Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Józua 9,1-27

1 Keď sa to dopočuli všetci králi, čo bývali za Jordánom, na pohorí i na Nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetejci, Amorejci, Kanaánci, Perizejci, Chivijci a Jebúsejci – 2 zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Józuovi a Izraelu. 3 Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Józua s Jerichom a s Ajom, 4 použili lesť: išli a opatrili sa stravou a na osly naložili staré vrecia a staré, potrhané a poplátané kožené mechy na víno, 5 na nohy si vzali starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty; všetok chlieb, ich strava, bol suchý a pomrvený. 6 Tak išli k Józuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu i Izraelcom: Pri šli sme z ďalekého kraja, uzavrite s nami zmluvu. 7 Izraelci povedali Chivijcom: Azda bývate medzi nami; ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu? 8 Ale tí odpovedali Józuovi: Sme tvojimi služobníkmi. Józua sa ich spýtal: Kto ste a odkiaľ prichádzate? 9 Odpovedali mu: Z veľmi ďalekého kraja prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli zvesť o ňom, čo všetko urobil v Egypte 10 a čo všetko urobil dvom kráľom amorejským za Jordánom, totiž Síchónovi, chešbónskemu kráľovi, a bášánskemu kráľovi Ógovi v Aštáróte. 11 Preto nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: Naberte si potravy na cestu, choďte im oproti a povedzte im: My sme vaši služobníci; uzavrite teraz s nami zmluvu. 12 Toto je náš chlieb; teplý sme si ho vzali z domu na cestu, keď sme sa vybrali k vám; a teraz, hľa, zoschol a rozmrvil sa. 13 Toto sú naše kožené mechy na víno, boli nové, keď sme ich napĺňali; hľa, sú potrhané, naše šaty a obuv sú zodraté od veľmi dlhej cesty. 14 Mužovia vzali z ich potravy, ale Hospodina sa nepýtali. 15 Józua im doprial pokoja a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá nažive; a predstavení zboru na to dali prísahu. 16 Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi počuli, že tamtí sú zblízka a bývajú medzi nimi. 17 Nato sa Izraelci vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú: Gibeón, Kefírá, Beérót a Kirjat-Jeárím. 18 Izraelci ich však nepobili, lebo predstavení zboru prisahali na Hospodina, Boha Izraela; ale celý zbor reptal proti predstaveným. 19 Všetci predstavení povedali celému zboru: Prisahali sme im na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť. 20 Toto im však môžeme urobiť: Necháme ich nažive, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali. 21 Potom im predstavení povedali: Nech ostanú nažive! I stali sa drevorubačmi a nosičmi vody pre celý zbor, ako povedali predstavení. 22 Józua ich zvolal a prihovoril sa im: Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali: Sme zďaleka, a zatiaľ bývate medzi nami? 23 Preto teraz buďte prekliati a budú z vás vždy otroci – drevorubači a nosiči vody – pre dom môjho Boha. 24 Oni odpovedali Józuovi: Tvojim služobníkom bolo oznámené, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami: preto sme sa pred vami obávali o svoje životy a urobili sme toto. 25 Teraz sme v tvojej moci; čo uznáš za dobré a správne urobiť s nami, urob! 26 Urobil s nimi tak; vytrhol ich z rúk Izraelcov a nepobil ich. 27 Józua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre zbor a pre oltár Hospodinov až dodnes na mieste, ktoré on vybral.

Učme sa pýtať Hospodina! Určite sa mnohým z nás stalo, že sme niekomu niečo sľúbili len preto, aby sme mali od neho pokoj. – – Izrael dostal od Hospodina zasľúbenú zem, v ktorej mal žiť s Ním a podľa Jeho zákona, aby aj okolité národy poznali, že to stojí za to. Žiť s Hospodinom znamená podriadiť Mu celý svoj život, celé naše srdcia, celú našu bytosť. Aj preto nesmeli s miestnymi kmeňmi uzatvárať nijakú zmluvu, nakoľko by ich mohli zvádzať k modloslužbe, k uctievaniu ich bohov. O tom zrejme vedeli aj Gibeónčania a aby sa vyhli boju (a porážke), rozhodli sa využiť lesť. Izraeliti im uverili a uzavreli s nimi zmluvu, ktorú potvrdili prísahou,

Józua 8,30-35

30 Vtedy postavil Józua Hospodinovi, Bohu Izraela, oltár na vrchu Ébal, 31 ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš Izraelcom, ako je napísané v knihe zákona Mojžišovho, oltár z neotesaných kameňov, ktorých sa nedotklo železo. Na ňom obetovali Hospodinovi spaľované obete a obete spoločenstva. 32 Tam v prítomnosti Izraela napísal na kamene odpis zákona, ktorý napísal Mojžiš. 33 Celý Izrael, jeho starší, úradníci a sudcovia stáli po oboch stranách truhly oproti levítskym kňazom, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, cudzinci tak isto ako domáci, jedna polovica naproti vrchu Gerizim, druhá naproti vrchu Ébal, ako predtým rozkázal Hospodinov služobník Mojžiš požehnávať ľud izraelský. 34 Potom prečítal všetky slová zákona, požehnanie i kliatbu, celkom tak, ako je to napísané v knihe zákona. 35 Zo všetkého, čo Mojžiš prikázal, nebolo jediné slovo, ktoré by Józua nebol prečítal pred celým zhromaždením Izraela, aj pred ženami a deťmi, aj pred cudzincami, ktorí s nimi tiahli.

Boh je verný, ale ako je to so mnou? Nijaká oslava víťazstva, či vyznamenanie udatných bojovníkov. Józua stavia Hospodinovi oltár a prináša obete. Na kameň píše slová zákona, požehnanie i kliatbu, aby Izrael toto Slovo nielen počul, ale ho mal aj pred očami. Celý Izrael muži, ženy, deti sa zúčastnili tejto vzácnej udalosti. Počuli a videli, aby nemali výhovorky. Záleží od ich rozhodnutia, či ich bude čakať požehnanie alebo kliatba. – – Aj dnes Boh kladie pred človeka dve voľby – „cesty“, a len od neho záleží, pre ktorú sa rozhodne. On zaplatil za nás tú najvyššiu cenu obetovaním Pána Ježiša a dal nám Svoje Slovo. Siahame po ňom denne? Pozývame k nemu naše deti, či vnúčatá? Sme pri ňom spolu ako celá rodina? Z neho sa môžeme poučiť a podľa neho by sme mali aj konať. Pavol píše (Gal 3,1): „Ó, nerozumní Galatskí, kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista.“ Vďaka Bohu, že dnes máme dostupné Jeho Slovo, ktoré nám odkrýva celú pravdu a môžeme z neho denne čerpať! „Buď verný… a dám ti veniec života“ (Zj 2,10).

Modlitba: Svätý Bože, ďakujem Ti za Tvoje Slovo! Daj mi silu čerpať z neho a podľa neho aj žiť! Amen.

Pieseň: ES 493

Autor: Milan Bruncko

Karhaj ma, Hospodin, ale mierne, nie vo Svojom hneve, aby si ma nezničil. Jeremiáš 10,24

Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista. 1.Tesalonickým 5,9

Rímskym 15,7-13 •  Modlíme sa za: Bratislava – Prievoz (BaS)

Józua 8,1-29

1 Hospodin povedal Józuovi: Neboj sa a nestrachuj! Vezmi so sebou všetok bojový ľud, vstaň a vystúp do Aja. Ajhľa, dávam ti do rúk ajského kráľa i s jeho ľudom, mestom a krajinou. 2 Nalož s Ajom a jeho kráľom, ako si naložil s Jerichom a jeho kráľom, ale ich koristi a dobytka sa môžete zmocniť. Priprav zálohu proti mestu za ním. 3 Józua sa vybral so všetkými bojovníkmi a vystúpil do Aja. Józua si vybral tridsaťtisíc udatných bojovníkov, v noci ich poslal 4 a prikázal im: Hľaďte! Vy budete zálohou proti mestu za ním, ale nebuďte veľmi ďaleko od mesta; všetci buďte pripravení! 5 Ja však a všetok ľud, ktorý je so mnou, priblížime sa k mestu, a keď vyjdú proti nám, utečieme pred nimi ako prvý raz. 6 Oni vyjdú za nami a my ich odrežeme od mesta. Lebo si povedia: Utekajú pred nami ako prvý raz. Budeme utekať pred nimi; 7 nato vy vyrazte zo zálohy, obsaďte mesto a Hospodin, váš Boh, vám ho dá do rúk. 8 Ale keď zaberiete mesto, podpáľte ho, konajte podľa slova Hospodinovho! Hľa, toto som vám prikázal. 9 Potom ich Józua vyslal a oni išli do zálohy a zostali medzi Bételom a Ajom západne od Aju. Józua však prenocoval tej noci medzi ľudom. 10 Včasráno prehliadol Józua ľud a tiahol so staršími Izraela na čele ľudu do Aja. 11 Všetci bojovníci s ním vystúpili, priblížili sa, prišli pred mesto a utáborili sa severne od Aja, takže medzi nimi a Ajom bolo údolie. 12 Potom vzal asi päťtisíc mužov a postavil ich do zálohy medzi Bételom a Ajom, na západ od mesta. 13 A ľud, celý tábor, čo bol severne od mesta, i zadný voj, postavili na západ od mesta. Józua zišiel v onú noc do údolia. 14 Keď to videl ajský kráľ, včasráno vyšli mužovia mesta, a to on a všetok jeho ľud, do boja proti Izraelu na určené miesto smerom k Arábe, ale nevedel, že proti nemu je pripravená záloha za mestom. 15 Józua a celý Izrael predstierali porážku pred nimi a utekali smerom na púšť. 16 Všetok ľud, ktorý bol v meste, bol zvolaný, aby ich prenasledovali; i prenasledovali Józuu a boli odrezaní od mesta. 17 V Aji a Bételi nezostal nikto, kto by nebol vyšiel prenasledovať Izrael. Nechali otvorené mesto a prenasledovali Izrael. 18 Hospodin riekol Józuovi: Kopiju, ktorú máš v ruke, napriam proti mestu Aju, lebo ti ho vydám do rúk. A Józua napriamil kopiju, ktorú mal v ruke, proti mestu. 19 Vtedy záloha vyrazila zo svojho miesta a bežala; keď napriamil ruku, vnikli do mesta, obsadili ho a hneď ho zapálili. 20 Keď sa ajskí mužovia obrátili, videli, ako dym z mesta stúpa k nebu, ale nemali možnosť utiecť ani sem, ani tam, lebo ľud, ktorý utekal na púšť, sa obrátil proti svojim prenasledovateľom. 21 Keď Józua i celý Izrael videli, že záloha obsadila mesto, a že z mesta stúpa dym, obrátili sa a bili mužov z Aja. 22 Tamtí im vyšli z mesta oproti, takže tí z Aja dostali sa do prostriedku medzi Izraelcov; jedni z jednej, druhí z druhej strany ich bili tak, že neostal z nich nikto, kto by bol utiekol a zachránil sa. 23 Ajského kráľa zajali živého a priviedli k Józuovi. 24 Keď Izraelci pobili všetkých ajských obyvateľov na poli, na púšti, kam ich prenasledovali, a keď všetci až do posledného muža padli ostrím meča, vrátil sa celý Izrael do Aja a obyvateľstvo pobil ostrím meča. 25 Tých, čo v ten deň padli, mužov a žien, bolo spolu dvanásťtisíc; všetci boli z Aja. 26 Józua nestiahol ruku, ktorú držal vystretú s kopijou, kým na všetkých obyvateľoch ajských nevykonal kliatbu. 27 Len dobytka a koristi tohto mesta sa zmocnil Izrael podľa slova Hospodinovho, ako rozkázal Józuovi. 28 Potom Józua spálil Aj a urobil ho večným zboreniskom, pustatinou až podnes. 29 Ajského kráľa dal obesiť a nechal ho na strome až do večera. Po západe slnka rozkázal Józua zložiť jeho mŕtvolu zo stromu; potom ju hodili k mestskej bráne a nakopili na ňu hromadu kamenia, ktorá je tam až dodnes.

Prečo všemocný a milujúci Boh zničil toľko ľudských životov? Po prečítaní dnešného textu behá mráz po chrbte. Po Jerichu je úplne zničené ďalšie mesto – Aj,

3. nedeľa po Zjavení

A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. Lukáš 13,2

Rímskym 1,13-17

13 A nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že som už často pomýšľal prísť k vám, aby som aj medzi vami mal nejaké ovocie ako aj medzi ostatnými národmi, ale až doteraz sa mi to prekazilo. 14 Dlžníkom som Grékom aj Negrékom, múdrym aj nerozumným, 15 a tak som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium. 16 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. 17 Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.

Životne najdôležitejšie. Čo považujeme v živote za najdôležitejšie? Odpovede by sa rôznili. Niekto povie: rodina, iný: materiálne zabezpečenie a azda by sa našiel aj kresťan, čo by povedal: viera v Pána Ježiša. – – Apoštol Pavol mal celoživotne len jedinú túžbu: odovzdať druhým zvesť Evanjelia. Bolo mu jedno, či to bol Žid alebo pohan, či urodzený alebo neurodzený človek, či niekto múdry alebo nerozumný. Veľmi túžil prísť s dobrou zvesťou až do hlavného mesta vtedajšej ríše – do Ríma. Evanjelium chápe ako moc Božiu, ktorá spôsobila vieru u neho, ale má moc vyvolať vieru aj u druhých. Ide o vieru pre záchranu od hriechu a moci diabolskej, ale aj o vieru pre plnohodnotný kresťanský život. Zjavená spravodlivosť Božia z viery (ospravedlnenie krvou Kristovou) pre vieru (každodenný život pod vedením Ducha Svätého). Pre Pavla bola podstatná viera v Krista, a nech je taká podstatná aj pre nás, aby sme ju ohlasovali všade a každému. Ak nám bola darovaná viera, potom žime vierou aj medzi ľuďmi okolo nás. Je dobré z Písma Svätého svedčiť o Pánovi Ježišovi a povedať aj svedectvo, ako Duch Svätý koná v našom živote.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Spasiteľu náš, Pane Ježišu, že si nám daroval vieru na záchranu z hriechu aj na kresťanský život! Prosíme Ťa, daruj nám radostné svedectvo viery medzi našimi blízkymi! Amen.

Pieseň: ES 59

Autor: Michal Findra

Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem. Žalm 104,33

Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Jakub 5,13

Matúš 8,5-13 • 2.Kráľov 5,(1-8)9-15(16-18)19a • Žalm 41 •  Modlíme sa za: Časopis Evanjelický Posol spod Tatier

Józua 7,1-26

1 Ale Izraelci sa previnili porušením kliatby. Totiž Áchán, syn Karmího, syna Zabdího, syna Zerachovho z kmeňa Júdovho, vzal si niečo z vecí pod kliatbou, preto vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu. 2 Nato Józua vyslal mužov z Jericha do Aja, čo leží pri Bét-Ávene východne od Bételu, a povedal im: Vystúpte a preslieďte tú krajinu. Mužovia vystúpili a presliedili Aj. 3 Keď sa vrátili k Józuovi, povedali mu: Všetok ľud nemusí vyjsť hore; stačí, keď vyjde dva alebo tritisíc mužov a porazia Aj. Neunúvaj tam všetok ľud, lebo je ich málo. 4 Tak vystúpilo z ľudu asi tritisíc mužov, ale ušli pred ajskými mužmi. 5 Ajskí mužovia zbili z nich asi tridsaťšesť mužov; prenasledovali ich od brány až po kameňolomy a na svahu ich pobili. Vtedy zmalomyseľnelo srdce ľudu a bolo ako voda. 6 Ale Józua si roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred truhlou Hospodinovou a ležal až do večera, on i starší Izraela, a sypali si prach na hlavu. 7 Józua povedal: Ach, Hospodine Pane, prečo si previedol tento ľud cez Jordán, aby si nás vydal do rúk Amorejcov na vyhubenie? Ach, keby sme sa boli rozhodli zostať za Jordánom! 8 Prosím ťa, Pane, čo mám povedať, keďže Izrael zutekal pred svojimi nepriateľmi? 9 Keď to počujú Kanaánci a ostatní obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vyhladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno? 10 I povedal Hospodin Józuovi: Vstaň! Prečo ležíš na tvári? 11 Izrael sa prehrešil, prestúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz, vzali dokonca z toho, čo je pod kliatbou, kradli z toho, zatajili to a dali medzi svoje náčinie. 12 Preto Izrael nemôže obstáť pred nepriateľmi, ale musí pred nimi zutekať, lebo prepadol kliatbe. Nebudem už viac s vami, ak nevykynožíte zo svojho stredu, čo je pod kliatbou. 13 Vstaň, posväť ľud a povedz: Posväťte sa na zajtra, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Kliatba je uprostred teba, Izrael, nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite zo svojho stredu to, čo je pod kliatbou. 14 Preto zajtra ráno pristúpte po kmeňoch; kmeň, ktorý Hospodin označí lósom, nech pristúpi po čeľadiach; čeľaď, ktorú Hospodin označí lósom, nech pristúpi po rodinách; a rodina, ktorú Hospodin označí lósom, nech pristúpi po mužoch. 15 Kto bude označený ako držiteľ toho, čo je pod kliatbou, nech je upálený so všetkým, čo má, lebo prestúpil zmluvu Hospodinovu a spáchal hanebný čin v Izraeli. 16 Včasráno Józua vstal a kázal Izraelu pristúpiť po kmeňoch; a lósom bol označený kmeň Júdov. 17 Potom kázal pristúpiť čeľadiam Júdovým a lós označil čeľaď Zerachovu. Potom kázal pristúpiť čeľadi Zerachovej po mužoch a lós označil Zabdího. 18 A kázal pristúpiť jeho rodine po mužoch a lós označil Áchána, syna Karmího, syna Zabdího, syna Zerachovho z kmeňa Júda. 19 Józua povedal Áchánovi: Syn môj, vzdaj česť Hospodinovi, Bohu Izraela, vzdaj mu chválu, a povedz mi, čo si urobil. Nezatajuj nič predo mnou. 20 Áchán odpovedal Józuovi: Skutočne, ja som sa prehrešil proti Hospodinovi, Bohu Izraela; toto a toto som urobil. 21 Videl som medzi korisťou pekný babylonský plášť a dvesto šekelov striebra a jeden zlatý prút, vážiaci päťdesiat šekelov; zažiadalo sa mi to a vzal som si to. Hľa, je to skryté v zemi v mojom stane a striebro je naspodku. 22 Józua poslal poslov, ktorí sa ponáhľali do stanu, a hľa, bolo to skryté v jeho stane a striebro bolo naspodku. 23 Vzali to zo stanu, doniesli Józuovi a všetkým Izraelcom a vysypali pred Hospodinom. 24 Nato Józua a celý Izrael s ním chytili Áchána, syna Zerachovho, i striebro a plášť a zlatý prút, aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko čo mal, a vyviedli ich hore do údolia Áchór. 25 Józua povedal: Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Nech Hospodin uvrhne dnes teba do nešťastia! Celý Izrael ho zahádzal kamením. Potom ich spálili ohňom. Keď ich ukameňovali, 26 nakopili na neho veľkú hŕbu kamenia, ktorá je tam až dodnes. Potom Hospodin upustil od páľavy svojho hnevu. Preto sa to miesto volá údolie Áchór až dodnes.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Józua 6,11-27

11 Potom rozkázal obísť s truhlou Hospodinovou okolo mesta; obišli raz a zase prišli do tábora i prenocovali v ňom. 12 Včasráno Józua vstal a kňazi niesli truhlu Hospodinovu; 13 sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou a ustavične cestou trúbili na trúbach; ozbrojenci išli pred nimi a zadný voj za stáleho trúbenia kráčal za truhlou Hospodinovou. 14 Takto na druhý deň raz obišli mesto: potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní. 15 Na siedmy deň vstali včas za rannej zory a obišli mesto sedemkrát takým istým spôsobom; lebo v tento deň obišli mesto sedemkrát. 16 Pri siedmom raze zatrúbili kňazi na trúbach; a Józua povedal ľudu: Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vydal vám mesto! 17 Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe; ono samo, i všetko, čo je v ňom, patrí Hospodinovi; nažive má zostať len neviestka Rachab, ona a všetci, čo sú pri nej v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme vyslali. 18 Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste sami neprepadli kliatbe, berúc z toho, čo je pod kliatbou; tým by ste uvalili kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia. 19 Všetko striebro a zlato, i náčinie bronzové a železné, je zasvätené Hospodinovi; príde to do Hospodinovho pokladu. 20 Ľud skríkol, a vtedy zatrúbili na trúbach. Keď ľud počul zvuk trúb a spustil mocný bojový pokrik, zrútili sa hradby a ľud vystúpil hore, každý rovno vpred. Takto dobyli mesto. 21 A ostrím meča vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i na ženách, na mladých a na starých, na dobytku, ovciach a osloch. 22 No dvom mužom, ktorí špehovali krajinu, Józua povedal: Vojdite do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu so všetkým, čo má, ako ste jej prisahali. 23 Mládenci, vyzvedači, vošli a vyviedli Rachabu, jej otca a matku, bratov a všetko, čo mala, i celú jej rodinu vyviedli a ubytovali za izraelským táborom. 24 Mesto i všetko, čo bolo v ňom, spálili ohňom; len striebro a zlato, bronzové a železné náčinie vložili do pokladu v dome Hospodinovom. 25 Vtedy Józua nechal nažive neviestku Rachab, jej rodinu i všetko, čo mala; tak zostala uprostred Izraela až dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Józua vyslal vysliediť Jericho. 26 Vtedy Józua zaviazal ľudí prísahou: Nech je prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby Jericha. Za cenu prvorodeného nech kladie jeho základy a za cenu svojho najmladšieho nech stavia jeho brány. 27 Hospodin bol s Józuom a jeho povesť niesla sa celou krajinou.

Zborené múry. Vieme si predstaviť, že Izraelitom to asi nebolo dvakrát jedno, keď dorazili k masívnym hradbám Jericha. V tej chvíli sa mnohí z nich dostali do určitého rozpoloženia. Boli poslaní, aby veľkolepé mesto dobyli, no v ceste im stáli impozantné múry – na prvý pohľad absolútne nezdolateľné pre jednoduchých pútnikov z púšte. Pán Boh im však dal zasľúbenie, že spolu s Ním zvíťazia a oni sa rozhodli uveriť Mu, a tak „ich vierou padli múry Jericha“ (Žid 11,30a). – – Možno aj my stojíme pred pomyslenými múrmi, ktoré nám bránia prísť k Pánu Bohu a k našim blížnym. Môže to byť obyčajná pohodlnosť, lenivosť, neochota, upnutie sa na peniaze a majetok, sebeckosť, predsudky… Aký múr stojí medzi Tebou a Pánom Bohom, medzi Tebou a Tvojimi blížnymi? Čo Ťa od Neho/od nich oddeľuje? Každý z nás má svoje dôvody. Sami seba sme obklopili hradbami, cez ktoré sa nedá vstúpiť do nášho srdca. Preto k nám prichádza samotný Boh v Jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, aby raz a navždy zboril múry hriechu, ktoré nás od Neho oddeľujú. Ako teda vierou Izraelitov padli múry Jericha, tak aj našou vierou v Krista dokážu byť zborené naše vlastné múry, ktoré nám stoja v ceste k nášmu Pánovi. Preto prosme Pána Ježiša o takúto vieru aj v dnešný deň a dôverujme Mu, že v Jeho mene zvíťazíme.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že búraš múry! Najťažšiu časť konáš vtedy, keď sme ochotní mlčky poslúchať. Odpusť, že sme často neposlušní a zbytočne hluční, aj keď netreba. Prípadne mlčíme,

Józua 6,1-10

1 Jericho bolo dôkladne uzavreté pred Izraelcami. Nikto nevychádzal a nikto nevchádzal. 2 Vtedy Hospodin povedal Józuovi: Hľa, dávam ti do rúk Jericho i s jeho kráľom a s udatnými bojovníkmi. 3 Obkľúčte mesto; nech raz obídu mesto všetci bojovníci; to rob šesť dní. 4 Sedem kňazov nech ponesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. Na siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech zatrúbia na trúbach. 5 Keď budú dlho trúbiť na rohoch a počujete zvuk trúb, všetok ľud nech vykríkne veľkým bojovým pokrikom; vtedy sa zrútia mestské hradby a ľud vystúpi hore, každý rovno vpred. 6 Vtedy Józua, syn Núnov, zvolal kňazov a povedal im: Zdvihnite truhlu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred truhlou Hospodinovou. 7 Ľudu povedal: Choďte a obkľúčte mesto; ozbrojenci nech kráčajú pred truhlou Hospodinovou. 8 Stalo sa, ako Józua rozkázal ľudu; sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo na trúbach, zatiaľ čo truhla Hospodinova ich nasledovala. 9 Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný voj za stáleho trúbenia kráčal za truhlou. 10 Potom Józua prikázal ľudu: Nevydávajte bojové pokriky, nech nepočuť váš hlas; z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: Spustite bojový pokrik! Potom kričte!

Boj, v ktorom je potrebné byť ticho. Mamka mi hovorila: „Život je boj. Bojovať znamená žiť. Aby bol život krásny, musíme zvíťaziť.“ Vedieme rôzne boje: O čistotu ducha, o dieťa, o životného partnera, rodinu, domov, prácu, zdravie, vieru. Vedieme zápasy na rôznych frontoch. To, po čom najviac túžime, je obstáť a zvíťaziť. – – Aj Józua a ľud Izraela, keď stál pred silne opevneným a stráženým Jerichom, túžili obstáť a zvíťaziť. Z Písma sa však dozvedáme, že víťazstvo nestojí na nich. V čase, keď sa zápas o obsadenie mesta ešte len mal udiať, Hospodin povedal Józuovi: „Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho.“ Nepovedal „dám“, ale „dal som“. To, čo sa má udiať, u Hospodina už bolo. Výsledok boja stojí na Hospodinovom rozhodnutí. Ľud má mlčať. Má iba poslúchať Božie inštrukcie. Je jasné, že tu ide skôr o bohoslužbu, než o vojenskú výpravu. Kňazi trúbia na rohoch pred truhlou zmluvy, ktorá predstavuje Hospodinovu prítomnosť. Boh bojuje za nich. Oni majú mlčať až do času, ktorý určil Hospodin. – – Milí priatelia, často si myslíme, že naše boje sú len naše. Aj keď prosíme Boha o pomoc, konáme z vlastnej sily, akoby sme s Ním nepočítali. Často nám chýba odovzdanosť, dôvera a poslušnosť. Pamätajme, že sú boje, v ktorých je potrebné byť ticho. Očakávať s bázňou a v poslušnosti Božiemu Slovu.

Modlitba: Pane, ďakujem Ti, že si vybojoval najväčší boj, a to boj o moje spasenie! Pomôž mi dôverovať Ti a poslúchať Tvoje slová!

Pieseň: ES 620

Autor: Anna Belanji

Nebesia rozprávajú o Božej sláve. Žalm 19,2

Klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd! Zjavenie 14,7

Skutky apoštolov 15,22-31 •  Modlíme sa za: Bohunice (DNS)

Józua 5,13-15

13 Keď Józua bol pri Jerichu, začal sa pozorne dívať a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž s taseným mečom v ruke. Józua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám, alebo k našim nepriateľom? 14 On odpovedal: Nie; som vodcom voja Hospodinovho; práve teraz som prišiel. Vtedy Józua padol na tvár k zemi, klaňal sa mu a povedal: Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi? 15 Vodca voja Hospodinovho povedal Józuovi: Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Józua tak urobil.

Finálne povzbudenie. Józua pred Jerichom už raz bol. Pred 40 rokmi. Tešil sa, že zaujmú krajinu, kde nebudú otrokmi, ale slobodnými ľuďmi. Aké zdrvujúce muselo pre neho byť, keď sa ostatní rozhodli radšej sa vrátiť na púšť, než si zobrať to, čo im ponúkal, dával Boh. Akou silnou ranou muselo byť pre Neho, keď Izraeliti vtedy chceli Jeho (aj Mojžiša) ukameňovať. Iste dané okolnosti mohli otriasť jeho vierou v Božiu moc, konanie i pôsobenie. Teraz stojí pred Jerichom, no už nie ako sluha, ale ako vodca – s novou a ešte väčšou zodpovednosťou. Ako sluha sa osvedčil a zostal verný Bohu a Jeho povereniu aj v ťažkých časoch. Obstojí v skúške viery aj vo svojom novom postavení ako vodca? Aj zranenia a frustrácie z minulosti ho dobiehajú. Práve vtedy prichádza Hospodin s povzbudením, že pôda, na ktorú sa Józua dostal, je svätá – patrí Bohu. Tú pôdu chce Boh dať tomu, kto patrí Jemu – teda Svojmu ľudu. Józua je tak povzbudený nebeskou bytosťou vykonať to, k čomu bol povolaný už dávno. – – Akou úlohou Boh poveril teba? Už si ju urobil, alebo ťa ochromuje niečo z tvojej minulosti?

Modlitba: Drahý Pane, ďakujem za Tvoje konanie i za službu, do ktorej si ma povolal! Ďakujem za Tvoje neustále povzbudzovanie. Prosím Ťa, daj mi silu, aby som vykonal to, čím si ma poveril! Amen.

Pieseň: ES 619

Autor: Michal Belanji

Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho neminie trest. Príslovia 17,5

Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Matúš 5,7

Rímskym 9,31-10,8 •  Modlíme sa za: Blatnica (TuS)

Józua 4,1-5,1

1 Keď všetok ľud prešiel cez Jordán, Hospodin riekol Józuovi: 2 Vyberte si z ľudu dvanásť mužov, z každého kmeňa po jednom, 3 a prikážte im: Vezmite si dvanásť kameňov odtiaľto zo stredu Jordánu, odtiaľ, kde stáli nohy kňazov, preneste ich a zložte ich na mieste, kde cez noc prenocujete. 4 Potom Józua zavolal dvanásť mužov, ktorých určil spomedzi Izraelcov, z každého kmeňa po jednom. 5 Potom im Józua povedal: Prejdite popred truhlu Hospodina, vášho Boha, do prostriedku Jordánu, a nech si každý zdvihne na plece jeden kameň podľa počtu kmeňov izraelských. 6 Nech to bude znamením uprostred vás. Keď sa vaši synovia v budúcnosti budú pýtať: Čo znamenajú pre vás tieto kamene? 7 odpovedzte im, že sa pretrhli vody Jordánu pred truhlou zmluvy Hospodinovej pri jej prechádzaní Jordánom; pretrhli sa vody Jordánu a tieto kamene budú na pamiatku Izraelcom naveky. 8 Izraelci urobili, ako im Józua prikázal: zdvihli dvanásť kameňov z Jordánu, ako Hospodin povedal Józuovi, podľa počtu dvanástich kmeňov izraelských, preniesli ich na miesto, kde prenocovali, a uložili ich tam. 9 Aj Józua postavil dvanásť kameňov v Jordáne na mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli truhlu zmluvy: tie tam zostali až do dnešného dňa. 10 Kňazi, ktorí niesli truhlu, stáli v Jordáne, kým sa nevykonalo všetko, čo Hospodin prikázal Józuovi povedať ľudu; celkom tak, ako Mojžiš prikázal Józuovi. Ľud rýchlo prešiel na druhú stranu. 11 Keď všetok ľud prešiel, prešli aj kňazi a truhla Hospodinova pred ľudom. 12 A Rúbenovci a Gádovci i polovica kmeňa Menašše ozbrojení prešli pred Izraelom, ako im hovoril Mojžiš. 13 Asi štyridsaťtisíc ozbrojencov tiahlo pred Hospodinom do boja na stráne jerišské. 14 Toho dňa vyvýšil Hospodin Józuu v očiach celého Izraela; a oni sa ho báli, ako sa báli Mojžiša po celý jeho život. 15 Hospodin povedal Józuovi: 16 Prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu svedectva, aby vystúpili z Jordánu. 17 Vtedy Józua rozkázal kňazom: Vystúpte z Jordánu! 18 Keď kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, vystúpili z Jordánu, a keď vytiahli nohy na súš, vrátila sa voda Jordánu na svoje miesto, tiekla ako predtým, a vystúpila všade nad brehy. 19 Desiaty deň prvého mesiaca ľud vystúpil z Jordánu a utáboril sa v Gilgále, na východných hraniciach Jericha. 20 Dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jordánu, postavil Józua v Gilgále. 21 Izraelcom povedal: Keď sa v budúcnosti vaše deti spýtajú otcov: Čo znamenajú tieto kamene? 22 oznámte svojim synom: Po suchu prešiel Izrael cez tento Jordán. 23 Lebo Hospodin, váš Boh, vysušil vodu Jordánu pred vami, kým ste neprešli tak, ako Hospodin, váš Boh, urobil s Červeným morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli, 24 aby poznali všetky národy zeme, že ruka Hospodinova je mocná, aby ste sa v každý čas všetci báli Hospodina, vášho Boha.

5:1 Keď všetci králi amorejskí, ktorí bývali za Jordánom na západ, a všetci kanaánski králi pri mori počuli, ako Hospodin vysušil vody Jordánu pred Izraelcami, kým neprešli, zmalomyseľnelo im srdce a stratili odvahu pred Izraelcami.

Pamätaj! Je to nevídaná scéna, plná úžasu a bázne: Kňazi na Hospodinov pokyn stoja uprostred rieky Jordán s truhlou zmluvy. Vody sú po stranách zdvihnuté ako steny a všetok ľud môže prejsť po suchej zemi na druhý breh. Hospodin znovu zasiahol Svojou mocnou rukou: podobne, ako pri Červenom mori, znovu rozdelil vody a vytvoril cestu. Cestu do zasľúbenej zeme. Túto cestu razili kňazi nesúci truhlu zmluvy, Božiu prítomnosť, Slovo samotné. – – Podobne túto cestu do zasľúbenej zeme Boh vytvoril o stovky rokov neskôr: Slovom, ktoré sa Telom stalo, Baránkom, ktorý bol zabitý, krvavou Cestou za oponu, do Svätyne svätých, doprostred Otcovho srdca. Rovnako, ako bola u Izraelitov v prostriedku truhla, dnes je v prostriedku Jeho kríž: Jeho večná zmluva, súd vykonaný, dlh splatený, hriech prikrytý. Koľká to milosť!? Hospodin im však prikazuje, aby si jeden muž z každého kmeňa vzal z koryta rieky Jordán po jednom kameni – na pripomienku.

Józua 3,1-17

1 Včasráno Józua vstal; on i celý Izrael pohli sa zo Šittímu, prišli k Jordánu a prenocovali tam skôr, ako sa prebrodili. 2 Ale po troch dňoch prešli úradníci táborom 3 a prikázali ľudu: Akonáhle uvidíte truhlu zmluvy Hospodina, vášho Boha, a lévijských kňazov, ktorí ju ponesú, pohnite sa zo svojho miesta a nasledujte ju. 4 Len nech je medzi vami a ňou vzdialenosť okolo dvetisíc lakťov; nesmiete sa k nej priblížiť, aby ste vedeli, ktorou cestou máte ísť, lebo ešte nikdy predtým ste nešli tou cestou. 5 Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. 6 Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. 7 Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. 8 Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. 9 Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. 10 Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. 11 Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. 12 Teraz si vyberte dvanásť mužov z kmeňov Izraela, po jednom z každého kmeňa. 13 Keď sa zastavia nohy kňazov, ktorí nesú truhlu Hospodina, Pána celej zeme, v jordánskej vode, vody Jordánu sa pretrhnú a vody zhora tečúce postavia sa ako hrádza. 14 Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom. 15 Keď tí, čo niesli truhlu, prišli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli truhlu, sa omočili v pokraji vôd – Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko – 16 zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza veľmi ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t. j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu. 17 Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.

Konečne deň D. Deň, keď sa mali vyplniť zasľúbenia, ktoré dal Hospodin Svojmu ľudu pred mnohými rokmi, ešte pred odchodom z Egypta. Nikto z putujúcich nebol priamym prijímateľom Božích zasľúbení. Boli odkázaní len na to, čo počuli od svojich predkov. Boli to oni, ktorí mali túto výsadu, ale aj zodpovednosť zhmotniť túžby a modlitby svojich predkov na realitu. – – Často počúvame svedectvá o svedkoch viery, ktorí sa celý život modlili za nejakú vec, ale výsledok nevideli. Je to určite náročné, ale rovnako náročné a zodpovedné je aj byť realizátorom vrúcnych a vytrvalých modlitieb tých, ktorí tu boli pred nami. Nezaspätkovať pred posledným krokom ako dostihový kôň pred prekážkou. Zamerať svoj pohľad na prekážku a v duchu si vravieť: „Aha, prekážka, určite sa potknem“, alebo špekulovať, ako ju obísť, to je takmer zaručená cesta k zlyhaniu. Vezmime si príklad z Izraelitov. Oni nasledovali truhlu zmluvy. Nasledujme nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Jedine tak naplníme Jeho vôľu, zhmotníme modlitby našich predkov vo viere, prekročíme Jordán.

Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, za Tvoju múdrosť! Za ľudí, ktorých si sem poslal pred nami, aby v duchovnom zápase pre nás pripravili cestu. Odpusť, že niekedy nedokončujeme, čo by sme mali. Veď nás Svojím Duchom, aby sa Tvoje dielo kvôli nám nenarušilo! Amen.

Pieseň: ES 464

Autor: Štefan Bosák

Aké dobré je ospevovať nášho Boha, je to príjemné a patrí sa Ho chváliť. Žalm 147,1

Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána. Efezským 5,19

5.Mojžišova 5,1-7(8-21) •  Modlíme sa za: