Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 8,1-12

1 Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli. 2 Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal. 3 Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať. 4 V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte. 5 Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov. 6 Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil, 7 a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody. 8 Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili. 9 Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu. 10 Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu. 11 K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili. 12 Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu.

Nový začiatok. Toto zamyslenie vznikalo vo februári 2022. Ruské vojská vtedy prekročili hranice Ukrajiny a rozpútali vojnový konflikt. Nezastavili ich nesúhlas, protesty, ani tvrdé sankcie. Za ich útokmi zo všetkých strán zostávali mŕtvi a zranení ľudia, zničené mestá, strach, utečenci, neistota a obavy susedných štátov, ktoré prejavili veľkú solidaritu s Ukrajinou. Jej armáda a obyvateľstvo kládli presile hrdinský odpor. – – Aj biblický príbeh hovorí o veľkej katastrofe – potope. Prežilo ju len osem ľudí so živočíchmi, ktoré na Boží príkaz vzal Nóach do korábu. Boží súd sa končí. Pán Boh však dáva ľuďom, zvieratám i stvorenstvu nový začiatok. Poslal vietor, zaviera žriedla prahlbiny, aj okná nebies. Prostredníctvom vtákov, ktorých vypustil Nóach, im Hospodin oznamoval, aká nádejná je situácia mimo korábu. V Bohom určenom čase vystúpil Nóach s rodinou a so zvieratami z korábu na suchú zem. – – Ničivé sily potopy môžeme prirovnať k ľudskému hriechu v podobe sebectva, ktoré sa prejavuje aj vojnovým ničením, zabíjaním a zotročovaním ľudí. No najmä bezbožnosťou. Hriech má dopad na celé človečenstvo. Napriek tomu sa Boh o Svoje stvorenstvo stále stará. Obnovil zem a dáva možnosť nového začiatku. Nad stvorenstvom rozprestiera „dúhu“ Svojej milosti, lásky a nádeje v Ježišovi Kristovi. Dôverujme Mu teda aj dnes! Prosme o Jeho pokoj a dajme sa skrze Božieho Syna vyviesť z vôd smrti.

Modlitba: Bože, daj nám precítiť ničivosť hriechu, aby sme si uvedomovali, že každým svojím zlom zväčšujeme zlo celého sveta. Naplň nás Kristovým Duchom, aby sme pridávali Jeho dobro k celkovému dobru. Amen.

Pieseň: ES 576

Autor: Dušan Kováčik

Milosťou Svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil Svojou silou. 2.Mojžišova 15,13

Veď aj Kristus trpel raz navždy za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. 1.Petra 3,18

Rímskym 9,31-10,8 :: Modlíme sa za: Dobšiná (GeS)

1.Mojžišova 7,17-24

17 Keď potopa trvala na zemi štyridsať dní, rozmnožili sa vody, zdvihli koráb, takže sa nadniesol od zeme. 18 Vody stúpali a veľmi sa rozmnožili na zemi, takže koráb plával na hladine vôd. 19 Keď vody stále viac stúpali, pokryli všetky vysoké vrchy pod celým nebom. 20 Vody ich presahovali o pätnásť lakťov a pokryli vrchy. 21 Tak zhynulo každé telo, čo sa pohybovalo na zemi, a to ako vtáctvo, dobytok, divá zver, aj všetci ľudia. 22 Z toho, čo bolo na suchej zemi, pomrelo všetko, čo malo v sebe život. 23 Tak zotrel Boh všetky tvory, ktoré boli na povrchu zeme; všetko od človeka po dobytok, od plazov po nebeské vtáctvo bolo zotreté zo zeme, tak že zostal iba Nóach a čo bolo s ním v korábe. 24 Vody však vládli nad zemou stopäťdesiat dní.

Si pripravený na koniec? Je až zarážajúce, ako vieme zo svojej mysle vytesniť premýšľanie o svojom konci. Žijeme svoje životy tak, ako keby sme nikdy nemali zomrieť, a potom, keď sa stane, že niekto v našom okolí už neuvidí ďalší západ slnka, prípadne príde hrozba, že náš život si nebudeme môcť užiť do konca (rozumej, do konca, ktorý si sami myslíme, že by to mal byť koniec), sme šokovaní, zlomení a nahnevaní. Smrť sa nám zdá byť strašná, krutá a náhla. Mathew Henry, britský biblista 17. storočia povedal: „Príprava na posledný deň by mala byť našou každodennou rutinou.“ Vo svete, ktorý žije tu a teraz, to vôbec nie je jednoduché. Potrebujeme sa na dnešnú realitu pozerať optikou Biblie. K tomu nám pomáha aj dnešný text. Smrť nie je ilúzia, ale krutá realita všetkého živého. A je úplne jedno, či sa to stane náhle – v dôsledku prírodnej katastrofy, pandémie alebo výbuchu bomby. Fyzická smrť však neznamená koniec. Skutočnou smrťou a skutočným koncom je život bez Boha. Nóach spolu so svojou rodinou prežili potopu, ale nežijú na zemi dodnes. Žijú však s Bohom v Jeho kráľovstve ako hrdinovia viery. Nič z toho by nebolo, ak by vo viere nevstúpili do korábu. Dnes už vieme, že koráb bol predobrazom Ježiša. On je ten skutočný „koráb“, ktorý nás zachránil. Bojíš sa smrti, alebo si už v bezpečí? Viera v Ježiša zachraňuje.

Modlitba: Odpusť, Bože, že sa príliš upínam na veci, ktoré nie sú večné a nakoniec zhoria. Daruj mi znovuzrodenie všetkého, čo je vo mne ešte mŕtve. Posilňuj ma na vnútornom človeku. Aj na duchu, nech vnímam duchovné hodnoty a žijem podľa nich. Amen.

Pieseň: ES 695

Autor: Martin Vígľaš

V srdci som si skryl Tvoju reč, aby som proti Tebe nehrešil. Žalm 119,11

Pomocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás, zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené. 2.Timoteovi 1,14

Marek 2,23-28 :: Modlíme sa za: Dobroč (NoS)

1.Mojžišova 7,1-16

1 Potom riekol Hospodin Nóachovi: Vojdi ty i celá tvoja domácnosť do korábu, lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2 Vezmi so sebou zo všetkých čistých zvierat po sedem: samcov a samice, a zo zvierat, ktoré nie sú čisté, po páre: samca a samicu. 3 Aj z nebeského vtáctva po sedem: samcov a samice, aby sa ich rod zachoval na celom zemskom povrchu. 4 Lebo o sedem dní spustím na zem dážď na štyridsať dní a štyridsať nocí; zotriem zo zeme všetky tvory, ktoré som utvoril. 5 A Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. 6 Nóach mal šesťsto rokov, keď prišla na zem potopa. 7 I vošiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena i ženy jeho synov do korábu pred vodami potopy. 8 Z čistých i z nečistých zvierat, zo všetkého vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí po zemi, 9 vošli do korábu k Nóachovi po páre: samec a samica, ako prikázal Boh Nóachovi. 10 Po siedmich dňoch prišli vody potopy na zem. 11 V šesťstom roku Nóachovho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies 12 a lial sa dážď na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13 Toho istého dňa vstúpil do korábu Nóach a s ním Nóachovi synovia: Šém, Chám a Jáfet, Nóachova žena a tri ženy jeho synov; 14 oni aj všetky druhy živočíchov, všetky druhy dobytka, všetky druhy plazov, čo sa pohybujú po zemi, a všetky druhy vtákov, 15 vošli k Nóachovi do korábu po páre z každého tvora, čo má v sebe dych života. 16 A tie, čo vošli, vošli ako samec a samica z každého tvora, ako mu Boh prikázal. Nato Hospodin zavrel za ním dvere.

Sila jedného verného. Nóach Bohu dôveroval. Jeho viera bola taká veľká, že dokázal stavať koráb, aj keď more ešte nebolo vidieť. Dôveroval Bohu natoľko, že bol ochotný vyzerať pred všetkými ako hlupák, blázon, či pomätenec. Nevieme, koľko výsmechu musel zažiť. Netušíme ani to, či ho nezažíval od svojich najbližších, detí, či manželky, ale jedno vieme: Boh povedal, že môže vojsť do korábu s celou svojou rodinou. „Si spravodlivý predo Mnou v tomto pokolení.“ To je vizitka, ktorú by som chcel dostať. Verím, že aj vy. Je však dôležité uvedomiť si, že Nóach zažíval výsmech nielen pre to, čo rozprával, ale aj pre to, čo konal. Jeho skutky, dokazovali jeho vieru. Možno ťa dnes Boh povoláva k niečomu, čo na prvý pohľad nedáva zmysel: Milovať svojich nepriateľov, odpúšťať po siedmy krát, dať svoje posledné peniaze človeku, ktorý ich potrebuje viac, či pomôcť susedovi vtedy, keď sa ti to vôbec nehodí. Ako sa zachováš? Vďaka viere jedného našlo v korábe záchranu 7 ďalších ľudí. Nech si Boh použije naše životy tak, že záchranu v korábe – večný život v Ježišovi – vďaka nášmu svedectvu nájde aspoň ďalších 7 ľudí z nášho okolia.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoje povolanie k záchrane. Odpusť, že sa málo snažím pochopiť, k čomu povolávaš mňa. Prosím, veď ma Tvojím Duchom k múdrosti a daj mi vytrvalosť, silu a motiváciu dokončiť dielo, ktoré pre mňa máš. Amen.

Pieseň: ES 202

Autor: Martin Vígľaš

Nech plesajú moje pery, keď Ťa budem oslavovať, i moja duša, ktorú si vykúpil. Žalm 71,23

S radosťou budete ďakovať Otcovi, ktorý vás urobil účastnými na podiele svätých vo svetle. Kolosenským 1,11-12

5.Mojžišova 5,1-7(8-21) :: Modlíme sa za: Dobrá Niva (ZvS)

2. nedeľa po Zjavení Pána

Z Jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Ján 1,16

Ján 2,1-11

1 Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. 2 Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. 3 Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! 4 Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. 5 Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. 6 Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. 7 I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. 8 Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. 9 Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha 10 a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. 11 Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci.

Ježiš s nami. Tento príbeh nás vedie k posilneniu dôvery v Božiu lásku a milosť. Každodenne potrebujeme vedieť, že čokoľvek prežívame, s čímkoľvek zápasíme, nie sme v tom sami. Veľakrát vo svojej každodennosti zabúdame na úžasného Boha, ktorý na nás nezabúda, a preto sa o nás stará. Zaneprázdňuje nás práca, zábava, škola, rodina, až kým nám niečo nevstúpi do cesty. Často potom prestrašení hľadáme pomoc tam, kde nie je. Nevieme si rady, urobíme ešte veľa chýb, až kým nás situácia neprivedie k hľadaniu pomoci tam, kde sme ju mohli a mali hľadať už dávno – na samom začiatku. Je dobre, ak je v našom živote blízko náš Pán Ježiš. Nezabudni na to! On začína tým, že mení tvoje vnútro, tvoje myslenie. Dôveruj Mu! On ti chce dať pomoc v každej životnej situácii. Premeniť vodu na víno. Nášmu Bohu, nič nie je nemožné, ON chce byť s nami v každej chvíli – v tej každodennej, i v tej veľmi náročnej. Tento biblický príbeh nám odkrýva, že aj takéto potreby nášho života nie sú Pánu Bohu ľahostajné. V tom, čo nás trápi a zaťažuje, nám chce pomôcť. Dôležité je zdôveriť sa Mu a prosiť Ho o pomoc, o východisko z daného problému; mať vieru v Neho, v Jeho pomoc. Nemeškaj, pros Pána Ježiša, vpusť Ho do svojho srdca a nechaj Ho konať!

Modlitba: Nebeský Bože, veľké je Tvoje milosrdenstvo k nám, ľuďom. Ďakujeme Ti, že na nás nezabúdaš a stále Ti na nás záleží. Chceš v každej situácii vstupovať do našich životov a pomáhať nám, podopierať a posilňovať nás. Ďakujeme Ti za Tvoju pomoc. Buď pri nás, Pane Ježišu. Amen.

Pieseň: ES 454

Autor: Miroslava Balková

Presadzovať spravodlivosť a právo sa Hospodinovi páči viac ako obeta. Príslovia 21,3

Veď ako je telo mŕtve bez ducha, tak je i viera mŕtva bez skutkov. Jakub 2,26

1.Korintským 2,1-10 :: 2.Mojžišova 33,18-23 :: Žalm 105,1-15 :: Modlíme sa za: Ekumenickú pastoračnú službu v OS a OZ SR

1.Mojžišova 6,5-22

5 Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, 6 Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. 7 I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil. 8 Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových. 9 Toto je Nóachov rodokmeň: Nóach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Nóach chodieval s Bohom. 10 Nóach splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jáfeta. 11 Ale zem bola porušená v Božích očiach; na zemi bolo plno násilia. 12 Boh videl, že zem bola porušená, lebo každé telo viedlo porušený život na zemi. 13 Vtedy Boh riekol Nóachovi: Koniec nastal každému telu predo mnou, lebo pre ľudí zem je plná násilia. Vyhubím ich zo zeme. 14 Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. 15 Takto to urob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. 16 Na korábe urob svetelný otvor. Sprav ho na lakeť od vrchu, dvere korábu umiestni na boku. Urob spodné, stredné a horné podlažie. 17 Lebo ja uvediem potopu vôd na zem, aby som vyhubil spod neba každé telo, ktoré má v sebe dych života. Všetko, čo je na zemi, musí zhynúť. 18 Ja však ustanovím svoju zmluvu s tebou a do korábu vojdeš ty a s tebou tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov. 19 Zo všetkých živočíchov, z každého tela, vovedieš do korábu po páre, aby si ich pri sebe zachoval nažive; budú to samec a samica. 20 Zo všetkých druhov vtáctva, zo všetkých druhov dobytka, zo všetkých druhov plazov, zo všetkého vojdú k tebe dvojice, aby ostali nažive. 21 Ty si však naber zo všetkých potravín na jedenie a uskladni ich; budú potravou tebe aj im. 22 Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh.

Nový začiatok – nové stvorenie. Pred pár dňami sme v prvej kapitole Písma čítali opakujúci sa refrén: všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Ako je možné, že po uplynutí niekoľkých stoviek rokov, nachádzame v Písme takúto smutnú správu? Nevieme si ani len predstaviť hĺbku Božích pocitov: na jednej strane láska k človeku (ako ku korune stvorenia) a na strane druhej sklamanie, že človek celú zem naplnil násilím. Odpoveď nachádzame v tretej kapitole 1. knihy Mojžišovej. Božie rozhodnutie o potope však neznamenalo koniec existencie života. Boh vyjavil Svoj plán záchrany Svojmu vernému (Nóachovi) a cez neho daroval milosť všetkým jeho potomkom. Tento princíp sa v dejinách ľudstva vždy opakuje: cez jedného verného je udelená milosť ostatným. Nóach a jeho koráb je preto predobrazom Krista a Jeho (tiež dreveného) kríža. Tak, ako Nóach poslúchol a postupoval podľa návodu, ktorý mu Boh dal, aj Ježiš poslúchol a vo všetkom naplnil vôľu Svojho Otca. Tak pripravil ten skutočný „koráb záchrany“ pred súdom a trestom, ktorý čaká bezbožný svet. Aj dnes sa môžeš z Božej milosti do tohto korábu ukryť. Jedine v Kristovi si chránený, v bezpečí. Boh je verný zmluve, ktorú učinil s Nóachom. Je verný aj zmluve, do ktorej ťa pozval cez Svojho Syna.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje dobro. Ďakujem, že vždy ponechávaš niečo dobré a niekoho dobrého. Odpusť, že strácam ostražitosť a padám do zla. Vyvádzaj ma z neho a veď po cestách dobra, aby mi neuniklo spasenie. Amen.

Pieseň: ES 332

Autor: Ľuboš Ďuračka ml.

Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo napísané v Tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Žalm 139,16

Nebuďte ustarostení o svoj život. Matúš 6,25

Matúš 4,12-17 :: Modlíme sa za: Dlhá Ves (GeS)

1.Mojžišova 6,1-4

1 Keď sa ľudia začali množiť na zemi a rodili sa im aj dcéry, 2 Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili. 3 Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov. 4 V tých časoch, ba aj potom, keď synovia Boží vchádzali k ľudským dcéram a ony im rodili, boli obrami na zemi. To sú hrdinovia, čo boli povestnými mužmi za starodávna.

Akým obsahom naplníš dni a roky svojho života? Veľmi strohá správa o tom, čo sa dialo na zemi pred potopou. Ľudia síce začali napĺňať Boží príkaz (1M 1,28: „Ploďte a množte sa a naplňte zem“), no biblický text podáva zvláštnu správu o sexuálnom spojení žien nie s mužmi (ako opisuje rodokmeň v 5. kapitole), ale s tzv. padlými anjelmi. Hoci to pre niekoho môže vyznievať veľmi divne, to isté označenie „synovia Boží“ nájdeme aj u Jóba (Jób 1,6: „Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan.“) alebo v liste Júdu (v. 6: „…anjelov, ktorí si neuchránili svoje panstvo, ale opustili vlastný príbytok“…). Výsledkom bolo narodenie obrov (hebr. nefílím), čo v preklade znamená aj „padnutí“. Je zvláštne, že túto predstavu nachádzame aj v gréckej mytológii, či v iných náboženstvách. Písmo nám viac o tejto téme neodhaľuje. Čo však môžeme vedieť celkom naisto, že toto bol jeden z dôvodov na potopu – títo obri potopu neprežili. Okrem tohto Božieho súdu, Boh rozhodol aj o skrátení veku života človeka. Darmo bude moderné zdravotníctvo vymýšľať ako predĺžiť vek človeka. Mojžiš, ktorý sa dožil veku 120 rokov, zanechal po sebe modlitbu, v ktorej konštatuje ešte kratší vek: „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov“ (Ž 90,10). Dôležitejší je obsah (čím naplníme život), nie až tak jeho dĺžka tu, v časnosti. Preto využime aj tento deň, aby sme konali to, čo sa páči Bohu.

Modlitba: Bože, ďakujem za život. Ďakujem za jeho dĺžku, lebo si ju stanovil múdro. Veď ma, aby som ho využil dobre pre Tvoje stvorenie a na spásu ľudí. Amen.

Pieseň: ES 233

Autor: Ľuboš Ďuračka ml.

Nebojte sa, netraste sa! Vari som vám to už predtým nezvestoval a neoznámil? Vy ste mi svedkami! Izaiáš 44,8

V mene Krista sme vyslanci a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom! 2.Korintským 5,20

Lukáš 12,49-53 :: Modlíme sa za: Diakovce (DNS)

1.Mojžišova 4,17-26

17 Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha. 18 Enochovi sa narodil Irád a Irád splodil Mechujáéla; Mechujáél zas splodil Metušáéla a Metušáél splodil Lámecha. 19 Lámech si vzal dve ženy; jedna sa volala Ádá, druhá sa volala Cillá. 20 Ádá porodila Jábála; on bol praotcom tých, čo bývajú v stanoch a pri stáde. 21 Jeho brat sa volal Júbal; on bol praotcom tých, čo hrajú na citare a píšťale. 22 Cillá porodila Túbal-Kaina, kováča rozličného bronzového a železného náčinia. Sestra Túbal-Kaina bola Naamá. 23 Raz povedal Lámech svojim ženám: Ádá a Cillá, čujte môj hlas, Lámechove ženy, počúvajte moju reč! V odplate za ranu zabil som muža, za svoju ranu mladíka. 24 Ak bude Kain sedem razy pomstený, tak Lámech sedemdesiatsedem razy. 25 Adam poznal opäť svoju ženu; porodila syna a dala mu meno Šét; lebo mi Boh dal – tak hovorila – nové potomstvo miesto Ábela, pretože Kain ho zabil. 26 Aj Šétovi sa narodil syn; dal mu meno Enóš. Vtedy sa začalo vzývať meno Hospodinovo.

Pomsta, či rešpekt? Dnes sme čítali, že Lámech sa za úder pomstil smrťou. Podobne ako Kain, aj on sa po vykonaní ohavnosti cíti ohrozený na živote. Bojí sa pomsty a už nečaká na reč Božiu, ale sám vyhlasuje, že v prípade jeho zavraždenia bude pomstený 77-krát. Tak chce u potenciálneho pomstiteľa vyvolať strach, aby mal zábranu pomstiť sa mu. Žije však vo veľkom omyle. Nie človek sa má pomstiť za spôsobenú krivdu. Túto moc má jedine Boh, ktorý dal človeku život. Nikto nemá právo zobrať meč z Božej ruky a vykonať súd spravodlivosti podľa svojho uváženia. Hospodin povedal: „Mne patrí pomsta, ja odplatím“ (R 12,19). My nemáme právo prisvojiť si to, čo nám nepatrí. Môžeme iba rešpektovať to, čo povedal Pán. Lepšie je báť sa a nezhrešiť, než zhrešiť, a potom žiť v strachu. Spomínaš si na to, keď si cítil krivdu? Ako si reagoval? Ako reagoval Pán Ježiš na to, keď bolo Jemu ukrivdené? Nasledujme Ho aj v tomto s Jeho pomocou!

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju spravodlivosť a Tvoje súdy. Ďakujem, že nás oslobodzuješ od pomsty a zlých emócií. Odpusť, že nie vždy ideme po cestách odpustenia a vyučuj nás Tvojím Duchom, udržiavaj nás v Kristovi, aby sme žili Jeho život kríža, na ktorom odpustil svetu. Amen.

Pieseň: ES 548

Autor: Michal Belanji

Izrael, čo teraz žiada od teba Hospodin, tvoj Boh? Iba to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých Jeho cestách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou? 5.Mojžišova 10,12

Ale kto zachováva Jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou. 1.Jána 2,5

Efezským 1,3-10 :: Modlíme sa za: Devičie (HoS)

1.Mojžišova 4,1-16

1 Potom Adam poznal svoju ženu Evu; ona počala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina. 2 Potom porodila Ábela, jeho brata; Ábel bol pastierom oviec, Kain bol však roľníkom. 3 Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. 4 Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, 5 ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. 6 Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? 7 Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! 8 Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zabil ho. 9 Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Neviem; či som ja strážcom svojho brata? 10 Nato Boh riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. 11 Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. 12 Keď budeš obrábať pôdu, nebude ti viac dávať svoju silu; tulákom a bludárom budeš na zemi. 13 I povedal Kain Hospodinovi: Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. 14 Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. 15 Hospodin mu však riekol: Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16 Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej a býval v krajine Nód, východne od Édenu.

Zákulisie je rozhodujúce. Aké bolo zákulisie Kainovej bratovraždy? Hnev? Iste. No zákulisie jeho skutku siaha hlbšie. Príslovia (15,8-9) nám to osvetľujú: „Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa Mu ľúbi. Ohavnosťou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravodlivosťou, miluje.“ Tieto slová objasňujú, prečo Hospodin „priaznivo zhliadol na Ábela a jeho obeť, ale na Kaina a jeho obeť nezhliadol.“ Zároveň odkrýva zákulisie. Kain síce priniesol obeť, prišiel k modlitbe, ale v srdci bol od Boha ďaleko. Žil bez Boha. Presne tento postoj v sebe nesie slovo „bezbožný“ – bez Boha. Očakával Božiu priazeň v zmysle obchodu: Niečo za niečo. Bez úcty, úprimnosti a lásky. Ábel bol úprimný. Pán na neho zhliadol, lebo sa „Mu ľúbi modlitba úprimných a miluje toho, kto sa ženie za spravodlivosťou.“ Ábel mal voči Bohu rešpekt, bázeň a lásku. Preto obetuje – dáva to najlepšie, čo má – „z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších.“ To, čo sa dá skryť pred očami ľudí, sa nedá skryť pred Božím pohľadom. Boh pozerá na srdce. Skúma motívy a úmysly. Vidí zákulisie – naše vnútro. Na základe toho vyhodnocuje naše vonkajšie prejavy. Ľúbia sa Mu, alebo sú pre Neho ohavnosťou. Kain bol v zákulisí svojho bytia bez Boha. Ábel s Bohom. A ako je to s nami?

Modlitba: Pane Bože, odpusť mi moju povrchnosť a plytkosť. Odpusť pokrytectvo a faloš. Prosím, zmiluj sa nado mnou a preskúmaj ma. Daj mi pravdivo poznať moje motívy, pohnútky a úmysly srdca. Pomôž mi činiť pravé pokánie. Zjav cestu, akou mám kráčať a veď ma, prosím, cestou večného života. Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne pevného ducha. Nech robím všetko z úprimnosti a lásky. Tebe na chválu a ku cti Tvojho mena. Amen.

Pieseň: ES 496

Autor: Anna Belanji

Hospodin počul moju úpenlivú prosbu. Hospodin prijal moju modlitbu. Žalm 6,10

Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. Matúš 6,6

Rímskym 8,26-30 :: Modlíme sa za:

1.Mojžišova 3,14-24

14 Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. 15 Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. 16 Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. 17 A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. 18 Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. 20 Adam nazval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala matkou všetkých živých. 21 Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich. 22 Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, 23 poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý. 24 Potom zahnal človeka a na východ od záhrady osadil cherubov s blýskavými plamennými mečmi, aby strážili cestu k stromu života.

Odlúčenie od Pánovej tváre. Toto je trest za hriech. Áno, pôda je prekliata. Áno, ťažoby v tehotenstve rozmnožené. Ježiš je do krvi zbičovaný, pomaly sa dusí na kríži, ale agóniou je odlúčenie od Pánovej tváre. Zvolá mocným hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si Ma opustil?“ Adam a Eva sú ticho. Boh sa o nich milosrdne stará, aj napriek ich neposlušnosti. Had je prekliaty, Adam a Eva však nie. Boh ich zaodeje do odevov z kože. Zakrýva hanbu ich nahoty, rovnako ako zaodeje nás bielym rúchom v posledný deň. Oni sú však ticho. Nijaký výkrik agónie prerušenej lásky. Aká tvrdosť srdca! – – A čo my? Milujeme Boha a zachovávame Jeho prikázania? S radosťou a často s Ním rozprávame na kolenách? Milujeme rozjímanie nad Jeho Slovom? Milujeme svojich bratov? Už to totiž nie je hriech, ktorý nás odlučuje od Pánovej tváre. Boh sa o nás milosrdne postaral. Chrámová opona sa roztrhla. Máme prístup do svätyne svätých. Ako sú však na tom naše srdcia? Odlučujeme sa od Boha dobrovoľne, zamilujúc si tento svet? Ako často nám môže povedať Pán: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky!“ – – Daj nám, Pane, nové srdce a nového ducha do nášho vnútra; odstráň kamenné srdce z nášho tela a daj nám srdce mäsité. Amen.

Modlitba: Odpusť, Bože, naše hriechy. Odpusť, že si ich nechceme priznať, a dokonca sa z nich vysmievame, zľahčujeme ich, alebo ich považujeme za niečo dobré. Daruj nám znovuzrodenie, aby sa pominuli tie staré zlé veci, ktoré máme v sebe a aby ožili nové – Tvoje, aby sme žili v Tebe a Tebou. Amen.

Pieseň: ES 97

Autor: Jozef Višňovský

Mojžiš však povedal Bohu: „Ktože som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ Boh ho uistil: „Budem s tebou.“ 2.Mojžišova 3,11-12

Ježiš hovorí: Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Matúš 10,16

Lukáš 18,15-17 :: Modlíme sa za: Dačov Lom (HoS)

1.Mojžišova 3,1-13

1 Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? 2 Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! 4 Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; 5 ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. 6 Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. 7 Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. 8 Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. 9 Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? 10 On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. 11 Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? 12 Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. 13 Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som.

Dôverovať Bohu. Boh stvoril človeka a povedal: „Veľmi dobre.“ No človek chce viac. Chce byť ako Boh, chce zmúdrieť. Nejde za Bohom, ale chce byť od Neho nezávislý. Odkiaľ sa berie táto odbojná, opovážlivá nedôvera? Zaiste nie z nás, z našich, nám daných schopnosti. Pokušenie prichádza zvonku. Vidíme to znovu, keď diabol prichádza pokúšať Ježiša. Ježiš ho však poráža Božím Slovom. Adam s Evou akoby Božie slovo nebrali vážne, alebo akoby mu nerozumeli. Hľadali v ňom nejaké skryté výhody… Pokušiteľ pokúša a nepotrebuje veľa. Nachádza človeka, ktorý len hmlisto pozná Božie Slovo a nedôveruje Bohu. A pritom stačilo so svojimi pochybnosťami počkať do podvečerného vánku a prísť s nimi za Bohom, keď sa bude prechádzať v záhrade. Adam a Eva však ešte nevedia nič o Kristovom kríži a Božej láske. Považujú ju za samozrejmosť. Ich nedôveru snáď môžeme pochopiť. – – Čo ale ja, biedny človek? Ako často som ustarostený, ako často kráčam vlastnou cestou, ako často som vlažný k rozjímaniu nad Božím Slovom, aký pomalý k prichádzaniu k Otcovi na modlitbách?! – – Rozhorli Bože moje srdce, aby som rozjímal dňom-nocou nad Slovom, ktoré sa stalo telom a v dôvere kráčal deň čo deň. Amen. 

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju lásku a múdrosť, ktoré ma chránia a držia pri živote. Odpusť, že sa mi niekedy mália a idem po svojich cestách. Napĺňaj moje srdce láskou, aby som Ťa radostne nasledoval. Amen.

Pieseň: ES 537

Autor: Jozef Višňovský

Nespolčuj sa so svojvoľníkom, aby si nemusel krivo svedčiť. 2.Mojžišova 23,1

Napokon, bratia a sestry, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné! Filipským 4,8

Skutky apoštolov 10,37-48 :: Modlíme sa za: Čierna Lehota (GeS)