Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Mojžišova 14,17-24

17 Keď sa po porážke Kedorláómera a kráľov, ktorí boli s ním, vrátil, vyšiel mu v ústrety kráľ Sodomy do údolia Šávé, čo znamená Kráľovské údolie. 18 Melchisedek, kráľ Sálemu, vyniesol chlieb a víno. Bol kňazom najvyššieho Boha. 19 Požehnal ho a povedal: Abrám, nech ťa požehná najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. 20 Požehnaný Boh najvyšší, ktorý ti vydal do rúk tvojich protivníkov. A Abrám mu dal desiatok zo všetkého. 21 Vtedy povedal sodomský kráľ Abrámovi: Ľudí mi daj, imanie si však zober! 22 Ale Abrám odpovedal sodomskému kráľovi: Dvíham ruku k Hospodinovi, najvyššiemu Bohu, Tvorcovi neba i zeme, 23 že nevezmem ani nitky, ani sandálového remienka, ani ničoho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abráma. 24 Nevezmem nič, len čo zjedli moji mladíci, a podiel pre mužov, ktorí išli so mnou; Anér, Eškól a Mamré nech si vezmú svoj podiel.

Dve ponuky. Abrám sa vracia z vojny ako víťaz. Evidentne si na neho treba dať pozor: s takýmto človekom je lepšie byť zadobre. Nemá politické ambície, nedá sa kúpiť, do vojenského konfliktu medzi mestskými kráľmi vstupuje preto, lebo medzi vojnových zajatcov sa dostáva jeho synovec Lót. S malým počtom víťazí a je teda zrejmé, že za ním stojí niekto väčší. V ústrety mu vychádzajú dvaja králi – jeden z nich ponúka Abrámovi majetok, druhý prichádza s chlebom a vínom a požehnaním. Abrám dokáže rozpoznať, čo z toho je dôležité, odmieta majetok sodomského kráľa a prijíma to, čo je zdanlivo bezcenné, a predsa sa v tom ukrýva najväčšia hodnota. – – V živote dostávame rôzne ponuky a je dobré naučiť sa rozlišovať, čo je pre nás dobré a užitočné a čo by nás nejakým spôsobom zaväzovalo. Je dôležité rozpoznať hodnotu v zdanlivo malom a bezcennom. Taká je aj Ježišova ponuka – na pohľad nič extra, tiež „len“ chlieb a víno, a predsa je v tejto ponuke to najcennejšie, čo môžeme dostať – Ježišova láska, v ktorej sa na kríži obetoval za nás a večný život, ktorý máme v Jeho vzkriesení. Bude to požehnaním pre nás aj pre tento svet, keď túto ponuku dokážeme rozpoznať a prijať.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za svedomie, ktoré nám dávaš v Duchu Svätom. Odpusť, že ho často poškvrňujem a deformujem, takže mávam iné hodnoty, ako Ty. Posilňuj vo mne pôsobenie Tvojho Ducha a oživuj moje svedomie, nech túžim žiť podľa Teba. Amen.

Pieseň: ES 604

Autor: Ján Oslík

Dávid povedal Goliášovi: Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov. 1.Samuelova 17,45

Nepripodobňujte sa tomuto svetu. Rímskym 12,2

Skutky apoštolov 15,1-4 :: Modlíme sa za: Drženice (DNS)

1.Mojžišova 14,1-16

1 Za čias Amráfela, kráľa Šineáru, Arjócha, kráľa Ellásáru, Kedorláómera, kráľa Élámu, a Tidála, kráľa Gójíma, 2 títo viedli vojnu s Berom, kráľom Sodomy, s Biršom, kráľom Gomory, so Šinábom, kráľom Admy, Šeméberom, kráľom Cebójímu, a s kráľom Bely, čiže Cóaru. 3 Títo všetci sa spolčili v Siddímskom údolí, to znamená Soľné more. 4 Dvanásť rokov slúžili Kedorláómerovi a v trinástom roku sa mu vzopreli. 5 V štrnástom roku prišiel Kedorláómer a králi, ktorí boli s ním, a porazili Refáovcov v Aštarót-Karnajime, Zúziov v Háme, Émiov v Šávé-Kirjátajime 6 a Chórijcov na pohorí Séír až po Él-Párán, ktoré leží na okraji púšte. 7 Potom sa obrátili a prišli k Én-Mišpátu, čo znamená Kádeš, a porazili celý kraj Amálékov a Amorejcov, ktorí bývali v Chacacón-Támáre. 8 Ale kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebójimu a kráľ Bely, čiže Cóaru, vytiahli a nastúpili proti nim do boja v Siddímskom údolí, 9 totiž proti Kedorláómerovi, kráľovi Élámu, Tidálovi, kráľovi Gójíma, Amráfelovi, kráľovi Šineáru a Arjóchovi, kráľovi Ellásáru; štyria králi proti piatim. 10 V Siddímskom údolí však bolo plno asfaltových jám, a keď kráľ Sodomy a kráľ Gomory utekali, padali do nich; ostatní ušli na pohorie. 11 Tamtí pobrali všetko imanie Sodomy a Gomory aj všetky ich potraviny a odtiahli. 12 Vzali aj Abrámovho synovca Lóta i jeho imanie a odtiahli; býval totiž v Sodome. 13 Vtedy prišiel istý utečenec a oznámil to Hebrejcovi Abrámovi – býval totiž v dubine Amorejca Mamreho, brata Eškólovho a Anérovho; tí boli Abrámovými zmluvnými spojencami. 14 Keď sa Abrám dopočul, že jeho príbuzný je zajatý, vyviedol do boja svojich tristoosemnásť osvedčených ľudí, sluhov v jeho dome narodených, a uháňal až po Dán. 15 On so svojimi sluhami rozdelil v noci svoje vojsko proti nim, porazil ich a prenasledoval až po Chóbu, ktorá leží naľavo od Damasku. 16 Tak priniesol späť všetko imanie aj svojho príbuzného Lóta; aj jeho imanie priniesol späť, aj ženy aj ľud.

Vtiahnutý do diania. Abrám a jeho rodina neboli zanedbateľnou súčasťou spoločnosti, v ktorej žili. Mohol mať vplyv na politické dianie, mohol ovplyvňovať veci vo svoj prospech, mohol sa stať dôležitým človekom. Stojí však bokom, nezapája sa do mocenských udalostí, je spokojný s tým, čo má. Dostal zasľúbenie od Hospodina, že krajinu, v ktorej sa nachádza, dostane do vlastníctva, ale nesnaží sa svojou angažovanosťou toto zasľúbenie urýchliť. Niektoré veci musia jednoducho dozrieť. No zrazu nastáva situácia, keď nemôže ostať stáť bokom, keď nemôže zatvárať oči pred udalosťami a ich dôsledkami, situácia, v ktorej sa necháva vtiahnuť do diania, pretože ide o jeho rodinu. A jeho konanie má napokon pozitívny dopad aj na iných – zachraňuje nielen svojho synovca Lóta, ale aj ostatných zajatých. – – Sme postavení do tohto sveta, sme jeho súčasťou a musíme sa nechať vtiahnuť do jeho diania. Nie preto, aby sme naplnili svoje politické ambície, alebo aby sme získali výhody, či uznanie, ale preto, lebo Ježiš nám dáva úlohu, aby sme boli „soľou pre túto zem a svetlom pre tento svet.“ Aby sme boli užitoční, aby sa požehnanie cez nás dostávalo ďalej. Alebo, ako píše apoštol: „Sme vôňou Kristovou Bohu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia.“

Modlitba: Ďakujem, Bože, za ľudí, ktorí vyslobodzujú zo zajatia. Odpusť, že doň niekedy vstupujeme dobrovoľne. Zajatie hriechu, diabla, démonov. Daj nám vieru, aby sme sa biblickým spôsobom postavili proti všetkému, čo ľudí uväzňuje a oslobodzovali ich. Amen.

Pieseň: ES 638

Autor: Ján Oslík

Blahoslavený muž bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne. Žalm 1,3

Pavol píše: Modlím sa, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, naplnení ovocím spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu. Filipským 1,9.

1.Mojžišova 13,1-18

1 Tak odišiel Abrám so svojou ženou a so všetkým, čo mal, a s ním aj Lót, z Egypta hore do Negebu. 2 Abrám bol veľmi bohatý, mal stáda, striebro a zlato. 3 Potom putoval po úsekoch z Negebu až do Bételu, k miestu, kde mal sprvoti svoj stan, medzi Bételom a Ajom, 4 k miestu oltára, ktorý tam postavil na počiatku; Abrám tam vzýval meno Hospodinovo. 5 Aj Lót, ktorý putoval s Abrámom, mal ovce, dobytok i stany; 6 ale územie im nestačilo, aby mohli bývať spolu, lebo ich imanie bolo veľké, takže nemohli spolu bývať. 7 I vznikol spor medzi pastiermi Abrámových a Lótových stád. V tom čase bývali v krajine aj Kanaánci a Perizejci. 8 Vtedy povedal Abrám Lótovi: Nech nieto sváru medzi mnou a tebou ani medzi tvojimi a mojimi pastiermi, veď sme príbuzní. 9 Či nemáš pred sebou celú krajinu? Oddeľ sa teda odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja sa budem držať napravo; ak ty pôjdeš napravo, ja sa budem držať naľavo. 10 Keď Lót pozdvihol oči, videl, že celé Okolie jordánske až po Cóar malo hojnosť vlahy ako Hospodinov raj, ako Egypt. Bolo to skôr, ako Hospodin skazil Sodomu a Gomoru. 11 Lót si vybral celé Okolie Jordánu a pobral sa na východ. Tak sa oddelili jeden od druhého. 12 Abrám býval v Kanaáne, ale Lót býval v mestách Okolia jordánskeho a posunul si stany až po Sodomu. 13 Mužovia Sodomy však boli veľmi zlí a hrešili proti Hospodinovi.

Ovocie pokánia. V rodine vzniká spor. Kto a ako ho má vyriešiť? Kto má prísť za tým druhým ako prvý? Mladší, či starší? Nadriadený, či podriadený? Sú však spory, ktorých jediné riešenie spočíva v tom, že sa nájde niekto, kto sa dobrovoľne vzdá svojich nárokov a práv. To je cena, ktorú niekedy treba za pokoj zaplatiť. V tomto prípade je to Abrahám, kto je ochotný túto cenu zaplatiť. Hoci je starší a je autoritou aj pre svojho synovca Lóta, prichádza s veľkorysou ponukou. Ten, ktorému patrí právo voľby, slobodne prenecháva toto právo druhému. Kde sa to v Abrahámovi berie? Prečo nebojuje za svoje práva? Ako sa človek dokáže oslobodiť od seba samého, od svojej vlastnej dôležitosti, od svojho majetku? Musí zažiť osobné stretnutie s Bohom, uvidieť svoju vinu a zároveň Božie odpustenie. To, čo vidíme u Abraháma, nazývame „ovocím pokánia“. Krátko pred touto udalosťou ho Boh vytrhol z problémov, ktoré si Abrahám spôsobil sám. A práve v spore o majetok Boh preveruje opravdivosť Abrahámovho pokánia. Či sa Abrahám rozišiel s Egyptom nielen priestorovo, ale aj vnútorne. Abrahám si síce majetok priniesol, ale dokázal sa od neho oslobodiť? Je takéto ovocie pokánia prítomné a viditeľné aj v tvojom živote?

Modlitba: Daj, Pane, vyrásť ovociu pokánia aj v mojom živote, kiež by som vedel byť veľkorysý. Ty si sa vzdal Svojej hodnosti, Svojich práv, vzal si na Seba podobu služobníka a ponížil si sa. A to všetko preto, aby si nás mohol obohatiť o to, čo pôvodne patrilo len Tebe. Ďakujem Ti za to. Amen!

Pieseň: ES 644

Autor: David Bázlik

Dal si mi väčšiu radosť do srdca, ako keď oni majú mnoho obilia a muštu. Žalm 4,8

Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Rímskym 14,17

Skutky apoštolov 13,42-52 :: Modlíme sa za: Drienčany (RiS)

1.Mojžišova 12,10-20

10 Keď však nastal v krajine hlad, Abrám zišiel do Egypta, aby tam začas býval, lebo na krajinu ťažko doliehal hlad. 11 Keď mal vstúpiť do Egypta, povedal svojej žene Sáraji: Viem, že si žena krásna na pohľad; 12 keď ťa Egypťania uzrú, povedia si: To je jeho žena! Mňa zabijú, teba však nechajú nažive. 13 Hovor, že si mi sestra, aby sa mi dobre vodilo popri tebe a ja aby som tvojím pričinením ostal nažive. 14 Keď prišiel Abrám do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena. 15 Keď ju uvideli faraónovi dvorania, vychvaľovali ju faraónovi; tak odviedli ženu do faraónovho domu. 16 Ale s Abrámom nakladal dobre kvôli nej, takže mal oviec, dobytka, oslov, sluhov i služobníc, oslíc aj tiav. 17 Faraóna však i jeho dom stíhal Hospodin veľkými ranami pre Sáraj, ženu Abrámovu. 18 Vtedy faraón zavolal Abráma a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena? 19 Prečo si hovoril: To je moja sestra? Tak som si ju vzal za ženu. Teraz tu máš svoju ženu, vezmi si ju a choď! 20 Potom mu faraón pridelil mužov, aby vyprevadili jeho i jeho ženu i všetko, čo mal.

Odbočka. Prvá skúška na Abrahámovej ceste. Obstojí? Zostupujú do Egypta, pretože v zasľúbenej zemi je hlad. Zdá sa vám to normálne, že vás Boh povolá do zasľúbenej zeme a tam je hlad?… Abrám sa rozhodol urobiť cestou takú malú odbočku. Myslí si to, čo nám napadlo už veľakrát: „Ale veď, Bože, to je len núdzové riešenie, to je dočasné, to nebude tak navždy…“ No v tej odbočke sa často stane niečo, na čo nie sme hrdí. Abrám, otec viery, v prvej skúške na svojej ceste zlyháva. Predáva svoju manželku do háremu. Len aby sa jemu dobre vodilo. To je viac než zle, to je horšie, ako keď je niekto prešpekulovaný a sebecký. To je šliapnuť na Božie zasľúbenie a zariadiť sa po svojom. Na začiatku naše odskoky vyzerajú veľmi logicky a pochopiteľne… a dočasne: Bol predsa hlad… iný termín nebol… nebolo viac času... Zachraňujeme a vylepšujeme svoju situáciu, ale predávame svoju česť, pravdivosť, presvedčenie, vieru, svojho Boha. Očakávali by sme, že Abrám si to teraz odskáče, ale to, čo sa stalo, neladí s našimi predstavami o spravodlivosti. Totiž – odskákal si to faraón. Bola to Božia milosť, že ten sľub, ktorý Abrámovi dal, stále trval. Boh to má s nami ťažké, aj so všetkými tými našimi „dočasnými odbočkami“. No ten, kto zostáva verný, aj keď my niekam odbočíme, je vždy On.

Modlitba: Prosím ťa, Pane, aby som neurobil nejakú hlúposť a nezradil svoj vzťah s Tebou, keď budem v úzkych. Amen.

Pieseň: ES 636

Autor: Ilona Bázliková

Áno, spravodlivosť vedie k životu, kto sa však pachtí za zlom, smeruje k smrti. Príslovia 11,19

Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Matúš 5,6

Rút 4,7-12 :: Modlíme sa za: Drážovce (HoS)

1.Mojžišova 11,27-12,9

27 Toto je rodokmeň Terachov: Terach splodil Abráma, Náchóra a Hárána; Hárán splodil Lóta. 28 Hárán zomrel za života svojho otca Teracha vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom Úre. 29 Abrám a Náchór sa oženili. Abrámova žena sa volala Sáraj a Náchórova žena sa volala Milká, dcéra Hárána, otca Milky a Jisky. 30 Sáraj však bola neplodná, nemala deti. 31 Vtedy vzal Terach svojho syna Abráma a vnuka Lóta, syna Háránovho, i svoju nevestu Sáraj, ženu svojho syna Abráma, a vyšli spolu z Chaldejského Úru, aby putovali do krajiny Kanaán. Došli až po Chárán a usadili sa tam.

12:1 Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. 3 Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. 4 Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu. 5 Abrám teda vzal svoju ženu Sáraj, bratovho syna Lóta i všetko svoje imanie, ktoré nadobudli, i ľudí, ktorých získali v Cháráne, a vyšli, aby putovali do Kanaánu. Tak prišli do Kanaánu. 6 Abrám prešiel krajinou až po posvätné miesto v Sícheme, totiž k dubu Móreho. V tom čase boli v krajine Kanaánci. 7 Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil. 8 Odtiaľ sa pobral do pohoria východne od Bételu a rozložil si stan; Bétel mu padol na západ a Aj na východ. Tam postavil Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo. 9 Potom postupoval Abrám ďalej k Negebu.

Dôjsť do cieľa. Stáva sa, že deti musia dokončiť to, čo nedokázali dokončiť ich rodičia. Prečo začínam takto? Neviem, či ste si niekedy všimli, ale projekt – „opustiť Úr a ísť do Kanaánu“ začal Terach, Abrahámov otec. Skončil však ani nie v polovici cesty. Nevieme dôvody, nepíše sa o nich, ale bolo to asi rozhodnutie, kedy človek zváži, že takto to bude asi lepšie. Lepšie však neznamená, že je to dobré rozhodnutie. Úloha pokračuje ďalej a Bohom oslovený syn Abrahám dokončí to, čo jeho otec nedokončil. – – My však sme tiež iba pútnikmi… Kráčajme teda tak, aby sme došli až do cieľa. Sú veci, ktoré nemôžu za nás dokončiť naši potomkovia, lebo je to naša úloha. To my musíme vykročiť na cestu, ale aj dôjsť do cieľa. Nestačí mať iba dobrý začiatok, dôležitý je aj záver, či som tam, kde som mal byť. Niektoré veci v živote sa nedajú zopakovať, ale máme milosť Božiu, ktorá nám dáva šancu: dôjsť do správneho cieľa. Neurobme Terachovu chybu a dôjdime do cieľa!

Modlitba: Ďakujem, Bože, že nás pozývaš na Tvoju cestu, ktorou je Ježiš. Odpusť, že Ho celkom neprijímam a nedoťahujem veci, do ktorých ma povolal. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech dobehnem do cieľa, ako apoštol Pavol. Amen.

Pieseň: ES 564

Autor: Ján Vecan

Hospodin je Tvoje útočisko. Žalm 91,9

Ježiš hovorí: Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo Mňa! Ján 14,1

Rímskym 15,7-13 :: Modlíme sa za: Dolný Kubín (LOS)

1.Mojžišova 11,1-9

1 Vtedy celý svet používal jedinú reč a rovnaké slová. 2 Keď sa na východe ľudia pohli, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. 3 Povedali si: Poďme, narobme si tehál a dobre ich vypáľme. Tak im tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu. 4 Potom si povedali: Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi. 5 Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia. 6 Hospodin riekol: Je tu jeden ľud a všetci majú jednu reč; a to je len začiatok ich výčinov; teraz im už nič neznemožní vykonať, čo si zaumienia. 7 Poďme, zostúpme a zmäťme im tam reč, aby ani jeden nerozumel reči druhého. 8 Tak ich Hospodin rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9 Preto ho pomenovali Bábelom, lebo tam Hospodin zmiatol reč celému svetu a odtiaľ ich Hospodin rozptýlil po celej zemi.

Stavba Babylonskej veže. S deťmi na besiedke sme stavali vežu z krabíc a bola to veľká „sranda“. Táto udalosť však vôbec nie je veselá. Človek si trúfa hrať sa na Boha: My dosiahneme nebesia! Iba pýcha, nijaká pokora ani rešpekt. JA, človek, som na vrchole, všetko si podriadim! Ako sa to končieva? Ľudia si prestali rozumieť. Rozbroje, vojny, každý si myslí, že jeho „pravda“ je tá, ktorú musia ostatní rešpektovať. Toto už nie je o krabiciach z kartónu… toto je o nenávisti, zabíjaní a hriechu. – – Úplne iná situácia nastáva na Letnice, keď prichádza zasľúbený Duch Svätý. Ľudia, ktorí si doteraz nerozumeli, rozdelení nielen jazykovou bariérou, ale aj hriechom, rozumejú evanjeliu, a to mení ich životy. Tam, kde sa my robíme bohmi, je smrť a rozdelenie, ale kde v pokore prijímame Krista – cez Ducha Svätého prichádza zmierenie a Boží pokoj. Je namieste otázka: Som budovateľom svojej veže, kde sa navzájom ničíme, nerozumieme si, alebo mám reč evanjelia, ktoré prináša odpustenie, lásku a pokoj?

Modlitba: Ďakujem, Bože, že si všadeprítomný a všemocný, že sa nemusíme hrať na bohov, ale stačí, keď sa vierou spoľahneme na Teba. Odpusť, že napriek tomu často budujeme svoje „babylonské veže“. Pokoruj nás, aby sme nežili pre zlo. Amen.

Pieseň: ES 231

Autor: Ján Vecan

Nech nie som zahanbený, lebo v Teba dúfam! Žalm 25,20

A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. Matúš 7,25

Skutky apoštolov 16,9-15 :: Modlíme sa za: Dolné Strháre (NoS)

3. nedeľa po Zjavení Pána

A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. Lukáš 13,29

Matúš 8,5-13

5 Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho: 6 Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a strašne sa trápi. 7 Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho. 8 Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha. 9 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! – ide, a druhému: Poď sem! – príde, a svojmu otrokovi: Urob toto! – urobí. 10 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery. 11 Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, 12 ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 13 A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu.

Kde hľadať pomoc? Keď píšem toto zamyslenie, žijeme dobu veľkého tlaku bezbožnosti a nelásky. Jeden na druhého za to, či ono ukazujeme prstom. Už tretí rok sme sužovaní Covidom 19, na ľudí silnie tlak, rovnako aj na spoločnosť i cirkev. Svet je chorý a, bohužiaľ, ani cirkev nie je zdravá vo svojich vnútorných vzťahoch. K tomu pribudol šíriaci sa nepokoj od východu. To všetko nás skľučuje, zväzuje a, takpovediac, tlačí k zemi. Sme chorí, potrebujeme pomoc! Či v spoločenstve cirkvi, či mimo nej. Slová, ktoré čítame, nám dnes chcú dať novú silu, uzdravenie. Pre každého v tomto svete je nádej i pomoc. Treba so svojím problémom prísť pred Pána Ježiša a u Neho hľadať pomoc. Veľakrát sa spoliehame na svoju zbožnosť, na svoje „ja“: chodím do kostola, robím toto, som dobrá kresťanka, dobrý kresťan, ale často nás zahanbujú „tí zo sveta“, lebo majú väčšiu dôveru v Boha, než my. To všetko je o mne a o mojom „ja“, o pevnej viere a dôvere voči PÁNOVI JEŽIŠOVI, SPASITEĽOVI a ZÁCHRANCOVI. Svoju pozornosť neupriamujme iba na seba, ani na všetko možné v tomto svete, ale na Ježiša! On vidí do nášho srdca, On je pripravený hneď prísť a pomôcť nám. V Jeho slove je uzdravenie. Prijímajme toto slovo a načúvajme mu, aby aj nám zaznelo: „Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel v tú hodinu.“

Modlitba: Najdobrotivejší Pane náš, odpusť, že hľadáme pomoc tam, kde nie je. Ty stojíš neúnavne každý deň predo dvermi našich sŕdc a čakáš, kedy Ťa vpustíme dnu. Nevzdávaj to s nami a uzdrav nás, pokorne prosíme, uzdrav tento svet. Amen.

Pieseň: ES 525

Autor: Miroslava Balková

Nikto nie je ako ty, Hospodin, ty si veľký, veľká je moc Tvojho mena. Jeremiáš 10,6

Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. 1.Korintským 3,11

Rímskym 1,13-17 :: 2.Kráľov 5,(1-8)9-15(16-18)19a :: Žalm 105,16-45 :: Modlíme sa za: Evanjelické školstvo

1.Mojžišova 9,18-28

18 Nóachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet; Chám bol otcom Kanaánovým. 19 Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľudnila celá zem. 20 Roľník Nóach začal prvý vysádzať vinicu. 21 Raz sa napil vína, opil sa a ľahol si obnažený vo svojom stane. 22 Chám, otec Kanaánov, však uzrel nahotu svojho otca a oznámil to svojim dvom bratom vonku. 23 Vtedy Šém a Jáfet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Ich tvár bola odvrátená, takže nevideli nahotu svojho otca. 24 Keď sa Nóach prebral zo svojho opojenia a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, 25 povedal: Prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom. 26 Ďalej povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Šémov, no Kanaán mu bude otrokom. 27 Nech dá Boh Jáfetovi šíriť sa, nech býva v stanoch Šémových, no Kanaán mu bude otrokom. 28 A Nóach žil po potope tristopäťdesiat rokov. 29 Celkove Nóach žil deväťstopäťdesiat rokov; potom zomrel.

Nejde len o taktnosť, ale aj o vieru v Hospodina. Vravieva sa, že pri stavbe korábu sa ľudia Nóachovi posmievali: „Načo stavia loď, kde niet mora?“ Písmo o výsmechu nehovorí. Zato čítame, že Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh (1M 6,22). Bol to muž spravodlivý… chodieval s Bohom (1M 6,9). Teraz však leží opitý a obnažený v stane. Biblia neidealizuje ani zbožných. Kto v opojení stratí kontrolu nad sebou, nerobí slávu sebe, ani Stvoriteľovi. Máme byť na Jeho obraz, nie „pod obraz Boží“! Príbeh sa zvykne vysvetľovať tak, že Chám neprikryl hanbu svojho otca, klebetí o nej, ťaží z jeho trápnej situácie. V Biblii to však nenájdeme. Čítame, že Chám videl otcov nedôstojný stav, zveril sa o tom bratom a tí zjednali nápravu. Zvesťou tohto príbehu je prekliatie Kanaána. Kanaán je meno Nóachovho vnuka, ale aj súhrnný názov pôvodného obyvateľstva zasľúbenej krajiny. Pre týchto pohanov bolo príznačné, že si obeťami chceli Boha nakloniť, podplatiť Ho. Takéto chápanie duchovna bytostne ohrozovalo Boží ľud. Podliehal pokušeniu mať s Bohom obchodný vzťah. A preto naň dopadá prekliatie. – – Majte sa na pozore pred uctievaním Hospodina po kanaánsky, to je posolstvom prorockých Nóachových slov i pre nás.

Modlitba: Bože, odpusť, že svoje duše a ústa plníme kritikou. Odpusť, že rozosievame posudzovanie a odsudzovanie namiesto slov pokoja a uzdravenia. Napĺňaj nás oživujúcim Duchom Svätým, aby sme prikrývali hriechy druhých a viedli ich k znovuzrodeniu. Amen.

Pieseň: ES 288

Autor: Martin Šefranko

Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Jób 1,21

Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista. Rímskym 13,14

5.Mojžišova 33,1-4(7.12-16) :: Modlíme sa za: Dolné Sŕnie (PoS)

1.Mojžišova 9,1-17

1 Vtedy Boh požehnal Nóacha i jeho synov a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem! 2 Strach a hrôza z vás nech padne na všetky zvieratá zeme, na všetko nebeské vtáctvo, na všetko, čo sa plazí po zemi, na všetky morské ryby; sú vám dané do rúk. 3 Nech vám slúži ako potrava všetko, čo sa hýbe, čo je živé; ako kedysi zelené byliny, teraz vám dávam všetko. 4 Len mäso s krvou, jeho dušou, nesmiete jesť. 5 Ba aj za vašu krv, za váš život budem brať na zodpovednosť; budem brať na zodpovednosť za ňu každé zviera i človeka; človeka i jeho brata budem brať na zodpovednosť za život človeka. 6 Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží obraz. 7 Vy však ploďte a množte sa, hýbte sa na zemi a množte sa na nej. 8 Potom Boh riekol Nóachovi a jeho synom, čo boli s ním: 9 Ajhľa, ja ustanovujem svoju zmluvu s vami a s vaším budúcim potomstvom 10 aj s každým živým tvorom, čo je pri vás, totiž s vtáctvom, dobytkom a všetkou poľnou zverou pri vás, od všetkého, čo vyšlo z korábu, až po všetky živočíchy zeme. 11 Ustanovujem s vami svoju zmluvu, že vody potopy už nevyničia všetko tvorstvo a nebude už potopy, aby zničila zem. 12 Boh ďalej riekol: Toto bude znamením zmluvy, ktorú pre všetky budúce pokolenia robím medzi sebou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi, čo sú pri vás: 13 svoju dúhu kladiem na oblaky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou. 14 Keď nakopím oblaky nad zemou a ukáže sa dúha na oblakoch, 15 rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi zo všetkého tvorstva; a vody sa už nestanú potopou, aby zničili každé z tvorstva. 16 Keď bude dúha na oblakoch, pozriem sa na ňu, aby som sa rozpomenul na večnú zmluvu medzi Bohom a medzi každým živým tvorom zo všetkého tvorstva, ktoré je na zemi. 17 Vtedy riekol Boh Nóachovi: Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi sebou a medzi každým tvorom, čo je na zemi.

Život z Božej milosti a jej znamenie. Spasení vyšli z korábu. Boh tvorí nový začiatok: Obnovuje život na zemi. Žehná Nóachovej rodine, láske, intimite – plodeniu. Veď bez Božieho požehnania niet života, ani budúcnosti pre ľudstvo. Boh tiež spestruje ľuďom jedálniček. Do potopy bol vegetariánsky, zvieratá boli zabíjané iba na obetovanie. Teraz ľudia môžu jesť všetko, no nemali by zabúdať, že ide o Boží dar. Preto sa nesmie jesť krv. Pohania verili, že keď pri obetovaní zvierat konzumujú ich krv, vstúpi do nich zvieracia duša, sila, schopnosti, čosi božské. Býčkov totiž uctievali ako božstvá. Biblia oponuje: životnú silu máme od Boha, z ničoho iného. A krv človeka, ľudský život je nedotknuteľný. Nie pre jeho mravné kvality (por. 1M 8,21b), vydobyté úspechy, či postavenie, ale preto, že človek patrí Bohu. On ho stvoril na Svoj obraz. Praje mu. Je koniec takého Božieho trestania, ktoré by zasiahlo celú zem. Na znamenie globálneho prímeria Boh skryl Svoj vojnový luk a kladie na oblaky dúhu (hebr. luk), oblúk sedemnásobného svetla, plný farieb a radosti. Je znamením pripomínajúcim Bohu sľub, ktorý nám dal. Znamením, že žijeme z Božej milosti, že Božia láska udržiava život, chráni, obopína, napĺňa tento svet. Len nezabúdajme, že Božia dobrota nás vedie k pokániu (R 2,4).

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje žehnanie, za Tvoje dobro. Ďakujem, že si nás stvoril, aby sme aj my žehnali. Odpusť, že nie vždy žijem v súlade s požehnaním. Odpusť kliatby, ktoré vyslovujem v hneve. Postav stráž ku mojim perám a veď moje srdce. Amen.

Pieseň: ES 490

Autor: Martin Šefranko

Ak niečo predáš svojmu súkmeňovcovi alebo od neho niečo kúpiš, nepoškodzujte jeden druhého. 3.Mojžišova 25,14

Máme totiž na zreteli dobro nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. 2.Korintským 8,21

Galatským 5,1-6 :: Modlíme sa za:

1.Mojžišova 8,13-22

13 Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol. 14 Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá. 15 Tu riekol Boh Nóachovi: 16 Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov. 17 Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi. 18 Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov. 19 Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach. 20 Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. 21 Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. 22 Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.

Božia starostlivosť. Dar času sme dostali od nášho Tvorcu a Pána života. Keď čítame dnešný biblický text, počujeme v ňom o Božej moci a o Jeho daroch na konci potopy. Kým Boží žiaľ nad hriešnym ľudstvom svedčí o vážnej situácii Božieho súdu, v dnešnom texte je naznačený začiatok nového života: „…vyschli vody na zemi… povrch zeme už obschol“, „Boh riekol Nóachovi: Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov… nech sa (živočíchy) hýbu na zemi, nech sa plodia….“ Keď Nóach priniesol Hospodinovi obete na oltári, je to označené slovami: „Hospodin zacítil príjemnú vôňu“ a povedal: „Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.“ To znamená, že Svojmu stvorenstvu dáva nový začiatok a poriadok: „Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú“ (1M 8,22). Toto slovo svedčí, že Hospodin je nad svetom, prírodou, nad pretrvávajúcim hriechom človeka a jeho hriešnym konaním. Neprehliadnime tento post Božej moci – v Ježišovi Kristovi. Aj pre nás je ON potvrdením Božieho nového poriadku, Božej starostlivosti, ale aj Božej milosti, lásky a milosrdenstva. A to je pre všetkých nás dôležitý odkaz.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju lásku, moc a múdrosť, ktoré sú nekonečné. Ďakujem, že nimi spravuješ svet, aj keď nám pritom dávaš kus slobody. Odpusť, že tú slobodu zneužívame a privolávame na seba Tvoj súd. Naplň nás Kristovým Duchom a riaď Ním svet.

Pieseň: ES 565

Autor: Dušan Kováčik

Veď Boh dovidí až do končín zeme, pozoruje všetko pod nebom. Jób 28,24

Takisto nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých. Matúš 18,14

Skutky apoštolov 15,22-31 :: Modlíme sa za: Dolná Strehová (NoS)