa začínajú cítiť okradnutí, ani tvár a pohľad Lábana už nie sú priateľské. „Desaťkrát zmenil moju mzdu“, sťažuje sa Jákob. Napokon, na Boží podnet chystá odchod. Jeho ženy súhlasia. Lában sa stáva despotom. Jákobov odchod je vlastne útekom – exodom, akého sme boli svedkami v Egypte. Vidíme tu veľa podobností. Desať egyptských rán – desaťkrát zmenil Lában Jákobovu mzdu. Egypťania dávajú zlaté predmety utekajúcim otrokom. Lábana okradli aj o jeho bôžikov. Ako faraónovo vojsko nezmasakrovalo utečencov pred Červeným morom, tak ani teraz – len Božím zásahom Lában, ktorý dostihol utečencov na hore Gileád, nepoužil meč. Boh k nemu prehovoril vo sne: „Daj si pozor! Hovor s Jákobom len v dobrom, nie v zlom!“ Nie je to prvýkrát, čo Boh prehovoril vo sne a ohrozený na živote bol zachránený. Boh bol s Jákobom. Je aj s nami po všetky dni až do skonania sveta, skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že s nami hovoríš. Odpusť mi, že Ťa nepočúvam. Oživuj moje duchovné „uši“ svedomia, aby som Ťa vnímal tak, ako chceš Ty. Amen.

Pieseň:

1.Mojžišova 29,14b-30

15 Potom povedal Lábán Jákobovi: Budeš mi vari zadarmo slúžiť, pretože si môj príbuzný? Povedz mi, aká bude tvoja odmena! 16 Lábán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. 17 Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však bola peknej postavy i peknej tváre. 18 Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: Za tvoju mladšiu dcéru budem slúžiť sedem rokov. 19 A Lábán odpovedal: Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Zostaň u mňa. 20 Tak Jákob slúžil za Ráchel sedem rokov, ale videlo sa mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval. 21 Jákob povedal Lábánovi: Daj mi teraz moju ženu, aby som smel k nej vojsť, lebo môj čas už uplynul. 22 Nato Lábán zhromaždil všetkých ľudí z toho miesta a vystrojil hostinu. 23 Večer však vzal svoju dcéru Leu, voviedol ju k nemu a on vošiel k nej. 24 Lábán dal svojej dcére Lei za slúžku svoju slúžku Zilpu. 25 Ale ráno vyšlo najavo, že to bola Lea. Vtedy povedal Lábánovi: Čo si mi to urobil? Či som u teba neslúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal? 26 Lábán mu však odpovedal: U nás sa to predsa nerobieva, aby sa mladšia vydávala skôr ako prvorodená. 27 Dokonči svadobný týždeň s touto, a za službu, ktorú budeš konať u mňa ešte ďalších sedem rokov, dáme ti aj druhú. 28 Jákob tak urobil a dokončil s ňou ten týždeň. Potom mu Lábán dal svoju dcéru Ráchel za ženu. 29 A Lábán dal svoju slúžku Bilhu dcére Ráchel za slúžku. 30 Jákob vošiel aj k Ráchel a miloval Ráchel väčšmi ako Leu; slúžil uňho ešte ďalších sedem rokov.

Jákobove ženy. Jákob slúži za milovanú Ráchel sedem rokov, ale nakoniec je podvedený a dostáva Leu, ktorú nechcel. Lábanov podvod mu pripomína jeho podvod, ktorý spáchal na otcovi i bratovi Ézavovi. „Si to ty, syn môj Ézav?“ Takto sa pýta zostarnutý Izák. Zakrytý kozľacou kožou oklame svojho otca. Teraz na oplátku – pod závojom nie je ukrytá Ráchel, ale Lea. „Čo si to urobil?“ – vyčítal ráno Lábanovi, keď odhalil jeho podvod. Pripomienkou na jeho krádež bratovho prvorodenstva mu môže byť aj Lábanova odpoveď: „U nás nie je zvykom, aby sa mladšia vydávala skôr, ako prvorodená.“ On – druhorodený – ukradol požehnanie patriace prvorodenému. Do narušených vzťahov medzi bratmi, kde chce jeden druhého zabiť, a do narušených vzťahov medzi sestrami, ktoré zápasia o pozornosť jedného muža, vstupuje Hospodin. Boh sa ujíma nemilovanej a tá porodí synov. Milovaná zostáva bez detí, no napokon aj ona porodí synov. Boh však nestojí bokom. Jeho plány nenarúša ani Lábanovo lakomstvo a úskočnosť. Júda a Lévi sú na svete. Dejiny spásy pokračujú. Lev z rodu Júdovho má pripravenú cestu. Jákob sa cíti oklamaný, ale v skutočnosti prežíva Božiu školu a učí sa podriaďovať Tomu, ktorý je nad ním. Nemôže si brať iba to, čo chce a čo si jeho srdce žiada. Boh ho pripravuje na ešte ťažší a závažnejší zápas.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám pripomínaš naše hriechy, aby sme ich mohli oľutovať. Odpusť nám, že sa často cítime ukrivdení, keď nás napomínaš. Daj nám srdcia plné pokory. Amen.

Pieseň: ES 564

Autor: Ján Meňky

Hospodin, tvoj Boh, zmenil totiž kliatbu na požehnanie, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa miloval. 5.Mojžišova 23,6

A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu. 2.Petra 3,15

Židom 2,(1-4)5-10 :: Modlíme sa za: Myjava (MyS)

1.Mojžišova 29,1-14a

1 Potom sa Jákob vydal na cestu a odišiel do krajiny synov Východu. 2 Zrazu zazrel studňu na poli, a hľa, pri nej ležali tri stáda oviec, lebo z tej studne napájali stáda; kameň na otvore studne bol však veľký. 3 Keď tam zohnali všetky stáda, odvalili kameň sponad otvoru studne a napájali ovce; potom privalili kameň na jeho miesto, na otvor studne. 4 Jákob sa im prihovoril: Bratia moji, odkiaľ ste? Oni mu odpovedali: Sme z Cháránu. 5 Vtedy sa ich opýtal: Poznáte Náchórovho syna Lábána? A oni odpovedali: Poznáme. 6 Potom sa ich opýtal: A má sa dobre? Oni odpovedali: Dobre. Hľa, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami. 7 On im však povedal: Veď je ešte ďaleko do konca dňa, nie je čas zháňať stáda; napojte ovce a choďte ich pásť! 8 Nato mu odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom sa kameň sponad otvoru studne odvalí a napojíme ovce. 9 Keď sa s nimi ešte zhováral, prišla Ráchel s ovcami svojho otca; ona ich totiž pásavala. 10 Keď Jákob uzrel Ráchel, dcéru matkinho brata Lábána, a ovce Lábána, brata svojej matky, pristúpil, odvalil kameň sponad otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Lábána. 11 Jákob pobozkal Ráchel a nahlas zaplakal. 12 Potom Jákob oznámil Ráchel, že je príbuzným jej otca a Rebekiným synom. Ona odbehla a oznámila to svojmu otcovi. 13 Keď Lábán počul správu o Jákobovi, synovi svojej sestry, vybehol mu naproti, objal ho, pobozkal a voviedol do svojho domu. On vyrozprával Lábánovi všetko, čo sa stalo. 14 Lábán mu povedal: Ty si naozaj moja kosť a moje telo! I pobudol u neho mesiac.

Božia cesta je úspešná. Rodičovská úloha má pri vývoji detí veľmi dôležitú úlohu, ale z pedagogického hľadiska nebýva vždy správna. Často sa stáva, že otec uprednostňuje staršie dieťa pred mladším, kým matka to robí opačne. Takýto jav však nie je objavom našej modernej doby. Už Stará zmluva vykresľuje takýto nezdravý jav. Praotec Izák si viac zamiloval staršieho syna, Ézava, kým matkiným miláčikom bol mladší syn, Jákob. Pán Boh Rebeke síce už pred narodením synov odhalil skutočnosť, že Jákob bude pokračovať v rodokmeni Abraháma a Izáka, čím naplní Boží sľub o vzniku veľkého národa. Matkina všímavosť a podnikavosť však Jákobovi priniesla výhody. Podľa vtedajšieho poriadku dedičstvo dostával prvorodený syn. V tomto prípade patrilo Ézavovi, ale Jákob si za matkinej pomoci ukoristil otcovo požehnanie, čím si rozhneval brata. Na bratovu výstrahu reaguje chytrácky: útekom k matkinmu bratovi Lábanovi do Cháranu. Zároveň nám tento biblický príbeh odkrýva aj to, že si Pán Boh pre Svoje dielo nevyberá len samé vynikajúce osobnosti, ale používa aj nedokonalého človeka. On si z neho vyformuje bytosť, ktorá sa riadi Jeho vôľou. Tak Pán Boh určil aj smer Jákobovej cesty. Zastavil sa na nezvyčajnom mieste – pri studni, kde pastieri napájali dobytok. Toto miesto na pôde matkinho brata Lábana sa stane významným miestom pre Jákobovu budúcnosť. Tu, pri studni, sa stretne s mladšou dcérou Lábana, Ráchel, kde vykoná hrdinský skutok: odkryje poklop studne, ktorý dokázali otvoriť len traja pastieri. Tu sa vlastne rozhodne pre manželstvo s Ráchel, ktorá dopomôže k vzniku národa, ktorý bude Božím národom. Aj nám Pán Boh určuje životnú cestu, na ktorej máme podobné zástavky, na ktorých sa ocitáme v rozhodujúcom bode, z ktorého už nemôžeme vybočiť, lebo aj pre nás je to Božia cesta, ktorou nás bude viesť ruka Pána.

Modlitba: Drahý Bože, nie ako ja chcem, ale ako Ty! Veď ma Ty Sám. Amen.

Pieseň: ES 334

Autor: Eunika Jurková

Bóaz povedal Rút: Prišla si k Bohu Izraela, aby si uňho našla útočisko. Rút 2,12

Kristus prišiel, aby zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki. Efezským 2,17

2.Petra 1,16-21 :: Modlíme sa za: Muránska Dlhá Lúka

1.Mojžišova 28,10-22

10 Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu. 11 Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste. 12 Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. 13 A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom. 14 Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozmôžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme. 15 Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil. 16 Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. 17 Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. 18 Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. 19 To miesto pomenoval Bételom; predtým meno toho mesta bolo Lúz. 20 Vtedy Jákob urobil takýto sľub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ceste, ktorú práve konám, ak mi dá chleba na jedenie a šaty na oblečenie, 21 a ak sa šťastne vrátim do svojho otcovského domu, tak Hospodin bude mojím Bohom. 22 Tento kameň, čo som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom, a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky.

Naša istota. Jákob podvodom získal požehnanie, ktoré patrilo jeho prvorodenému bratovi, Ézavovi. Pán Boh si pre Svoju službu použije aj nedokonalého človeka. Musí však prejsť ešte dlhou prípravou, musí spoznať sám seba, aj život okolo seba. Zápas sa začína útekom z domu a pokračuje zápasom s Bohom, ktorý sa odohrá v spánku. S Jákobom, ktorý je na úteku pred bratom, zápasí v noci. Hospodin mu zároveň zveruje posolstvo, že požehnanie – zasľúbené Abrahámovi – prejde na neho. V požehnaní je uistenie o Božej prítomnosti, ochrane a o Božom vedení. Nakoniec sa zápas po mnohých rokoch s Bohom zopakuje, ale to je už skutočný zápas pri potoku Jabbok, po ktorom Jákob ostane poznačený na bedrovom kĺbe a dostáva nové meno – Izrael. – – Pán Boh aj teraz používa rôzne spôsoby, aby si aj z nás – rozličnými vonkajšími vplyvmi „nabalených“ – ľudí vytváral Svoje nástroje. A tak máme svoje Bét-ely i Jabboky, v ktorých zakúšame Jeho pomoc a ochranu. Prenesme svoje ťažkosti vždy na nášho Boha, ale tam zložme aj svoje podvody a lakomosť a pokračujme na svojej životnej ceste ako dediči Božieho zasľúbenia.

Modlitba: Milý Bože, Otče, udeľ nám Svoju pomoc na to, aby sme zanechali svoje zlé vlastnosti a žili pod Tvojou ochranou a milosťou. Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Jaroslav Jurko

Vo všetkom sa pridŕžajte cesty, ktorou vám Hospodin, váš Boh, prikázal ísť, aby ste zostali nažive. 5.Mojžišova 5,33

Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. Rímskym 15,4

Izaiáš 57,14-16 :: Modlíme sa za: Mošovce (TuS)