Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Józua 24,16-28

16 A ľud odpovedal: Nech je vzdialené od nás, že by sme opustili Hospodina a slúžili iným bohom! 17 Lebo Hospodin je náš Boh, On vyviedol nás a našich otcov z Egypta, z domu otroctva a pred našimi očami robil tie veľké znamenia a chránil nás po celej ceste, ktorou sme išli, a medzi všetkými národmi, cez ktoré sme prešli. 18 Hospodin zahnal spred nás všetky národy, aj Amorejcov, ktorí bývali v krajine pred nami. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo On je náš Boh. 19 Tu povedal Józua ľudu: Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo On je svätý Boh, horliaci Boh; neodpustí vám priestupky a hriechy. 20 Ak opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, odvráti sa, zle bude nakladať s vami a zničí vás, hoci predtým s vami dobre nakladal. 21 Ľud však odvetil Józuovi: Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi. 22 A Józua povedal ľudu: Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste Jemu slúžili. Oni odpovedali: Sme svedkami. 23 Tak teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte uprostred seba, a nakloňte srdcia k Hospodinovi, Bohu Izraela. 24 Nato ľud povedal Józuovi: Hospodinovi, nášmu Bohu, budeme slúžiť a Jeho hlas poslúchať. 25 V ten deň Józua uzavrel zmluvu s ľudom, dal mu ustanovenia a právo v Sícheme. 26 Józua vpísal všetky tieto slová do knihy Hospodinovho zákona, vzal veľký kameň a postavil ho pod dubom, čo stojí pri svätyni Hospodinovej. 27 Potom Józua povedal všetkému ľudu: Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám hovoril Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha. 28 Potom Józua prepustil ľud, každého do jeho dedičného vlastníctva.

Veľký kameň pod dubom. Možno nosíte na ruke obrúčku, ktorá vám pripomína sľub vernosti vášmu manželovi/manželke. Zvieratá nemajú symbol sľubu, a predsa niektoré žijú v trvalom zväzku. Tučniak žltohlavý je známy, ako najvernejší partner v ríši zvierat. Samec sa vráti ku svojej samici, spolu „tancujú“ a keď sa im vyliahne mláďa, otec sa oň stará, kým samica zabezpečuje potravu. – – Józua vystríha kmene Božieho ľudu pred nevierou. Tá sa prejavuje srdcom, ktoré nepatrí Hospodinovi a uctievaním iných bohov. Za sľub vernosti označil Józua kameň, ktorý bol osadený pod dubom. Podobne, ako boli z kameňa dosky zákona, mala byť pevná, trvalá aj vernosť Izraela. Možno k tomuto kameňu pripodobňuje Pán Ježiš seba, keď cituje Žalm 118 (Luk 20,17-18): „On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.“ Pán Ježiš Kristus veľmi dobre vedel, čo je našou najväčšou slabosťou. Hoci vieme vystavať z kameňov obrovské chrámy pretrvávajúce tisíce rokov, naše srdcia nie sú pevné, stále. Naopak! Často sú tvrdé a chladné ako kamene. Prosme aj dnes Pána Boha, aby nás upevnil v službe a aby sme boli Kristovi verní. Jeho vernosť nás zachraňuje.

Modlitba: Odpusť, Pane, chlad a tvrdosť srdca, odpusť premrhané dni a falošné sľuby, čo nemajú konca! Zmiluj sa nad nami, napĺňaj nás vernosťou pevnou ako kameň! Povolaj nás do stálej služby a premieňaj nás Svojou milosťou! Amen.

Pieseň: ES 474

Autor: Ivan Boženík

Blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin, ľud, ktorý si On vyvolil za dedičstvo! Žalm 33,12

Keďže ste synmi, poslal nám Boh do sŕdc Ducha Svojho Syna, ktorý volá: „Abba, Otče.“ A tak už nie si otrok, ale syn; a ak syn, tak skrze Boha aj dedič. Galatským 4,6-7

4.Mojžišova 6,22-27 •  Modlíme sa za: Bzince pod Javorinou (PoS)

Józua 24,1-15

1 Józua zhromaždil všetky kmene Izraela do Síchemu a povolal starších, predákov, sudcov a úradníkov Izraela. Keď sa postavili pred Boha, 2 prehovoril Józua ku všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Vaši otcovia, Terach, otec Abrahámov a Náchórov, bývali kedysi za Veľriekou a slúžili iným bohom. 3 Ale ja som vzal vášho otca, Abraháma, spoza Veľrieky a previedol som ho celým Kanaánom, rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu Izáka. 4 Izákovi som dal Jákoba a Ézava; Ézavovi som dal pohorie Seír do vlastníctva. Jákob a jeho synovia zostúpili do Egypta. 5 Potom som poslal Mojžiša a Árona a ranil som Egypt tým, čo som vykonal uprostred neho. Potom som vás vyviedol. 6 Keď som vyviedol vašich otcov z Egypta, prišli ste k moru; Egypťania prenasledovali vašich otcov s vozmi a jazdcami k Červenému moru. 7 Keď volali k Hospodinovi, postavil mrákavu medzi vás a Egypťanov a uviedol na nich more, ktoré ich pokrylo. Vlastnými očami ste videli, čo som urobil Egypťanom. Potom ste bývali dlhý čas na púšti. 8 Voviedol som vás do krajiny Amorejcov, ktorí bývali za Jordánom; keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk, zabrali ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami. 9 Potom povstal moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov, a bojoval proti Izraelu; dal zavolať Beórovho syna Bileáma, aby vás preklínal. 10 Ja som však nechcel počúvať Bileáma, ale znova a znova som vám žehnal, a tak som vás vytrhol z jeho ruky. 11 Keď ste pre šli cez Jordán a prišli k Jerichu, jerišskí občania, Amorejci, Perizejci, Kanaánci, Chetejci, Girgášejci, Chivijci a Jebúsejci bojovali proti vám, ale ja som vám ich vydal do rúk. 12 Pred vami som poslal sršne; tie ich zahnali spred vás, oboch kráľov amorejských – nie tvojím mečom a tvojím lukom sa to stalo. 13 Dal som vám zem, na ktorej ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a usadili ste sa v nich; jete z viníc a z olív, ktoré ste nesadili. 14 Preto sa teraz bojte Hospodina a slúžte Mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou a v Egypte, a slúžte Hospodinovi! 15 Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.

Komu sa oplatí slúžiť? Dnešné Božie slovo z knihy Józuovej nám pripomína, čo všetko urobil Hospodin pre Boží ľud: Józua robí v záverečnej kapitole výpočet, memoruje, a tak pripomína, ako Hospodin splnil zasľúbenia dané Mojžišovi. Józua si ich dobre pamätal, snáď už odvtedy, keď Mojžiša vyprevádzal na Sinaj. Držal sa toho po celý čas. Boh je verný a na Jeho slovo a Jeho zákony sa oplatí spoliehať v každom čase. S týmto vyznaním zavolal všetkých popredných a dôležitých z Božieho ľudu. Našiel odvahu, aby ich s týmto vyznaním konfrontoval: Ako môžete po tom všetkom, čo ste prežili, koketovať s iným bohmi? Ako môžete hľadať oporu a potešenie v iných náboženstvách, učeniach, či vo veciach pozemských, alebo vo svojej ľudskej moci? Komu chcete slúžiť? – – Už pri tvojom krste zneli slová Božej lásky k tebe. Uvedom si, čo všetko pre teba Boh urobil: tvoja rodina, manžel/ka, deti, tvoj dom, či práca. Úspechy, radosti i starosti. Kam až ťa priviedol starostlivý Boh? Nerob si dlhé výpočty všetkého, čo si dosiahol. Vo viere je dôležitejšie pripomínať si všetko, čo Ti dal Boh, najmä skrze Pána Ježiša Krista. To je to hlavné! Istota odpustenia hriechov, Božia vernosť a splnenie zasľúbení aj cez hrôzu smrti, to je to, čomu sa oplatí veriť a slúžiť. A pripomínať to všetkým vo svojom dome.

Modlitba: Za Tvoju lásku, za Tvoje ruky vo všetkých časoch starostlivé, Tebe, Bože, ďakujeme! Naplň nás – biednych, slabých – Svojím Svätým Duchom, vernosťou Svojho Syna, aby Teba duša v každom čase oslávila! Amen.

Pieseň: ES 615

Autor: Ivan Boženík

Pred šedinami povstaň,

Józua 23,1-16

1 Dlhý čas po tom, čo Hospodin dal odpočinúť Izraelcom od všetkých okolitých nepriateľov, a keď Józua bol starý a zošlý vekom, 2 zvolal celý Izrael, jeho starších, predákov, sudcov a úradníkov a povedal: Ja som už starý a zošlý vekom, 3 ale vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, všetkým týmto národom pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojoval za vás. 4 Pozrite sa, lósom som vám pridelil za dedičné vlastníctvo pre vaše kmene národy, ktoré ostali, i so všetkými národmi, ktoré som vykynožil od Jordánu po Veľké more na západe slnka. 5 Hospodin, váš Boh, sám ich vypudí pred vami a zaženie a vy zaberiete ich krajinu, ako vám zasľúbil Hospodin, váš Boh. 6 Tak buďte veľmi silní v zachovávaní a plnení všetkého, čo je napísané v knihe zákona Mojžišovho, a neodchýľte sa od neho ani napravo ani naľavo. 7 Nepomiešajte sa s týmito národmi, čo ešte zostali medzi vami, ani mená ich bohov nespomínajte, neprisahajte na nich, neslúžte im a neklaňajte sa im, 8 ale pridržiavajte sa Hospodina, svojho Boha, ako ste to robili dodnes. 9 Veď Hospodin vyhnal veľké a mocné národy spred vás a nikto neobstál pred vami až dodnes. 10 Jediný muž z vás poženie pred sebou tisíce, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojuje za vás, ako vám zasľúbil. 11 Preto dajte veľký pozor na seba a milujte Hospodina, svojho Boha. 12 Ak sa však odvrátite a budete sa pridŕžať zvyšku týchto národov, čo ešte zostali pri vás, zošvagríte sa a zmiešate s nimi a oni s vami, 13 tak vedzte, že Hospodin, váš Boh, už nevyženie tieto národy spred vás, ale budú pre vás pascou a osídlom, bičom na vaše boky a tŕňom vo vašich očiach, kým nebudete vykynožení z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Hospodin, váš Boh. 14 Hľa, ja odchádzam dnes cestou všetkého, čo je časné. Uvedomte si celým srdcom a celou dušou, že nevystalo ani jedno z oných blahých zasľúbení, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh. Všetky sa splnili, ani jedno nevystalo. 15 Ako sa vám splnilo každé blahé zasľúbenie, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh, tak Hospodin dopustí všetko zlé na vás, kým vás nevykynoží z tejto krásnej krajiny, ktorú vám dal Hospodin, váš Boh, 16 ak prestúpite zmluvu, ktorú vám ustanovil Hospodin, váš Boh, a ak pôjdete slúžiť iným bohom a klaňať sa im; hnev Hospodinov vzbĺkne proti vám a čoskoro vyhyniete v tejto krásnej krajine, ktorú vám dal.

Nezabudnime, kto sme a kam smerujeme! Každý má pamäť. Jeden lepšiu, iný horšiu. Vraj sa dá trénovať. Keď chcem, aby moje deti nezabudli niečo urobiť, napíšem im odkaz a pripnem ho na chladničku. Napriek tomu im to z pamäti občas vypadne. Okrem osobnej pamäte, máme aj pamäť kolektívnu, spoločnú. Čo to je? Spomienky, udalosti, história spoločná pre národ, či určitú skupinu. Informácie, ktoré si odovzdávame z generácie na generáciu, nie iba učením v škole, z učebníc, ale spoločným životom starších s mladšími, pozorovaním, rozprávaním sa, zdieľaním zážitkov a pod. Bez pamäte by sme fungovali ťažko. Neuvedomovali by sme si, kým sme. Rovnako aj celý národ potrebuje poznať svoju históriu, aby chápal, čím je. Aby vedel, kde sú jeho korene, pôvod, hrdinovia, hodnoty. – – Józua vysvetľuje Izraelitom, že sú potomkami tých, ktorých si Boh vyvolil, z ktorých sformoval Svoj ľud. Chce, aby ani po jeho odchode nezabudli, Komu patria, čo dostali, kam smerujú a ako majú žiť, aby nezišli zo správnej cesty. – – Občas je dôležité pripomenúť si historické udalosti. Najmä, keď máme niečo, čo sme nedostali kvôli vlastnej práci a snahe, ale ako dedičstvo, ako odmenu za námahu našich predkov. Aj my sme sa vďaka Pánovi Ježišovi stali dedičmi Božieho kráľovstva. Nie pre vlastné skutky, ale preto, čo pre nás urobil On. Nikdy na to nezabúdajme!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju prácu v dejinách! Odpusť, že na ňu v návale starostí často zabúdame. Posilňuj našu vieru, aby sme sa obracali k Tebe, k Tvojej láske, k Tvojej radosti a k Tvojmu pokoju! Amen.

Pieseň: ES 484

Józua 22,21-34

21 Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše odpovedali predákom tisícov Izraela: 22 Boh silný, Boh Hospodin, Boh silný, Boh Hospodin vie a Izrael tiež má vedieť: Ak je to zo vzbury alebo vierolomnosti proti Hospodinovi, nech nás ani dnes nechráni. 23 Ak sme si postavili oltár, aby sme sa odvrátili od Hospodina a obetovali na ňom spaľovanú obeť, alebo pokrmovú obeť, alebo obeť spoločenstva, nech to Hospodin potrestá! 24 Skôr sme to urobili z ustarostenosti, že v budúcnosti vaše deti môžu našim deťom povedať: Čo vy máte spoločného s Hospodinom, Bohom Izraela? 25 Veď Hospodin určil Jordán za hranicu medzi nami a vami; Rúbenovci a Gádovci: nemáte podiel na Hospodinovi! Vaše deti tým spôsobia, že naše deti sa prestanú báť Hospodina. 26 Preto sme si povedali: Postavme si oltár, nie na zápalné obete, ani na zábitné obete, 27 ale na to, aby bol svedkom medzi nami a vami i naším potomstvom, že chceme svojimi spaľovanými a zábitnými obeťami, obeťami spoločenstva konať službu Hospodinovi pred Jeho tvárou. Potom v budúcnosti vaše deti nepovedia našim deťom: Nemáte podiel na Hospodinovi! 28 Povedali sme teda: Ak by v budúcnosti takto hovorili či už nám alebo našim potomkom, odpovieme: Pozrite podobu oltára Hospodinovho, ktorý naši otcovia zhotovili medzi nami a vami. 29 Nech je vzdialené od nás, že by sme sa búrili proti Hospodinovi a že by sme sa dnes odvrátili od Hospodina, keď si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, ktorý stojí pred Jeho obydlím, staviame oltár na spaľované obete, na pokrmové obete a na zábitné obete. 30 Keď kňaz Pinchás a predstavení zboru, predáci tisícov Izraela, ktorí boli s ním, počuli, čo hovorili Rúbenovci, Gádovci a Menaššeovci, veľmi sa im to zapáčilo. 31 Kňaz Pinchás, syn Eleázárov, povedal Rúbenovcom, Gádovcom a Menaššeovcom: Dnes sme poznali, že Hospodin je uprostred nás, lebo ste sa nedopustili vierolomnosti proti Hospodinovi. Teraz ste vytrhli Izraelcov z rúk Hospodinových. 32 Nato sa vrátili kňaz Pinchás, syn Eleázárov, i predáci od Rúbenovcov a Gádovcov z Gileádu k Izraelcom do Kanaánu a priniesli im odpoveď. 33 Izraelcom sa to zapáčilo, dobrorečili Bohu a nehovorili viac o tom, že sa vypravia do boja proti nim, aby spustošili krajinu, v ktorej bývali Rúbenovci a Gádovci. 34 Rúbenovci a Gádovci dali oltáru meno Éd, lebo bude svedkom medzi nami, že Hospodin je Boh.

Komu slúžiť? Keď ma nedávno telefonicky oslovil zamestnanec agentúry, ktorá sa venuje prieskumu kvality života, hovoril vtipne a trochu ironicky. Spýtal sa ma, čomu sa práve venujem. Povedal som mu pravdu, že si pripravujem slovo útechy pre pozostalých. Ospravedlnil sa a viac sa neozval. Pán Boh dokáže zastaviť ľudí tak, ako si to my, veriaci, ani neželáme. Tak to ukazuje tomuto pokoleniu. – – Dnes si celý svet umýva ruky. Pán Boh však poukazuje na vnútornú očistu. Veriacich ľudí vítajú a na ich modlitby čakajú vo svojich domovoch chorí, no zdraví ich odsudzujú. Vo vládnych budovách a synagógach sedia tí, čo nesú zodpovednosť za zverený ľud. Pán Boh však všetkým hovorí: „Vyvoľte si dnes komu budete slúžiť.“ Je to zámerný vrchol Józuovho pripomínania Božieho dobrodenia. To všetko môže ostať a trvať len podľa miery, akou rozdelený ľud dokáže slúžiť svojmu Pánovi. Zajordánske pokolenia sa dovolávajú Najvyššieho ako svedka, že nový oltár nepostavili pre kult rozchodu, ale na svedectvo pre svojich potomkov. Rokovanie medzi zástupcami kmeňov sa stáva slávnostným aktom o nerozlučiteľnosti. Nový oltár je potom uspokojením všetkých. Pán Boh sám vystaval aj nám oltár vykúpenia pre Svojich verných v ukrižovaní Svojho Syna.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že chceš, aby sme sa všade hlásili k Tvojej viere! Nielen v kostole – pri jedinom oltári v okolí, ale všade, kde žijeme, aby sme boli na Tvoje svedectvo. Potom sa stretneme aj pri tom jednom oltári viacerí. Daj, aby sme chápali jednotu, no nie ako vec oltára, ale ako vec svedectva, ktoré je rovnaké všade, kde sme. Amen.

Pieseň:

FEBRUÁR

Heslo mesiaca: Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Efezským 4,26

Józua 22,1-20

1 Vtedy povolal Józua Rúbenovcov, Gádovcov i polovicu kmeňa Menašše 2 a povedal im: Zachovali ste všetko, čo vám prikázal Hospodinov služobník Mojžiš, a poslúchli ste môj hlas vo všetkom, čo som vám prikázal. 3 Neopustili ste svojich bratov už dlhý čas; až do tohto dňa ste verne zachovali prikázanie Hospodina, svojho Boha. 4 Teraz však dal Hospodin, váš Boh, vašim bratom odpočinutie, ako im zasľúbil. Obráťte sa teda a choďte do svojich stanov do krajiny svojho vlastníctva, ktorú vám dal Hospodinov sluha Mojžiš za Jordánom. 5 Len snaživo zachovávajte prikázanie a zákon, čo vám nariadil Hospodinov služobník Mojžiš, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, a chodili po Jeho cestách, zachovávali Jeho prikázanie a Jemu slúžili celým srdcom a celou dušou. 6 Józua ich požehnal a prepustil a oni odišli do svojich stanov. 7 Polovici kmeňa Menašše dal Mojžiš podiel v Bášáne; druhej polovici dal Józua podiel s ich bratmi za Jordánom na západe. Aj ich Józua požehnal, keď ich prepúšťal do ich stanov 8 a hovoril im: Vráťte sa do svojich stanov s bohatými pokladmi a s mnohým dobytkom, so striebrom, zlatom, bronzom, železom a s veľkým množstvom šiat; rozdeľte svojim bratom, čo ste ukoristili od svojich nepriateľov. 9 Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše sa vrátili a odišli od Izraelcov zo Šíla, v Kanaáne, aby odišli do Gileádu, do krajiny svojho vlastníctva, kde sa usadili, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. 10 Keď prišli do Gelilótu pri Jordáne, ktorý leží v Kanaáne, postavili Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše oltár pri Jordáne, veľký, nápadne veľký oltár. 11 Izraelci počuli hovoriť: Hľa, Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili oltár naproti Kanaánu pri Gelilóte pri Jordáne, na území Izraelcov. 12 Keď to Izraelci počuli, celý zbor Izraelcov sa zhromaždil do Šíla, aby išli proti nim do boja. 13 Izraelci vyslali Pinchása, syna kňaza Eleázára, k Rúbenovcom, Gádovcom a k polovici kmeňa Menašše do Gileádu, 14 a s ním desať predstavených, po jednom predstavenom z každej kmeňovej rodiny, všetkých kmeňov Izraela; každý bol predákom svojho rodu medzi tisícami Izraela. 15 Keď títo došli k Rúbenovcom, Gádovcom a k polovici kmeňa Menašše do Gileádu, povedali im: 16 Takto vám hovorí celý zbor Hospodinov: Akej vierolomnosti ste sa dopustili voči Bohu Izraela, keď sa dnes odvraciate od Hospodina tým, že si staviate oltár? Tak ste sa dnes vzbúrili proti Hospodinovi. 17 Nemali sme dosť hriechu s Peórom, od ktorého sme sa dodnes neočistili a pre ktorý prišiel úder na zbor Hospodinov? 18 Vy sa chcete dnes odvrátiť od Hospodina? Keď sa dnes vzbúrite proti Hospodinovi, zajtra sa bude hnevať na celý zbor Izraela. 19 Ale ak je vaša vlastná krajina nečistá, prejdite do krajiny Hospodinovej, kde stojí obydlie Hospodinovo, a usaďte sa medzi nami; len sa nebúrte proti Hospodinovi, nebúrte sa ani proti nám, keď si staviate oltár mimo oltára Hospodina, nášho Boha. 20 Či neprešiel hnev Hospodinov na celý zbor Izraela, keď sa Zerachov syn Áchán dopustil vierolomnosti na prekliatom, i keď to bol len jeden človek? Či nezomrel za svoju vinu?

„Či som ja strážcom svojho brata?“ Táto Kainova výhovorka by sa do tejto situácie celkom hodila. Józua po ocenení pomoci pri dobytí Kanaánu vyprevádza východné kmene s jediným usmernením: „slúžte Hospodinovi celým srdcom a celou dušou“. Preto postavenie oltára vyvolalo zdesenie. Mysleli si, že je to obetný oltár, čo by znamenalo nevernosť Hospodinovi. Mohli si povedať, že naozaj nie sú strážcami svojich východných bratov. Tých skúseností s nevernosťou Hospodinovi mali Izraeliti za sebou viac. Vedeli, že nevernosť jedných sa týka aj druhých. Ešte mali v živej pamäti pohromy, ktoré ich postihli za hriechy jednotlivcov. Preto to zdesenie. Zaúradoval strach. – – Pán Ježiš však náš záujem o bratov (a sestry) stavia na inú úroveň.

Józua 21,1-3.41-45

1 Tu pristúpili predstavení rodov Léví ku kňazovi Eleázárovi a k Józuovi, synovi Núnovmu, i k predstaveným kmeňov Izraelcov 2 a hovorili s nimi v Šíle v Kanaáne, takto: Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša dať nám mestá na obývanie aj ich pasienky pre náš dobytok. 3 Izraelci dali Lévíjcom zo svojho dedičného vlastníctva podľa rozkazu Hospodinovho tieto mestá a ich pasienky…

41 Takto bolo uprostred vlastníctva Izraelcov spolu štyridsaťosem lévijských miest s ich pasienkami. 42 Každé toto mesto pozostávalo z mesta a pasienku okolo neho. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách. 43 Vtedy dal Hospodin Izraelcom celú krajinu, ktorú prísahou zasľúbil dať ich otcom; zabrali ju a usadili sa v nej. 44 Hospodin dal im odpočinutie zo všetkých strán, celkom tak, ako prisahal ich otcom, a nikto z ich nepriateľov neobstál pred nimi; všetkých nepriateľov im dal Hospodin do rúk. 45 Nič nevystalo z tých zasľúbení, ktoré Hospodin dal domu Izraela. Všetko sa splnilo.

Máme sa čo učiť! 48 miest aj s okolím! Nestačilo by im menej? Nijaké protesty sa však nekonali. Čítame, že Izraeliti dali Lévijcom tieto mestá zo svojho dedičného vlastníctva na príkaz Hospodinov (v. 3). Úlohou Lévijcov boli rôzne služby vzťahujúce sa na stánok Hospodinov. Niektoré boli jednoduchšie, iné významnejšie. Dôležité však bolo, že ako Lévijci, tak aj ostatné kmene považovali túto službu za potrebnú. – – Služba zákona bola slávna, ale oveľa slávnejšia je služba ducha, služba Evanjelia (2.Kor 3,7-8). Otázka materiálneho zabezpečenia tých, ktorí pracujú na vinici Pánovej, je aktuálna stále a nikdy nebola bez problémov. Apoštol Pavol od niektorých zborov prijal podporu, od iných nie. Zrejme to súviselo s ich duchovnou zrelosťou a ochotou podporovať misijnú prácu. – – Spomínam si na jeden detský tábor, na ktorý sme zobrali aj zopár detí z detského domova. Nenašiel sa nikto, kto by im zaplatil pobyt, zostalo to na vedúcich. Preto sa máme čo učiť! Bolo by tragické, keby materiálny nedostatok pochoval to duchovné. Naučme sa spolu zdieľať radosti aj starosti, veď aj to je ovocie osobnej viery a zodpovednosti!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za všetkých, čo úprimne zvestujú Tvoje slovo! Odpusť, že ich málo podporujeme! Klaď nám na srdce, komu z Tvojich služobníkov poslať peniaze, lebo ich potrebuje! Amen.

Pieseň: ES 553

Autor: Elenka Bruncková

„Vráťte sa, odpadlíci, vyliečim vás z odpadlíctva.“ „Pozri, prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh.“ Jeremiáš 3,22

Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší. 1.Petra 2,25

2.Korintským 3,(9-11)12-18 •  Modlíme sa za: Budikovany (RiS)

4. nedeľa po Zjavení

Nad tebou vyjde Hospodin a Jeho sláva sa zjaví nad tebou. Izaiáš 60,2b

Korintským 4,6-10

6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. 7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. 8 Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9 sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10 Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele.

Z temnôt zažiarilo svetlo! Poznáme skutočnosť, že v tme sa rozpozná aj najmenšie svetlo alebo, že medzi špinou jasne zažiari niečo čisté. Neporovnateľne vzácnejšie zažiarenie zažili učeníci na Hore premenenia, kde sa im ukázal Kristus v Božej sláve. – – Apoštol Pavol píše o veľmi podobnom kontraste ohľadom kresťanského života: Sme hlinené, biedne a hriešne nádoby, a predsa bol do nich vložený veľký, žiarivý a nádherný poklad – nový život skrze vieru v Pána Ježiša. Kontrast je aj v tom, že kresťanstvo nie je život na výslní, ale napriek tomu je na kresťanoch zjavný Kristov život plný svetla, slávy Božej a moci Ducha Svätého. – – Až do dnešných čias môžeme vidieť na verných kresťanoch, ako sú sužovaní alebo bezradní, či prenasledovaní, a predsa nie sú utlačení, neupadajú do zúfalstva ani nie sú opustení. V poslednom období si to uvedomujeme na trápení korónou. Mnohé veci aj v Cirkvi sa zastavili, a predsa sme veriacimi ľuďmi nádeje, istoty a potešenia. Naša premena a zažiarenie v ťažkej dobe nie je z nás (lebo sme hlinené, krehké, hriešne bytosti), ale je z Pána Ježiša, ktorý v nás žiari. V temnote sveta žiari Kristovo svetlo skrze Jeho cirkev.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si prišiel do našej temnoty, aby si naplnil hlinené nádoby našich životov Svojím svetlom a Božím životom! Amen.

Pieseň: ES 62

Autor: Michal Findra

Nepovieme už dielu našich rúk: ‚Naši bohovia!‘ Ozeáš 14,4

Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale uškodí svojmu životu? Marek 8,36

Matúš 17,1-9 • 2.Mojžišova 3,1-8a(8b.9)10(11-12)13-14(15) • 2.Mojžišova 34,29-35 • Žalm 97 •  Modlíme sa za: Časopis Evanjelický východ

Józua 20,1-9

1 Hospodin prehovoril k Józuovi: 2 Povedz Izraelcom: Určte si útočištné mestá, o ktorých som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša, 3 aby sa tam utiekal vrah, ktorý niekoho zabije omylom, neúmyselne, aby vám slúžili ako útočiská pred krvným pomstiteľom. 4 Ak niekto utečie do jedného z týchto miest, nech zastane pri vchode do mestskej brány a verejne prednesie svoju vec starším tohto mesta; vtedy ho vezmú k sebe do mesta a dajú mu miesto, aby mohol u nich bývať. 5 Keď by ho krvný pomstiteľ prenasledoval, nevydajú vraha do jeho moci, lebo svojho blížneho zabil neúmyselne, bez toho, že by ho predtým nenávidel; 6 nech zostane v tom meste, kým sa nepostaví na súd pred zbor, až do smrti najvyššieho kňaza, ktorý bude v tom čase. Až potom sa vráti vrah do svojho mesta – domov – do mesta, z ktorého utiekol. 7 Vtedy oddelili Kedeš v Galilei na pohorí Naftálího a Síchem na Efrajimskom pohorí a Kirjat-Arbu – to je Chebrón – na Judskom pohorí. 8 Za Jordánom na východ od Jericha určili Bečer na púšti, na rovine, z kmeňa Rúben; Rámót v Gileáde z kmeňa Gád a Gólán v Bášáne z kmeňa Menašše. 9 To boli označené mestá pre všetkých Izraelcov i pre cudzincov, ktorí sa zdržiavali medzi nimi, aby tam utiekol, kto by niekoho omylom zabil a aby nezomrel rukou krvného pomstiteľa, kým sa nepostavil pred zborom.

Čo s pomstou?! Riešenie konfliktu cestou pomsty je pre všetkých veľmi nebezpečné. Preto Hospodin nariadil aj v zasľúbenej krajine útočiskové mestá. Po tom, keď si múdri ľudia vypočuli a posúdili pohnútky človeka, vylúčili nenávisť, poskytli vinníkovi takéto miesto. A keď zomrel veľkňaz, ktorý bol dovtedy v úrade, mohol sa previnilec vrátiť do svojho mesta. V „kauze“ nesmel byť úmysel a muselo prejsť dlhé obdobie, kým mohlo dôjsť k odpusteniu. Nestačilo – „prepáč“! – – To naše „prepáč“ je také moderné útočisko. No bez toho, aby sme urobili poriadok vo svojom srdci, bez toho, aby sme si uvedomili, ako veľmi sme ublížili – to nestačí. Keď rýchlo (bez skúmania svojho srdca) vyhŕknem: Prepáč! – neuvedomujem si chybu, nevyužijem čas pokánia a odpustenia, útočisko nefunguje. Namiesto radosti z prijatia a návratu medzi ľudí, bez ktorých nemôžeme žiť, sa vraciame do svojich starých, zabehaných koľají. Asi by sme si mali premyslieť „útočiská“ aj my dnes. Namiesto rýchleho „prepáč“, si doprajme priestor na premýšľanie a – pokánie, v ktorom by sme mali možnosť odhaliť svoje pohnútky pred celou pospolitosťou, možnosť uvedomiť si zlo, ktoré sme svojím konaním spôsobili… Možno by sme potom dokázali preťať kruh pomsty a ublížení. Je nádherné mať Boha, ktorý odpúšťa! Je oslobodzujúce povedať: „ODPUSŤ!“ a myslieť to úprimne.

Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, za Tvoju múdrosť! Odpusť, že niekedy beriem odpúšťanie príliš ľahkovážne. Veď ma k hlbokému prežívaniu návratov k dobrým vzťahom! Amen.

Pieseň: ES 333

Autor: Marián Bochnička

Ja ich zachránim zo všetkých bydlísk, v ktorých hrešili. Očistím ich a budú Mojím ľudom. Ezechiel 37,23

Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch? 1.Korintským 3,16

Zjavenie 15,1-4 •  Modlíme sa za: Brezová pod Bradlom (MyS)

Józua 11,1-15

1 Keď sa chácórský kráľ Jábín o tom dopočul, poslal poslov k mádonskému kráľovi Jóbábovi, šimrónskemu kráľovi, achšáfskemu kráľovi 2 a ku kráľom, ktorí bývali na severnom pohorí a v údolí južne od Kinnerótu i v Nížine a na dórskom návrší na západ, 3 ku Kanaáncom na západe a na východe, k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom a Jebúsejcom na pohorí a k Chivijcom na úpätí Chermóna v krajine Micpá. 4 Tí vyšli s celými svojimi tábormi – národ tak početný ako piesok na brehu morskom – s veľkým množstvom koní a vozov. 5 Všetci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Mérómskych, aby bojovali s Izraelom. 6 Vtedy Hospodin riekol Józuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase dám všetkých ako pobitých pred Izrael. Kone im ochrom a vozy spáľ. 7 Józua a s ním všetok bojový ľud náhle pritiahli k Mérómskym vodám a napadli ich. 8 Potom ich Hospodin dal Izraelcom do rúk, tí ich porazili a prenasledovali až po veľký Sidón, po Misrefót-Majim a až po údolie Micpy na východe; pobili ich a nenechali nikoho, kto by mohol ujsť. 9 Józua im urobil tak, ako mu prikázal Hospodin; kone im ochromil a vozy spálil. 10 Vtedy sa Józua vrátil a zabral Chácór a jeho kráľa zabil mečom. Chácór totiž bol kedysi hlavným mestom všetkých týchto kráľovstiev. 11 Pobili všetko živé v ňom ostrím meča a vykonali na ňom kliatbu; neostalo nič, čo dýcha, a Chácór spálili. 12 Aj všetky mestá týchto kráľov Józua zaujal aj s kráľmi, pobil ich ostrím meča a vykonal na nich kliatbu, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš. 13 Mestá, ktoré stáli na svojich hradiskách, Izrael nevypálil, vyjmúc Chácór – ten jediný Józua vypálil. 14 Všetku korisť týchto miest a dobytok vzali Izraelci pre seba; všetkých ľudí pobili ostrím meča, kým ich nevyničili; neponechali nič, čo dýcha. 15 Ako Hospodin prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak prikázal Mojžiš Józuovi, a Józua urobil tak; nevynechal nič z toho, čo Hospodin prikázal Mojžišovi.

Príbeh viery. Józua so svojím národom nemal veľa šancí. Nedisponoval modernejšou technikou, než mal kráľ Jábín. Logicky by sa tento konflikt skončil tak, že si to Józua rozmyslí a pôjde hľadať iné miesto pre svoj národ. Lenže Józua si nič rozmyslieť nechcel. Urobil niečo nepredstaviteľné – zaútočil ako prvý! Tým najdôležitejším pre neho bolo Hospodinovo Slovo: „Neboj sa ich, Ja ti ich vydám!“ – – Božie uistenie nám dáva úplne nový pohľad: V Tvojom boji (v poslušnosti Božiemu volaniu) nebude rozhodujúce, koľko máš ľudí, aké technologické vybavenie, ale to, či máš odvahu viery na poslušnú účasť na Božom pláne. Keď odložíš všetky svoje plány a stratégie, keď budeš bojovať za Božie veci (nie za to, čo ty považuješ za dôležité!), Hospodin Ťa požehná víťazstvom! – – Zmienka o koňoch a vozoch má tiež svoj význam. Od začiatku až do konca obsadenia Kanaánu si každý Izraelita mal uvedomiť, že je to Hospodin, kto im vybojuje víťazstvo. Vtedy, aj dnes, aj nám. – – Nevieme sa, žiaľ, dosť spoliehať. Hľadáme svoje riešenia. Tvoríme rôzne koalície, využívame „zbrane“, ktorými bojujú proti nám: Hovorenie klamstiev, tvrdohlavé trvanie na pravde bez lásky. No najmä, spoliehanie sa viac na seba, než na Boha. Preto je Józuov príbeh dôležitý. Nehľadajme v ňom bolesť a brutalitu, ale Józuovu poslušnosť viery.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že máš moc nad všetkým! Odpusť, že Tvoje súdy, aj moc berieme na ľahkú váhu! Prosíme, veď nás Svojím Duchom, aby sme nemuseli byť odsúdení, ako národy, ktoré pred Tebou konali ohavnosti a pálili si na Molochovi deti. Veď nás láskou v pravde! Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Marián Bochnička

Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od Neho je moja nádej. Žalm 62,6

Kto má uši, nech počúva! Matúš 11,15

Kolosenským 1,(21-23)24-29 •  Modlíme sa za: Brezno (ZvS)

Józua 10,1-15

1 Keď jeruzalemský kráľ Adónícedek počul, že Józua dobyl Aj a vykonal na ňom kliatbu – ako urobil s Jerichom a jeho kráľom, tak urobil aj s kráľom Aja – a že obyvatelia Gibeónu uzavreli mier s Izraelom a zostali uprostred nich, 2 veľmi sa bál, lebo Gibeón bol veľkým mestom, akoby jedným z kráľovských miest; bol ešte väčší ako Aj a všetci jeho mužovia boli hrdinami. 3 Preto jeruzalemský kráľ Adónícedek poslal ku chebrónskemu kráľovi Hóhámovi, k jarmútskemu kráľovi Pireámovi, k lachíšskemu kráľovi Jáfíovi a k eglónskemu kráľovi Debírovi toto posolstvo: 4 Vystúpte ku mne a pomôžte mi poraziť Gibeón, lebo uzavrel mier s Józuom a s Izraelcami. 5 Nato sa zhromaždili piati amorejskí králi – jeruzalemský, chebrónsky, jarmútsky, láchišský a eglónsky – a pritiahli s celým vojskom; utáborili sa naproti Gibeónu a bojovali proti nemu. 6 Ale Gibeónci poslali Józuovi do tábora v Gilgále odkaz: Neodtiahni ruku od svojich služobníkov, rýchlo vystúp k nám, zachráň nás a pomôž nám, lebo sa proti nám zoskupili všetci amorejskí králi, ktorí bývajú na pohorí. 7 Józua vystúpil z Gilgálu a s ním všetok bojový ľud i všetci udatní hrdinovia. 8 Hospodin povedal Józuovi: Neboj sa ich, lebo som ti ich vydal do rúk. Nikto z nich neobstojí pred tebou. 9 Józua ich nečakane prepadol, celú noc totiž pochodoval z Gilgálu. 10 Hospodin ich uviedol do zmätku pred Izraelom, ktorý im pripravil pri Gibeóne ťažkú porážku, prenasledoval ich cestou hore na Bétchorón a bil ich až po Azéku a Makkédu. 11 Keď sa na svojom úteku pred Izraelom dostali na svah v Bétchoróne, Hospodin dopustil, že padali na nich veľké kamene až po Azéku, tak že pomreli. Tých, čo pomreli od krupobitia kameňov, bolo viac ako tých, ktorých Izraelci pobili mečom. 12 Vtedy, v ten deň, keď Hospodin vydal Amorejcov Izraelcom napospas, hovoril Józua s Hospodinom a zvolal v prítomnosti Izraela: Slnko, zastav sa v Gibeóne a mesiac v údolí Ajalón! 13 Slnko sa zastavilo i mesiac ostal stáť, kým sa národ nepomstil na svojich nepriateľoch. Či to nie je napísané v Knihe úprimného? Slnko sa zastavilo uprostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň. 14 Nebol viac taký deň ani predtým ani potom, keď Hospodin vypočul hlas človeka; lebo Hospodin bojoval za Izrael. 15 Potom sa Józua a celý Izrael s ním stiahli naspäť do tábora v Gilgále.

Nová Božia tvár v Kristovi. Prečítaný text vyvoláva v mnohých ľuďoch rozčarovanie až odpor. Aj my musíme takéto texty odmietnuť – ale v tom zmysle, že nesmieme napodobňovať Izraelitov a Józuu a nesmieme také jednanie ani schvaľovať a obhajovať. Dôvod? Pretože to vtedy nariadil Hospodin a už nikdy viac to nenariadi (Žid 1,1)! Hospodin sa predsa zjavil v Kristovi Ježišovi, ktorý sa na kríži prihováral za Svojich nepriateľov a ktorý na kríži nakoniec umrel kvôli láske k nim, kvôli láske a náklonnosti k nám všetkým. A preto nikdy v mene Krista nesmieme nikoho prenasledovať a zabíjať. No my, kresťania, sa nemôžeme ani hanbiť za Hospodina, nášho Boha, nesmieme sa hanbiť za Jeho Slovo, za Bibliu, aj keď obsahuje aj takéto neľahké pasáže. Áno, diali sa síce kruté veci, ale nariadil ich Hospodin, Boh, v ktorého veríme, že je svätý a spravodlivý. Musíme viac a hlbšie spoznávať Božie Slovo (J 1,17-18). Hospodin má s nami, s celým svetom obrovskú trpezlivosť. Józua sa nevykašľal na Gibeónčanov, ale urobil to, čo bolo správne v Božích očiach. A práve tu sa Józua podobá nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi – napráva to, čo bolo pokazené. Čiže – Hospodin je našou jedinou skutočnou nádejou aj dnes.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si nás v Ježišovi oslobodil od všetkého zlého! Odpusť, že v mnohom ostávame zlí. Veď nás Evanjeliom! Daj nám vidieť Tvoje zázraky očistenia a zmeny charakteru od nespravodlivosti k dobru u všetkých, nami počnúc! Amen.

Pieseň: ES 534

Autor: Bohuslav Beňuch

No Hospodinova milosť je od vekov naveky nad tými,