Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2. Kronická 26,1-23

1 Všetok ľud Judska vzal Uzziju, a hoci mal šestnásť rokov, ustanovil ho za kráľa miesto jeho otca Amacju. 2 On opevnil Élót a vrátil ho Judsku, keď kráľ usnul so svojimi otcami. 3 Uzzija mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jecholjá z Jeruzalema. 4 Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil jeho otec Amacja. 5 Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej. Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech. 6 Keď vyšiel bojovať proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá na území Ašdódu a medzi Filištíncami. 7 Boh mu pomáhal proti Filištíncom i Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale, a proti Meúncom. 8 Ammónci odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po hranice Egypta, lebo mimoriadne rozvinul svoju moc. 9 Uzzija vystaval veže v Jeruzaleme na Rožnej a Údolnej bráne a opevnil ich. 10 Vystaval i veže na púšti a vykopal mnoho cisterien, lebo mal veľa stáda na Nížine a na Rovine, oráčov a vinárov v pohorí a v sadoch, pretože mal rád pôdu. 11 Uzzija mal i vojsko z bojovníkov, ktoré tiahlo v čatách do boja v počte, ako bolo sčítané pisárom Jeíélom a úradníkom Maasejom pod velením Chananju, muža z kráľovských hodnostárov. 12 Celkový počet rodinných predákov, udatných bojovníkov, bol dvetisícšesťsto. 13 Pod ich velením stála vojenská moc tristosedemtisíc bojovníkov, ktorí mali bojovou silou pomáhať kráľovi proti nepriateľom. 14 Celé vojsko vystrojil Uzzija štítmi, kopijami, prilbami, panciermi, lukmi a kamením do prakov. 15 V Jeruzaleme zhotovil dômyselne vymyslené vojenské zariadenia, ktoré mali byť na vežiach a nárožiach na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Povesť o ňom prenikla ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, kým nezmocnel. 16 Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube. Previnil sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu, keď vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári. 17 Za ním vošiel kňaz Azarja a s ním osemdesiat kňazov Hospodinových, udatných mužov. 18 Postavili sa proti kráľovi Uzzijovi a povedali mu: Uzzija, nepatrí sa tebe kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení na kadenie. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa previnil a nebude ti to ku cti od Hospodina, Boha. 19 Nato sa Uzzija rozhneval; v ruke mal kadidelnicu. Rozhneval sa na kňazov, keď stál pred nimi v dome Hospodinovom pri kadidlovom oltári, a objavilo sa mu na čele malomocenstvo. 20 Keď sa obrátil hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi, tu zrazu bol malomocný na čele. Chytro ho odtiaľ vyhnali, ba i sám sa náhlil vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21 Tak bol kráľ Uzzija malomocný až do svojej smrti; býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. Jeho syn Jótám bol nad kráľovským palácom a spravoval ľud krajiny. 22 Ostatné Uzzijove činy, skoršie i neskoršie, opísal prorok Izaiáš, syn Ámócov. 23 Keď Uzzija usnul so svojimi otcami, pochovali ho pri jeho otcoch na poli pri kráľovských hroboch, lebo povedali: Bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jótam.

Never v seba. Uzzija sa stal kráľom, keď mal 16 rokov a podobne, ako jeho otec Amacja, robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových. Boh bol s ním. Upevnil krajinu a povesť o ňom prenikla ďaleko. No keď zmocnel, spyšnel. – – Ako často vidíme tento scenár v živote človeka?! Aj v našich vlastných životoch… Čím viac sa nám darí, tým viac zabúdame na Boha. Skutočne svätý človek, keď sa mu darí, rastie vo vďačnosti k Bohu. Rastie v pokore. Blázon vtedy začína veriť v seba. Pripomínajme si každý deň, čo všetko pre nás Ježiš vykonal! Že sme tým, čím sme, len vďaka Nemu! – – Pavol vo svojom liste do Ríma hovorí: „Nech si nikto o sebe nemyslí viac, než je treba“. Jakub hovorí: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ Pán Ježiš hovorí: „Vezmite na seba Moje jarmo a učte sa odo Mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“

Modlitba: Bože,

2. Kronická 20,1-26

1 Potom vytiahli Moábci, Ammónci a s nimi niektorí Meúnci do boja proti Jóšáfátovi. 2 Jóšáfátovi prišli oznámiť: Veľký dav spoza mora, z Edómska tiahne proti tebe; je už v Chacecón-Támáre, čiže v Én-Gedí. 3 Jóšáfát sa preľakol, hľadal Hospodina a v celom Judsku vyhlásil pôst. 4 Vtedy sa zhromaždili Júdejci žiadať pomoc od Hospodina. Aj zo všetkých judských miest prišli hľadať Hospodina. 5 Jóšáfát stál v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom pred novým nádvorím. 6 Povedal: Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe. 7 Bože náš, Ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý Ťa miloval. 8 V nej sa i usadili a postavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno. 9 Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad, a predstúpime pred tento dom a pred Teba, lebo v tomto dome prebýva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k Tebe, Ty vyslyšíš a zachrániš. 10 Teraz hľa, Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil Izraelu prejsť, keď šiel z Egypta, ale im ustúpil a nevyhubil ich, 11 tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. 12 Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči. 13 Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia. 14 Vtedy spočinul v zhromaždení Duch Hospodinov na Jachazíélovi, synovi Zecharju, syna Benáju, syna Jeíéla, syna Mattanju, levítu z Ásáfovcov. 15 Povedal: Dávajte pozor, všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšáfát: Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nestrachujte sa pred týmto veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj. 16 Zostúpte zajtra proti nim. Práve budú vychádzať cícskym svahom a zastihnete ich na konci údolia pred Jerúélskou púšťou.

Boh – prvá voľba. Na Jóšafáta vytiahlo veľké vojsko. Boží ľud je v ohrození. Jóšafát sa preľakne, začne sa utiekať k Bohu a v celom Judsku vyhlási pôst. Boh sa nad Svojím ľudom zmilúva a ochráni ho. Jóšafát robí správnu vec: Utieka sa k Bohu. Predstavte si však, že by sme sa k Bohu utiekali nielen vtedy, keď je zle! Predstavte si, že by Boh pre nás nebol len poslednou šancou! Predstavte si, že by bol prvou šancou…! Prvou voľbou. Každý deň. Každé ráno. Aj keď je dobre. Aj keď nie sme zatlačení do kúta. Životy mnohých z nás by vyzerali celkom inak. Bolo by okolo nás viac požehnania. Bolo by v nás viac lásky voči druhým. Bolo by v nás viac múdrosti. Aj naše rodiny a spoločenstvá by vyzerali inak. – – Boh za nás zaplatil, je našim dobrým Otcom. Či nie je múdre, čerpať z Jeho milosti, radosti a pokoja každý deň?

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si milujúcim Otcom! Odpusť, že tomu málo veríme, a potom sa na Teba málokedy obraciame. Prosíme Ťa, daj nám Ducha, ktorý v nás bude volať: Abba – Otče, a zažívať v Tebe pokoj, lásku a radosť, aby z nej mohli čerpať aj ľudia okolo nás! Amen.

Pieseň: ES 259

Autor: Slavomír Slávik

Hospodin koná spravodlivé skutky, dáva právo všetkým utláčaným. Žalm 103,6

Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo Mňa verí, neostal v tme. Ján 12,46

5.Mojžišova 26,1-11 •   Modlíme sa za: Revúca (GeS)

14. nedeľa po Svätej Trojici

Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z Jeho dobrodení! Žalm 103,2

Rímskym 8,14-17

14 Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. 15 Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 16 A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.

Správne využi dedičstvo, ktoré si dostal! Všetko naše konanie a rozhodovanie má svoje dôvody. No okrem svojich osobných motívov môžeme v slovách apoštola Pavla postrehnúť aj úplne odlišné vedenie Duchom Svätým. Kým naše motívy sústreďujú pozornosť na nás samých, Duch Boha, ktorý pre záchranu hriešnikov položil Svoj vlastný život, nás vedie k tomu, aby sme sa vzdali akéhokoľvek sebectva. – – Nedokážem spočítať, koľko mi do mailovej schránky prišlo oznamov právnika, ktorý sprostredkuje dedičské konanie po mojom „zabudnutom“ príbuznom. Vraj, zomrel a zanechal mi celý svoj majetok. Zosnulý má zakaždým iné meno, peňažná hodnota majetku je iná, ale vždy ponúka príležitosť bezstarostného života. Ide síce o podvod, ale privádza ma to k úvahe, koľko ľudí by chcelo využiť nadobudnuté dedičstvo na uspokojenie najrozličnejších telesných potrieb. Duch Boží nás však učí žiť nezištne pre druhých, a to aj v prípade rizík, ktoré to so sebou prináša. On nám daroval Svoju lásku, odpustenie, spásu… Daroval nám vieru, nádej, pokoj a mnoho ďalších hrivien. Od nás záleží, ako s týmto dedičstvom naložíme. Či sa necháme viesť vlastnými predstavami, alebo sa s dôverou necháme viesť Duchom Božím.

Modlitba: Duchu Svätý, ďakujem Ti, že ma chceš viesť, aby som mohol získať večné dedičstvo! Odpusť, že sa niekedy nenechám viesť Tebou, lebo ma vedieš cestou sebaobetovania. Prosím Ťa, daj mi správnu vieru – vieru činnú skrze lásku a veď nás láskou, aby sme žili pre druhých a zostali Tvojimi dedičmi! Amen.

Pieseň: ES 537

Autor: Ján Ochodnický

Teda na Hospodinov pokyn sa Izraeliti vydávali na cestu a na Jeho pokyn sa aj utáborili. 4.Mojžišova 9,18

A všetko, čo konáte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze Neho ďakujte Bohu Otcovi. Kolosanom 3,17

Lukáš 17,11-19 • 1.Mojžišova 28,10-19a(19b-22) • Izaiáš 12,1-6 • Žalm 146 •  Modlíme sa za: Východný dištrikt

2. Kronická 18,28 – 19,3

18:28 Keď izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát tiahli proti Rámót-Gileádu, 29 izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Preoblečiem sa a pôjdem do boja. Ty sa však obleč do svojho rúcha. Tak sa izraelský kráľ preobliekol a šiel do boja. 30 Sýrsky kráľ však rozkázal veliteľom svojich vojnových vozov: Neútočte ani na malého, ani na veľkého, ale len na izraelského kráľa! 31 Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, mysleli si, že je to izraelský kráľ. Obkľúčili ho, aby naň zaútočili. Vtedy Jóšáfát skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odviedol od neho. 32 Len čo velitelia vojnových vozov zbadali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 33 Vtedy istý muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony a pancier. Ten prikázal vozatajovi: Obráť sa a vyvez ma z tábora, lebo som ranený. 34 Ale v ten deň sa boj stále stupňoval; izraelský kráľ zostal stáť vo voze proti Sýrčanom až do večera a pri západe slnka umrel.

19:1 Judský kráľ Jóšáfát sa však v pokoji vrátil domov do Jeruzalema. 2 Tu mu vyšiel oproti videc Jéhú, syn Chanáního, a povedal kráľovi Jóšáfátovi: Musel si pomáhať bezbožníkovi? Miluješ tých, čo nenávidia Hospodina? Preto zostúpi na teba hnev od Hospodina. 3 No našlo sa i niečo dobrého pri tebe, lebo si vyničil z krajiny ašéry a rozhodol si sa v srdci hľadať Boha.

Nebezpečné vzťahy a zväzky. Politici radi používajú lož; hovorí sa, že to býva ich pracovný nástroj. Preto, ak do politiky vstupuje človek veriaci v Pána Ježiša Krista, ak sa dostane do situácie, že musí rozhodovať vo vážnych ekonomických, či finančných záležitostiach, o medzinárodných, či vnútorných vzťahoch, musí si dávať pozor, aby zostal verný pravde, spravodlivosti, pokoju a láske. A to nielen v tých najvyšších funkciách, ale aj v mestách, obciach, okresoch… Neraz vzniká otázka, či sa veriaci človek vôbec má zapájať do politiky, do spravovania veci verejných. Ja som presvedčený, že áno. Lebo ak sa spravodliví a zbožní (Cirkev) stiahnu do úzadia, prenechajú „bitevné pole“ diablovi. Prenechávajú diablovi svoj národ, im zverených ľudí, najmä slabých, nevedomých, pokojných, bezmocných… Keď sa tam už dostanú, ak ich Pán Boh chce práve na túto službu použiť, majú ostať verní spravodlivosti, pokoju a láske za každú cenu. Majú a sú povinní odkrývať skutky diablove, veď práve zbožní a Cirkev by mali byť na to „expertmi“. Pritom majú a môžu počítať s Božou pomocou, a to aj vtedy, ak vo svojej činnosti pochybia, ak činia pokánie a snažia sa veci s pokorou a úprimnosťou napraviť.

Modlitba: Pane náš, Otče nebeský, ktorý si Pán pánov a Kráľ kráľov, ďakujeme Ti, že pomáhaš Svojej Cirkvi a veriacim v Teba, aby presadzovali spravodlivosť, pravdu a lásku aj vo veciach verejných. Dávaj Svojho Ducha Svätého všetkým, ktorí sú v zodpovedných úradoch, aby mali dostatok síl k pravde, láske a pokoju! Amen.

Pieseň: ES 566

Autor: Jozef Grexa st.

Spravodlivosť a právo sú základom Tvojho trónu, milosrdenstvo a vernosť predchádzajú Tvoju tvár. Žalm 89,15

Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte si milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť. Kolosanom 3,12

Júda 1.2.20-25 •  Modlíme sa za: Rejdová (GeS)

2. Kronická 18,1-27

1 Jóšáfát mal mnoho bohatstva a slávy. Vstúpil i do rodinného pomeru s Achábom. 2 Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb pobil mnoho oviec a hovädzieho dobytka pre neho a pre ľud, ktorý bol s ním, a nahovoril ho na výpravu proti Ramót-Gileádu. 3 Izraelský kráľ Acháb povedal judskému kráľovi Jóšáfátovi: Pôjdeš so mnou do Rámot-Gileádu? Povedal mu: Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; budem s tebou v boji. 4 Jóšáfát však povedal izraelskému kráľovi: Opýtaj sa ešte dnes na slovo Hospodinovo! 5 Vtedy izraelský kráľ zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a povedal im: Máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa mám toho vzdať? Povedali: Tiahni a Boh ho vydá do rúk kráľa. 6 Jóšáfát však povedal: Nie je tu ešte nejaký Hospodinov prorok, ktorého by sme sa spýtali? 7 Izraelský kráľ povedal: Je ešte jeden, ktorého by sme sa mohli opýtať na Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, ale vždy len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Jóšáfát povedal: Nech kráľ nevraví tak! 8 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a prikázal: Priveď ihneď Míchu, syna Jimlovho! 9 Kým izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, zaodiati kráľovským rúchom – sedeli na priestranstve pri vchode do Samárskej brány – všetci proroci pred nimi prorokovali. 10 Cidkija, syn Kenaánov, si urobil železné rohy a volal: Tak vraví Hospodin: Týmito budeš postrkovať Sýrčanov až do ich zániku. 11 Podobne prorokovali aj ostatní proroci: Tiahni proti Rámot-Gileádu a budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá kráľovi do rúk. 12 Posol, ktorý šiel zavolať Míchu, mu povedal: Hľa, prorocké predpovede sú jednoznačne priaznivé kráľovi. Nech i tvoje slovo je ako slovo jedného z nich. Predpovedaj zdar! 13 Mícha však povedal: Akože žije Hospodin, budem vravieť len to, čo mi povie môj Boh. 14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Povedal mu: Tiahnite, budete mať úspech; dostanú sa vám do rúk. 15 Ale kráľ mu povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom vravel iba pravdu? 16 Povedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Tu riekol Hospodin: Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov! 17 Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Nepovedal som ti, že mi nebude prorokovať dobré, ale zlé? 18 Ďalej povedal: Preto čujte slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský voj stáť Mu po pravici a ľavici. 19 Tu riekol Hospodin: Kto omámi izraelského kráľa Achába, aby vytiahol a padol pri Rámot-Gileáde? A keď hovoril jeden tak, druhý onak, 20 predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem! Hospodin sa opýtal: Čím? 21 Povedal: Vyjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato riekol: Podveď ho a premôž! Vyjdi a urob tak! 22 Nuž teda Hospodin vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Hospodin vyriekol proti tebe zlé. 23 Tu pristúpil Cidkija, syn Kenaánov, udrel Míchu po líci a povedal: Ktorou cestou odišiel odo mňa Duch Hospodinov, aby hovoril s tebou? 24 Mícha odvetil: To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl. 25 Izraelský kráľ povedal: Chyťte Míchu a odveďte ho späť k Ámónovi, veliteľovi mesta, a k Jóášovi, kráľovmu synovi. 26 A povedzte: Tak vraví kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia a chovajte ho núdznymi dávkami jedla a vody, kým neprídem v pokoji. 27 Ale Mícha povedal: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, nehovoril skrze mňa Hospodin. A dodal: Čujte to všetky národy!

Nič nové pod slnkom! Ani v politike. Akoby sme čítali správy z dnešných dní. Aj dnešní mocní často spravujú veci verejné bez bázne pred Bohom, vytvárajú si vzťahy a všelijaké dohody založené na neúprimnosti a klamstve. Mnohokrát aj dnešní mocní radi zaťahujú do politiky Cirkev a majú radi tých, ktorí im pochlebujú a hovoria príjemné reči. A ak sa medzi nimi vyskytne človek,

2. Kronická 12,1-16

1 Keď si však Rechabeám upevnil kráľovstvo a zmocnel, opustil zákon Hospodinov, a celý Izrael s ním. 2 V piatom roku kráľa Rechabeáma vytiahol Šíšak, egyptský kráľ, proti Jeruzalemu – lebo sa spreneveril Hospodinovi – 3 s tisícdvesto vozmi, šesťdesiattisíc jazdcami a s nespočetným ľudom, ktorý s ním prišiel z Egypta: s Líbyjcami, Sukkijcami a Kúšijcami. 4 Zaujal opevnené mestá, ktoré sú v Judsku, a prenikol až k Jeruzalemu. 5 Vtedy prišiel prorok Šemaja k Rechabeámovi a k judským hodnostárom, ktorí sa uchýlili pred Šíšakom do Jeruzalema, a povedal im: Takto vraví Hospodin: Vy ste opustili mňa, preto i ja vás prepustím do ruky Šíšakovej. 6 Nato sa izraelskí hodnostári i kráľ pokorili a povedali: Spravodlivý je Hospodin! 7 Keď Hospodin videl, že sa pokorili, oslovil Šemaju: Pokorili sa, nevyhubím ich, ale im poskytnem trochu záchrany, tak že sa môj hnev nevyleje prostredníctvom Šíšaka na Jeruzalem. 8 Budú mu však poddaní, aby poznali, čo je to slúžiť mne a slúžiť pozemským kráľom. 9 Tak vytiahol Šíšak, egyptský kráľ, proti Jeruzalemu a pobral poklady domu Hospodinovho aj poklady kráľovského paláca; pobral všetko. Vzal i zlaté štíty, ktoré urobil Šalamún. 10 Namiesto nich kráľ Rechábeám urobil bronzové štíty a zveril ich do úschovy veliteľom drabantov, ktorí strážili vchod do kráľovského paláca. 11 Zakaždým, keď kráľ vchádzal do domu Hospodinovho, prichádzali drabanti, odniesli štíty a priniesli späť na strážnicu drabantov. 12 Keď sa však pokoril, odvrátil sa od neho hnev Hospodinov a nepriviedol ho celkom na skazu. Aj v Judsku bolo niečo dobré. 13 Tak sa upevnil kráľ Rechabeám a kraľoval ďalej. Rechabeám mal totiž štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a sedemnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme, meste, ktoré si vyvolil Hospodin spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam uložil svoje meno. Jeho matka sa volala Naama, bola Ammónka. 14 Páchal však zlo, lebo nebol pevne odhodlaný hľadať Hospodina. 15 Skoršie i neskoršie Rechabeámove činy sú zaznačené ako rodové zápisy v Dejinách proroka Šemaju a vidca Iddu. Medzi Rechabeámom a Járobeámom boli neustále vojny. 16 Keď Rechabeám usnul so svojimi otcami, bol pochovaný v meste Dávidovom. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Abija.

Ježiša neopustím. Je zjavné, že Hospodin si všíma, či sme Mu verní, či Ho neopúšťame, či sa Mu nespreneverujeme (v. 2) a či sme pevne odhodlaní hľadať Ho (v. 14). Ak nie, má to neblahé následky. A niekedy nielen pre nás samotných, ale aj pre naše okolie… Pre neveru Rechabeáma celý národ trpel pod cudzou nadvládou. No Pán kráľa ani tak neopustil. Hospodin si všíma, aj keď sa pred Ním koríme (v. 6), keď Ho pevne, odhodlane hľadáme, keď dôverujeme Jeho slovu a keď Ho milujeme. Nezabúdajme na to! Naša dôvera, poslušnosť, láska k Pánovi nikdy nie je márna… – – Keď Rechabeám videl valiacu sa pohromu v podobe egyptského vojska a keď počul Božie slovo od proroka, pokoril sa. Aj keď naša kapitola z Písma v závere hovorí, že (v. 14) „Rechabeám páchal zlo“, v niečom nám môže byť dobrým príkladom. V ťažkej životnej situácii hľadal Pána Boha, počúval Jeho slovo, vracal sa k Nemu… – – Bratia a sestry, príde choroba, zármutok, starosť, trápenie? Neľutuj sa, nezloreč, nereptaj! Pokor sa pred Pánom! Potvrdzuj Mu svoju lásku a poslušnosť! Vyznávaj Mu svoje hriechy a neopúšťaj Ho! On je hoden našej dôvery. Lebo u nikoho iného nenájdeš odpustenie, zmierenie, požehnanie a večný život… Pána Ježiša za žiadnych okolností neopusť!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti aj za chorobu, ak je dobrá na našu duchovnú záchranu! Odpusť, že Ťa počas nej niekedy nehľadáme. Veď nás Duchom Svätým, aby sme sa v ťažkostiach modlili! Amen.

Pieseň: ES 451

Autor: Boris Mišina

Kto bezohľadne rozpráva, akoby bodal mečom, lež jazyk múdrych prináša uzdravenie. Príslovia 12,18

Usilujme sa preto o to,

2. Kronická 10,1-19

1 Rechabeám odišiel do Síchemu, lebo do Síchemu sa dostavil celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2 Keď to počul Járobeám, syn Nebatov, ktorý bol v Egypte, kam utiekol pred kráľom Šalamúnom, vrátil sa z Egypta. 3 Poslali po neho a zavolali ho. Járobeám i celý Izrael prišli a povedali Rechabeámovi: 4 Tvoj otec nám priťažil jarmo. Odľahči nám teraz ťažkú službu svojho otca a jeho tvrdé jarmo, ktoré na nás uvalil, a budeme ti slúžiť. 5 On im však povedal: Vráťte sa ku mne o tri dni. A ľud odišiel. 6 Kráľ Rechabeám sa radil so staršími, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým žil, a povedal: Akú odpoveď mi odporúčate dať tomuto ľudu? 7 Oni mu povedali: Ak budeš dobrotivý k tomuto ľudu, prijmeš ho prívetivo a prihovoríš sa mu láskavými slovami, bude ti poddaný po všetky dni. 8 On však zavrhol radu, ktorú mu dali starší, a poradil sa s mládencami, ktorí s ním rástli a boli v jeho službe. 9 Opýtal sa ich: Čo mi radíte? Akú odpoveď máme dať tomuto ľudu, ktorý ma žiadal: Uľahči nám jarmo, ktoré na nás vložil tvoj otec? 10 Mládenci, ktorí s ním rástli, hovorili: Tak povedz ľudu, ktorý ti hovoril: Tvoj otec priťažil naše jarmo, ty nám jarmo uľahči: Takto im povedz: Môj malíček je hrubší ako bedrá môjho otca! 11 Tak teda, môj otec uvalil na vás ťažké jarmo, no ja k vášmu jarmu ešte pridám. Môj otec vás trestával bičmi, ja však budem škorpiónmi. 12 Keď na tretí deň prišiel Járobeám a všetok ľud k Rechabeámovi, ako kráľ rozkázal: Vráťte sa ku mne na tretí deň! 13 kráľ odpovedal tvrdo. Kráľ Rechabeám nedbal na radu starších, 14 ale prihovoril sa k nim podľa rady mládencov takto: Môj otec vám priťažil jarmo, ja však k nemu ešte pridám. Môj otec vás trestal bičmi, ja budem škorpiónmi. 15 Kráľ teda neposlúchol ľud. Stalo sa to riadením Božím, aby Hospodin splnil svoje slovo, ktoré prostredníctvom Achiju Šilónskeho vyriekol Járobeámovi, synovi Nebatovmu. 16 Keď celý Izrael videl, že ho kráľ nevypočul, ľud odpovedal kráľovi: Aký diel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstva v synovi Izajovom! Každý do svojho stanu, Izrael. Teraz dbaj na svoj dom, Dávid! Nato celý Izrael odišiel do svojich stanov, 17 a Rechabeám vládol iba nad Izraelcami, ktorí bývali v judských mestách. 18 Potom kráľ Rechabeám poslal Hadóráma, ktorý bol nad nútenou prácou, ale Izraelci ho ukameňovali, tak že zomrel. Kráľovi Rechabeámovi sa podarilo vysadnúť na voz a ujsť do Jeruzalema. 19 Tak odpadol Izrael od domu Dávidovho. Tak je tomu až po dnes.

Vľúdnosť. Po kráľovi Šalamúnovi preberá vládu nad Izraelom jeho syn Rechabeám. Izraelské kmene prišli za ním s prosbou, aby im uľavil z povinností, ktoré doteraz znášali. Rechabeám je, zdá sa, rozumný: Komunikuje a pýta si radu. Jedni radia odpovedať vľúdne, empaticky, slušne, ústretovo, no druhí – pyšne, tvrdo, bezohľadne. Kráľ nebol rozumný. Jeho odpoveď bola mimoriadne tvrdá. A prišli následky: Kráľovstvo Saulovo, Dávidovo a Šalamúnovo sa rozdelilo. Izraelské kmene sa odvrátili od nového kráľa a vytvorili si kráľovstvo Izrael. Len Judsko ostalo verné Dávidovmu rodu a Rechabeám ostal jeho kráľom. – – Nezlyhávame v komunikácii s ľuďmi aj my? Bezdôvodne vzbĺkneme, človeku odsekneme, nič mu nedarujeme, necitlivo a bezohľadne mu vynadáme… Kniha prísloví hovorí (16,18): „Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom… Vľúdna reč zvyšuje presvedčivosť“ (v. 21b). Keď sa budeš rozhodovať medzi rečou vľúdnou a pyšnou, pamätaj, že Božiemu dieťaťu sa nepatrí hromžiť, nadávať, ohovárať, byť necitlivým, bezohľadným a tvrdým! Aj nepríjemné veci sa dajú povedať slušne a empaticky. Hľaďme na svojho Pána, ktorý aj v najťažšej chvíli zostal tichým Baránkom!

Modlitba: Pane, nauč nás krotiť svoj jazyk a hovoriť s každým vľúdne!

Pieseň: ES 619

Autor: Boris Mišina

Boh hovorí: V súžení si Ma vzýval a vyslobodil som ťa. Žalm 81,8

Pavol píše: Pán však stál pri mne a posilňoval ma. 2.

2. Kronická 9,1-12.29-31

1 Keď kráľovná zo Sáby počula zvesť o Šalamúnovi, prišla ho ťažkými otázkami vyskúšať do Jeruzalema s veľmi početným sprievodom a s ťavami, ktoré niesli balzamy, množstvo zlata a drahokamov. Keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo mala na mysli. 2 Šalamún jej však zodpovedal všetky otázky; nebolo takej, na ktorú by nevedel odpovedať. 3 Keď kráľovná zo Sáby videla Šalamúnovu múdrosť, dom, ktorý postavil, 4 jedlá jeho stola, obydlia jeho sluhov, pozornosť jeho obsluhovačov a ich oblečenie, jeho čašníkov a ich oblečenie, spaľované obete, ktoré obetoval v dome Hospodinovom, úžasom sa jej zastavoval dych. 5 Povedala kráľovi: Pravdou je, čo som počula vo svojej krajine o tvojich zariadeniach a o tvojej múdrosti. 6 Neverila som však tým slovám, kým som neprišla a nevidela na vlastné oči. No neoznámili mi ani polovicu tvojej veľkej múdrosti. Predstihol si povesť, ktorú som počula. 7 Šťastní sú tvoji mužovia a sluhovia, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. 8 Požehnaný buď Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa tak obľúbil, že ťa dal na svoj trón za kráľa Hospodinovi, svojmu Bohu. Pretože tvoj Boh miluje Izrael, aby ho upevnil naveky, teba urobil kráľom nad ním, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť. 9 Nato darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo balzamov a drahokamov. Ani nebolo takého balzamu, ktorý by kráľovná zo Sáby nebola darovala kráľovi Šalamúnovi. 10 Ale i sluhovia Chúramovi a sluhovia Šalamúnovi, ktorí priviezli zlato z Ofíru, priviezli santalové drevo a drahokamy. 11 Kráľ použil santalové drevo na schodište domu Hospodinovho i kráľovského paláca a na citary a harfy pre spevákov. Také niečo nebolo predtým v Judsku vidno. 12 Kráľ Šalamún dal zase kráľovnej zo Sáby všetko, čo sa jej páčilo, čo si zažiadala, okrem toho, čo mu sama priniesla. Potom sa obrátila a odišla so svojimi sluhami do svojej vlasti.

29 Ostatné činy Šalamúnove, skoršie i neskoršie, sú zaznačené v Dejinách proroka Nátana, v Proroctve Achiju Šilónskeho a vo Videní vidca Jedu o Járobeámovi, synovi Nebatovom. 30 Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. 31 Keď usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste jeho otca Dávida, a namiesto neho sa kráľom stal jeho syn Rechabeám.

Zďaleka. „Keď počula povesť o Šalamúnovi, prišla ťažkými otázkami vyskúšať Šalamúna do Jeruzalema.“ Podľa toho, ako prichádza do Jeruzalema (s veľmi početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli balzamy, množstvo zlata a drahokamov), dedukujeme, že bola určite veľmi bohatá a mala všetko, na čo si len pomyslela a po čom zatúžila. A predsa je tu dôvod, pre ktorý sa rozhodla prekonať takú diaľku. Z juhu Ázie do Jeruzalema jej to v tej dobe na ťavách mohlo trvať aj tri roky. V podstate má všetko, po čom zatúži, a predsa hľadá niečo, čo je pre ňu nesmierne dôležité… Dôležitejšie, než zlato, drahé kamene, vzácne korenie… Prichádza do Jeruzalema, aby našla „svetlo“ – zmysel svojho života. Túži sa naučiť rozlišovať, čo je dobré a čo zlé v Božích očiach. Jej otázky boli zodpovedané. Dozvedela sa, že za všetkým tým je Boh, ktorý miluje a ochraňuje Šalamúna a jeho ľud. Kráľovná zo Sáby odchádza domov do svojej vlasti nadmieru spokojná, aby všetko, čo sa naučila, videla a počula, mohla využiť pre blaho svojho národa. – – Môžeš mať všetko hmatateľné na svete (ako kráľovná zo Sáby), ale nič z pozemského bohatstva ťa nedokáže uspokojiť a naplniť tvoje srdce poznaním a radosťou tak, ako poznanie, že je tu Niekto väčší, než Šalamún – samotný Ježiš Kristus. On je odpoveďou na všetky naše otázky.

Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, za múdrosť, ktorú si dal Šalamúnovi a chceš ju dať aj nám! Odpusť, že si niekedy viac vážim múdrosť, ktorá nie je od Teba. Prosím Ducha Svätého, aby mi dal pravú Božiu múdrosť, ktorá prináša pokoj a lásku. Amen.

Pieseň: ES 642

Autor: Alena Gombašanová

2. Kronická 7,12-22

12 zjavil sa mu v noci Hospodin. Riekol mu: Vyslyšal som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom obetí. 13 Keď uzavriem nebesá, takže nebude dažďa, alebo prikážem kobylkám vy žrať zem, alebo dopustím na svoj ľud mor, 14 ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim. 15 Teraz budem mať otvorené oči a moje uši budú pozorovať modlitbu na tomto mieste. 16 Vyvolil som si a posvätil tento dom, aby tam prebývalo moje meno naveky a aby moje oči i srdce tam zotrvávali po všetky dni. 17 Ak i ty budeš chodiť predo mnou, ako chodil tvoj otec Dávid, a robiť všetko, čo som ti prikázal, zachovávať moje ustanovenie a predpisy, 18 upevním tvoj kráľovský trón, ako som sa zaviazal Dávidovi, tvojmu otcovi, slovami: Nevyhynie nikto z tvojich panujúcich potomkov v Izraeli. 19 Ak sa však odvrátite a opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám predložil, ak odídete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 20 vyhubím vás zo svojej zeme, ktorú som vám dal. A tento dom, ktorý som posvätil svojmu menu, zavrhnem spred svojej tváre a urobím z neho príslovie a predmet posmechu pre všetky národy. 21 Nad týmto domom, ktorý je tak vyvýšený, užasne každý okoloidúci. A ak sa spýta: Prečo naložil Hospodin takto s touto krajinou a s týmto domom? 22 povedia mu: Pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a pridŕžali sa cudzích bohov, ktorých uctievali a slúžili im. Preto uviedol na nich všetku tú pohromu.

„Ľud Môj však, ktorý je pomenovaný po Mne sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“ Pán Boh sa nás snaží oslovovať rozličnými spôsobmi, prostredníctvom ktorých nás volá bližšie k Sebe a očakáva našu odpoveď. Jeho volanie máva rôzne podoby: Sú to chvíle prežité v spoločenstve Cirkvi, chvíle plné radosti, pokoja a šťastia, alebo naopak, chvíle, ktoré naše srdcia napĺňajú nepokojom, neistotou a strachom z budúcnosti, keď príde choroba, živelná katastrofa, či epidémia. Vtedy si začneme klásť otázky: Čo je toho všetkého príčinou? Sme to my a náš spôsob života? Odpoveďou na tieto otázky je modlitba. Modlitba je tým virtuálnym prepojením medzi nami a Bohom. Niekedy sa nám zdá, že odpovede neprichádzajú alebo meškajú. To preto, že sme netrpezliví a chceme odpovede hneď. Alebo sme príliš zahľadení do seba a cieľom našich modlitieb je len snaha získať niečo pre seba (zdravie, lepšie postavenie, majetok). Zabúdame na podstatu modlitby, ktorou je budovanie vzťahu dôvery a nádeje medzi nami a Bohom. Naučme sa modliť tak, ako by to očakával On! – – Láskavý náš Bože a Otče nebeský, prosíme, daj nám poznať Tvoj zámer s nami, použi nás podľa Svojej, nie podľa našej potreby!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju lásku a ochotu počúvať pokorných! Odpusť, že sa mi málo páči pokora, a tak mi uniká Tvoja pomoc. Prenikaj ma Duchom Kristovým, aby ma nezväzovala pýcha! Amen.

Pieseň: ES 652

Autor: Alena Gombašanová

Čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali. Nezatajíme ich deťom. Žalm 78,3-4

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Matúš 10,8

Matúš 6,1-4 •  Modlíme sa za: Pukanec (DNS)

13. nedeľa po Svätej Trojici

Kristus hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, Mne ste urobili. Matúš 25,40b

Lukáš 10,25-37

25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!

Imidž je nanič. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi poukazuje na dva typy ľudí – na jednej strane kňaza a Levítu, na druhej pocestného Samaritána. Na prvý pohľad nám je sympatický milosrdný Samaritán, pretože svojím počínaním urobil na nás dobrý dojem. Jeho konanie je až v príkrom rozpore s konaním tých dvoch, ktorí si svoj imidž pokazili svojou nečinnosťou, nevšímavosťou, či neochotou pomôcť. – – S tým sa dosť často stretávame i v dnešnej dobe. Človek prechádza okolo človeka a mnohé skutočnosti prehliada, či neraz nechce vidieť. Prvý dojem môže byť aj zavádzajúci, ale v prípade milosrdného Samaritána to tak nie je. Prvý dojem je potvrdený záujmom a konkrétnou pomocou. Nešlo teda iba o imidž – akési milosrdné gesto, ktoré ma nič nestojí… V konaní pocestného Samaritána môžeme vidieť úprimný záujem o človeka. No aj v tomto príbehu je niekto, komu ide o imidž. Je to zákonník, o ktorom čítame: „Vstal, aby Ho pokúšal“. A práve tomuto Ježiš odpovedá podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi, na ktorom mu jasne ukazuje, že keď niekomu ide v živote o imidž, ľudia to veľmi rýchlo vycítia. Život takého človeka sa potom stáva nedôveryhodným. Imidž je na nič. Choď a rob skutky milosrdenstva! To je Ježišov odkaz aj pre nás.

Modlitba: Nebeský Bože, otvor mi oči, aby som neprehliadal ľudí, ktorí potrebujú moju pomoc, ale aby som ochotne a s láskou znášal spolu s nimi ich bremená! Amen.

Pieseň: ES 496

Autor: Roman Porubän

Saul povedal Dávidovi: Keď niekto stretne svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Nech ti Hospodin odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal. 1.Samuelova 24,20

Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí. Rímskym 12,17

1.Jána 4,7-12 • 3.Mojžišova 19,1-3.13-18.33-34 • Žalm 39 •  Modlíme sa za: Vydavateľstvo ViViT