Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Rímskym 2,1-16

1 Preto nemáš výhovorky, človeče, ktokoľvek súdiš (iného). Veď v čom iného súdiš, odsudzuješ sám seba, lebo veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. 2 A vieme, že súd Boží je podľa pravdy proti tým, čo tak robia. 3 A ty, človeče, ktorý súdiš tých, čo tak robia, a sám robíš to isté, či sa nazdávaš, že ujdeš súdu Božiemu? 4 Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu? 5 Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev – keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha, 6 ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: 7 večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, 8 ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti. 9 Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka, 10 ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi. 11 Lebo Boh neuprednostňuje nikoho. 12 Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. 13 Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. 14 Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom 15 ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú; 16 v ten deň Boh bude súdiť tajné veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.

Všetkým pomôže len jediné. Prvá kapitola listu Rímskym popisovala život pohanských národov. Mnohí nepochybne súhlasili s Pavlovými kritickými slovami na ich adresu. Aké to však muselo byť pre nich prekvapenie, keď sa Pavel obrátil aj na predstaviteľov izraelského národa a povedal: „Vy ste úplne rovnakí!“ Pavel tým však odhaľuje ústrednú myšlienku: nikto nie je taký dobrý, aby sa mohol sám zachrániť. Každý človek – všetci na celom svete, či Žid, či Grék, či Slovák, ak chce uniknúť pred trestom a žiť s Kristom tu i vo večnosti, potrebuje Božiu milosť, ktorú nám sprostredkoval Pán Ježiš Kristus Svojou vykupiteľskou smrťou. – – Židia mali iste navonok iný životný štýl, ako pohania. Pôsobili zbožnejším dojmom, vedeli používať správne výrazy, poznali správne zvyky. Ibaže životný štýl nám nič nepomôže. Stále je to len akási maska, pod ktorou je množstvo hriechu. To jediné, čo môže pomôcť, je byť znovuzrodený Pánom Ježišom Kristom. Jeho nechať vojsť do svojho srdca a urobiť tam poriadok. Celý sa vydať Jemu.

Modlitba: Bože, ďakujem, že Ti je odporný každý hriech. Odpusť, že mne nie a často sa snažím zaradiť do skupiny ľudí, ktorí sú akože „lepší“. Odhaľuj vo mne hriech. Odovzdávam Ti svoj život, lebo len Ty ho môžeš viesť tak, ako treba. Amen.

Pieseň: ES 315

Autor: Peter Taját

Ako veľa je Tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná Tvojho tvorstva. Žalmy 104,24

Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z Tvojej vôle boli a sú stvorené. Zjavenie Jána 4,11

2.Timoteovi 3,(10-13)14-17 :: Modlíme sa za: Hnúšťa − Brádno (RiS)

Rímskym 1,18-32

18 Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde, 19 lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. 20 Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, 21 že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, 23 zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. 24 Preto ich Boh so žiadosťami ich sŕdc vydal nečistote, aby si medzi sebou zneucťovali svoje telá, 25 všetci tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, 27 a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili. 28 A keďže nepokladali za hodné zachovať si poznanie Boha, vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší: 29 naplnení všetkou neprávosťou smilstvom, zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, 30 ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, 31 nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní. 32 Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní.

Nemajú výhovorky. Niektorí hovoria, že Boh „nie je fér“. Pripisujú Mu vinu za všetky zlé a ťažké veci vo svojom živote a zo všetkého Ho obviňujú. Ako keby sedel na lavici obžalovaných a my, ľudia, na Neho žalujeme. No v tomto „spore“ človek nie je v práve a dostáva sa pod Boží hnev. Čo znamená byť pod Božím hnevom? Znamená to stratu Božej priazne, náklonnosti. Boh sa oprávnene hnevá na hriech človeka. A čo robí hriešnik? Namiesto Božej vôle robí kritériom na posudzovanie pravdy a zákona života svoje myšlienky, špekulácie. Hriešne bláznovstvo spočíva v tom, že človek sa pasuje za pána vesmíru. Výsledkom toho je modloslužba. Božia sláva nie je predmetom zvelebovania a úcty, ale človek uctieva ľudské a zvieracie obrazy. Bez morálky, bez Božieho riadenia, len tak, ako sa nám páči. Heslom je: Choď si za svojím cieľom! A čo na to Boh? Nechá nás, tvrdohlavých, tak, aby sme si išli za svojou múdrosťou. A to je trest. Boh nás prestane viesť a sme ponechaní len na seba, napospas hriechu. Samozrejme, dopadne to zle. To nie je sloboda, ale otroctvo. Je to len kolotoč hriechu a nezdarov. Ako sa z toho dostať? Sami to nezvládneme, ale Boh nám daroval Svojho Syna, aby nás z toho zachránil. Potrebujeme Ho, lebo bez Neho cestu života nezvládame.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si ochotný viesť ma. Odpusť, že často svoj život riadim bez Teba. Nauč ma poslúchať Ťa a chápať Tvoju lásku, ktorá vedie ku skutočnému dobru. Amen.

Pieseň: ES 335

Autor: Marián Grega

K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. Jonáš 2,3

Ježiš hovorí: Vy však máte spočítané aj vlasy na hlave. Nebojte sa! Lukáš 12,7

1.Tesalonickým 1,2-10 :: Modlíme sa za: Hlohovec (BaS)

Rímskym 1,16-17

16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. 17 Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.

Aby všetci boli spasení. Apoštol Pavol (ako misionár pohanov) precestoval niektoré krajiny Blízkeho východu, Malú Áziu, Cyprus a územia dnešného Grécka, ale do hlavného mesta Rímskej ríše sa až do času písania tohto listu osobne nedostal. Niektorí ľudia mu asi naznačovali, že si netrúfa a obáva sa prísť so „svojou“ zvesťou do Ríma. Hlavné mesto je podľa nich viac, než zvyšok ríše a nie každý tam obstojí. Pavol však rázne odmieta, že by sa bál alebo hanbil prísť s „novou“ zvesťou o Záchrane. Vždy totiž, keď sa zvestuje, pôsobí Božia moc na záchranu hriešneho človeka. Evanjelium o Božej moci nielen hovorí, ale ono samo je Božou mocou. To nie je svetonázor, ani filozofia. Je to mocné Božie konanie v prospech človeka, aby mohol byť pre večnosť zachránený každý, kto tomu uverí. Veriť znamená prijať evanjelium a stať sa účastným nového života v Kristovi. Nemôžeme však vieru chápať ako skutok človeka. Nie viera dáva evanjeliu silu, ale sila evanjelia umožňuje človeku veriť. Lebo je to o Bohu, ako sa aj ďalej ukazuje. Spravodlivosť z Boha je protikladom vlastnej alebo získanej spravodlivosti skrze zákon. Sme zachránení len vďaka Pánovi a z Jeho moci.

Modlitba: Bože, ďakujeme za Evanjelium, ktoré je Tvojou mocou. Odpusť, že ho beriem na ľahkú váhu a daj mi čoraz viac prežívať Tvoju moc v mojom živote a v živote ľudí okolo mňa. Amen.

Pieseň: ES 452

Autor: Marián Grega

Opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje. Izaiáš 29,14

Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. Matúš 15,31

Lukáš 6,43-49 :: Modlíme sa za: Hlboké (MyS)

Rímskym 1,8-15

8 Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás, že sa o vašej viere hovorí po celom svete. 9 Veď Boh, ktorému slúžim svojím duchom zvesťou evanjelia Jeho Syna, je mi svedkom, ako neprestajne spomínam na vás 10 vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi konečne z vôle Božej nepodarilo prísť k vám. 11 Lebo veľmi túžim vidieť vás, aby som vám na utvrdenie udelil nejaký duchovný dar, 12 to jest: aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou. 13 A nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že som už často pomýšľal prísť k vám, aby som aj medzi vami mal nejaké ovocie ako aj medzi ostatnými národmi, ale až doteraz sa mi to prekazilo. 14 Dlžníkom som Grékom aj Negrékom, múdrym aj nerozumným, 15 a tak som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.

Dar miesto bremena. Môže sa to javiť ako paradox, ale farizej sa ocitol v rovnakej situácii ako hriešnica: Tiež si musel jedného dňa uvedomiť veľkosť svojho zlyhania. No aj pre neho platí to, čo pre ženu-hriešnicu: veľa sa mu odpúšťa, lebo veľa miluje. Jeho viera ho zachránila. Poznanie Božej lásky priviedlo Pavla nielen k jej nedokonalému ľudskému opätovaniu, ale aj k jej odzrkadleniu druhým ľuďom. Náročná misia jeho pastorácie množstva ľudí žijúcich na rozľahlom území nie je pre neho nepríjemným bremenom. On tých ľudí miluje a vníma ich ako dar. Pavol za nich ďakuje, túži po nich. – – Dnešný biblický text tak pred nami rozprestiera krásny obraz cirkvi ako spoločenstva lásky. Takáto cirkev snáď ani nemusí organizovať misiu, pretože na ľudské duše pôsobí ako gravitácia. No sme aj my takouto cirkvou? Pavol píše o službe svojím duchom. Znie to trochu záhadne. Myslím, že sa v týchto slovách dotýkame jeho bytostnej podstaty a tej hlbokej premeny, v ktorej sa stal Kristovým nasledovníkom. My všetci sme duchovné (a duševné) bytosti. Ako povedal Exupéry, to podstatné je oku neviditeľné. Nie sme telami, v ktorých je duša, ale Božou krvou obmyté nekonečne vzácne duše, ktoré nateraz vlastnia svoje telá. Naše duše sú vzácnejšie, než celý svet (Mk 8,36). Sme teda vzácnym spoločenstvom, len viac lásky, Pane, daj.

Modlitba: Bože, ďakujem za svojho ducha. Odpusť, že ho často zanedbávam. Oživuj ho, ak umrel a posilňuj, ak žije. Najmä vo mne ži Ty, čo si sám Duchom. Amen.

Pieseň: ES 496

Autor: Pavol Trúsik

Aký dobrý je Boh k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce! Žalmy 73,1

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Matúš 5,8

Ámos 8,(4-10)11.12 :: Modlíme sa za: Hanušovce nad Topľou (ŠZS)

Rímskym 1,1-7

1 Pavel, služobník Krista Ježiša, povolaný apoštol, oddelený zvestovať evanjelium Božie – 2 zasľúbené (Bohom) v Písmach svätých ústami Jeho prorokov 3 o Jeho Synovi, ktorý sa podľa tela narodil z potomstva Dávidovho, 4 ktorý je podľa Ducha svätosti ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Boží Syn s mocou – o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi; 5 skrze Neho sme prijali milosť a apoštolstvo, aby sme pre Jeho meno privádzali k poslušnosti vo viere všetky národy, 6 medzi ktorými ste aj vy, povolaní Ježiša Krista. 7 Všetkým od Boha milovaným, povolaným svätým v Ríme: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!

Boží pokoj nie je mať pokoj od Boha. V dnešnom biblickom texte Boží služobník vyjadruje svoje želanie mať milosť a pokoj od Boha. Táto slovná hračka je, žiaľ, častokrát realitou aj našich životov. Túžime dosiahnuť pokoj bez akýchkoľvek prívlastkov. – – Pavol sa odjakživa javil ako nepokojný človek. Najprv fanaticky prenasledoval kresťanov, potom ich vieru horlivo rozširoval. Aký bol teda Pavlov pokoj? Nuž, najskôr to bol pokoj, ktorý márne dobýjal, neskôr pokoj, ktorý mu stačilo len prijať. Ozubené kolesá jeho myšlienok na ceste do Damasku zrazu do seba zapadli. Pavol začal chápať prorokov a evanjelium ako jeden celok. Znovu, no teraz už úplne inak, prežil Veľkú noc Kristovho umučenia i noc kameňovania Štefana. No aj ráno slávneho vzkriesenia. Pavol už nikdy nepotreboval oddych, pokoj od Boha. Nebol fanaticky zaviazaný niečo dobýjať. Už bolo dobojované, „lebo tak Boh miloval svet, že Svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Už nie za Boha bojujúci, ale Bohu oddaný Pavol dobre vie, o čom hovorí, keď zvestuje pokoj do Ríma. Boží pokoj nezávisí ani od zásluh, ani od okolností. A často sa najviac prejaví práve v ťažkých chvíľach. Jeho hodnota je daná cenou, ktorú za nás Boh zaplatil a jeho sila nesmiernou hĺbkou Jeho lásky.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoj pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum a upevňuje ducha v každej situácii. Tak veľmi ho potrebujem! Odpusť, že Ťa niekedy opúšťam, a potom žijem v nepokoji. Vládni vo mne Tvojím pokojom. Amen.

Pieseň: ES 233

Autor: Pavol Trúsik

Neodvrhni ma od Seba, neodnímaj mi Svojho Svätého Ducha! Žalmy 51,13

Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ Lukáš 18,13

5.Mojžišova 32,44-47 :: Modlíme sa za: Háj (TuS)

2. nedeľa po Deviatniku – SEXAGESIMA

Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure. Židom 3,15

Lukáš 8,4-8(9-15)

4 A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje!

(9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.)

Nebuď sklamaný, ale ver Bohu. V poslednej dobe sa na nás v práci kladú vysoké nároky. Každý chce, aby sme boli výkonní a produktívni. Akonáhle sa nám niečo nevydarí, zostávame smutní a sklamaní, pretože si myslíme, že spoločnosť neúspešných ľudí nepotrebuje. – – Ani v našej službe v cirkevných zboroch nie sme so svojimi výsledkami vždy spokojní. Následne zostávame smutní, pretože sa možno priveľmi sústreďujeme na jednu vec, ktorá sa nám nedarí. Pritom však zabúdame na ďalšie veci, ktoré sa nám daria. – – Našou úlohou je však rozsievať semeno evanjelia. V podobenstve Pána Ježiša až tri štvrtiny zasiateho semena vyšlo nazmar. Rozsievača to mohlo viesť k pesimizmu. Vari zle rozsieval? Či si neplnil svoju úlohu? – – No to, čo sa so zasiatym semenom stane, už nie je naša starosť. O to sa postará Pán Boh. Navonok to síce môže vyzerať neúspešne, veď tri štvrtiny rozosiatych semien sa neujali… Ale tá jedna štvrtina semien, ktoré padli do dobrej pôdy, priniesla stonásobnú úrodu. – – Preto nebuď sklamaný! Verne rozsievaj evanjelium! Rob to najlepšie ako vieš a vzrast nechaj na Pána Boha!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Tvoju moc, ktorá dáva vzrast. Odpusť, že sa buď príliš spolieham na seba, alebo Ti nedovolím, aby si mohol konať prostredníctvom mňa. Veď ma Tvojím Duchom a daj nech vidím Tvoje veľké skutky. Amen.

Pieseň: ES 622

Autor: Martin Riecky

Usilovne však zachovávajte prikázanie a zákon, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, chodili po Jeho cestách. Józua 22,5

Ak mi niekto slúži, nech Ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj Môj služobník. Ján 12,26

Židom 4,12-13 :: Izaiáš 55,(6-7)8-12a :: Žalmy 61 :: Modlíme sa za: Evanjelickú bohosloveckú fakultu

1.Mojžišova 23,1-20

1 Keď sa Sára dožila stodvadsaťsedem rokov – toľko rokov Sára žila – 2 zomrela v Kirjat-Arbe, to znamená Chebrón v Kanaáne; i šiel Abrahám, aby trúchlil za Sárou a oplakával ju. 3 Potom vstal Abrahám od svojej mŕtvej a takto sa prihovoril Chetejcom: 4 Som cudzincom a prišelcom u vás; dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, aby som mohol vyniesť a pochovať svoju mŕtvu. 5 Nato Chetejci odpovedali Abrahámovi: 6 Čuj nás, pane: ty si medzi nami Božím kniežaťom; pochovaj si teda mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto spomedzi nás ti neodoprie svoj hrob, aby si v ňom pochoval svoju mŕtvu. 7 Nato Abrahám vstal, poklonil sa ľudu krajiny, Chetejcom, 8 a hovoril im: Ak je vašou vôľou, aby som vyniesol a pochoval svoju mŕtvu, počujte ma a zakročte u Efróna, syna Cócharovho, 9 aby mi dal jaskyňu Machpéla, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju dá za plnú cenu na dedičnú hrobku medzi vami. 10 Efrón sedel práve medzi Chetejcami. Chetejec Efrón takto odpovedal Abrahámovi verejne pred Chetejcami i pred všetkými, ktorí vchádzali bránou do jeho mesta: 11 Nie, pane! Počuj ma; dávam ti pole a dávam ti i jaskyňu, ktorá je na ňom. Pred očami svojich krajanov ti ju dávam; pochovaj svoju mŕtvu. 12 Abrahám sa poklonil pred obyvateľmi krajiny 13 a hovoril Efrónovi verejne pred obyvateľmi krajiny: Len ma poslúchni! Za pole ti zaplatím plnú cenu; prijmi ju odo mňa: a potom tam pochovám svoju mŕtvu. 14 Nato Efrón odpovedal Abrahámovi: 15 Pane, počuj ma! Poľa je za štyristo šekelov striebra, čo je to pre mňa a pre teba? Len tam pochovaj svoju mŕtvu. 16 Abrahám poslúchol Efróna; odvážil mu toľko striebra, koľko on verejne pred Chetejcami spomenul, štyristo šekelov striebra bežnej kupeckej váhy. 17 Tak Efrónovo pole v Machpéle, ktoré je naproti Mamré, pole aj jaskyňa na ňom, i so všetkými stromami na poli a na všetkých okolitých medziach, prešli 18 do Abrahámovho vlastníctva pred zrakom Chetejcov i pred všetkými, ktorí vchádzali bránou do jeho mesta. 19 Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru do jaskyne na poli Machpéla, naproti Mamré, čo znamená Chebrón v Kanaáne. 20 A pole i s jaskyňou na ňom prešlo z Chetejcov na Abraháma ako dedičná hrobka.

Sárina smrť a kúpa dedičnej hrobky. Abrahám trúchlil a oplakával Sáru. Týmito dvoma slovesami sú opísané prejavy smútku, ktoré prežíval Abrahám. Zdôraznená je najmä intenzita Abrahámovho žiaľu. Veď celý svoj život bol iba pútnikom na zemi. Jediné miesto, ktoré mu nakoniec patrilo, bolo hrobové miesto. Pri odchode blízkeho nejde len o stratu – smrť blízkeho je taká malá osobná smrť. S odchodom blízkeho človeka odchádza aj časť našej vlastnej identity. Abrahám je už vdovec. So Sárou ho spájalo nesmierne veľa. Veľké okamihy viery, či už rozhovor s Bohom pod hviezdnou oblohou, alebo výstup na horu Mórija prežíval osobne, a takpovediac osamotene. Ostatné udalosti však zdieľal so svojou manželkou. Okrem toho bolo potrebné zariadiť veci na pohreb a vybaviť množstvo stretnutí s ľuďmi, ktorí ho prišli potešiť. Ponúkajú Abrahámovi svoje hrobky, ale s hrobovým miestom by Abrahám mal prijať aj ich pohanskú vieru. Pohreb je vždy vyznaním viery. Abrahám s úctou prijíma ich slová, ale ich ponuku dôrazne odmieta. Jeho rozlúčka so Sárou je tak vyznaním Jeho viery v jediného Boha, vyznaním jeho a Sárinho putovania do nebeskej domoviny, do konečného cieľa cesty. Usilujme sa, aby aj naše pohreby boli verejným vyznaním našej viery a zároveň úcty k ľuďom, medzi ktorými žijeme!

Modlitba: Bože, ďakujem za príklad viery Abraháma, ktorý sa nezaplietol s iným náboženstvom. Odpusť, že si vytváram modly, napríklad lakomstvo alebo niečo iné. Daj sa mi viac spoznať, nech Ťa nasledujem ako jedinú lásku. Amen.

Pieseň: ES 439

Autor: Ondrej Rišiaň

Vyveď ma zo žalára, aby som chválil Tvoje meno! Žalmy 142,8

Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Ján 8,36

1.

1.Mojžišova 22,1-19

1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma. I riekol mu: Abrahám! Odpovedal: Tu som. 2 Vtedy On riekol: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako spaľovanú obeť na vrchu, o ktorom ti poviem. 3 Nato Abrahám včasráno osedlal osla a vzal so sebou svojich dvoch sluhov aj syna Izáka. Keď naštiepal drevo na spaľovanú obeť, vstal a šiel na miesto, o ktorom mu Hospodin povedal. 4 Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. 5 Vtedy Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu i s oslom, zatiaľ ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám. 6 Potom Abrahám vzal drevo na spaľovanú obeť, naložil ho na syna Izáka, sám však vzal do ruky oheň a meč, a tak šli vedno obaja. 7 Tu oslovil Izák otca Abraháma: Otče môj! Ten povedal: Čo chceš, syn môj! A on odvetil: Hľa, tu je oheň i drevo, kde je však baránok na spaľovanú obeť? 8 Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja. 9 Keď však došli na miesto, o ktorom mu povedal Hospodin, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár navrch dreva. 10 Keď Abrahám vystrel ruku a vzal nôž, aby zarezal syna, 11 zavolal na neho z neba anjel Hospodinov: Abrahám, Abrahám! A ten odpovedal: Tu som. 12 Tu mu on riekol: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha, a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna. 13 Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. 14 Vtedy Abrahám pomenoval to miesto: Hospodin si vyhliadne, ako sa podnes hovorí: Na vrchu si Hospodin vyhliadne. 15 Potom anjel Hospodinov zavolal z neba na Abraháma druhý raz 16 a riekol: Prisahám na seba – znie výrok Hospodinov: Pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, 17 veľmi ťa požehnám, a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. 18 A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas. 19 Nato sa Abrahám vrátil ku svojim sluhom. Potom vstali a spolu šli do Beér-Šeby; a Abrahám býval v Beér-Šebe.

Keď bolesť vrcholí, prichádza Božia pomoc. Skúška, ktorou asi nikto z nás v živote neprešiel ani neprejde. Je možné, že viacerí sme mali svoje dieťa v smrteľnom nebezpečenstve, ale to, čo pociťoval Abrahám a čo sa v jeho vnútri odohrávalo, si nevieme ani len predstaviť. Skúška, ktorou Abrahám musel prejsť, bola od Pána Boha. Žiadal, aby Mu dal to, čo mu bolo najdrahšie – svojho jediného milovaného syna Izáka. Toho tak žiadaného, modlitbami vyproseného. No pri žiadnej skúške nezabúdajme, že Boh nám na plecia nikdy nenaloží viac, než koľko dokážeme uniesť. Boh totiž aj nad nami niekedy potrebuje zodvihnúť prst, aby sme si uvedomili, že všetko, čo máme, je darom od Neho. A tak ani Abrahám nebol skúšaný nad jeho možnosti. Pomoc dostal práve vo chvíli, keď bolestná a ťažká skúška vrcholila a keď zrazu zazneli slová: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz som spoznal, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, svojho jediného syna“ (v. 12). Baran, ktorý bol zachytený v tŕni o rohy, ktorého napokon Abrahám obetoval, nám pripomína Baránka Božieho – Ježiša Krista. Toho, ktorého Boh, na rozdiel od Abrahámovho syna Izáka, neušetril. Aj v tom vidíme milujúce Božie srdce a lásku k nám, hriešnym ľuďom.

Modlitba: Bože, tak často sa viac upierame na Tvoj dar, než na Teba. Potom nás vedieš k tomu, aby sme ho boli ochotní obetovať. Odpusť, že nie vždy v takejto skúške obstojíme. Posilňuj nás na duchu, aby sme nezlyhávali. Amen.

Pieseň: ES 461

Autor: Zuzana Poničanová

Aké milé sú na vrchoch nohy posla,

1.Mojžišova 21,1-21

1 Hospodin navštívil Sáru, ako sľúbil, a splnil, čo bol Sáre zasľúbil. 2 Sára počala a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v určenom čase, o ktorom mu Boh hovoril. 3 Abrahám dal svojmu synovi, ktorý sa mu narodil, a ktorého mu porodila Sára, meno Izák. 4 Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal. 5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. 6 Vtedy Sára povedala: Boh ma urobil predmetom smiechu; každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať. 7 A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna. 8 Chlapec rástol a odlúčila ho od pŕs. V ten deň, keď bol Izák odlúčený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. 9 Keď Sára videla, že sa syn Egypťanky Hagary, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva z jej syna Izáka, 10 povedala Abrahámovi: Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom. 11 Abraháma však táto reč o jeho synovi veľmi zamrzela. 12 Boh riekol Abrahámovi: Nebuď namrzený pre chlapca a pre svoju dievku! Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. 13 Ale aj zo syna dievky učiním národ, lebo je tvojím potomkom. 14 Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15 Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov, 16 odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať. 17 Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol. 18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ. 19 Tu jej Boh otvoril oči a ona zazrela prameň vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca. 20 A Boh bol s chlapcom; ten rástol, býval na púšti a stal sa z neho lukostrelec. 21 Býval na púšti Párán a matka mu vybrala ženu z Egypta.

Boh je verný Svojim sľubom. Dnešný text nám hovorí, že „Hospodin navštívil Sáru, ako sľúbil a splnil, čo bol Sáre zasľúbil.“ Slovo „milostivý“, ktoré v spojitosti s Pánom Bohom poznáme, sa dá preložiť aj ako „navštívený“ – keď Boh k nám zostúpil vo Svojom Synovi. Znamená to zažiť Boží zásah, ktorým napĺňal Svoju vôľu. V tomto prípade sa to vzťahuje na nadprirodzené narodenie dieťaťa 90-ročnej Sáre. Veľmi sa tu zdôrazňuje, že Boh vykonal, čím splnil Svoje slovo: „…ako sľúbil“, „splnil“, „čo bol Sáre zasľúbil.“ Po 25 rokoch čakania Boh splnil Svoj sľub, ktorý dal Abrahámovi a Sáre. Prečo to trvalo tak dlho? Prečo to srdcervúce meškanie? – – Niekedy vo svojej viere kráčaš (ako všetci svedkovia viery) a zažívaš pritom rovnaký druh mätúceho Božieho odkladu, keď sa modlíš a hľadáš naplnenie Božích zasľúbení. Môže to byť priveľké oneskorenie záchrany milovanej osoby. Môže to byť Tvoja modlitba za uzdravenie, ktorá napriek všetkej vytrvalej viere zostane nevypočutá, alebo to môže byť v inej oblasti Tvojho života – vo vzťahoch, ktoré sa Ti nedarí zlepšiť alebo nadviazať. Príde čas, keď Boh nebude konať tak, ako to od Neho očakávaš. Boh nám nevysvetľuje a nepracuje podľa nášho rozvrhu. No môžeme si byť istí, že Božie slovo je spoľahlivé a že On splní Svoje sľuby. Nemusí to byť hneď, ale nakoniec to bude.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nás pripravuješ na večnosť. Odpusť, že pritom nemám dosť trpezlivosti. Pestuj ju vo mne. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech viac a vytrvalejšie verím Tvojím zasľúbeniam. Amen.

Pieseň: ES 531

Autor: Marián Bodolló

Ticho pred Pánom, Hospodinom, lebo deň Hospodina je blízko! Sofoniáš 1,7

Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. Matúš 24,44

1.Korintským 3,

1.Mojžišova 19,30-38

30 Potom vyšiel Lót z Cóaru a usadil sa aj so svojimi dvoma dcérami v horskom kraji, lebo sa bál bývať v Cóare. Býval s oboma dcérami v jaskyni. 31 Raz povedala staršia mladšej: Náš otec je starý a v krajine nieto muža, ktorý by vošiel k nám, ako je to zvykom na celom svete. 32 Poď, dajme sa otcovi napiť vína a ľahnime si k nemu; tak po našom otcovi zachováme potomstvo. 33 V tú noc sa dali otcovi napiť vína. Potom vošla staršia a ľahla si k otcovi; on však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. 34 Na druhý deň povedala staršia mladšej: Hľa, minulej noci som ležala so svojím otcom. Dajme sa mu aj tejto noci napiť vína; potom vojdi, ľahni si k nemu, a tak zachováme potomstvo po našom otcovi. 35 Dali sa teda napiť otcovi vína aj tej noci, potom mladšia vstala a ľahla si k nemu; on však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. 36 Tak obe Lótove dcéry počali od svojho otca. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Móáb, on je praotcom Moábcov až podnes. 38 A mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben Ammí. On je praotcom Ammóncov až podnes.

Pre Boha nie je nič nemožné. Začína sa to na prvý pohľad strašne – incestom. Dcéry mali pomer s otcom Lótom a potomkovia detí narodených týmto dcéram sa stanú Moábčanmi a Ammóncami. No Božie Slovo nás posúva ďalej: Starozmluvná kniha Rút (1,1-4) ju spomína ako moábsku ženu. Prečo sa Boh obťažuje toto zdôrazniť? Rút je pravdepodobne jednou z najkrajších a najvernejších postáv v Biblii, aj keď Písmo o nej hovorí, že je Moábčanka. „…kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom!“ (Rút 1,14). Nie je to úžasné, že napriek incestu a hriechu Sodomy doslova z popola vyrastá línia nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista? Rút – potomok Lótových dcér, je Dávidovou prababkou a predkom Ježiša. Aké fenomenálne svedectvo o Božej zvrchovanej milosti a Jeho láske k nám! Už nikdy nemôžeme povedať, že Boh nevyužíva rôzne situácie na Svoju slávu. Toto je jeden z najstrašnejších momentov zaznamenaných v Písme, no Boh absolútne marí Satanove pokusy. Preto nikoho nesúďme! Nevieme, aké triky Boh použije, aby priniesol slávu Svojmu menu, takže musíme byť veľmi opatrní, ako zaobchádzame s tými, o ktorých si myslíme, že sú menší než Ježiš. Ani On neprišiel na svet ako bohatý kráľ. Boh môže na uskutočnenie Svojich predsavzatí použiť kohokoľvek a čokoľvek.

Modlitba: Bože, ďakujeme, že aj naše najhoršie veci dokážeš pretvoriť na dobro. Viem, že nás to neospravedlňuje a prosím Ťa za odpustenie, že nerobím len veci dobré, ktoré by si vedel ešte viac využiť. Veď ma po Tvojich cestách, nech vykonáš cezo mňa veľa dobrého. Amen.

Pieseň: ES 490

Autor: Marián Bodolló

V Pánovi sa raduje naše srdce, lebo dúfame v Jeho sväté meno. Žalmy 33,21

Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. 1.Tesalonickým 5,16-17

Rímskym 4,1-8 :: Modlíme sa za: Gemerská Panica (RiS)