Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Józua 3,1-17

1 Včasráno Józua vstal; on i celý Izrael pohli sa zo Šittímu, prišli k Jordánu a prenocovali tam skôr, ako sa prebrodili. 2 Ale po troch dňoch prešli úradníci táborom 3 a prikázali ľudu: Akonáhle uvidíte truhlu zmluvy Hospodina, vášho Boha, a lévijských kňazov, ktorí ju ponesú, pohnite sa zo svojho miesta a nasledujte ju. 4 Len nech je medzi vami a ňou vzdialenosť okolo dvetisíc lakťov; nesmiete sa k nej priblížiť, aby ste vedeli, ktorou cestou máte ísť, lebo ešte nikdy predtým ste nešli tou cestou. 5 Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. 6 Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. 7 Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. 8 Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. 9 Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. 10 Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. 11 Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. 12 Teraz si vyberte dvanásť mužov z kmeňov Izraela, po jednom z každého kmeňa. 13 Keď sa zastavia nohy kňazov, ktorí nesú truhlu Hospodina, Pána celej zeme, v jordánskej vode, vody Jordánu sa pretrhnú a vody zhora tečúce postavia sa ako hrádza. 14 Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli truhlu zmluvy pred ľudom. 15 Keď tí, čo niesli truhlu, prišli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli truhlu, sa omočili v pokraji vôd – Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko – 16 zastavili sa vody zhora tečúce a postavili sa ako hrádza veľmi ďaleko pri mieste Ádám, ktoré je pri Cartáne, a tie, čo tiekli smerom k moru Aráby, t. j. k Soľnému moru, sa pretrhli a ľud prešiel naproti Jerichu. 17 Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.

Konečne deň D. Deň, keď sa mali vyplniť zasľúbenia, ktoré dal Hospodin Svojmu ľudu pred mnohými rokmi, ešte pred odchodom z Egypta. Nikto z putujúcich nebol priamym prijímateľom Božích zasľúbení. Boli odkázaní len na to, čo počuli od svojich predkov. Boli to oni, ktorí mali túto výsadu, ale aj zodpovednosť zhmotniť túžby a modlitby svojich predkov na realitu. – – Často počúvame svedectvá o svedkoch viery, ktorí sa celý život modlili za nejakú vec, ale výsledok nevideli. Je to určite náročné, ale rovnako náročné a zodpovedné je aj byť realizátorom vrúcnych a vytrvalých modlitieb tých, ktorí tu boli pred nami. Nezaspätkovať pred posledným krokom ako dostihový kôň pred prekážkou. Zamerať svoj pohľad na prekážku a v duchu si vravieť: „Aha, prekážka, určite sa potknem“, alebo špekulovať, ako ju obísť, to je takmer zaručená cesta k zlyhaniu. Vezmime si príklad z Izraelitov. Oni nasledovali truhlu zmluvy. Nasledujme nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Jedine tak naplníme Jeho vôľu, zhmotníme modlitby našich predkov vo viere, prekročíme Jordán.

Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, za Tvoju múdrosť! Za ľudí, ktorých si sem poslal pred nami, aby v duchovnom zápase pre nás pripravili cestu. Odpusť, že niekedy nedokončujeme, čo by sme mali. Veď nás Svojím Duchom, aby sa Tvoje dielo kvôli nám nenarušilo! Amen.

Pieseň: ES 464

Autor: Štefan Bosák

Aké dobré je ospevovať nášho Boha, je to príjemné a patrí sa Ho chváliť. Žalm 147,1

Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána. Efezským 5,19

5.Mojžišova 5,1-7(8-21) •  Modlíme sa za:

2. nedeľa po Zjavení

Z Jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Ján 1,16

Korintským 2,1-10

1 Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; 2 lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. 3 A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, 4 moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, 5 aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. 6 My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú, 7 ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu, 8 a nikto ju nepoznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali; 9 ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. 10 Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.

Pravá Božia zvesť. Istá pani pri východe z kostola rozprávala o tom, ako nový kaplán dobre kázal. Na otázku, o čom bola kázeň, odpovedala: „Neviem, ale hovoril tak múdro a nahlas.“ Samozrejme, že je dôležité hovoriť múdro, aj nahlas, ale oveľa dôležitejšie je hovoriť Božiu pravdu. – – Korinťania v apoštolovi Pavlovi nevideli dobrého kazateľa. Zdal sa im bojazlivý a asi nemal ani vyberaný prejav. To im však zastieralo Božiu pravdu o ukrižovanom Ježišovi Kristovi, ktorá bola pre mnohých, ľudsky zmýšľajúcich, bláznovstvom. No Pavol jasne hovorí, že nič iné nechce vedieť, jedine Ježiša Krista, toho Ukrižovaného. Mohol by hovoriť pekne, múdro, ale ak by tam nebolo toto, nebola by to kresťanská zvesť. – – Ak by sme si mali možnosť vybrať kazateľa, na základe čoho by sme si vybrali: Na základe veku? Mocného hlasu? Podľa toho, koľko príbehov dokáže použiť vo svojich kázňach, aby poslucháči boli „bdelí“ až do konca? Alebo podľa toho, či svojimi slovami, ale aj svojím životom a svojimi postojmi ukazuje na to, čo Pán Ježiš pre nás urobil? Či nezľahčuje hriech, no zabúda na Božiu milosť? Nie všetko, čo sa nám páči, je z Boha. Pavol mohol Korintským „hladkať duše“ a asi by si ho obľúbili. Aj my hľadajme, ako on, v prvom rade nielen pekné slová a ľudskú múdrosť, ale pravú Božiu zvesť o tom, že bez Neho nie sme ničím a naša záchrana je jedine z Jeho milosti!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za kazateľov! Odpusť, že príliš hľadím na hlas a prednes, teda na to viditeľné, čo je porušiteľné a málo vnímam neviditeľné, čo pretrvá, lebo aj Ty si neviditeľný. Prosím, vypestuj vo mne ovocie Ducha Svätého, aby som krotko vnímal/a Tvoje nežné volanie a radoval/a sa zo Slova, ktoré prichádza od Teba! Amen.

Pieseň: ES 283

Autor: Miroslav Eštok

Dopytujte sa na Hospodina a Jeho moc, ustavične hľadajte Jeho tvár! Žalm 105,4

Lebo každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Lukáš 11,10

Ján 2,1-11 • 2.Mojžišova 33,18-23 • Žalm 143 •  Modlíme sa za: Časopis Cestou Svetla

Józua 2,1-24

1 Józua, syn Núnov, tajne poslal zo Šittímu dvoch mužov vyzvedačov s poverením: Choďte a obzrite si krajinu aj Jericho. Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Rachab a tam sa uložili. 2 Keď oznámili kráľovi Jericha: Pozor, v noci prišli sem mužovia spomedzi Izraelcov vyšpehovať krajinu! – 3 kráľ Jericha poslal Rachabe rozkaz: Vyveď mužov, ktorí vošli do tvojho domu a prišli k tebe, lebo prišli, aby vysliedili celú krajinu. 4 Žena vzala tých dvoch mužov a skryla ich; potom povedala: Skutočne, mužovia prišli ku mne, ale nevedela som, odkiaľ sú. 5 Keď sa zmrklo a mestská brána sa zatvárala, mužovia odišli. Neviem však kam. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dostihnete. 6 Ona ich však vyviedla na strechu a skryla pod ľan, ktorý mala rozložený na streche. 7 Mužovia ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom; len čo prenasledovatelia vyšli, bránu zavreli. 8 Ale ešte sa ani neuložili k spánku, vyšla ona k mužom na strechu 9 a povedala im: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami, 10 lebo sme počuli, ako Hospodin vysušil vody Červeného mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. 11 Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srdce a nikto nemal odvahu pred vami; lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi. 12 Teraz prisahajte mi na Hospodina, že ako ja som vám preukázala milosrdenstvo, i vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, 13 že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov i moje sestry, a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou. 14 Nato jej mužovia povedali: Svojím životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť; keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť. 15 Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na hradbách; bývala totiž na hradbách. 16 Povedala im: Choďte do hôr, aby na vás prenasledovatelia nenatrafili, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa vaši prenasledovatelia nevrátia; potom choďte svojou cestou. 17 Mužovia jej povedali: Zbavení budeme tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala: 18 Keď prídeme do krajiny, priviaž tento motúz z červených nití na oblok, cez ktorý si nás spustila, a vezmi k sebe svojho otca, matku, bratov a celú svoju rodinu. 19 Kto potom vyjde z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme zbavení viny; ale keď na niekoho, kto je s tebou v dome, položia ruku, nech padne jeho krv na našu hlavu. 20 Keby si ty zradila našu záležitosť, sme zbavení prísahy, ktorou si nás zaviazala. 21 Ona hovorila: Nech je, ako ste povedali. Potom ich prepustila a oni odišli. Vtedy priviazala červený motúz na oblok. 22 Tak odišli a pri šli do hôr; tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, ale nenašli ich. 23 Vtedy obaja mužovia zostúpili z hôr, prišli k Józuovi, synovi Núnovmu, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 24 Povedali Józuovi: Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred nami.

Boh nás predchádza na našich cestách. Božie cesty sú zvláštne. Vidíme to aj na príbehu vyzvedačov, ktorí prišli preskúmať krajinu, ktorú mali zaujať. V Kanaáne vládol náboženský kult plodnosti a kňažkou tohto kultu bola Rachab. Mala v ňom významné postavenie. Zvláštne bolo, že vyzvedači vošli práve do jej domu a práve u nej našli útočisko a ochranu. V tomto príbehu vidíme, ako sa v tejto pohanskej žene rodí viera v Hospodina, ktorá sa prejaví tým, že vyzvedačov ukryje, a potom sa postaví na stranu Božieho ľudu. Oklame tajnú políciu kráľa Jericha, a tým riskuje svoj život. Rachab počula o Hospodinovej moci a Jeho skutkoch. Vyzvedačom hovorí: „Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny stratili odv...

Józua 1,1-18

1 Po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša prehovoril Hospodin k Mojžišovmu služobníkovi Józuovi, synovi Núnovmu, takto: 2 Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán – ty i všetok tento ľud – do krajiny, ktorú dávam Izraelcom. 3 Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi; 4 od púšte a Libanonu až po Veľrieku, po rieku Eufrat, celá krajina Chetejcov, až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. 5 Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa a neopustím. 6 Buď silný a odvážny, lebo ty do dedičstva pridelíš tomuto ľudu krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil dať ich otcom. 7 Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal celkom podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neuchýľ sa od neho ani napravo ani naľavo, aby si mal úspech, kamkoľvek vkročíš. 8 Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané; lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech. 9 Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš. 10 Józua prikázal úradníkom ľudu: 11 Prejdite táborom a prikážte ľudu: Nachystajte si potravu, lebo po troch dňoch prejdete cez tento Jordán, aby ste vošli a zabrali krajinu, ktorú vám teraz Hospodin, váš Boh, dáva do vlastníctva. 12 Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše Józua povedal: 13 Pamätajte na slovo, ktoré vám prikázal služobník Hospodinov Mojžiš, keď povedal: Hospodin, váš Boh, pripraví vám odpočinok a dá vám túto krajinu. 14 Vaše ženy, vaše deti a váš dobytok zostanú v krajine, ktorú vám dal Mojžiš za Jordánom; ale vy všetci bojaschopní mužovia prejdite vyzbrojení pred vašimi bratmi a pomáhajte im, 15 kým Hospodin nepripraví odpočinutie vašim bratom tak ako vám, a kým oni neobsadia krajinu, ktorú im dáva Hospodin, váš Boh; potom sa vrátite do vašej vlastnej krajiny, ktorú vám dal Hospodinov služobník Mojžiš za Jordánom na východe slnka, a budete ju vlastniť. 16 Tu odpovedali Józuovi: Urobíme všetko, čo si nám prikázal, a pôjdeme, kamkoľvek nás pošleš. 17 Tak, ako sme poslúchali Mojžiša, budeme poslúchať aj teba; len nech je Hospodin, tvoj Boh, s tebou, ako bol s Mojžišom. 18 Nech zomrie, ktokoľvek by sa sprotivil tvojmu rozkazu a neposlúchol by tvoje slová, čokoľvek by si mu rozkázal. Len buď silný a odvážny.

Buď silný a odvážny. Józuu čaká veľká úloha: Má voviesť Izraelitov do zasľúbenej zeme a zaujať ju. Nebude to ľahké, lebo krajina je už obývaná. Bude si ju treba získať bojom. To si vyžaduje rozhodnosť a odvahu. Preto štyrikrát zaznievajú k Józuovi Hospodinove slová na povzbudenie: „Buď silný a odvážny.“ Silu a odvahu má získať tak, že sa spoľahne na Hospodinovu pomoc. Dostal však jednu podmienku: Má konať v súlade s Božím zákonom, ktorý sa nemá vzdialiť od jeho úst, teda má si ho stále opakovať, aby ho dobre poznal a mohol podľa neho aj konať. Vtedy sa mu jeho cesta podarí a bude mať úspech. – – Tak sa prejavuje viera: Má záľubu v Božom Slove a rozmýšľa o ňom „dňom i nocou“. Z neho poznáva Božiu vôľu a svoj život žije v Božej prítomnosti a bázni. Ak si osvojíme takýto postoj, aj my sa budeme môcť spoľahnúť na Božie zasľúbenia a Jeho moc, na vedenie Ducha Svätého a s Jeho silou víťaziť nad hriechom, strachom a pochybnosťami.

Modlitba: Pane, ďakujeme, že Ty si našou silou, odvahou, múdrosťou i pokojom! Amen.

Pieseň: ES 495

Autor: Libor Bednár

Hospodin urobil pre nás veľké veci, radovali sme sa. Žalm 126,3

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. Efezským 1,3

Lukáš 12,49-53 •  Modlíme sa za:

Ján 4,43-54

43 Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Nemá prorok cti vo svojej otčine. 45 Keď teda prišiel do Galiley, prijali Ho Galilejci, lebo videli všetko, čo činil v Jeruzaleme na slávnostiach; aj oni totiž prišli na slávnosti. 46 Tak prišiel zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48 I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. 49 Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. 50 Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. 51 Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. 52 Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. 53 Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť. 54 Toto bolo zase druhé znamenie, ktoré učinil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.

Je ťažké uveriť aj v zázrak, ktorý sme videli. Evanjeliá spomínajú, že Pánovi Ježišovi sa nedarilo robiť zázraky v kraji, odkiaľ pochádzal – v Galilei. Tento bol druhý. Prvým bol zázrak na svadbe, ale o tom skoro nikto nevedel a jediná, ktorá vtedy verila v Jeho moc, bola Jeho matka. A tu, v Kafarnaume, to pravdepodobne tiež nebol rodák z Galiley, ktorý uveril, že Ježiš dokáže urobiť zázrak v jeho rodine. Keď mu Pán Ježiš povedal: „Choď domov, tvoj syn žije“, neodišiel sklamaný, že nič nevybavil. Uveril tomu, čo mu Ježiš povedal. Možno inak by bolo neskoro… A, samozrejme, jeho viera a viera celej jeho rodiny bola posilnená, keď svoje dieťa, ktoré bolo tak blízko smrti, videl zdravé aj tým, že sa to stalo presne vtedy, keď sa rozprával s Ježišom. – – Z toho plynú dve veci: Ak prosíš o zázrak, uver mu skôr, než ho uvidíš, alebo hoci aj len o ňom začuješ na pol ceste. Ak máš vysokú mienku o Tom, kto s tebou rozpráva, tak ver Jeho slovám. A tá druhá je: Modli sa, aby Boh poslal ľudí do tvojho života, ktorí tebe alebo tvojim blízkym budú svedčiť o Tom, ktorý dokáže robiť zázraky vo vašich životoch, keďže v rámci rodiny a susedstva to funguje ťažšie. A nebuď prekvapený, keď si Boh vyberie teba, aby si ako cudzinec išiel niekam vyzbrojený Jeho slovom, ktorému uveria.

Modlitba: Prosím ťa, Bože, daruj mi takú vieru, aby som dokázal/a uveriť zázraku na mieste, kde o ňom počujem! A keď niekto potrebuje povzbudenie, svedectvo alebo aj slovo o zázraku a nevie prijať slovo od domácich, daj mi schopnosť stať sa Tvojím nástrojom! Amen.

Pieseň: ES 617

Autor: Ilona Bázliková

Tí, čo Tvoju spásu milujú, nech vždy hovoria: „Boh je veľký!“ Žalm 70,5

Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali. Rímskym 15,5-6

Efezským 1,3-10 •   Modlíme sa za: Bardejov (ŠZS)

Ján 4,27-42

27 Vtom prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa zhovára so ženou; ale ani jeden nepovedal: Čo sa jej spytuješ? alebo: Čo s ňou hovoríš? 28 Žena nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29 Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus? 30 I vyšli z mesta a prišli k Nemu. 31 Medzitým Ho učeníci prosili: Majstre, jedz! 32 On však povedal: Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete. 33 Tu si povedali učeníci medzi sebou: Či Mu niekto doniesol jesť? 34 Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo. 35 Či sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve. 36 Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač i žnec spolu radovali. 37 V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne. 38 Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce. 39 A mnohí Samaritáni z tohto mesta uverili v Neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: Všetko mi povedal, čo som robila. 40 Keď teda prišli k Nemu Samaritáni, prosili Ho, aby pobudol u nich; i zostal tam dva dni. 41 A ešte viac ich uverilo pre Jeho slovo 42 a povedali žene: Už nielen pre tvoje slovo veríme, lebo sami sme počuli a vieme, že tento je naozaj Spasiteľ sveta.

Aké pokračovanie má Tvoj príbeh? Na začiatku bola jedna žena a jej osobná skúsenosť. Na konci je veľká skupina obyvateľov mesta, ktorí zažijú osobnú skúsenosť s Ježišom ako Mesiášom. Na začiatku je svedectvo jednej veľvyslankyne, ktorá navyše nemala najvyšší morálny kredit. Na konci je celá kopa veľvyslancov. Ježišova misia je vždy úspešná a vždy sa začína s jedným človekom. – – V našom živote sa tiež raz objavil jeden veľvyslanec, svedok, ktorý nám rozpovedal svoj príbeh s Ježišom. Tým sa to začalo. Ďalším krokom by mala byť naša vlastná skúsenosť. Tak to urobili obyvatelia mesta Sychar. Neuspokojili sa len so svedectvom ženy, zatúžili po osobnom stretnutí s Kristom. – Milý brat, milá sestra, to, že dnes čítaš tieto riadky, s najväčšou pravdepodobnosťou znamená, že aj do tvojho života Ježiš poslal Svojho veľvyslanca. Ten Ti o Kristovi porozprával. Otázkou však je, čo nasledovalo potom? Aké pokračovanie má tvoj príbeh? Ak sa Ti doteraz zdá, že si vystačíš so svedectvom druhých veriacich, chcem Ťa dnes povzbudiť, aby si to prehodnotil. Vlastná skúsenosť s Kristom posúva našu vieru na novú úroveň. Je to zároveň jediná možnosť, ako sa môžeme stať aj my, nedokonalí ľudia, Kristovými veľvyslancami v tomto svete.

Modlitba: Pane, ďakujem Ti, že si aj ku mne poslal Svojho veľvyslanca. Prebúdzaj, prosím, vo mne každý deň túžbu po osobnom stretnutí s Tebou! Urob si aj zo mňa Svojho vyslanca! Amen.

Pieseň: ES 315

Autor: David Bázlik

No Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ. Jeremiáš 10,10

Ježiš povedal: Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si to maličkým. Matúš 11,25

Rímskym 8,26-30 •  Modlíme sa za: Banská Štiavnica (HoS)

Ján 4,1-26

1 Ako sa teda Pán dozvedel, že farizeji počuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján, 2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale Jeho učeníci, 3 opustil Judsko a šiel zase do Galiley. 4 Musel však ísť cez Samáriu. 5 Tak prišiel v Samárii do mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý Jákob dal synovi Jozefovi. 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš, ustatý cestou, sadol si pri studni; a bolo asi poludnie. 7 Tu prišla žena zo Samárie načrieť vody. I povedal jej Ježiš: Daj sa mi napiť! 8 Učeníci odišli totiž do mesta nakúpiť potravu. 9 Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. 10 Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu. 11 Povedala Mu: Pane, ani načieradla nemáš, a studňa je hlboká, odkiaľ máš teda živú vodu? 12 Či si Ty väčší ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu; aj sám pil z nej i jeho synovia a jeho dobytok? 13 Ježiš riekol: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. 14 Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. 15 Tu Mu povedala žena: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila a neprichádzala sem načierať. 16 Riekol jej: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17 I odpovedala žena: Nemám muža. Ježiš jej riekol: Správne si povedala, že nemáš muža; 18 lebo mala si piatich mužov, a ten, ktorého teraz máš, nie je ti mužom; to si správne povedala. 19 Žena mu povedala: Vidím, Pane, že si prorok. 20 Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. 21 Odpovedaj jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. 22 Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. 24 Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. 25 Žena Mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa volá Kristus; keď Ten príde, oznámi nám všetko. 26 Riekol jej Ježiš: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou.

Voda života. Poznáte rozprávky, v ktorých sa hovorí o živej vode? Určite áno – dávala nový život. Aj my túžime piť čistú, zdravú vodu – chodievame na vodu do Brusna, je liečivá. Z akej vody však napájame svoju dušu, ducha? Aj Samaritánka hľadala vodu a išla po ňu zrejme so strachom – na poludnie, aby nikoho nestretla, pretože ju sprevádzala zlá povesť, nenávidená rasa a ešte k tomu bola žena… Pán Ježiš bol práve vtedy pri nej a ponúkal jej vodu ŽIVOTA. A ona to prijala, o čom svedčia ďalšie slová príbehu. – – Prijmeš ponúkanú vodu Života aj Ty? Pán Ježiš je jediná cesta k Otcovi. On hovorí: „Ja som cesta i pravda i život“ (J 14,6). – – Mnohí majú svoje vrchy, na ktorých uctievajú svojich bohov, avšak Pán Ježiš hovorí „JA SOM“. Nevykop si cisterny, ktoré neudržia vodu (Jer 2,13)! Živé Slovo – Pán Ježiš a písané Slovo – Biblia nasýtia a napoja tvoju hladnú a smädnú dušu. Keby si vedela, že Prameň večne živý pri tebe je aj dnes! Ó, duša, keby si len znala, že hoc´ si hriešna a prenesmierne malá, Pán si ťa dvíha do nebies! (Zlatica Oravcová).

Modlitba: Pane Ježišu, veď nás Duchom Svätým po ceste, ktorou si Ty sám, do pripravenej večnosti! Amen.

Pieseň: ES 465

Autor: Eva Balážová

Pri množstve snov a márností je totiž aj mnoho slov, tak sa Boha boj!  Kazateľ 5,6

Nech vás nepripraví o víťaznú cenu nikto, kto sa vyžíva v poníženosti a uctievaní anjelov, kto sa nechá unášať tým, čo videl, bezdôvodne sa nadúva pod vplyvom svojho telesného zmýšľania a nepridŕža sa Hlavy. Kolosenským 2,18-19a

Lukáš 18,15-17 •  Modlíme sa za:

Ján 3,22-36

22 Potom prišiel Ježiš a Jeho učeníci do Judska; pobudol tam s nimi a krstil. 23 I Ján krstil v Ainone blízko Salimu, lebo bolo tam mnoho vody a (ľudia) prichádzali a dali sa krstiť; 24 Ján totiž nebol ešte uvrhnutý do väzenia. 25 Tu medzi učeníkmi Jánovými a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. 26 I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, a ty si svedčil o Ňom, ajhľa, krstí a všetci prichádzajú k Nemu. 27 Odpovedal Ján: Človek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba. 28 Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred Ním. 29 Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. 30 On musí rásť, a ja sa umenšovať. 31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. 33 Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34 Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. (Boh) Mu totiž dáva Ducha v plnosti. 35 Otec miluje Syna a všetko dal Mu do ruky. 36 Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.

Nie ja, ale ON! On musí rásť – a ja sa umenšovať (v. 30) – takýto bol postoj najväčšieho z prorokov, ktorý sa kedy narodil (L 7,28) a ktorý bol naplnený Duchom Svätým prv, než sa narodil (L 1,15). – – A aký je náš postoj voči iným a voči Pánovi Ježišovi? Sme radi, keď sa naša služba viac hodnotí, než služba iných, keď sme v očiach iných dôležití? Kto je väčší (L 9,46)? Podľa slov Pána Ježiša máme byť ako deti, ktoré sú odkázané na rodičov a dôverujú im; ako tí, čo obsluhujú pri stoloch; ako tí, ktorí prijímajú slabých; ako tí, ktorí nehľadia iba na seba. Apoštol Pavol hovorí: „Nežijem už ja, ale vo mne Kristus!“ (Gal 2,20). Bez osobného poznania a prijatia Pána Ježiša ani naša služba nič neznamená. Rozhodni sa pre Pána Ježiša – pre život (v. 36)! A že Tě miluji, Ježíši Kriste, na kříž své přibíjím „já“. Už nejsem Já, ni Já a Ty, ni Ty a já. Jsi Ty! (Marie Rafajová).

Modlitba: Pane Ježišu, Ty si Prvý a Posledný, Ty buď vodcom v celom mojom živote! Amen.

Pieseň: ES 21

Autor: Eva Balážová

Kto si uvedomuje svoje poblúdenia? Zbav ma aj skrytých vín! Žalm 19,13

Pán vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha. 1.Korintským 4,5

Skutky apoštolov 10,37-48 •  Modlíme sa za: Banská Bystrica (ZvS)

1. nedeľa po Zjavení

Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. Rímskym 8,14

Rímskym 12,1-8

1 Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. 3 Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. 4 Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, 5 tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo však sme si navzájom údmi. 6 Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; 7 kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; 8 kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný.

Obetuj Bohu, čo si dostal! Keď sa v kostoloch oznamujú príspevky na Cirkev, hovorí sa o „obetovaní“. Mnohí to považujú, podobne ako vo väčšine náboženstiev, za obeť kvôli tomu, aby niečo získali od Boha. V kresťanstve, v Pánovi Ježišovi, nám však bolo darované všetko: Spasenie, nový život – všetko, čo si ani nedokážeme zaslúžiť. Je tu však aj kresťanská obeť: je to obeť vďačnosti za to, čo sme už dostali. Dokonca apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby tou obeťou boli naše telá, naša služba Bohu. Čo to znamená v praxi? 1. Nijaký človek nie je v Božích očiach viac alebo menej hodnotný kvôli tomu, ako slúži. Každé nadanie, schopnosť, talent nie je z nás, ale je darom milosti, ktorý sme dostali od Boha. Nech ťa to nevedie k pýche na to, čo ani nie je tvoje! 2. Neexistujú „kasty“ služobníkov a laikov. Ten dar milosti k službe bol daný každému. Ale pozor! Ako je to v podobenstve o talentoch: od toho, kto dostal viac, sa bude aj viac požadovať. Okrem toho: Štyri zo siedmych darov, ktoré tu Pavol spomína, sa týkajú praktickej služby, a nie vyučovania. Objav svoj dar a slúž ním! 3. Dostali sme dary, aby sme si navzájom slúžili a aby to bolo na budovanie cirkvi ako jedného Tela. Mnohí na to zabúdajú a služba je pre nich príležitosťou vyniknúť, ukázať sa. Pýtaj sa na modlitbe, ako môžeš tebe daným darom poslúžiť iným, aby sa budovalo Telo Kristovo.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si ceníš každého, čo slúži. Odpusť, že podceňujem svoje obdarovania, lebo nepatrím, napríklad medzi slávnych umelcov! Veď ma Duchom Kristovým, nech poznám Tvoju lásku a s Tebou nesiem lahodné jarmo služby! Amen.

Pieseň: ES 553

Autor: Miroslav Eštok

Beda tým, čo sa spoliehajú na kone, zakladajú si na vozoch, lebo ich je mnoho, ale u Svätého v Izraeli pomoc nehľadajú, Hospodina sa nedopytujú. Izaiáš 31,1

Preto musíme dávať o to väčší pozor na to, čo sme počuli, aby sme sa neodchýlili od správneho smeru. Židom 2,1

Matúš 3,13-17 • Izaiáš 42,1-9 • Žalm 96 •  Modlíme sa za: Bratislavský seniorát

Ján 3,1-21

1 Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2 Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. 3 Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. 4 Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. 5 Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. 8 Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. 9 Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? 10 Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? 11 Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15 aby každý veriaci mal v Ňom večný život. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. 17 Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19 A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.

Je strom živý? Áno. Ale vidí nás? Nie, lebo nemá živé oči. Ani živý rozum nemá atď. Časť života mu chýba. Aj v nás hriech niečo zabil. Telo ostalo živé. Aj kus duše. No čosi dôležité umrelo. Alebo v rodine: Deti sú povinné povysávať. Keď to neurobia, neprestanú byť deťmi. Robotický vysávač zasa naplní ich povinnosť, ale nestane sa dieťaťom. Vyzerá ako živý. Pohybuje sa. Reaguje na veci okolo seba, ale nežije. – – Nikodém si plnil povinnosti najlepšie, ako sa dalo. Nemal však ešte živého ducha, teda sa ešte nestal dieťaťom Boha, ktorý je Duchom (Ján 4,24). Dieťaťom ducha je len duch a telo je dočasným stánkom (2Pt 1,14; 2Kor 5,1), ktorý nedosiahne nebeské dedičstvo (1Kor 15,50). Čo sa deje pri narodení? Dieťa prejde z malého tmavého „sveta“ do iného – prežiareného slnkom. Tak pri duchovnom narodení prechádzame do Krista. Prečo doňho musíme vojsť? Lebo len On môže vstúpiť do neba (v. 13)! S tými, čo sú v Ňom. Niet pre nich odsúdenia (Rim 8,1). Pritom nestačí veriť, ŽE Ježiš existuje… Musíme veriť V Ježiša. Slovko „V“ znamená vnútri. Majme vieru, ktorá nás vtiahne DO Neho, aby sme v Ňom boli ponorení. A ako spoznáme, že sme v Ňom? Keď v sebe vnímame zápas medzi telom a duchom (Gal 5,17) a milujeme všetky Jeho deti (1Ján 5,1). Keď nám toto chýba, odovzdajme sa duchu Kristovmu, nech nás oživí!

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si zostúpil k nám, aby si vystúpil s nami do neba! Odpusť, že sa niekedy od Teba vzďaľujeme a daruj nám vieru, ktorá nás vtiahne do Teba, kde je nášmu duchu najlepšie. Amen.

Pieseň: ES 245

Autor: Peter Dubec

Veď aj teraz – môj svedok je v nebesiach, ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach. Jób 16,19

Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme. Židom 11,1

5.Mojžišova 18,14-19 •  Modlíme sa za: