Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Kronická 22,2-19

2 Dávid nariadil zhromaždiť cudzincov, ktorí boli v Izraeli, a určil kamenárov na okresanie kvádrových kameňov na stavbu Božieho domu. 3 Dávid zaopatril množstvo železa na klince na bránové krídla a na skoby; ďalej nezvážiteľné množstvo bronzu 4 a nespočetné množstvo cédrového dreva, lebo Sidónci a Týrčania dovážali Dávidovi množstvo cédrového dreva. 5 Dávid uvažoval: Môj syn Šalamún je ešte mladý a neskúsený, ale dom, ktorý sa má postaviť Hospodinovi, treba vybudovať obzvlášť veľkolepo na povesť a okrasu vo všetkých krajinách. Musím mu porobiť prípravy. Dávid urobil veľa príprav pred svojou smrťou. 6 Potom si zavolal syna Šalamúna a poveril ho stavbou domu Hospodina, Boha Izraela. 7 Dávid povedal Šalamúnovi: Syn môj, mienil som postaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. 8 Dostalo sa mi však Hospodinovho napomenutia: Prelial si mnoho krvi a viedol si veľké boje. Nepostavíš môjmu menu dom, pretože si prelial predo mnou mnoho krvi na zem. 9 Hľa, narodí sa ti syn, ktorý bude mužom pokoja, a zabezpečím mu mier so všetkými jeho okolitými nepriateľmi. Veď sa bude volať Šalamún, a pokoj i mier dám Izraelu za jeho čias. 10 On postaví môjmu menu dom. On mi bude synom a ja jemu otcom; trón jeho kráľovstva nad Izraelom upevním naveky. 11 Teraz teda, syn môj, nech je Hospodin s tebou, aby si úspešne vybudoval dom Hospodina, svojho Boha, ako ti zasľúbil. 12 Len nech ti Hospodin dá múdrosť a rozvahu. On nech ťa ustanoví nad Izraelom, aby si zachovával zákon Hospodina, svojho Boha. 13 Vtedy budeš mať úspech, keď budeš zachovávať a plniť ustanovenia a predpisy, ktoré dal Hospodin Mojžišovi pre Izrael. Buď silný a odvážny! Neboj sa a nestrachuj! 14 Hľa, popri svojich biedach som zaopatril pre dom Hospodinov stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, nezvážiteľné množstvo bronzu a železa, takže je toho hojnosť. Zaopatril som i drevo a kamene. Ďalšie musíš ešte k tomu pridať. 15 Máš pri sebe i mnohých remeselníkov: kamenárov, murárov, tesárov a rôznych odborníkov pre každú prácu. 16 Zlatu, striebru, bronzu a železu niet počtu. Vstaň a daj sa do práce! Hospodin nech je s tebou. 17 Nato prikázal Dávid všetkým hodnostárom Izraela, aby pomáhali jeho synovi Šalamúnovi: 18 Hospodin, váš Boh, je s vami. Zaistil vám od okolia mier, lebo mi dal do rúk obyvateľov krajiny, a krajina je poddaná Hospodinovi a Jeho ľudu. 19 Zamerajte teda svoju myseľ i srdce na hľadanie Hospodina, svojho Boha! Vstaňte a postavte svätyňu Hospodina, Boha, aby vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej i posvätné Božie náčinie do domu, ktorý má byť postavený menu Hospodinovmu!

Čo tu po nás ostane? Kráľ Dávid veľmi dobre vie, čo chce, aby sa stalo tým najväčším svedectvom jeho života: Je to jeho rodina. Alebo úplne konkrétne: Šalamún – jeho syn, nástupca, budúci kráľ. Ako bude žiť a kraľovať, aké hodnoty bude vyznávať, akú vieru bude žiť. To všetko bude svedčiť aj o jeho otcovi. Dávid myslí na svojho syna. V prvom rade mu chce zanechať svoju vieru. Preto si pre neho vyprosuje od Hospodina múdrosť, rozvahu, úspech, silu, odvahu: „Pretože, synu, keď budeš žiť vo viere v Hospodina, Pán Boh sa k tvojmu životu s istotou prizná.“ Ďalej mu zanecháva svoje vyvolenie. Tak, ako si Hospodin vyvolil Dávida, vyvolil si aj Šalamúna: „Synu, si Božím vyvoleným, niet väčšej cti ani milosti.“ Nakoniec mu zanecháva všetok svoj majetok, materiál, remeselníkov: „Všetko čo mám, je tvoje, synu, aby tvoja úloha bola aspoň o trošičku ľahšia.“ Dávid vystrojil svojho syna, pripravil ho na budúcnosť bez svojho otca. Zanechal mu, čo vedel. Urobil, čo bolo v jeho silách. Teraz mu zostáva už len dúfať. Veriť, že to, čo mu zanechal a aký príklad mu on sám dal, ho povedie k úspešnému životu vo viere, službe a láske, ktorá sa spolieha na hĺbku Božej milosti.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nás buduješ generáciu po generácii. Odpusť, že niekedy skôr odovzdávame deťom ľudské výmysly, než Tvoje pravdy! Prenikaj nás Svätým Duchom,

Kronická 21,15 – 22,1

15 Boh vyslal anjela do Jeruzalema, aby ho pustošil. Ako tak pustošil, pozrel sa Hospodin a oľutoval pohromu. Povedal anjelovi-zhubcovi: Dosť už! Zadrž ruku! Anjel Hospodinov vtedy stál pri humne Jebúsejca Ornána. 16 Keď Dávid pozdvihol oči, videl anjela Hospodinovho stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, smerujúcim na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odetí vrecovinou, na tvár. 17 Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhubne zasiahne mňa a dom môjho otca, ale nie Tvoj ľud. 18 Vtedy anjel Hospodinov prikázal Gádovi povedať Dávidovi, aby šiel a postavil oltár Hospodinovi na humne Jebúsejca Ornána. 19 Dávid šiel na výzvu Gádovu, ktorú povedal v mene Hospodinovom. 20 Keď sa Ornán obrátil, uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu. 21 Dávid podišiel až k Ornánovi. Keď sa Ornán obzrel a videl Dávida, vyšiel z humna a klaňal sa mu tvárou k zemi. 22 Tu Dávid povedal Ornánovi: Daj mi tú holohumnicu, aby som na nej postavil oltár Hospodinovi. Daj mi ju za peniaze v plnej hodnote, potom odstúpi záhuba od ľudu. 23 Nato povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si; nech môj pán, kráľ, urobí, čo sa mu páči. Ajhľa, dávam i dobytok na spaľované obete, cepy na palivo i pšenicu na pokrmovú obeť; všetko dám. 24 Ale kráľ Dávid povedal Ornánovi: Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo. 25 Dávid dal Ornánovi za to miesto zlato vo váhe šesťsto šekelov. 26 Tam postavil Dávid Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obete a obete spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu ohňom z neba, ktorý zostúpil na oltár spaľovanej obete. 27 Potom Hospodin prikázal anjelovi zastrčiť si meč do pošvy. 28 Keď Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúsejca Ornána odpovedal, obetoval tam. 29 No Hospodinov príbytok, čo zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obete boli toho času na výšine v Gibeóne. 30 Ale Dávid nemohol odísť k nemu hľadať Boha, lebo bol predesený mečom anjela Hospodinovho.

22:1 Preto Dávid povedal: Toto bude domom Hospodina, Boha, a toto oltárom na spaľované obete pre Izrael.

Hospodin oľutoval pohromu. Mzda za hriech je smrť. Kráľ Dávid spáchal hriech, preto celý národ musel znášať dôsledky. Dávid si aj napriek svojej neposlušnosti uvedomil svoje zlé konanie. Začal konať pokánie. Vyznal svoj hriech. Priznal svoju vinu. Trest chcel vziať na seba, len nech pohroma nezasiahne izraelský národ. – – Bohu sa nepáči náš hriech. Páči sa Mu úprimné oľutovanie nášho hriechu. Ak verím, že Ježiš zomrel za môj hriech, dáva mi to istotu, že Boh sa nado mnou zmiluje. Nedopustí pohromu v zmysle večného utrpenia a odlúčenia od Neho. Z dnešného príbehu vidíme, že Hospodin spustil pohromu, ale potom to oľutoval a zastavil ju. Vo včerajšom texte sme čítali, ako Dávid hovorí o milosrdenstve. Boh mu dal na výber z troch možnosti trestu (1Kron 21,11-13). Dávid odpovedal: „Nech upadnem do ruky Hospodinovej, lebo veľmi veľké je Jeho milosrdenstvo, len nech neupadnem do ruky človeka!“ – – Božie Slovo nám dáva nádej, že Hospodin je ľútostivý.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si milostivý! Odpusť, že my často nie sme. Prenikaj nás Kristovým Duchom, Jeho mysľou, aby sme v tomto svete žili Tvoje milosrdenstvo! Amen.

Pieseň: ES 330

Autor: Marek Poloha

Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom. 2.Mojžišova 14,21

Vo viere prešli Červeným morom ako po suchej zemi. Hebrejom 11,29

1.Samuelova 17,38-51 •  Modlíme sa za: Pozdišovce (ŠZS)

Kronická 21,1-14

1 Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida sčítať Izrael. 2 Preto Dávid nariadil Jóábovi a hodnostárom ľudu: Choďte, spočítajte Izrael od Beer-Šeby až po Dán a prineste mi správu, oboznámte ma, aby som vedel, koľko ich je. 3 Ale Jóáb povedal: Nech Hospodin pridá k svojmu ľudu i stokrát viac, ako ho je. Beztak sú všetci, pán môj, kráľ, sluhami môjho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo sa má tým Izrael previniť? 4 Kráľov rozkaz Jóába prinútil. Tak sa Jóáb vybral, poprechodil celý Izrael a prišiel do Jeruzalema. 5 Jóáb oznámil Dávidovi počet spočítaného ľudu: všetkých Izraelcov bolo milión stotisíc mužov schopných tasiť meč, Júdejcov bolo štyristosedemdesiattisíc mužov schopných tasiť meč. 6 Ale Lévího a Benjamína nezaviedol medzi nich, lebo Jóábovi sa priečil kráľov rozkaz. 7 Táto vec sa nepáčila Bohu, a ranil Izrael. 8 Vtedy Dávid povedal Bohu: Veľmi som zhrešil, keď som vykonal túto vec. Teraz však odpusť svojmu sluhovi vinu, lebo som si počínal celkom bláznivo. 9 Hospodin hovoril Gádovi, vidcovi Dávidovmu: 10 Choď a povedz Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Predkladám ti tri veci. Zvoľ si z nich jednu, ktorú ti mám vykonať. 11 Nato šiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Vyber si: 12 buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážky pred tvojimi nepriateľmi, takže by ťa stíhal meč nepriateľov, alebo tri dni meča Hospodinovho a moru v krajine, takže by anjel Hospodinov pustošil na celom území Izraela. Teraz sa rozhodni, čo mám odkázať Tomu, ktorý ma poslal. 13 Dávid povedal Gádovi: Veľmi mi je úzko. Nech upadnem do ruky Hospodinovej, lebo veľmi veľké je Jeho milosrdenstvo, len nech neupadnem do ruky človeka! 14 Tak dopustil Hospodin na Izrael mor, takže padlo z Izraela sedemdesiattisíc mužov.

V čom mám istotu? Čo alebo kto ma navedie, aby som hľadal istotu v niečom inom, a nie v Bohu? Je to satan! Akú moju slabinu zneužije? Kráľ Dávid nariadil spočítať všetkých mužov, ktorí sú schopní bojovať. Sčítanie obyvateľstva samo o sebe nie je zlé. Robili sme to pred rokom aj u nás, na Slovensku. Poviete si, čo bolo zlé na sčítaní Izraela kráľom Dávidom? Rozhodol sa to urobiť kvôli tomu, aby zistil silu svojej armády. Vedel, že to nie je správne. Jeho priateľ, Joáb, mu to pripomenul týmito slovami: „Prečo sa má tým Izrael previniť?“ Napriek tomu Dávid vydal rozkaz na sčítanie vojakov. Na čo asi Dávid myslel? Čítame: „Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida sčítať Izrael.“ – – Pochopiť Dávida mi pomohla jedna situácia v mojom živote. Po smrti nášho otca sa naša rodina stretla na dedičskom konaní, aby sme sa dohodli na rozdelení majetku. V podstate sme už boli dohodnutí, že náš najmladší brat zdedí všetku pôdu, aby sa nekúskovala. Mňa však v jednej chvíli prepadla táto myšlienka: Nechám si určité množstvo pôdy, aby som ju v prípade núdze predal, a tak si zabezpečím svoju existenciu. To sú tie pohnútky, keď sa ako kresťan chcem spoliehať na materiálne veci, a nie na Boha. Kráľ Dávid sa vtedy viac spoliehal na silu svojho vojska, ako na Božiu moc. – – A ty sa na čo spoliehaš? V čom máš istotu?

Modlitba: Bože, ďakujeme, že Ty postačuješ! Ďakujeme, že keď sa vierou vložíme do Tvojich rúk, vieš prostredníctvom nás žiť lásku. Odpusť, že niekedy sa viac spoliehame na inú moc, než na Tvoju! Posilňuj v nás pravú vieru! Amen.

Pieseň: ES 322

Autor: Marek Poloha

Vstaň, Bože, ujmi sa Svojho sporu. Žalm 74,22

Boh nám dal poznať tajomstvo Svojej vôle, podľa Svojho milostivého rozhodnutia, v ktorom si predsavzal, že podľa plánu, až sa naplní čas, zjednotí v Kristovi ako v Hlave všetko, čo je na nebi i na zemi. Efezanom 1,9-10

Matúš 23,1-12 •  Modlíme sa za: Považská Bystrica (TuS)

Lukáš 18,9-14

9 A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: 10 Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. 11 Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. 13 Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

Prehovára Ježiš aj k tebe? Predstavme si Ježiša, ako kazateľa, ktorý sa postaví na kazateľnicu a povie: „Milí priatelia, dnes budem hovoriť proti tým, ktorí sa spoliehajú sami na seba, že sú spravodliví a iných nemajú za nič.“ Aká by bola naša reakcia, ako poslucháčov? Viem si to živo predstaviť. Väčšina z nás by po tejto vete prestala vnímať ďalšie slová kazateľa. Veď načo ďalej počúvať, keď do spomínanej skupiny hriešnikov nepatrím? Dlho som si myslel, že Ježiš hovorí proti ľuďom, ktorí v Neho neveria, ktorí žijú nemravný život, sú alkoholici, zlodeji a klamári. No dnešný text ma vyvádza z omylu. Ježiš totiž hovorí PROTI človeku, čo vchádza do chrámu, aby sa modlil (v. 10). Kto je tým človekom? Nie som to náhodou aj ja? Neprichádzam dnes aj ja do chrámu, aby som sa modlil? Ježiš dnes neodsudzuje násilníka, grobiana ani alkoholika. Hovorí k ľuďom, ktorí sú v chráme a modlia sa. A čo im hovorí? „Milý môj, daj si pozor, s akým postojom srdca ku Mne prichádzaš! Mňa ako Boha nezaujíma to, čo je vidieť – aké obrady konáš, ako úctivo sa modlíš, ako hlasno spievaš. Nezaujíma ma, koľko dobročinnosti robíš, koľko pôstov v živote absolvuješ. Mňa zaujíma, či je v tvojom srdci pokora. Lebo iba pokorné a hriechy vyznávajúce srdce prijme z Mojich rúk odpustenie. Prosme Ho o takéto srdce!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nás vedieš k pokore! Odpusť, že sa niekedy spoliehame sami na seba a svoju zbožnosť. Pokoruj nás Svojím Duchom a veď Svojím Slovom, aby sme v pýche nezablúdili a nevzdialili sa od Teba! Amen.

Pieseň: ES 493

Autor: Vlado Maťaš

Hovorte medzi pohanmi o Jeho sláve, o Jeho divoch medzi všetkými národmi. Žalm 96,3

Pavol píše: Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo. Kolosanom 4,3

Efezanom 2,4-10 • 2.Samuelova 12,1-10.13-15a • Žalm 145 •  Modlíme sa za: Vydavateľstvo Porta Libri

Kronická 19,16 – 20,8

16 Keď Sýrčania videli, že ich Izraelci premohli, vypravili poslov, ktorí priviedli Sýrčanov spoza Eufratu pod vedením Šófacha, vojvodcu Hadad-Ezerovho. 17 Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán, prišiel k nim a zoradil sa proti nim do útvaru. Nato Dávid zoradil vojsko k útoku proti Sýrčanom a bojoval s nimi. 18 No Sýrčania utiekli pred Izraelcami a Dávid pobil zo Sýrčanov mužstvo zo sedemtisíc vozov, štyridsaťtisíc pešiakov a vojvodcu Šófacha vydal na smrť. 19 Keď Hadad-Ezerovi sluhovia videli, že ich Izraelci premohli, uzavreli s Dávidom prímerie a podrobili sa mu. Sýrčanom sa odnechcelo pomáhať viac Ammóncom.

20:1 O rok neskôr, v čase, keď králi vychádzajú do boja, vyviedol Jóáb celé vojsko a spustošil krajinu Ammóncov. Pritiahol a obkľúčil Rabbu, kým Dávid zostal v Jeruzaleme. Potom Jóáb dobyl Rabbu a zbúral ju. 2 Sňal z hlavy ich kráľa korunu a odhadol jej váhu na talent zlata. Bol v nej drahokam, ktorý sa dostal na hlavu Dávidovu. Z mesta odniesol veľmi veľkú korisť. 3 Ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol von a zamestnal ho pri pílach, železných čakanoch a pri sekerách. Dávid tak urobil všetkým ammónskym mestám. Potom sa vrátil so všetkým ľudom do Jeruzalema.  4 Potom zase vypukla vojna s Filištíncami pri Gezere. Vtedy zabil Sibbechaj Chúšsky jedného z obrov, a tak boli Filištínci pokorení. 5 Aj ďalšia vojna bola s Filištíncami a Elchánán, syn Jáírov, zabil Lachmího, brata Gatského Goliáša, ktorý mal násadu na kopiju ako tkáčsky návoj. 6 Keď bola vojna opäť v Gate, bol tam muž vysokej postavy, ktorý mal po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov; i ten pochádzal z obrov. 7 Keď však potupoval Izrael, zabil ho Jonatán, syn Šimeu, brata Dávidovho. 8 Títo pochádzali z obrov v Gate. Padli však rukou Dávida, alebo rukou jeho sluhov.

Z boja do boja. Takto nejako to vyzerá, keď čítame príbehy Božieho vyvoleného národa – Izraela. Od putovania púšťou, cez zaujatie zasľúbenej krajiny Kanaán, potom o jej obsadzovaní, cez dobu sudcov aj kráľov. Kráľ Dávid nebol výnimkou. Vždy sa našiel niekto, kto na nich zaútočil, alebo pred kým sa museli brániť. Jedna vojna sa skončila a už prišla druhá. Chvíľu pokoj a znova do ďalšieho boja. – – Život veriaceho človeka vyzerá podobne. Každodenne musíme bojovať, zápasiť s pokušeniami od nepriateľa. Keď sa nám zdá, že je všetko v poriadku, opäť prichádza útok a my musíme zápasiť. Stále dookola: z boja do boja – toho duchovného. Až sa niekedy pýtame Pána Boha: skončí sa to niekedy? Dobrou správou však je, že keď stojíme na Jeho strane, keď bojujeme v Kristovej armáde, rovnako ako bojovali Izraeliti (ako vyvolený Boží národ), náš boj bude víťazný. Ak zostaneme verní nášmu Pánovi, ak denne kráčame s mocou Jeho Ducha, posilňujeme sa Božím slovom, hľadáme Božiu vôľu v modlitbách, náš boj sa skončí víťazstvom. Lebo Kristus je skutočný Víťaz a s Ním zvíťazíme aj my. Tak sa nebojme, nevzdávajme sa a bojujme, ako Boží ľud! Víťazný veniec je pripravený.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nám pomáhaš uprostred našich zápasov! Odpusť, že Ťa v nich často nečakáme, ale hľadáme riešenie v sebe, či v druhých ľuďoch a veciach. Posilňuj našu vieru a veď nás! Amen.

Pieseň: ES 242

Autor: Janka Maťová

Ty, Hospodin, neodopieraj mi Svoje milosrdenstvo! Tvoje milosrdenstvo a vernosť nech ma ustavične chránia! Žalm 40,12

Verný je Ten, ktorý vás povoláva — On to aj urobí. 1.Tesaloničanom 5,24

5.Mojžišova 4,27-35(36-40) •  Modlíme sa za: Poprad – Veľká (TaS)

Kronická 19,1-15

1 Keď zomrel Nácháš, kráľ Ammóncov, miesto neho sa stal kráľom jeho syn. 2 Dávid si pomyslel: Preukážem priazeň Chánúnovi, synovi Náchášovmu, lebo jeho otec preukázal priazeň mne. Tak poslal Dávid poslov, aby mu prejavili sústrasť nad smrťou jeho otca. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Ammóncov ku Chánúnovi prejaviť mu sústrasť. 3 Kniežatá Ammóncov povedali Chánúnovi: Či Dávid chce uctiť v tvojich očiach tvojho otca, keď ti posiela utešiteľov? Jeho sluhovia iste prišli k tebe kvôli tomu, aby preskúmali, rozvrátili a presliedili krajinu. 4 Nato Chánún uchopil Dávidových sluhov, ostrihal ich, odrezal im polovicu obleku až po rozkrok a prepustil ich. 5 Keď odišli, oznámili Dávidovi, čo sa stalo jeho mužom. Poslal poslov naproti nim, lebo tí mužovia boli veľmi potupení. Kráľ odkázal: Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vráťte! 6 Keď Ammónci videli, že sa Dávidovi zošklivili, Chánún i Ammónci poslali tisíc talentov striebra, aby si najali vozy a jazdcov z mezopotámskej Sýrie, zo sýrskej Maachy a z Cóby. 7 Najali si tridsaťdvatisíc vozov a kráľa Maachy s jeho ľudom. Tí prišli a utáborili sa pred Medébou. Aj Ammónci sa zhromaždili zo svojich miest a nastúpili do boja. 8 Keď o tom počul Dávid, vyslal Jóába s celým vojskom, i s hrdinami. 9 Ammónci vyrazili a zoradili sa do boja pri vchode do mesta. Králi, ktorí prišli, stáli osobitne v poli. 10 Keď Jóáb videl, že mu hrozí boj odpredu i odzadu, zo všetkých Izraelcov si vybral najschopnejších a zoradil sa proti Sýrčanom. 11 Ostatok ľudu však zveril veleniu svojho brata Abšaja, a tak sa zoradili proti Ammóncom. 12 Povedal: Ak by ma Sýrčania porážali, prídeš mi na pomoc. Ak by však Ammónci porážali teba, pomôžem ja tebe. 13 Buď udatný, a udatne si počínajme za svoj ľud a za mestá svojho Boha. Hospodin nech urobí, čo sa Mu páči! 14 Keď postúpil Jóáb i so svojím ľudom do boja proti Sýrčanom, utiekli pred ním. 15 Keď Ammónci uvideli, že Sýrčania utekajú, utiekli i oni pred jeho bratom Abišajom a stiahli sa do mesta. Jóáb však odišiel do Jeruzalema.

Oplatí sa konať dobre? Aj vám prišla po prečítaní dnešného príbehu na um táto otázka? Má zmysel zaujímať sa o druhých, prejaviť im spoluúčasť na ich trápení, či zármutku? Veď sa pozrime, ako skončil Dávid a jeho sluhovia! Chcel prejaviť sústrasť mladému kráľovi, ktorému zomrel otec a ako sa to skončilo? Jeho sluhovia boli obvinení zo sliedenia, rozvracania a za „odmenu“ boli ostrihaní a roztrhali im odev…V tej dobe to bol prejav neúcty, pohŕdania tým, komu sluhovia patrili. Dávid mal dobrý úmysel, ale niekto to zle pochopil. – – Možno sa aj vám stalo, že ste chceli dobre – niekoho povzbudiť, prejaviť záujem, či ľútosť, modliť sa za neho… A on to nakoniec celé otočil proti vám, vysmial vás, obvinil, že sa mu miešate do života, že to nie je vaša starosť. Tak to bolo v minulosti za čias Dávida, a tak je to aj dnes. Dobrý úmysel býva niekedy nepochopený. Má zmysel robiť dobre, zaujímať sa o iných, byť súcitný, starostlivý? Odpoveď znie: jednoznačne, áno! Pretože aj to malé semienko dobra, ktoré zasejeme vo svojom okolí, či v srdci niekoho, môže vzklíčiť a priniesť bohatú úrodu. Aj drobnosť, malá dávka pozornosti, milé slovo, povzbudenie, úsmev alebo objatie môže veľa zmeniť. Náš Pán predsa pozná úmysly, On vie. A požehná nás, aj keď to možno nevidíme. Skúsme to už dnes s Jeho pomocou!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si v Ježišovi prišiel na tento svet, kde si za dobro utŕžil rany. Odpusť, že sme príliš citliví na seba a keď nás nespravodlivo odsúdia, stiahneme sa do seba. Prosíme Ťa, zjednoť nás s Kristom, aby sme žili na Tvoju slávu v Tvojom pokoji a radosti z lásky, čo sa dáva! Amen.

Pieseň: ES 442

Autor: Miroslav Maťo

Spievajte Hospodinovi, zvelebujte Jeho meno, deň čo deň ohlasujte Jeho spásu! Žalm 96,2

Vo všetkej múdrosti sa navzájom učte a napomínajte a vďačne spievajte...

Kronická 18,1-17

1 Potom Dávid porazil Filištíncov, pokoril ich a odňal z moci Filištíncov Gat s príslušnými osadami. 2 Porazil i Moábcov, takže sa stali Dávidovými poddanými a odvádzali mu poplatok. 3 Dávid porazil Hadad-Ezera, kráľa Cóby, pri Chamáte, keď si šiel upevniť moc na rieke Eufrat. 4 Dávid mu odňal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov; dal ochromiť všetky záprahy a ponechal z nich sto záprahov. 5 Keď prišli Sýrčania z Damasku na pomoc Hadad-Ezerovi, kráľovi Cóby, Dávid pobil zo Sýrčanov dvadsaťdvatisíc mužov. 6 Potom rozmiestnil po damašskej Sýrii vojenské jednotky, takže Sýrčania sa stali Dávidovými poddanými a odvádzali mu poplatok. Tak pomáhal Hospodin Dávidovi, kamkoľvek šiel. 7 Dávid vzal zlaté štíty, čo mali na sebe Hadad-Ezerovi sluhovia, a dopravil ich do Jeruzalema.1Ch 18: 8 Z Tibchatu a Kúnu, Hadad-Ezerových miest, Dávid nabral veľké množstvo bronzu. Z neho Šalamún zhotovil bronzové more, stĺpy a bronzové náčinie. 9 Keď Tóú, kráľ Chamátu, počul, že Dávid porazil celé vojsko Hadad-Ezera, kráľa Cóby, 10 poslal svojho syna Hadoráma ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoprial mu, že bojoval proti Hadad-Ezerovi a porazil ho; Tóú totiž viedol vojnu s Hadad-Ezerom. Poslal i rozličné zlaté, strieborné a bronzové predmety. 11 I tie kráľ Dávid zasvätil Hospodinovi so striebrom a zlatom, ktoré priniesol od rôznych národov: od Edómcov, Moábcov, Ammóncov, Filištíncov a od Amálekovcov. 12 Abšaj, syn Cerújin, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edómcov 13 a rozmiestnil po Edómsku dozorcov, takže všetci Edómci sa stali Dávidovými poddanými, lebo Hospodin mu pomáhal, kamkoľvek išiel. 14 Keď sa Dávid stal kráľom nad celým Izraelom, prisluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. 15 Jóáb, syn Cerújin, velil vojsku, Jóšáfát, syn Achilúdov, bol kancelárom, 16 Cádók, syn Achítúbov, a Abímelech, syn Ebjátárov, boli kňazmi, Šavšá bol pisárom, 17 Benája, syn Jehójádov, bol veliteľom Kréťanov a Peleťanov a synovia Dávidovi boli prvými pobočníkmi kráľa.

Pokoj – nenahraditeľná hodnota. Vojny, mŕtvi, zajatci, zhabaný majetok. Drsné a bolestné čítanie. Čo to však znamená, ak v tom má prsty Hospodin, ak je v tom Jeho podpora a pomoc, Jeho splnomocnenie a „pečiatka“? Aké je to posolstvo? Nehádže to na Hospodina „zlé svetlo“? Všetky tieto udalosti súvisia so zámerom budovať dom pre Hospodina, chrám. Jeho ľud potrebuje na budovanie žiť v mieri – v pokoji. Nepriatelia musia byť umlčaní, resp. musia prijať „mierovú dohodu“, aby stavbu nenarúšali. Nakoniec aj zhabaný majetok po víťazných bitkách slúži na stavbu a vybavenosť chrámu. Záznamy opísaných nepokojov sa končia správou o práve a spravodlivosti v Izraeli. Dávid potreboval poznať, že Boh ho používa na zabezpečenie pokoja, aby sa jeho syn mohol sústrediť na stavbu chrámu. – – Naše telo je „chrámom Ducha Svätého“. Iba pokoj nám umožňuje budovať svoj život na slávu Hospodinovu. Pán Ježiš vybojoval všetky potrebné zápasy, aby porazil nepriateľa. Pokoj, ktorý nám tým získal, je bezpodmienečná a nenahraditeľná hodnota na budovanie vlastného života, domácnosti i spoločenstva veriacich na Božiu slávu.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nás povolávaš k pokoju, aj keď si ho musíme vybojovať! Odpusť, že túžime skôr po lacnom pokoji… Veď nás Svojím Duchom, aby sme víťazili nad všetkým nečistým, čo je v nás a žili s vnútorným pokojom! Amen.

Pieseň: ES 145

Autor: Ján Matis

No ja budem volať k Bohu a Hospodin ma zachráni. Žalm 55,17

V Neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí, ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás. 2.Korintským 1,10-11

Rímskym 11,(13-16)17-24 •  Modlíme sa za: Poprad (TaS)

Kronická 17,15-27

15 Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia. 16 Kráľ Dávid vošiel, posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Hospodine Bože, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? 17 Bolo to však málo v Tvojich očiach, Bože, nuž dal si zasľúbenie o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti a pohliadol si na mňa, Hospodine Bože, ako na dôležitého človeka, ktorý rastie na význame. 18 Čo má ešte hovoriť Dávid s Tebou? Sám poznáš svojho služobníka. 19 Hospodine, kvôli svojmu služobníkovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec, aby si oznámil všetky veľké udalosti. 20 Nieto Tebe podobného, Hospodine, a nieto Boha okrem Teba po všetkom tom, čo sme na vlastné uši počuli. 21 Kto je taký ako Tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, pre ktorý Boh šiel, aby si vykúpil ľud a aby si získal meno veľkými a hroznými skutkami, keď si zapudil národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta. 22 Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky, a sám si sa stal, Hospodine, ich Bohom. 23 Nuž teda, Hospodine, nech bude pravdivým slovo, ktoré si vyriekol o svojom sluhovi a jeho dome. Urob, ako si zasľúbil, 24 aby sa Tvoje meno dokázalo platným a veľkým až naveky, aby povedali: Hospodin mocností, izraelský Boh, je Bohom Izraela! A dom Dávida, Tvojho služobníka, bude pevný pred Tebou. 25 Lebo Ty, Bože môj, vyjavil si svojmu sluhovi, že mu postavíš dom. Preto sa Tvoj sluha odhodlal modliť sa pred Tebou. 26 Teraz však, Hospodine – Ty sám si Boh – keď si vyslovil toto vzácne zasľúbenie o svojom služobníkovi, 27 požehnávaj dom svojho služobníka, aby trval naveky pred Tebou, lebo čo Ty, Hospodine, požehnáš, je požehnané naveky.

Modlitba – priestor na prijímanie Božích rozhodnutí. Kráľ Dávid mal zámer postaviť dom Hospodinovi. Žil v kráľovskej „rezidencii“ a truhla zmluvy, symbol Hospodinovej prítomnosti a slávy, bola iba „v stane“…! Hospodin sa k jeho zámeru vyjadril ústami proroka Nátana: „Dom Hospodinovi nepostaví Dávid, ale následník spomedzi jeho synov.“ Dávid na to reagoval modlitbou. – – Podobne, ako Dávid, aj my túžime urobiť na Božiu slávu niečo výnimočné. Je potrebné to konzultovať. Kráľ Dávid mal Nátana, my máme spoločenstvo, starších v zbore, spovedníkov. Rozhovory nám pomáhajú odosobniť sa. Aby sme svoje zámery nepresadzovali kvôli osobnej prestíži a honoru. Rizikom môžu byť nedobré okolnosti, či nepripravenosť na realizáciu. Podobne, ako Dávid, aj my potrebujeme prijať, že úprimné túžby a zámery pre Hospodina môže realizovať niekto iný a neskôr. Niekto iný v rodine, v zbore, Cirkvi… Dôležité je, aby sme o túžbe urobiť niečo na Božiu slávu aj hovorili a modlili sa za ňu. – – Dávid prijal, že aj keď Hospodin jeho zámer akceptuje, on ho realizovať nebude. Modlitba mu dáva priestor prijať Božie rozhodnutie. Dáva v nej dôraz: 1. na pokánie, znak závislosti od Boha; 2. na Hospodinovu milosť, ktorá dáva človeku hodnotu; 3. na dôkazy plnenia Božích zasľúbení pre Jeho ľud; 4. na svätosť Božích rozhodnutí; 5. a na prosbu o Jeho večné požehnanie. Modlitba hodná nášho nasledovania…

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za modlitbu! Odpusť, že sa jej málo snažím rozumieť. Veď ma Svojím Duchom, aby som v nej zažíval dokonalé pokánie, milosť, ale aj Tvoje poučenie do života! Amen.

Pieseň: ES 305

Autor: Ján Matis

Voľne sa budem prechádzať, lebo dbám na Tvoje príkazy. Žalm 119,45

Toto všetko však víťazne prekonávame skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Rímskym 8,37

Ján 4,19-26 •  Modlíme sa za: Poniky (ZvS)

Kronická 17,1-14

1 Keď už Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cédrovom dome, a truhla zmluvy Hospodinovej pod stanovými závesmi. 2 Nátan povedal Dávidovi: Urob všetko, čo máš v úmysle, lebo Boh je s tebou. 3 Ešte tej noci sa Boh prihovoril Nátanovi: 4 Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Nie, ty mi nepostavíš dom na prebývanie! 5 Lebo odo dňa, keď som vyviedol Izrael, až dodnes, nebýval som v dome, ale prechádzal som zo stanu do stanu, z príbytku do príbytku. 6 Keď som tak prechodil po celom Izraeli, či som povedal slovíčko niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? 7 Teraz však takto povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin mocností: Ja som ťa vzal z pastvy od oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom. 8 Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vykynožil som všetkých tvojich nepriateľov spred teba. Dám ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. 9 Obstarám i miesto pre svoj izraelský ľud a usadím ho. Bude bývať na ňom, nemusí sa viac znepokojovať. Nebudú ho už viac ani nešľachetníci utláčať ako predtým a 10 za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov, urobím ťa veľkým a Hospodin ti postaví dom. 11 Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, postavím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo. 12 On mi postaví dom, ja upevním jeho trón naveky. 13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Milosť mu však neodnímem, ako som odňal tvojmu predchodcovi, 14 ale postavím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve až naveky.

Postaviť Hospodinovi dom – chrám – bola iste veľmi ušľachtilá túžba. Hospodin to však Dávidovi nedovolil. Vraví, že ON dom nikdy nepotreboval. Má úplne iné cesty a myšlienky, ako my, ľudia (Iz 55,8-9). Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že potomok, o ktorom Dávidovi hovorí (17,11), je Šalamún. Verše 12 a 13 však prezrádzajú, že Hospodinove myšlienky siahali oveľa ďalej. Šalamúnovo kráľovstvo sa po jeho smrti rozpadlo a chrám, ktorý postavil Hospodinovi, nestál naveky. Potomok z Dávidovho rodu – Ježiš Kristus – priniesol celkom iné Kráľovstvo, než všetci očakávali. Ukázal nám, že Hospodinove plány presahujú tisícročia a generácie, rovnako ako Jeho vernosť. „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás…?“ (1Kor 6,19). Hospodin sa sám postaral o Svoj „dom“ a postavil si chrám z nás – zo Svojej Cirkvi. Tento dom zostane stáť naozaj naveky. Inšpirujme sa Dávidovou túžbou a Božím pohľadom a investujme svoje modlitby, lásku, čas a prostriedky do Jeho domu! Nie je ním nijaká rukami postavená budova. Sú ním ľudia okolo nás, ktorí prijali Krista, aj tí, ktorí Ho ešte len prijmú, vďaka svedectvu, ktoré svojím životom vydávame. – – Ako tento týždeň prispeješ k budovaniu Jeho domu ty? Koho môžeš povzbudiť, za koho sa modliť, komu povedať o Božej milosti a dobrote?

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že sme Tvojím skutočným chrámom, ktorý postavil Tvoj Syn! Odpusť, že sa menej zaoberáme očisťovaním a posväcovaním seba, než kostolov, ktoré vymysleli ľudia. Daj, aby nás Duch Svätý premieňal na naozaj vhodný Chrám pre Teba! Amen.

Pieseň: ES 205

Autor: Ivana Polláková

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. 2.Mojžišova 20,2

Kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 2.Korintským 3,17

Izaiáš 51,1-6(7) •  Modlíme sa za: Pondelok – Hrnčiarska Ves (NoS)

Kronická 16,23-43

23 Spievaj Hospodinovi celá zem! Zvestujte Jeho spásu deň po deň! 24 O Jeho sláve rozprávajte medzi pohanmi, o Jeho divoch medzi všetkými národmi. 25 Lebo Hospodin je veľký, hoden všetkej chvály a nad všetkých bohov obávaný. 26 Bo všetci bôžikovia pohanov sú ničoty, Hospodin však nebo učinil. 27 Pred Ním je veleba a dôstojnosť, sila a radosť je na Jeho mieste. 28 Čeľade národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi česť a slávu! 29 Vzdávajte Hospodinovi slávu Jeho mena, prineste dar a predstúpte pred Neho! Klaňajte sa Hospodinovi v svätej ozdobe! 30 Chvej sa pred Ním, celá zem! Pevne stojí svet a neskláti sa. 31 Nech sa radujú nebesá a jasá zem a nech vravia medzi pohanmi: Hospodin je kráľom! 32 Nech hučí more i to, čo ho napĺňa! Nech výska pole so všetkým, čo je na ňom! 33 Nech zaplesajú stromy lesa pred Hospodinom! Lebo prichádza súdiť zem. 34 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; veď Jeho milosť trvá naveky. 35 A vravte: Pomáhaj nám, Bože našej spásy! Zhromaždi a vytrhni nás spomedzi pohanov, aby sme ďakovať mohli Tvojmu svätému menu, honosiť sa Tvojou chválou! 36 Požehnaný buď, Hospodin, Boh Izraela od vekov až naveky! A všetok ľud odpovedal: Amen. A chválil Hospodina. 37 Ponechal tam pred truhlou zmluvy Hospodinovej Ásáfa a jeho bratov, aby ustavične konali pred ňou službu podľa každodenného poriadku. 38 Óbéd-Edóma a jeho šesťdesiatich ôsmich bratov, najmä však Óbéd-Edóma, syna Jedútúnovho, a Chósu určil za vrátnikov. 39 Kňaza Cádóka a jeho bratov kňazov ponechal pred príbytkom Hospodinovým na výšine v Gibeóne, 40 aby ustavične prinášali spaľované obete: ráno i večer, a to celkom tak, ako je napísané v zákone Hospodinovom, ktorý nariadil Izraelu. 41 S nimi boli Hémán, Jedútún a ostatní vybratí, výslovne podľa mena označení, aby ďakovali Hospodinovi, lebo naveky trvá Jeho milosť. 42 Hémán a Jedútún mali pri sebe trúby a cimbaly pre hudobníkov i nástroje pre nábožné piesne. Synovia Jedútúnovi boli pri bráne. 43 Potom sa všetok ľud rozišiel, každý do svojho domu. Aj Dávid sa pobral pozdraviť svoju domácnosť.

Večná milosť a neustále vzdávanie vďaky. Dávid dokončil svoj chválospev Hospodinovi a na mieste truhly zmluvy nechal mužov, „aby ďakovali Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky“ (v. 41). Vďaky vzdávanie Hospodinovi za Jeho milosť malo neustále pokračovať. – – V čom dnes potrebuješ Hospodinovu milosť? Skrze Krista je ti stále dostupná. Trvá naveky, teda je tu i dnes, pre teba. Písmo nás povzbudzuje k tomu, aby sme „s dôverou“ pristúpili „k trónu milosti“ (Žid 4,16). Pristúp dnes s dôverou k Hospodinovi a pýtaj si z Jeho večnej milosti pre tie oblasti svojho života, kde potrebuješ: „Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť“ (Ž 33,18). Koľko vďaky za Jeho večnú milosť znie Hospodinovi z Tvojho srdca, z Tvojich úst? V chválospeve volá Dávid Boží ľud, nebesá, zem, moria i čo je v nich k spevu, k vďaky vzdávaniu a k Jeho oslavovaniu. Sú však situácie, v ktorých sa slová i postoj vďaky hľadajú ťažko. – – Istému misionárovi sa raz uprostred diaľnice pokazilo auto. Ledva došiel ku krajnici. Prvá vec, ktorú povedal, keď zastavili, boli… slová vďaky! Za to, že ich Hospodin v tej situácii ochránil, že do nich nik nenarazil, že auto bolo schopné dôjsť až ku krajnici. – – Niekedy nepotrebujeme zmeniť situáciu, ale svoj pohľad na vec, aby sme dokázali ďakovať.– – Nezabudni aj dnes pridať Bohu svoje slová vďaky!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za to, že si a že Ti môžeme ďakovať! A že vôbec vieme ďakovať, lebo to zlepšuje náš život. Odpusť, že napriek tomu príliš veľa šomreme a kritizujeme. Obnov nás Kristovým Duchom, aby sme žili s vďačnosťou a úctou voči Tebe, aj voči Tvojmu stvoreniu! Amen.

Pieseň: ES 304

Autor: Ivana Polláková

Či nie si to Ty, Hospodin, Bože náš? V Teba dúfame. Jeremiáš 14,22

Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti,