Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2. Kronická 7,1-11

1 Keď Šalamún skončil modlitbu, zostúpil z neba oheň a strávil spaľovanú obeť i zábitné obete a sláva Hospodinova naplnila dom. 2 Kňazi nemohli vstúpiť do domu Hospodinovho, lebo ho naplnila Jeho sláva. 3 Keď však všetci Izraelci videli zostupovať oheň a slávu Hospodinovu na dom, sklonili sa tvárou k zemi, k dlažbe, klaňali sa a ďakovali Hospodinovi, že je dobrý, veď Jeho milosť trvá naveky. 4 Kráľ a všetok ľud práve obetovali zábitnú obeť pred Hospodinom. 5 Kráľ Šalamún obetoval ako zábitnú obeť dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ i všetok ľud Boží dom. 6 Kňazi stáli na svojich stanovištiach, i levíti s hudobnými nástrojmi Hospodinovými, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid k velebe Hospodinovej, pretože naveky trvá Jeho milosť. S chválospevmi Dávidovými trúbili kňazi pred nimi a všetok Izrael stál. 7 Šalamún posvätil stred nádvoria, ktoré je pred domom Hospodinovým. Tam totiž obetoval spaľované obete i tuk z obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár, ktorý urobil Šalamún, nestačí brať spaľované a pokrmové obete ani tuk. 8 V tom čase zasvätil Šalamún sedemdňový sviatok. Bol s ním celý Izrael, veľmi veľké zhromaždenie, ktoré sa zišlo od oblasti Chamátu až po Egyptský potok. 9 Na ôsmy deň mali slávnostné zhromaždenie, lebo posviacku oltára slávili sedem dní; sviatok trval totiž sedem dní. 10 Dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil do stanov ľud, naradostený a nadchnutý dobrodením, ktoré vykonal Hospodin Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu izraelskému ľudu. 11 Keď Šalamún dokončil dom Hospodinov i kráľovský palác a vydarilo sa všetko, čo si umienil vykonať v dome Hospodinovom a vo svojom paláci,

Do Bohom naplneného srdca sa už nič viac nezmestí! Šalamún vysvätil chrám Hospodinov najskôr modlitbou, a potom obeťami na medenom oltári. Pri obetovaní čítame, že „kňazi nemohli vstúpiť do domu Hospodinovho, pretože ho naplnila Jeho sláva.“ Včera sme si museli priznať, že hriech je súčasťou života každého človeka. Ako však dosiahnuť, aby ho v živote bolo čo najmenej? Práve správa o Hospodinovej sláve, ktorá nedovolila ani kňazom vstúpiť do domu Hospodinovho, môže byť pre nás odpoveďou. Hospodinova prítomnosť vylučuje prítomnosť diabla, hriechu v akejkoľvek podobe. – – Nechajme sa stále znova a znova napĺňať Božou slávou! Prosme o toto naplnenie hneď zrána, najlepšie po zobudení, kým sme ešte nestihli nič pokaziť. Čím viac miesta v našom živote odovzdáme svojmu Bohu, tým menej miesta zostane pre diabla a hriech. Myslím, že to funguje podobne, ako v praktickom živote. Keď sa dobre najeme z predjedla, polievky a hlavného chodu, tak veľký dezert sa do nás už ani nezmestí. Neraz mu pre našu preplnenosť dokážeme odolať úplne. Nasycujme svoje vnútro, svoje srdce Božím pokrmom hneď zrána a v Božej moci budeme schopní odolať pokušeniu k hriechu! Nedokážeme to úplne, ale toto je cesta, ako hriech vytlačiť na okraj svojho života. Nakoniec aj tento „okrajový“ hriech nemusí zostať naveky, keď poprosíme Pána Ježiša, aby nám ho odpustil.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si taký úžasný a z nás, nehodných, si staviaš chrám! Odpusť, že často doň púšťame iné veci, či osoby. Daj sa nám poznať viac, aby sme žasli nad Tebou a túžili nadovšetko po Tebe! Amen.

Pieseň: ES 279

Autor: Miroslav Kerekréty

Okná Danielovej hornej izby smerujúce k Jeruzalemu boli otvorené. Trikrát denne si tam kľakol na kolená, modlil sa a vzdával vďaky pred svojím Bohom tak, ako to robieval predtým. Daniel 6,11

Radujte sa v nádeji. V súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. Rímskym 12,12

Skutky apoštolov 9,31-35 •  Modlíme sa za: Púchov (TuS)

2. Kronická 6,22-42

22 Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome, 23 Ty vyslyš z nebies, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníkovi odplať a uvaľ mu na hlavu vlastný čin, spravodlivého obháj; daj mu podľa jeho spravodlivosti. 24 Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľa, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti, bude velebiť Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť pred Tebou v tomto dome, 25 Ty vyslyš z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť na pôdu, ktorú si dal jemu a jeho otcom. 26 Keď bude nebo zatvorené a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale pomodlia sa na tomto mieste, budú velebiť Tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril, 27 Ty vyslyš z nebies a odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš správnej ceste, po ktorej treba ísť, daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo. 28 Keď nastane v krajine hlad, vznikne mor či sneť, hrdza, kobylky či hmyz, ak niektoré z jeho miest obkľúči nepriateľ, pri rôznych útrapách a nedostatkoch, 29 každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak niekto pozná svoje útrapy a bolesť a vystrie svoje dlane k tomuto domu, 30 Ty vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému pod ľa jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdcia ľudských synov. 31 Aby sa Ťa báli a chodili po Tvojich cestách po všetky dni života na zemi, ktorú si dal našim otcom. 32 Ale i cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, keď príde z ďalekej krajiny pre Tvoje veľké meno, pre Tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a pomodlí sa k tomuto domu: 33 vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, a urob všetko, o čo cudzinec k Tebe volá. Aby tak všetky národy zeme poznali Tvoje meno, aby sa Ťa báli ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, čo som postavil, je pomenovaný po Tebe. 34 Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš, a pomodlí sa k Tebe smerom k tomuto miestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu, 35 vyslyš z nebies ich modlitbu i úpenlivú prosbu a dopomôž im k právu. 36 Keď zhrešia proti Tebe – veď niet človeka, čo by nehrešil – a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny, 37 tam však, v krajine, do ktorej boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa, úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali; sme vinní; 38 ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, pomodlia sa smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu: 39 vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, ich modlitbu a úpenlivé prosby a dopomôž im k právu. Odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti Tebe. 40 Nech sú, Bože môj, Tvoje oči otvorené a Tvoje uši nech pozorujú modlitbu na tomto mieste. 41 Nuž teda, odober sa, Hospodine, na miesto svojho odpočinku; Ty i truhla Tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa odejú spásou a Tvoji zbožní nech sa tešia z Tvojej dobroty. 42 Hospodine, Bože, neodmietni svojho pomazaného! Spomeň na prejavy milosti svojmu služobníkovi Dávidovi!

Hriech je súčasťou života, ale môže to byť aj milosť! Dnešné Božie slovo je plné veľmi realistických myšlienok, a predsa ma jeden dôraz prekvapil: „Keď vystrie svoje dlane k tomuto domu“, či „pomodlí sa k tomuto domu“. Akoby bol Hospodin po postavení chrámu zatvorený v jeho múroch. Pravdou však je, že celá 6. kapitola sa začína slovami: „Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.“ Tento úvod podporuje zasľúbenie Pána Ježiša, že kde budú dvaja alebo traja v Jeho mene, tam bude uprostred nich.

2. Kronická 6,1-21

1 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave. 2 Ja som Ti postavil dôstojný dom i miesto, kde by si večne trónil. 3 Nato sa kráľ obrátil tvárou a požehnal celé zhromaždenie Izraela, pričom všetci stáli. 4 Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý priamo môjmu otcovi Dávidovi dal zasľúbenie a sám ho splnil. Povedal: 5 Odo dňa, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som ani jedno mesto zo všetkých kmeňov Izraela na postavenie domu, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si nevyvolil, aby bol kniežaťom nad mojím izraelským ľudom. 6 Iba Jeruzalem som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno, a Dávida som si vyvolil, aby bol nad mojím izraelským ľudom. 7 Ale keď si Dávid, môj otec, zaumienil postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela, 8 riekol Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: Pretože si si zaumienil postaviť dom môjmu menu, konal si správne, keď si to mal na mysli. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorý ti vyjde z bedier. On postaví dom môjmu menu. 10 Tak splnil Hospodin svoje zasľúbenie, ktoré naznačil. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zasadol som na trón Izraela, ako zasľúbil Hospodin; postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela. 11 Vložil som tam i truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, čo uzavrel s Izraelcami. 12 Potom si stal pred oltár Hospodinov pred celým zhromaždením Izraela a vystrel ruky. 13 Šalamún totiž urobil bronzový stupienok a umiestnil ho v strede nádvoria. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, pokľakol na kolená pred všetkými, vystrel ruky k nebesám 14 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, nieto Tebe podobného Boha na nebi ani na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí z celého srdca chodia pred Tebou. 15 Splnil si svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Ako si zasľúbil vlastnými ústami, tak si to dnes sám splnil. 16 Teraz však, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkov Dávidovi, môjmu otcovi, čo si sľúbil slovami: Nevyhynie predo mnou z tvojich potomkov muž, ktorý by sedel na tróne Izraela; len nech tvoji synovia dávajú pozor na svoje cesty, aby chodili v mojom zákone tak, ako si ty chodil predo mnou. 17 Nuž, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí Tvoje zasľúbenie, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18 Ale či naozaj má bývať Boh s človekom na zemi? Veď nebesá, ba nebesá nebies Ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, čo som postavil. 19 Ber ohľad na modlitbu svojho služobníka a na jeho úpenie, Hospodine, Bože môj, aby si počul nárek a modlitbu, ktorú Ti Tvoj služobník predostiera, 20 aby si mal dňom i nocou otvorené oči na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam uložíš svoje meno, aby si vypočul modlitbu, ktorú Tvoj služobník predostrie na tomto mieste. 21 Vyslyš úpenia svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, keď sa bude modlievať na tomto mieste. Vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a keď vyslyšíš, odpusť!

Dávajme si pozor na svoje cesty! V predchádzajúcej časti sme si prečítali úryvok o veľkolepej slávnosti posvätenia chrámu a človeku je až ľúto, že niečo také nezažil. Vo všetkej tejto sláve a nádhere však zároveň môžeme vidieť niečo ešte veľkolepejšie a slávnejšie. Veľký, slávny a múdry kráľ Šalamún si kľaká pred Hospodinom a volá k Nemu plný pokory a bázne. Pamätá na Božie zasľúbenia a vyznáva, že všetko, čím je a čo má on sám i Izrael, je darom od Hospodina. Ničím nezaslúženým darom milosti a lásky! Vie, že on i jeho ľud sú plne závislí od Hospodina a Jeho milosrdenstva. Odovzdáva sa do Božích rúk, spolieha sa na Božie zasľúbenia a prijíma na seba záväzok toho, kto je zachránený Božou milosťou. Záväzok slúžiť Trojjedinému Bohu – povedané slovami nášho textu: dávať pozor na svoje cesty a chodiť v Božom zákone. To nech je aj moje, naše vyznanie! Sme Božím ľudom, vykúpeným Jeho milosťou, svätým národom, kráľovským kňazstvom povolaným zvestovať Jeho skutky a osláviť Jeho meno.

2. Kronická 5,1-14

1 Po ukončení všetkých prác na dome Hospodinovom, ktoré vykonal Šalamún, vniesol doň zasvätené dary Dávida, svojho otca. Striebro, zlato a všetko náčinie uložil do pokladníc domu Božieho. 2 Potom Šalamún zhromaždil do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá rodín Izraelcov, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, čiže zo Siona. 3 Tak sa zhromaždili ku kráľovi všetci Izraelci na sviatok, ktorý býva siedmy mesiac. 4 Keď prišli všetci starší Izraela, levíti zdvihli truhlu 5 a vyniesli ju. Svätostánok a všetko posvätné náčinie v stánku vyniesli levítski kňazi. 6 Kráľ Šalamún a celý zbor Izraela, ktorý sa zišiel k nemu pred truhlou, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ho pre množstvo nebolo možné spočítať ani odhadnúť. 7 Potom kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do najzadnejšej miestnosti chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 8 Cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom pre truhlu, takže zhora zastierali truhlu a jej žrde. 9 Žrde tak vyčnievali, že ich konce boli viditeľné. Zostali tam až dodnes. 10 V truhle nebolo nič okrem dvoch tabúľ, ktoré dal Mojžiš na Chórebe, kde uzavrel Hospodin zmluvu s Izraelcami, keď ich vyviedol z Egypta. 11 Potom kňazi vyšli zo svätyne. Lebo všetci prítomní kňazi sa posvätili bez ohľadu na oddiely. 12 Levítski speváci, všetci, čo prislúchali Ásáfovi, Hémánovi alebo Jedútúnovi, ich synovia a bratia, oblečení v byse, s cimbalmi, harfami a citarami stáli východne od oltára, a spolu s nimi stodvadsať kňazov trúbilo na trúbach. 13 Medzi trubačmi a spevákmi bol súlad, takže zaznieval jeden hlas pri vzdávaní chvály a vďaky Hospodinovi. Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov a iných hudobných nástrojov a chválospev Hospodinov, že je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť, oblak naplnil dom Hospodinov, 14 takže kňazi pre oblak nemohli nastúpiť do služby, lebo sláva Hospodinova naplnila Boží dom.

Tichý šelest každodenného stretávania sa s Pánom Ježišom. Keď som čítala opis posvätenia tohto chrámu, bola som nadšená. Musela to byť úžasná a veľkolepá slávnosť. Zvlášť v tejto (v čase písania) kovidovej dobe niečo nepredstaviteľné, niečo, po čom priam piští moja duša: Množstvo ľudí, bratov a sestier, prekrásny sprievod, nádherný chrám, spevokol, v ktorom zaznieval súzvuk a ktorý spieval ako jeden hlas pri vzdávaní chvály a vďaky Hospodinovi. Vrcholom všetkého bola chvíľa, keď sláva Hospodinova naplnila chrám ako viditeľný oblak. Ako veľmi by sme chceli niečo také zažiť a zažívať, ako veľmi nám to dnes chýba! Zároveň som si však spomenula na známe verše (z 1. knihy Kráľov 19,11-13), ktoré opisujú stretnutie Hospodina s frustrovaným Eliášom. Už dávno nezažil nijaké stretnutie a veľkolepú slávnosť v Jeruzaleme. Cítil sa sám a bol vyčerpaný. Vtedy sa mu Pán Boh ukázal nie vo víchre, zemetrasení, či v ohni, ale v tichom šeleste. – – Veľké slávnosti sú fajn. Sú potrebné pre posilnenie našej viery a vzťahov medzi nami, keď sa po čase opäť vidíme a ako jeden hlas chválime nášho Pána, „lebo naveky trvá Jeho milosť“, ale naša viera na nich stáť nemôže. Potrebuje „tichý šelest“ každodenného stretávania sa s Pánom Ježišom – s Jeho slovom a v modlitbách, či pri obyčajných, maličkých stretnutiach Božích detí. Aj tam znie Boží hlas. Ďakujme Mu za to a využívajme všetky možnosti – veľkolepé slávnosti i biblické hodiny – na to, aby sláva Pánova napĺňala náš život!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že sa nám stále prihováraš! Odpusť, že si to nevážime. Málo čítame Tvoje slovo, málokedy sa dokážeme stíšiť, aby sme počuli Tvoj hlas. Posilňuj nás na duchu, aby sme po Tebe silno zatúžili! Amen.

Pieseň: ES 233

Autor: Daniela Mikušová

Aké milé sú Tvoje príbytky, Hospodin zástupov! Žalm 84,2

Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v Mojom mene, tam som Ja medzi nimi. Matúš 18,20

Ján 4,

2. Kronická 3,1-17

1 Šalamún začal stavať dom Hospodinov v Jeruzaleme na vrchu Mórijá, kde sa Hospodin zjavil jeho otcovi Dávidovi, na mieste, ktoré Dávid určil na humne Jebúsejca Ornána. 2 Stavať začal druhý deň v druhom mesiaci štvrtého roku svojej vlády. 3 Šalamún vymedzil tieto rozmery pre stavbu domu Božieho: podľa starej miery dĺžku v lakťoch šesťdesiat a šírku dvadsať lakťov. 4 Predsieň, ktorá je pred chrámom, mala šírku dvadsať lakťov a rovnala sa šírke domu; jej výška bola stodvadsať lakťov. Zvnútra ju pokryl čistým zlatom. 5 Veľkú miestnosť obložil cyprusovým drevom, potiahol ju prvotriednym zlatom a položil na to palmy a retiazky. 6 Sieň vyložil vzácnym kamením na ozdobu. Zlato bolo parvajimské. 7 Sieň, hrady, prahy, jej steny a dvere potiahol zlatom a po stenách povyrezával cherubov. 8 Potom urobil miestnosť veľsvätyne. Jej dĺžka bola dvadsať lakťov, ako šírka budovy, a jej šírka bola dvadsať lakťov. Pokryl ju prvotriednym zlatom vo váhe šesťsto talentov. 9 Klince vážili päťdesiat šekelov zlata. Aj horné miestnosti potiahol zlatom. 10 V miestnosti veľsvätyne spravil dvoch cherubov – výtvarné dielo; pokryli ich zlatom. 11 Krídla cherubov boli dlhé dvadsať lakťov. Päťlakťové krídlo jedného sa dotýkalo steny miestnosti, kým druhé päťlakťové krídlo dotýkalo sa krídla druhého cheruba. 12 Krídlo druhého cheruba dlhé päť lakťov sa dotýkalo steny miestnosti, druhé päťlakťové krídlo dotýkalo sa krídla druhého cheruba. 13 Roztiahnuté krídla týchto cherubov mali dvadsať lakťov. Stáli na vlastných nohách, obrátené tvárou do miestnosti. 14 Urobil i oponu z modrého a červeného purpuru, karmazínu a bysu a spravil na ňu cherubov. 15 Pred budovou zhotovil dva stĺpy tridsaťpäť lakťov vysoké a hlavice na ich vrcholci na päť lakťov. 16 Potom spravil reťaze v podobe náhrdelníkov a zavesil ich na vrch stĺpov. Urobil i sto granátových jabĺk, ktoré nasadil na reťaze. 17 Stĺpy postavil pred chrám, jeden sprava, druhý zľava. Pravý nazval Jáchínom a ľavý Bóazom.

Nádherné stavby. Iste sa dnes na svete nájdu skutočne nádherné stavby. Aj chrámy medzi ne patria. Myslím však, že sa svojou nádherou k Šalamúnovmu chrámu ani nepriblížia. Žijeme už v čase Novej zmluvy a Pán Boh v chrámoch učinených rukami nebýva (Skutky 7,48). A predsa predminulý rok, keď som sa rozprával s istým človekom, tvrdil mi, že do kostola chodíme, lebo tam je Pán Boh. Ako má vyzerať príbytok pre Pána Boha? „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?“ (1Kor 6,19). Si jediným „Ježišom“, ktorého môžu ľudia vidieť a počuť. Keď sa stretnú s tebou, ukážeš im cestu k Pánovi Ježišovi? Existujú na svete v tvojom okolí ľudia, ktorí chvália Pána Ježiša preto, že sa stretli s tebou? Prajem ti, aby si zažíval radosť, že ťa Pán Ježiš využil na to, aby niekto v Neho uveril. „Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a vzdali slávu Vášmu Otcovi v nebesiach“ (Mat 5,16). Akým si chrámom?

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si dokonalý, a tak sa uspokojíš len s tým, čo je na zemi najdokonalejšie. To chceš, aby sa stalo Tvojím chrámom. Ďakujeme Ti, že my sme tým najdokonalejším Božím chrámom a že si si nás vyvolil za Svoj chrám Ty sám! Odpusť, že Ťa do seba málo vpúšťame, málo Ti dovoľujeme, aby si nám vládol. Radšej pre Teba vyhradzujeme iné miesta… Očisťuj nás a premieňaj Svojím Duchom, aby sme žili na Tvoju slávu a chválu! Aby sme mali v srdci miesto len pre Teba! Amen.

Pieseň: ES 355

Autor: Dušan Roháček

U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie. Daniel 9,9

Približovali sa k Nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby Ho počúvali. Lukáš 15,1

Marek 3,1-10(11.12) •  Modlíme sa za: Pribeta (DNS)

2. Kronická 1,18 – 2,17

1:18 Šalamún si zaumienil postaviť dom Hospodinovmu menu a sebe kráľovský palác.

2:1 Šalamún oddelil sedemdesiattisíc nosičov bremien, osemdesiattisíc kamenárov na horách a nad nimi tritisícšesťsto dozorcov. 2 Potom poslal k týrskemu kráľovi Chúramovi odkaz: Ako si sa zachoval k môjmu otcovi Dávidovi, keď si mu poslal cédre, aby si postavil palác na bývanie, tak urob aj mne. 3 Teraz ja chcem postaviť dom menu svojho Boha, Hospodina, zasvätiť Mu ho, aby sa pred ním obetovalo vonné kadidlo, aby boli ustavične predkladané chleby a aby sa obetovali spaľované obete: ráno i večer v dňoch sviatočného odpočinku, v novmesiacoch a na slávnostiach Hospodina, nášho Boha; to je naveky povinnosťou Izraela. 4 Dom, ktorý chcem postaviť, musí byť veľký, lebo i náš Boh je väčší ako všetky božstvá. 5 Kto Mu však vládze postaviť dom? Veď nebesá ani nebesá nebies Ho neobsiahnu; a kto som ja, že Mu mám postaviť dom čo i len na kadenie pred Ním? 6 Teraz mi pošli muža, súceho spracúvať zlato, striebro, bronz, železo, červený purpur, karmazín i modrý purpur, ktorý by vedel zhotovovať rezby spolu s umelcami, ktorých mám v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých mi obstaral môj otec Dávid. 7 Pošli mi i cédrového, cyprusového a santalového dreva z Libanonu, lebo viem, že tvoji sluhovia vedia stínať libanonské stromy. Moji sluhovia budú s tvojimi sluhami, 8 aby mi pripravili veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem stavať, má byť veľký a obdivuhodný. 9 Ajhľa, tvojim sluhom rubačom, ktorí budú stínať stromy, dám na stravovanie dvadsaťtisíc kórov pšenice, dvadsaťtisíc kórov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja. 10 Týrsky kráľ Chúram odpovedal listom, ktorý poslal Šalamúnovi: Pretože Hospodin miluje svoj ľud, učinil ťa nad ním kráľom. 11 Chúram pokračoval: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý učinil nebesá i zem, že dal kráľovi Dávidovi múdreho syna, rozvážneho a rozumného, ktorý chce postaviť Hospodinovi dom a sebe kráľovský palác. 12 Posielam ti teda súceho muža, skúseného znalca Chúrama Ábího, 13 syna ženy z dcér Dánových a otca Týrčana, ktorý sa vyzná v práci so zlatom, striebrom, bronzom a železom, s kamením a drevom, červeným a modrým purpurom, bysom a karmazínom i vo vyrezávaní rôznych rezieb a vo vymýšľaní návrhov, ktoré by sa mu zverili za spolupráce s tvojimi umelcami a s umelcami môjho pána, Dávida, tvojho otca. 14 Teraz však nech môj pán pošle svojim sluhom pšenicu, jačmeň, olej a víno, ako prisľúbil. 15 My zase nastíname z Libanonu stromov, koľko len budeš potrebovať. Dopravíme ti ich plťami po mori do Jaffy, a ty si ich dopravíš do Jeruzalema. 16 Keď Šalamún spočítal všetkých mužov – cudzincov, ktorí bývali v Izraeli – po sčítaní, ktoré urobil jeho otec Dávid – zistil, že ich je stopäťdesiattritisíc šesťsto. 17 Z nich určil sedemdesiattisíc za nosičov bremien, osemdesiattisíc za kamenárov v horách a tritisíc šesťsto za dozorcov, ktorí nútili ľudí pracovať.

Stavba chrámu. Asi by nikoho nenapadlo povedať, že Šalamún sám postavil chrám. Ani nikto z robotníkov si neprivlastnil stavbu chrámu. Vzájomne sa potrebovali. Inak povedané, prijímali pomoc jeden od druhého. Je ťažké prijať pomoc? – – Je to už dávnejšie, čo som bol v potravinách kúpiť nejakú maličkosť. Suseda práve robila obrovský nákup – dve velikánske tašky. Okamžite som sa ponúkol, že jej pomôžem. Odmietla s krikom: „Nie, ja si to odnesiem sama.“ Priznám sa, trochu sa ma to dotklo. Poznám ľudí, ktorí sa v oveľa dôležitejších veciach spoliehajú na vlastné schopnosti a odmietajú pomoc od iného (zadĺžia sa?). – – Boh nám ponúka takúto pomoc: „…sú ospravedlnení zadarmo…“ (Rím 3,24). Ako vyzerá duchovná pýcha v praxi? Povedať Bohu: „Nepotrebujem Tvoju milosť a pomoc. Ja to zvládnem, každému dokážem, že sa dostanem do neba dobrými skutkami.“ Preto prosím, neodmietaj milosť ani pomoc, pretože tak prídeš o požehnanie. Vzájomnou pomocou si pomáhame stavať aj naše duchovné chrámy.

12.nedeľa po Svätej Trojici

Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí. Izaiáš 42,3a

Skutky apoštolov 9,1-20

1 A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi 2 a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. 3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; 4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 5 A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6 Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. 7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. 8 Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. 9 A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil. 10 A bol v Damasku učeník menom Ananiáš. Tomu povedal Pán vo videní: Ananiáš! A on povedal: Tu som, Pane! 11 A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, 12 a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13 Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; 14 aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15 Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. 16 Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. 17 Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým. 18 A vtom spadli mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa pokrstiť. 19 Potom prijal pokrm a zmocnel. Niekoľko dní zostal Saul s učeníkmi, ktorí boli v Damasku, 20 a hneď zvestoval v synagógach Ježiša, že On je Syn Boží.

„Totálka“! Keď vyslovíme toto slovo alebo ho niekde počujeme, tak nám mysľou prebehne, že nejaká vec bola úplne zničená, pretože náklady na jej opravu by prevyšovali hodnotu zakúpenia vecí rovnakého alebo porovnateľného druhu a kvality. Staré veci necháme zošrotovať a snažíme sa zohnať niečo nové, lepšie. – – Pri pohľade na život apoštola Pavla, ktorý putuje do Damasku, aby vyhľadal mužov a ženy, ktorí uverili v Ježiša Krista a priviedol ich v putách do Jeruzalema, to, čo sa odohralo na tejto ceste, môžeme nazvať „totálka“ – úplná zmena života, hodnôt a postojov. Ježiš Kristus zastavuje Pavla a spôsobuje v jeho živote totálnu zmenu. Z prenasledovateľa kresťanov sa stáva najväčší apoštol. Niekto by sa mohol pozerať na tieto udalosti, ako na totálnu škodu, ktorú Pavel utrpel – so svojím spoločenským postavením a získaným vzdelaním. No z biblického hľadiska túto „haváriu“ môžeme kvalifikovať, ako totálne víťazstvo Ježiša Krista v živote hriešneho človeka. Zo starého života, myslenia i konania sa stáva niečo nové, inovatívnejšie. Kristovo svetlo presvietilo Pavlov život a ukázalo mu, kde je jeho miesto. – – Nepotrebujeme aj my zažiť vo svojom živote takúto „totálku“? Koľkokrát už aj nás Ježiš zastavil na našej ceste? Dovoľme Mu, aby nám Jeho svetlo ukázalo naše miesto v Cirkvi! Potom i na našom živote bude vidieť „totálku“.

Modlitba: Zastav ma, drahý Ježišu Kriste, ak kráčam do „Damasku“! Svojím svetlom presvieť temnotu môjho života a daj mi poznať moje miesto v Tvojej Cirkvi! Amen.

Autor: Roman Porubän

Pieseň: ES 315

Ty sa však nevzďaľuj, Hospodin, Sila moja, ponáhľaj sa mi na pomoc! Žalm 22,20

Vieme, že nás počuje. 1.Jána 5,15

2. Kronická 1,1-17

1 Šalamún, syn Dávidov, upevnil sa vo svojom kráľovstve. Hospodin, jeho Boh, bol s ním a urobil ho nadmieru veľkým. 2 Vtedy vyzval Šalamún celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov i všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov, 3 a tak odišiel on a s ním celé zhromaždenie na výšinu, ktorá bola v Gibeóne. Tam bol totiž svätostánok Hospodinov na púšti. 4 No truhlu Božiu vyniesol Dávid u Kirjat-Jeárímu, keď pre ňu Dávid pripravil miesto, lebo rozvinul pre ňu stan v Jeruzaleme. 5 Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleél, syn Úrího, syna Chúrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým a Šalamún i zhromaždenie ho vyhľadali. 6 Tam Šalamún obetoval na bronzovom oltári, ktorý bol pred Hospodinom pred svätostánkom. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obetí. 7 Tej noci sa Šalamúnovi zjavil Boh a povedal: Žiadaj si, čo ti mám dať! 8 Šalamún Mu povedal: Ty si preukázal veľkú milosť môjmu otcovi Dávidovi a namiesto neho si mňa ustanovil za kráľa. 9 Nech sa teda, Hospodine, Bože, naplní Tvoje zasľúbenie, dané môjmu otcovi Dávidovi. Veď si ma učinil kráľom nad ľudom početným ako zemský prach. 10 Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom. Veď kto by mohol spravovať tento významný ľud? 11 Nato Boh riekol Šalamúnovi: Pretože si takto zmýšľal, a nežiadal si si bohatstvo, poklady alebo slávu, ani smrť svojich neprajníkov, nežiadal si si ani dlhý vek, ale žiadal si si múdrosť a poznanie, aby si mohol spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa, 12 dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však aj bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi, čo boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe. 13 Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od svätostánku do Jeruzalema, a kraľoval nad Izraelom. 14 Šalamún stiahol vozy a jazdcov – mal totiž tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov – a rozmiestnil ich po vozových mestách a u seba v Jeruzaleme. 15 Kráľ uložil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata ako kamenia, a cédrov ako divých figovníkov, ktorých je na Nížine hojnosť. 16 Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovi nakupovači ich preberali z Kúy za kúpnu cenu. 17 Z Egypta dovážali voz za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom vyvážali i všetkým kráľom chetejským a sýrskym.

„Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom.“ Šalamún si podľa odpovede, ktorú vo svojej modlitbe dostal, mohol žiadať bohatstvo, poklady, slávu, smrť svojich neprajníkov aj dlhý vek. My by sme podľa našich bežných želaní mohli pridať: šťastie a zdravie. No modlitebník Šalamún si nič z toho nežiada. Určite nemožno povedať, že by to nechcel, ale v jeho prosbe je hlboké poznanie, že tieto „hodnoty“, po ktorých ľudia obvykle túžia, sú druhoradé. To základné a prvé je múdrosť a poznanie. Hneď nám zaznie pravda aj z iného miesta Písma svätého: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť“ (Pr 9,10). Ježiš nám to hovorí takto: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané“ (Mt 6,33). A tiež by sme nemali zabúdať na svojich blížnych. Šalamún nechcel múdrosť a poznanie len pre seba. Ale ak pre seba, tak aj pre všetkých, ku ktorým patril: „…aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom“. Hospodin obdarúva jednotlivca a cez neho všetok Svoj ľud. Aj toto poznanie patrí k múdrosti od Neho. Dokážeme prosiť tak, ako Šalamún…?

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám dávaš poznanie! Odpusť, že Ťa málo prosím, aby si mi ho dal. Nahraď zlé v mojej mysli mysľou Kristovou, nech môžem žiť v Tvojom pokoji, láske a radosti! Amen.

Autor: Daniel Midriak

Pieseň: ES 453

Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom! 5.Mojžišova 29,28

1. Kronická 29,1-22

1 Potom povedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vyvolil Boh, je mladý a útly; práca je však veľká, lebo nie pre človeka je určený ten palác, ale pre Hospodina, Boha. 2 Nakoľko som mohol, pripravil som pre dom svojho Boha zlato na zlaté, striebro na strieborné, bronz na bronzové, železo na železné a drevo na drevené predmety, ónyxové kamene a obklady, kamene malachitové a pestrofarebné, rôzne drahokamy a množstvo mramorových kameňov. 3 Pretože mám záľubu v dome svojho Boha, mám ešte pre dom Boží okrem toho, čo som už pripravil pre svätyňu, zlato a striebro, ktoré mám ako osobné vlastníctvo: 4 tritisíc talentov ofírskeho zlata, sedemtisíc talentov prečisteného striebra na pokrytie stien miestností, 5 zlato na zlaté, striebro na strieborné predmety a na rôznu prácu, umelcami zhotovenú! Kto je ešte dnes ochotný štedro obetovať Hospodinovi? 6 Ochotu prejavili rodinní hodnostári, hodnostári izraelských kmeňov, tisícnici, stotníci a hodnostári v kráľovej službe. 7 Na službu pri dome Božom odovzdali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talentov striebra, osemnásťtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. 8 Ak mal niekto drahokamy, pridal ich k pokladu domu Hospodinovho do rúk Géršónovca Jechíéla. 9 Ľud sa radoval z ich ochoty, lebo celým srdcom ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid zaplesal veľkou radosťou. 10 Potom Dávid dobrorečil Hospodinovi v prítomnosti celého zhromaždenia a povedal: Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, nášho otca, od vekov až naveky. 11 Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. 12 Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným. 13 Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvoje slávne meno. 14 Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milodary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. 15 Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň a bez nádeje. 16 Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval. 18 Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srdce. 19 Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre ktorú som vykonal prípravy. 20 Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi. 21 Nato obetovali Hospodinovi zábitné obete a na druhý deň spaľované obete: tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc jahniat a príslušné úliatby, zábitné obete v hojnosti za celý Izrael. 22 V ten deň s veľkou radosťou jedli a pili pred Hospodinom a druhý raz urobili kráľom Šalamúna, syna Dávidovho. Pomazali ho Hospodinovi za knieža.

„Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali.“ Dávid pripravil pre nastupujúceho kráľa Šalamúna úžasné zásoby a bohatstvo na stavbu domu Hospodinovho a ďalší k tomu ešte prinášali dary. Človek obdivujúci svoje schopnosti (to, čo dokáže zhromaždiť, urobiť a vykonať), by mohol byť na seba hrdý. Mohol by ísť cestou sebaobdivu a pýchy v tom zmysle, že seba postaví do centra pozornosti a nechá sa obdivovať inými. Niečo na spôsob samochvály: „Hľa, aký som fantastický, nikto sa mi nevyrovná, užasnite a zmĺknite!“ Nie je dnes základom obdivu,

SEPTEMBER

Heslo mesiaca: Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. 2.Korinťanom 5,19

1. Kronická 28,1-13

1 Dávid zhromaždil do Jeruzalema všetkých izraelských hodnostárov, kmeňových vodcov, veliteľov oddielov, ktorí obsluhovali kráľa, tisícnikov i stotníkov, ďalej správcov všetkého majetku a kráľovho stáda, svojich synov, komorníkov, hrdinov a všetkých udatných mužov. 2 Kráľ Dávid sa postavil na nohy a povedal: Čujte ma, bratia moji a ľud môj! Mienil som postaviť útulok pre truhlu zmluvy Hospodinovej a pre podnož nášho Boha, a urobil som prípravy na stavbu. 3 Ale Boh mi povedal: Nepostavíš môjmu menu dom, lebo si bojovník a prelieval si krv. 4 Hospodin, Boh Izraela, si ma však vyvolil z celej mojej rodiny, aby som sa stal naveky kráľom nad Izraelom. Júdu si totiž zvolil za knieža, v dome Júdovom zas moju rodinu a spomedzi mojich súrodencov sa mu zapáčilo mňa učiniť kráľom nad celým Izraelom. 5 Zo všetkých mojich synov – lebo Hospodin mi dal mnohých synov – vyvolil si môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom. 6 Povedal mi: Šalamún, tvoj syn, mi postaví dom i nádvoria, lebo jeho som si vyvolil za syna, a ja mu budem otcom. 7 Jeho kráľovstvo upevním naveky, ak sa len bude pevne pridržiavať mojich prikázaní a predpisov ako dnes. 8 Teraz však pred očami celého Izraela, zhromaždenia Hospodinovho, a za prítomnosti nášho Boha vás napomínam: Zachovávajte a skúmajte všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, aby ste mohli vlastniť tú krásnu krajinu a podržať ju ako dedičstvo pre svojich potomkov až naveky. 9 Ty však, Šalamún, syn môj, poznaj Boha svojho otca a slúž Mu celým srdcom a ochotnou dušou, lebo Hospodin skúma všetky srdcia a pozná každý spôsob myslenia. Ak Ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť; ale ak Ho opustíš, zavrhne ťa navždy. 10 Pochop teda, že si ťa zvolil Hospodin, aby si mu postavil dom ako svätyňu. Vzmuž sa, konaj! 11 Potom odovzdal Dávid svojmu synovi Šalamúnovi plán predsiene a chrámu, jeho pokladníc, horných miestností, vnútorných siení a miestností pre trón milosti. 12 Ďalej plán všetkého, čo mal na mysli: nádvorí domu Hospodinovho, všetkých komôr po obvode, pokladníc domu Božieho a pokladníc pre zasvätené dary, 13 oddelení pre kňazov a levítov a všetkých prác spojených so službou pri dome Hospodinovom, všetkých nádob určených pre práce spojené so službou pri dome Hospodinovom.

Vzmuž sa, konaj! Dávid sa pripravuje na koniec svojho pôsobenia. Rozdáva posledné úlohy a rady, oboznamuje svojich spolupracovníkov s tým, čo bude nasledovať. Včera sme čítali o tom, ako svojmu synovi a nástupcovi Šalamúnovi odovzdáva všetko, čo mu ešte ostalo: Svoju vieru, vyvolenie, majetok, nádej na lepšiu budúcnosť. To všetko sa v dnešnom texte opakuje. Následne sa prihovára samotnému Šalamúnovi. Pripomína mu, aby neustále hľadal Hospodina a rástol vo viere. Pripomína mu jeho úlohu dostavať chrám. Nakoniec mu hovorí: „Vzmuž sa, konaj! Vzmuž sa!“ – Nemaj strach! Aj keď ja, tvoj otec, odchádzam, máš lepšieho a silnejšieho Otca v nebesiach. – – „Vzmužte sa, Ja som, nebojte sa!“ – hovorí Ježiš o stáročia neskôr Svojim učeníkom na rozbúrenom mori. Pretože Božia prítomnosť vyháňa strach. A po druhé: konaj! Keď ťa Hospodin prevedie ťažkými skúškami a vyvedie z osídiel strachu, nezostaň len v domnelej spokojnosti nečinne stáť, ale konaj! Nie preto, aby si si tým vydobyl spásu. Tú už predsa máš – čisto a jedine z Božej milosti! Práve naopak, nech je pre teba dôvodom všetkých tvojich snáh a činností! Tak, ako bol Hospodin milostivý k tebe, buď teraz aj ty milostivý ku všetkým svojim blížnym! „Vzmuž sa, konaj!“ Keď toto budeš nasledovať, drahý synu, bude z teba dobrý a Hospodinovi verný kráľ.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za spásu, ktorú si nám daroval. Odpusť, že z nej nečerpáme posilnenie do náročných úloh, pre ktoré si nás stvoril. Veď nás Svojím Duchom, aby sme Ti správne slúžili! Amen.

Autor: Michal Meliško

Pieseň: