Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 19,1-14

1 Keď dvaja anjeli prišli večer do Sodomy, Lót sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lót uzrel, vstal a šiel im v ústrety; poklonil sa tvárou k zemi 2 a povedal: Prosím vás, páni moji, uchýľte sa do domu svojho služobníka a prenocujte tam; umyte si nohy a včas ráno pôjdete svojou cestou. Oni však riekli: Nie, prenocujeme vonku. 3 Keď však na nich naliehal, uchýlili sa k nemu, vošli do jeho domu a on im vystrojil hostinu; napiekol nekvasených chlebov a najedli sa. 4 Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. 5 Zavolali na Lóta a povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali. 6 Nato vyšiel k nim Lót do brány, dvere za sebou zavrel 7 a povedal: Bratia moji, nože nerobte nič zlého. 8 Ajhľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali muža, vyvediem vám ich a urobte s nimi, ako sa vám páči; len týmto mužom nerobte nič, lebo vošli do tône môjho prístrešia. 9 Tí však zvolali: Ber sa preč! a dodali: Sám prišiel sem bývať ako cudzinec, a chcel by súdiť. Teraz tebe spravíme horšie ako im. A veľmi dorážali na muža Lóta a tisli sa bližšie, aby vylámali dvere. 10 Vtedy mužovia načiahli ruky, vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere, 11 ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť vchod. 12 Potom mužovia povedali: Koho tu ešte máš: zaťa, synov, dcéry? Kohokoľvek máš v meste, vyveď ho z tohto miesta, 13 lebo zničíme toto miesto, pretože je naň priveľká ponosa pred Hospodinom a Hospodin nás poslal zničiť ho. 14 Vtedy Lót vyšiel, hovoril so svojimi zaťmi, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zničí mesto. Ale jeho zaťom sa zdalo, že žartuje.

Nezabúdajte na pohostinnosť! Stmieva sa. Sodomou kráčajú dvaja unavení muži. Prešli bránou mesta a idú ďalej po ulici. Lót si ich všimne a povie si v duchu: „Asi sa potrebujú umyť, najesť a niekde prenocovať. Pozvem ich k nám.“ Ako si zaumienil v srdci, tak aj urobil. Muži sa chvíľu zdráhali, ale nakoniec pozvanie prijali. Lót bol veľmi šťastný. Všetko tak krásne začalo, ale ako to pokračuje ďalej? Zrazu v noci sa ozve búchanie a krik: „Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe v noci?“ Je zle a Lót to veľmi dobre vie, lebo pozná skazenosť a zlobu ľudí, s ktorými žije. Snaží sa vyjednávať. Miesto hostí, ktorých prijal pod svoju strechu, ponúka davu svoje dve dcéry. Hostia mu to však nedovolia, vtiahnu ho do domu a dvere sa zavrú. – – Zastavme sa na chvíľu a premýšľajme! Máme také ochotné a otvorené srdce pre pútnikov a hostí ako Lót? On dáva prednosť prijatým hosťom pred svojou najbližšou rodinou. Ježiš sa aj k nám dnes prihovára slovami apoštola Pavla: „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí, nevediac, pohostili anjelov!“ (Žid 13,2).

Modlitba: Otče náš, ďakujeme Ti za všetko dobré, čo nám dávaš. Daj nám ochotné srdcia a otvorené domy pre núdznych.

Pieseň: ES 656

Autor: Ľubica Trusinová

Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná? Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam obličky, aby som každého odmenil podľa ovocia jeho skutkov. Jeremiáš 17,9-10

Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. Galatským 6,9

Lukáš 19,1-10 :: Modlíme sa za: Gelnica (KoS)

3. nedeľa Deviatnik – SEPTUAGESIMA

Svoje prosby ti nepredkladáme pre svoju spravodlivosť, ale pre Tvoje veľké milosrdenstvo. Daniel 9,18b

Matúš 20,1-16

1 Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. 2 Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. 3 O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. 4 A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. 5 A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. 6 A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? 7 Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete. 8 Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. 9 Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. 10 Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. 11 A keď dostali, reptali proti hospodárovi: 12 Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. 13 On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. 15 Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? 16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. 17 Keď sa Ježiš poberal do Jeruzalema, vzal nabok dvanástich a hovoril im na ceste: 18 Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť, 19 vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z mŕtvych.

Dôležité je ísť. Boh do Svojho nebeského kráľovstva pozýva všetkých. Nie každý na toto pozvanie odpovie v rovnakej chvíli. Niekto pozná Boha od detstva, iný sa s Ním stretne v dospelosti, ďalší v staršom veku. A mnohí ďalší otáľajú, ako a či vôbec odpovedať na Božie pozvanie. Boh nám však bez rozdielu pripomína, že nás miluje a chce nás mať pri Sebe, ako to aj čítame v 1. liste Timoteovi: Boh „chce, aby všetci ľudia boli spasení“ (2,4). Ježiš nám Svojím podobenstvom ukazuje, že najdôležitejšie je povedať Bohu „áno“, ísť s Ním a nasledovať Ho. Pripomína nám, že spasenie je Boží dar, ktorý nijako nesúvisí s našimi zásluhami. A tu vidíme rozdiel medzi naším, ľudským uvažovaním, keď očakávame za väčšie množstvo odvedenej práce aj vyššiu odmenu – a Božím uvažovaním, keďže Pán nám ponúka neporovnateľne viac, ako by si ktokoľvek mohol zaslúžiť vlastným snažením. – – Pavol o sebe v 1. liste Korintským napísal, že veľa pracoval – viac než ostatní. No tiež poznamenal, že túto prácu nevnímal ako svoju zásluhu, ale ako prejav Božej milosti. A tá spôsobila, že mnohí jeho poslucháči sa rozhodli povedať Bohu svoje „áno“. – – Aj my by sme sa mali radovať z každého, kto sa v živote rozhodne kráčať s Pánom Bohom, z každého, pred kým sa otvára cesta spasenia, a to bez ohľadu na to, kedy to urobí a čím je poznačený jeho doterajší život.

Modlitba: Bože, ďakujem, že chceš, aby všetci ľudia boli spasení. Odpusť, že Ti pritom málo pomáham. Inšpiruj ma a daj mi silu a múdrosť, ako mám pomáhať ľuďom na ceste k dobrej večnosti. Amen.

Pieseň: ES 489

Autor: Ján Ochodnický

V dobrý deň užívaj dobro a v zlý deň pozri: tak prvý, ako aj druhý urobil Boh na to, aby človek nezistil, čo príde po ňom. Kazateľ 7,14

Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? Matúš 6,26

Matúš 9,9-13 :: Filipským 2,12-13 :: Jeremiáš 9,22-23 :: Žalm 62 :: Modlíme sa za: Evanjelické zbory v Rumunsku

1.Mojžišova 18,16-33

16 Nato sa mužovia odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi a vyprevadil ich. 17 Tu si pomyslel Hospodin: Či zatajiť pred Abrahámom, čo urobím? 18 Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme. 19 Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachovať po jeho smrti cestu Hospodinovu, konať spravodlivosť a právo, aby tak Hospodin splnil Abrahámovi, čo mu zasľúbil. 20 Tu riekol Hospodin: Pretože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký, 21 zostúpim a uvidím, či všetci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, dozviem sa. 22 Nato sa mužovia pobrali odtiaľ a i šli do Sodomy; Abrahám však stál ešte pred Hospodinom. 23 I pristúpil Abrahám a povedal: Či zahubíš s bezbožným aj spravodlivého? 24 Možno bude v meste päťdesiat spravodlivých; či ich zahubíš a neodpustíš miestu pre päťdesiat spravodlivých, ktorí sú v ňom? 25 Vystríhaj sa konať tak, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivých. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Vystríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo? 26 I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomu miestu. 27 Abrahám odpovedal: Hľa, odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, i keď som len prach a popol. 28 Možno bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat; či pre tých piatich zahubíš celé mesto? I riekol: Nezahubím, ak tam nájdem štyridsaťpäť. 29 On mu však hovoril ďalej: Možno sa ich tam nájde štyridsať. I riekol: Kvôli štyridsiatim to neurobím. 30 A povedal: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte hovoriť: Možno sa ich tam nájde tridsať. On však na to riekol: Neurobím to, ak tam nájdem tridsiatich. 31 Potom povedal: Hľa odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom. Možno sa ich tam nájde dvadsať. I riekol: Ani kvôli dvadsiatim nezahubím. 32 A hovoril ďalej: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte raz hovoriť: Možno sa ich tam nájde desať. A On riekol: Ani kvôli desiatim nezahubím. 33 Keď s Abrahámom dohovoril, Hospodin odišiel a Abrahám sa vrátil na miesto svojho pobytu.

Hospodin oznamuje vernému služobníkovi sťažnosť na Sodomu a Gomoru. Včera v Abrahámovi pôsobila láska ochotná, dnes láska milosrdná. Hľadí na chrbty poslov smerujúcich k Sodome. On sám „stál ešte pred Hospodinom.“ Čo to znamená? Rezonovala v ňom Božia sťažnosť. Abrahám dobre vedel o skazenom živote oboch týchto miest. Uvedomuje si, že si zaslúžia záhubu (porovnaj verše 20 a 23). Láska v ňom však prebúdza milosrdenstvo, milosrdenstvo prosby, prosba pokoru. To je dôsledok toho, keď zostávame stáť pred Hospodinom. Milosrdná zodpovednosť za blížneho. – – Žijeme v uponáhľanej dobe: rýchle urobiť, vybaviť, zabezpečiť. Spôsobuje to povrchnosť a nedôslednosť. To sa prenáša aj do duchovného života. Niet čas na hlbšie skúmanie Písma; stačí si prečítať jeden verš; zachytiť krátku myšlienku na sociálnych sieťach… Modlitba, či dokonca domáca pobožnosť zdržiavajú. Je čoraz menej tých, ktorí sa od trieliaceho sveta odlišujú pokojným a uváženým konaním. Nie je nič potrebnejšie, ako s Abrahámom „zostať stáť pred Hospodinom“! Zvlášť, keď pozorujeme sodomské prejavy skazenosti. Abrahám v modlitbe získal väčšiu odvahu. Najprv prosil o ušetrenie Sodomy kvôli 50 spravodlivým a nakoniec s odvahou prosí kvôli 10 spravodlivým. No s odvahou v ňom v rovnakej miere rástla aj pokora. Čím sme hlbšie v dôvere, tým hlbšia je pokora. Musíme však pred Hospodinom stráviť dostatok času!

Modlitba: Ďakujem, Bože, že si inšpiroval Abraháma, aby hľadal záchranu Sodomy. Prosím, inšpiruj aj nás (v prvom rade mňa) k záchrane tohto sveta. Odpusť, že sa od Teba vzďaľujem a drž ma pevne, nech sa tiež nezvrhnem duchovne. A ak je to so mnou zlé, nech príde znovuzrodenie do môjho vnútra. Amen.

Pieseň: ES 552

Autor: Ján Matis

1.Mojžišova 18,1-15

1 Hospodin sa zjavil Abrahámovi pri dubine Mamrého, keď za horúceho dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Tu pozdvihol oči, obzrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich zazrel, bežal im v ústrety od stanového vchodu, poklonil sa k zemi 3 a povedal: Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď svojho sluhu. 4 Dám doniesť trochu vody, aby ste si umyli nohy; a odpočiňte si pod stromom. 5 Ja však prinesiem kus chleba, aby ste sa občerstvili a potom pôjdete ďalej – veď práve preto ste odbočili k svojmu služobníkovi. 6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Chytro vezmi tri miery jemnej múky, zamies a narob posúchy. 7 Potom Abrahám bežal k dobytku a vybral pekné mladé, dobré teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. 8 Potom vzal smotanu a mlieko i teľa, ktoré pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom. 9 Opýtali sa ho: Kde je tvoja žena Sára? On odpovedal: Tamhľa v stane. 10 Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. 11 Abrahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po prechode. 12 I zasmiala sa Sára v sebe a pomyslela si: Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý. 13 Vtedy riekol Hospodin Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či naozaj budem rodiť, keď som ostarela? 14 Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna. 15 Ale Sára zaprela slovami: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. On však riekol: Nie! Veru si sa smiala!

Abrahám dostal návštevu. Jeho konanie ukazuje, ako preukazoval láskavosť – predovšetkým k hosťom. Bol už starý, mal 99 rokov. Hostia sa ukázali v najhorúcejšom poludňajšom čase, keď predovšetkým starší ľudia potrebovali odpočívať. Abrahám však vymenil príjemný odpočinok za obetavú službu. Bežal im v ústrety; Sáru povzbudzuje, aby rýchlo upiekla posúchy a sám uteká vybrať najlepšie teľa, aby ho sluha pripravil; zo „špajze“ im servíruje mlieko a smotanu… Hosťom podáva to najlepšie, čo má. List Židom k tejto udalosti poznamenáva: „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí – nevedomky – pohostili už anjelov“ (Žid 13,2). Abrahámovo správanie dáva príklad, ako prijímať hostí – ochotne a s láskou. – – Keď vznikajú tieto riadky, sme účastní pohostinnosti utečencom pred vojnou na Ukrajine. Mnohí sa tak v pohostinnosti, hoci nevedomky, podobajú Abrahámovi. Každá pohostinnosť pridá na práci, vyžaduje si výdavky a zvlášť ochotu podeliť sa. Nad to všetko však znie známa stará múdrosť: „Hosť do domu, Boh do domu!“ A ak táto skúsená múdrosť platí, potom platí, že s hosťom prichádza Božie požehnanie. To prijala Abrahámova domácnosť v zasľúbení, že „o rok na jar Sára bude mať syna.“ Láskavá služba je odrazom pôsobenia Božej lásky v nás.

Modlitba: Bože, ďakujeme, že k nám prichádzaš. Ty, neviditeľný, v koži niekoho viditeľného. Daj, aby sme mali na mysli, že čo sme urobili Tvojim maličkým, urobili sme Tebe. Ži tiež v nás a prichádzaj prostredníctvom nás. Amen.

Pieseň: ES 554

Autor: Ján Matis

Je to vaša zvrátenosť! Či možno hrnčiara hodnotiť ako hlinu? Môže dielo povedať svojmu tvorcovi: „Nevytvoril si ma!?“ Povie azda váza hrnčiarovi: „Nič nechápe!?“ Izaiáš 29,16

Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky. Efezským 2,10

Zjavenie Jána 1,(9-11)12-18 :: Modlíme sa za: Galanta (BaS)

1.Mojžišova 17,15-27

15 Potom riekol Boh Abrahámovi; Svoju ženu Sáraj nebudeš už volať Sáraj, lebo jej meno bude Sára. 16 Požehnám ju a dám ti z nej syna; požehnám ju a stane sa matkou národov; z nej vyjdú králi národov. 17 Vtedy Abrahám padol na tvár, usmial sa a pomyslel si: Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiatročná Sára môže ešte rodiť? 18 Nato Abrahám povedal Bohu: Kiežby Izmael žil pod tvojím dohľadom. 19 Boh však riekol: Nie. Ale tvoja žena Sára ti porodí syna; dáš mu meno Izák a ja ustanovím svoju zmluvu s ním ako večnú zmluvu pre jeho potomstvo. 20 Ale aj ohľadom Izmaela som ťa vypočul. Požehnal som ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím; splodí dvanásť kniežat; vytvorím z neho veľký národ. 21 Ustanovím svoju zmluvu s Izákom, ktorého ti o rok o tomto čase porodí Sára. 22 Keď s ním Boh dohovoril, vzniesol sa od Abraháma. 23 Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela a všetkých narodených v jeho dome, i ním za peniaze kúpených sluhov, všetkých mužov zo svojej domácnosti a obrezal im predkožku hneď v deň, keď s ním Boh hovoril. 24 Abrahám bol deväťdesiatročný, keď si dal obrezať predkožku. 25 A jeho syn Izmael bol trinásťročný, keď si dal obrezať predkožku. 26 V ten istý deň sa dali obrezať Abrahám i jeho syn Izmael; 27 a s ním sa dali obrezať aj všetci mužovia jeho domácnosti, v jeho dome narodení i od cudzozemcov kúpení za peniaze.

Božie cesty a naše cestičky. Mesiac z nového roka máme za sebou. Ak sme si 1. januára robili plány, ako budeme žiť, čo podnikneme, už by sme mohli urobiť prvé priebežné hodnotenie, či sa nám podarilo zrealizovať aspoň časť svojich zámerov. Ak nie, ešte stále máme pred sebou jedenásť mesiacov. ALEBO… alebo sa môžeme zamyslieť nad tým, či naše plány nie sú v rozpore s Božím plánom pre náš život, a preto nám Pán Boh nepožehnal ich realizáciu. Abrahám dostal od Pána Boha sľub: „…budeš mať potomka so ženou Sárou.“ Abrahám však ponúka Pánu Bohu svoje riešenie, ľahšiu cestu: Nemusí to byť hneď syn so Sárou, veď ja už mám syna, Izmaela. Tak načo nové starosti? Načo nová nádej, ktorá je nereálna, veď mám už deväťdesiatdeväť rokov. Ale Pán Boh vie, čo robí. Aj v našom živote. Niekedy Mu podsúvame svoje vlastné iniciatívy a plány: Pane Bože, tu by som chcel bývať, toto by som chcel robiť, s týmto človekom by som sa rád priatelil, takéto požehnanie by som rád prijal. Lenže to sú naše cestičky, krátkozraké a často sebecké. Dokonca niekedy aj pramálo ambiciózne. Pán Boh nám núka Svoje cesty. Na prvý pohľad možno menej atraktívne, ale v cieli vždy s veľkolepým výsledkom, ktorým je víťazstvo života nad smrťou, odpustenia nad hriechom. Nevnucujme Pánu Bohu naše prízemné riešenia! Prijmime s dôverou tie Jeho!

Modlitba: Bože, odpusť naše snahy zlepšiť Tvoje dielo podľa našich predstáv. Odpusť, že tým vytvárame zmätky a napätie v Tvojej Cirkvi. Očisťuj našu myseľ od všetkého, čo nie je Tvoje. Amen.

Pieseň: ES 502

Autor: Ján Velebír ml.

Bdiem nad Svojím slovom, aby som ho splnil. Jeremiáš 1,12

Ježiš hovorí: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Matúš 5,17

2.Korintským 4,1-5 :: Modlíme sa za: Farná (DNS)

FEBRUÁR

Heslo mesiaca: Vtedy Sára povedala: Boh mi doprial, že sa môžem smiať. 1.Mojžišova 21,6

1.Mojžišova 17,1-14

1 Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný, 2 urobím zmluvu medzi sebou a tebou a preveľmi ťa rozmnožím. 3 Vtedy Abrám padol na tvár a Boh hovoril s ním takto: 4 Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5 Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil otcom mnohých národov. 6 Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba. 7 Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim potomstvom, a to cez pokolenia – ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu. 8 A tebe i tvojmu potomstvu dám do večného vlastníctva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom. 9 Ďalej riekol Boh Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po všetky pokolenia. 10 Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní. 11 Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. 12 Nech je obrezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z pokolenia na pokolenie. A to sluha narodený v dome, aj sluha za peniaze od cudzincov kúpený, ktorý nie je z tvojho potomstva. 13 Obrezaný má byť každý v dome narodený i za peniaze kúpený. Moja zmluva bude na vašom tele večné znamenie. 14 Každý muž, ktorý si nedá obrezať mäso svojej predkožky, nech je vykynožený spomedzi svojho ľudu, pretože porušil moju zmluvu.

Pán Boh uzatvára so mnou zmluvu. Ako v minulosti, tak aj dnes si na ochranu a zabezpečenie svojho života hľadáme spojencov. Najdôvernejším spojenectvom, v ktorom žijeme, je manželstvo. Na vyššom stupni sa manželstvo rozrastá na rodinu – bližšiu aj širšiu. – – Spojenecké dohody si vytvárame v politike, v športe, na úrovni štátov. O spolupráci sa snažíme dohodnúť aj medzi cirkvami. Pre každého z nás je výhodou, ak máme svoju bezpečnosť a pokoj kryté čo najsilnejším spojencom. Len musíme dať pozor na to, aby to neskončilo tak, ako to medzi ľuďmi často býva: Že naše spojenectvo a našu ochranu zaplatíme bezvýhradnou poslušnosťou, podriadenosťou až zotročením – teda na svoj vlastný úkor. – – Príbeh o tom, ako Pán Boh ponúka Svoje vedenie a ochranu Abrahámovi, je o ponuke spojenectva, ktoré nám zachováva slobodu. Zvláštne je tým, že ide o absolútne nerovných partnerov. Večný, mocný a svätý Boh vstupuje do vzťahu s pominuteľným a omylným človekom – Abrámom. Robí to nie preto, aby z neho mal zisk, ale aby Abrámovi dal možnosť žiť v požehnaní. Na ľudské pomery je to neobvyklý spojenec. No celá Biblia dokazuje, že Pán Boh to myslel vážne. V Ježišovi Kristovi na kríži dokonca smrteľne vážne. Stojí nám toto spojenectvo za to? Verím, že každému z nás áno. Nikdy sa nevzdajme tohto Ochrancu, Pána, Priateľa a Záchrancu!

Modlitba: Bože, ďakujem, že si mi štítom. Odpusť, že sa ti vzďaľujem, a tak nepriateľ môže útočiť a strhnúť ma do hriechu. Veď ma od pýchy k pokore, lebo len v nej môže rásť viera, ktorá ma pritiahne späť k Tebe. Amen.

Pieseň: ES 615

Autor: Ján Velebír ml.

Vráťte sa ku mne, znie výrok Hospodina zástupov, a ja sa vrátim k vám. Zachariáš 1,3

Pán je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie. 2.Petra 3,9

Zjavenie Jána 1,(1.2)3-8 :: Modlíme sa za: Dunajská Streda (BaS)

1.Mojžišova 16,1-16

1 Ale Abrámovi jeho žena Sáraj nerodila. Mala však egyptskú slúžku menom Hagar. 2 Sáraj povedala Abrámovi: Hľa, Hospodin mi zabránil rodiť. Vojdi teda k mojej slúžke, azda by som sa z nej mohla dožiť syna. A Abrám poslúchol Sáraju. 3 Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru – bolo to desať rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne – a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. 4 Vošiel teda k Hagare, a tá počala. Keď zbadala, že počala, s opovrhnutím hľadela na svoju paniu. 5 Vtedy Sáraj povedala Abrámovi: Zodpovednosť za moju krivdu padá na teba. Sama som ti dala svoju slúžku do náručia, ale teraz, keď vidí, že počala, som opovrhnutá v jej očiach. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a tebou! 6 Abrám však povedal Sáraji: Svoju slúžku máš vo svojej moci, urob s ňou, čo sa ti páči. Keď potom Sáraj s ňou tvrdo nakladala, tá ušla od nej. 7 Tu ju stretol anjel Hospodinov pri žriedle vody na púšti, pri žriedle na ceste do Šúru, 8 a riekol: Hagar, slúžka Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? Ona povedala: Utekám pred svojou paňou Sárajou. 9 Vtedy jej riekol anjel Hospodinov: Vráť sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku! 10 A ďalej jej anjel Hospodinov hovoril: Veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, takže ho pre množstvo nebude možné ani spočítať. 11 A anjel Hospodinov pokračoval v reči: Ajhľa, počala si i porodíš syna a dáš mu meno Izmael. lebo počul Hospodin o tvojom trápení. 12 Bude to človek ako divý osol; jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude naprotiveň všetkým bratom. 13 Vtedy nazvala Hospodina, ktorý s ňou hovorí: Ty si Él Róí, lebo povedala: Vskutku som sa dívala na toho, ktorý ma vidí. 14 Preto sa táto studňa volá Beér Lachaj Róí; leží medzi Kádešom a Beredom. 15 Hagar porodila Abrámovi syna a Abrám pomenoval syna, ktorého mu Hagar porodila, Izmaelom. 16 Abrám bol osemdesiatšesťročný, keď mu Hagar porodila Izmaela.

Hra na boha prináša zmätok. Táto kapitola nás varuje pred tým, aby sme Božie slovo neprekrúcali podľa svojich zámerov. Čakanie na prisľúbeného potomka bolo dlhé a netrpezlivá Sáraj neodolala pokušeniu, prebrala iniciatívu, lebo Abrám konal podľa nej pasívne. Viera oboch sa tak ukázala ako nezrelá a nepevná. Niekedy si aj my myslíme, že Boh nevidí našu situáciu a nekoná. Božie myšlienky sú však iné ako naše a Boh nie je automat, ktorý na pokyn plní našu vôľu. Obaja konali chybne, keď si namiesto čakania na Božie konanie, zvolili telesné prostriedky, aby mali zasľúbeného dediča. Kde zostala modlitba a rešpektovanie Božích zámerov? – – To je otázka aj pre nás. Lebo keď sa prikloníme k telesnosti, prinesie nám to len problémy. Následkom toho bolo to, že Hagar po narodení Izmaela musela utiecť, nie však bez Božej ochrany. Aj my, keď sme v ťažkostiach, nie sme mimo dosahu Božieho milosrdenstva. Boh nás vidí ako Hagar, ktorá sa mohla vrátiť späť do rodiny. Sáraj a Abrám sa snažili pomôcť Bohu aj sebe a vzali veci do svojich rúk – ale nedopadlo to dobre a škodilo to Božiemu plánu. Keď sa hráme na boha, chýba nám Božia vízia, my nie sme Boh, ktorý vidí! Hriešna vôľa človeka vytvorila Izmaela podľa tela a narodeného zo služobnej a Izák sa narodil slobodnej – mocou Božieho zasľúbenia – takto nám to vysvetľuje apoštol Pavol (G 4,23).

Modlitba: Drahý Pane Bože, prosím o Tvojho Ducha, aby mi pomohol vždy rešpektovať Tvoju vôľu. Amen.

Pieseň: ES 503

Autor: Zuzana Valeková

Bože, Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú. Žalm 102,28

Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde. Zjavenie Jána 1,4

Ján 1,43-51 :: Modlíme sa za: Dunajská Lužná (BaS)

1.Mojžišova 15,1-21

1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. 2 Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. 3 Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. 4 Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. 5 Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. 6 I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. 7 Potom mu riekol: Ja som Hospodin, ktorý ťa vyviedol z Chaldejského Úru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva. 8 On však povedal: Hospodine Pane, podľa čoho poznám, že bude mojím vlastníctvom? 9 Nato mu riekol: Dones mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä. 10 Keď to všetko doniesol, poroztínal ich na polovice a jednu polovicu položil oproti druhej, ale vtákov neroztínal. 11 Draví vtáci sa zlietali na mŕtve telá, ale Abrám ich odháňal. 12 Pri západe slnka padol na Abráma tvrdý spánok a prepadla ho úzkosť z veľkej temnoty. 13 Potom riekol Hospodin Abrámovi: Uvedom si, že tvoji potomci budú prišelci v krajine, ktorá im nepatrí, zotročia ich a za štyristo rokov ich budú utláčať; 14 ale súdiť budem aj národ, ktorému oni budú slúžiť; no potom vyjdú s veľkým imaním. 15 Ty však v pokoji vojdeš ku svojim otcom a budeš pochovaný v požehnanej starobe. 16 Až štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo doteraz nie je vina Amorejcov dovŕšená. 17 Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, ajhľa, zrazu tu bola dymiaca pec a ohnivá fakľa prechádzala pomedzi tamtie časti zvierat. 18 V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat: 19 Kénijcov, Kenizejcov, Kadmóncov 20 a Chetejcov, Perizejcov a Refaovcov, 21 Amorejcov a Kanaáncov, Girgášejcov a Jebúsejcov.

Neboj sa! Nepochybuj. Nevzdávaj sa. V zmluve dal Boh Abrámovi tri zasľúbenia, a tie si vyžadovali pevnú vieru, účinnú proti všetkým pokušeniam – aj my im denne čelíme. 1. Sľub ochrany a veľkej odmeny dal Boh slovami: „Neboj sa, som ti štítom.“ My sme tiež pod Božou ochranou, takže môžeme riskovať a žiť vášnivo svoju vieru pred svetom a naša odmena bude veľká – život vo večnosti, zabezpečený obeťou Pána Ježiša na kríži. 2. Nepochybuj. Potrebuješ vieru, aby si dôveroval a nepochyboval. Abrám sa úctivo pýtal Boha, aby porozumel výroku o veľkom potomstve pri zjavných prekážkach. A Boh ho viedol, aby sa nevzdával Božích sľubov len preto, že nevie, ako sa naplnia. Ako Abrám, tak aj my neochvejne verme Bohu, aby sa nám to počítalo za spravodlivosť. Sľub početných potomkov sa naplnil aj v duchovnom zmysle: Abrám je otcom všetkých veriacich. Tak sme aj my účastní Božích zasľúbení ako „duchovné semeno Abraháma.“ 3. Nevzdávaj sa. Potrebujeme pevnú a vytrvalú vieru. Abrám dostal prísľub, že bude vlastniť veľkú krajinu. Tak rozhodol suverénny Boh a nič na tom nezmenia ani zlyhania Abrahámových potomkov, lebo to tvorí základ budúcej vlády Pána Ježiša na zemi. Nebojme sa veriť Božím zasľúbeniam, nepochybujme o nich a nevzdávajme sa, ak sa hneď nesplnia. Pevne stáť na Božích zasľúbeniach, nech je naším všetkým vo všetkom.

Modlitba: Trojjediný všemohúci Bože, daruj mi pevnú vieru bez strachu a bez pochybností. Amen.

Pieseň: ES 506

Autor: Zuzana Valeková

Hospodin je náš Boh. On nás chránil po celej ceste, ktorou sme šli. Józua 24,17

Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Matúš 28,20

2.Korintským 3,(9-11)12-18 :: Modlíme sa za: Dudince (HoS)<...

Posledná nedeľa po Zjavení Pána

Nad tebou vyjde Hospodin a Jeho sláva sa zjaví nad tebou. Izaiáš 60,2b

2.Korintským 4,6-10

6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. 7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. 8 Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9 sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10 Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele.

Poklad ukrytý v prostej nádobe. Pravdepodobne nie je potrebné pripomínať dej románu Alexandra Dumasa st. Gróf Monte Christo. Ako dieťa som si pri jeho čítaní kládol otázku, ako by som využil poklad takej hodnoty, aký objavil Edmond Dantés. Apoštol Pavol nám však v prečítanom texte pripomína, že po takomto poklade nemusíme túžiť, ani ho hľadať, pretože ho už vlastne máme. Spoznanie a prijatie Pána Ježiša ako môjho Spasiteľa a Záchrancu je tým pokladom, ako o tom píše v liste Filipským: „Iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal“ (3,8). Pavol si uvedomil, že jeho poslaním nie je tento poklad ukrývať, ani ho využiť len pre vlastnú potrebu, či na osobné ciele. Pochopil, že svetlo, ktoré osvietilo jeho život, musí niesť ďalej a snažiť sa, aby osvietilo aj životy mnohých iných. A čože je ten vzácny poklad uložený v krehkej hlinenej nádobe? Naše slabosti, omyly, hriechy len potvrdzujú, že je to pravdivý obraz. Boh si nás však vybral aj s našou krehkosťou, aby tým ukázal, „že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“

Modlitba: Bože, odpusť, že Pána Ježiša Krista nepovažujem za najväčší poklad svojho života, aj keď niekedy tvrdím opak. Prenikaj môj život Tvojím Duchom, nech si plne uvedomujem význam Krista a žijem podľa toho. Amen.

Pieseň: ES 466

Autor: Ján Ochodnický

Obnov nás, Hospodine, Bože mocností, a rozjasni Svoju tvár, aby sme boli spasení. Žalm 80,20

Z hĺbky milosrdenstva nášho Boha, ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti, aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti. Lukáš 1,78-79

Matúš 17,1-9 :: 2.Mojžišova 3,1-8a(8b.9)10(11-12)13-14(15) :: Žalm 40 :: Modlíme sa za: Evanjelické zbory v bývalej Juhoslávii

1.Mojžišova 14,17-24

17 Keď sa po porážke Kedorláómera a kráľov, ktorí boli s ním, vrátil, vyšiel mu v ústrety kráľ Sodomy do údolia Šávé, čo znamená Kráľovské údolie. 18 Melchisedek, kráľ Sálemu, vyniesol chlieb a víno. Bol kňazom najvyššieho Boha. 19 Požehnal ho a povedal: Abrám, nech ťa požehná najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. 20 Požehnaný Boh najvyšší, ktorý ti vydal do rúk tvojich protivníkov. A Abrám mu dal desiatok zo všetkého. 21 Vtedy povedal sodomský kráľ Abrámovi: Ľudí mi daj, imanie si však zober! 22 Ale Abrám odpovedal sodomskému kráľovi: Dvíham ruku k Hospodinovi, najvyššiemu Bohu, Tvorcovi neba i zeme, 23 že nevezmem ani nitky, ani sandálového remienka, ani ničoho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abráma. 24 Nevezmem nič, len čo zjedli moji mladíci, a podiel pre mužov, ktorí išli so mnou; Anér, Eškól a Mamré nech si vezmú svoj podiel.

Dve ponuky. Abrám sa vracia z vojny ako víťaz. Evidentne si na neho treba dať pozor: s takýmto človekom je lepšie byť zadobre. Nemá politické ambície, nedá sa kúpiť, do vojenského konfliktu medzi mestskými kráľmi vstupuje preto, lebo medzi vojnových zajatcov sa dostáva jeho synovec Lót. S malým počtom víťazí a je teda zrejmé, že za ním stojí niekto väčší. V ústrety mu vychádzajú dvaja králi – jeden z nich ponúka Abrámovi majetok, druhý prichádza s chlebom a vínom a požehnaním. Abrám dokáže rozpoznať, čo z toho je dôležité, odmieta majetok sodomského kráľa a prijíma to, čo je zdanlivo bezcenné, a predsa sa v tom ukrýva najväčšia hodnota. – – V živote dostávame rôzne ponuky a je dobré naučiť sa rozlišovať, čo je pre nás dobré a užitočné a čo by nás nejakým spôsobom zaväzovalo. Je dôležité rozpoznať hodnotu v zdanlivo malom a bezcennom. Taká je aj Ježišova ponuka – na pohľad nič extra, tiež „len“ chlieb a víno, a predsa je v tejto ponuke to najcennejšie, čo môžeme dostať – Ježišova láska, v ktorej sa na kríži obetoval za nás a večný život, ktorý máme v Jeho vzkriesení. Bude to požehnaním pre nás aj pre tento svet, keď túto ponuku dokážeme rozpoznať a prijať.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za svedomie, ktoré nám dávaš v Duchu Svätom. Odpusť, že ho často poškvrňujem a deformujem, takže mávam iné hodnoty, ako Ty. Posilňuj vo mne pôsobenie Tvojho Ducha a oživuj moje svedomie, nech túžim žiť podľa Teba. Amen.

Pieseň: ES 604

Autor: Ján Oslík

Dávid povedal Goliášovi: Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov. 1.Samuelova 17,45

Nepripodobňujte sa tomuto svetu. Rímskym 12,2

Skutky apoštolov 15,1-4 :: Modlíme sa za: Drženice (DNS)