Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Hebrejom 12,1-17

1 Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. 2 Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. 3 Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu. 4 Ešte ste sa nesprotivili až do krvi, bojujúc proti hriechu. 5 A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám znie ako synom: Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; 6 lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. 7 Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával? 8 Ak zostávate bez prísnej výchovy, v akej majú všetci podiel, ste cudzoložňatá, a nie ste synovia! 9 A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť? 10 Veď tamtí vychovávali len krátky čas, ako uznávali za dobré, On však pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. 11 Pravda, nijaká prísna výchova, pokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou; potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila. 12 Preto: zase vzpružte ochabnuté ramená a podlomené kolená! 13 A urovnajte si chodníky nohám, aby to, čo je chromé, sa nevytklo, ale radšej ozdravelo. 14 Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! 15 Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili; 16 aby nikto nebol smilníkom alebo bezbožníkom ako Ézav, ktorý si za jeden jediný pokrm predal prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr chcel zdediť požehnanie, bol zavrhnutý, a hoci ho so slzami hľadal, nenašiel možnosť pokánia.

Otec. Nedávno sme mali, ako rodičia debatu: „Čo je to s tými našimi deťmi? Voľajako zleniveli, či sa nám to iba zdá? Veď majú všetko. VŠETKO!!!“ Po čase som si spomenul na slovíčko „všetko“, keď som bol nespokojný s vecou, ktorú som delegoval na iného človeka. „Veď som nechcel „VŠETKO“, chcel som len… “ – a tu som sa zasekol a nedopovedal som to tomu bratovi. Uvedomil som si, že moje očakávania sú iba moje a môžu sa veľmi líšiť od predstáv a očakávaní iných ľudí. – – Čo si predstavujeme a čo očakávame od Boha? On totiž od nás očakáva „VŠETKO“. Všetko naplnené láskou. Všetko naplnené nádejou. Všetko odovzdané do Jeho rúk. Veď nám to jasne povedal vo Svojich prikázaniach. Nie sme však toho schopní. Preto poslal do tohto sveta Svojho Syna Ježiša, aby na Svojich pleciach vyniesol na drevený kríž „VŠETKO“. Všetok hriech sveta – aj môj hriech. Nie je malý a mohol by som si povedať, načo sa trápiť bojovať s hriechom, veď predsa bol už vynesený na kríž. No nikto z nás, rodičov, nemávne rukou nad svojím dieťaťom, keď robí niečo zlé, či nesprávne, ale sa ho snažíme „vychovať k dobrému“. Rovnako je to aj s naším Otcom a nami, deťmi. Otec nás vychováva a niekedy aj tvrdo. Robí to však z lásky, aby som JA nestratil cestu do Božieho kráľovstva.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás vychovávaš. Odpusť, že by sme Ťa chceli vidieť len ako darcu, ktorý pomáha vo veciach, ktoré robíme radi. Veď nás Tvojím Duchom, aby sme s radosťou prijímali Tvoju výchovu a konali, čo sa Ti páči, aby si nás nemusel trestať. Amen.

Pieseň: ES 648

Autor: Marián Krivuš

Vydal som im svoje ustanovenia a oboznámil ich so svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť. Ezechiel 20,11

Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. Filipanom 4,8

Rimanom (14,20b-15,

Hebrejom 11,32-40

32 A čo ešte povedať? Veď nemáme kedy rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33 ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, konali spravodlivosť, dosahovali zasľúbenie, zapchávali tlamu levom, 34 uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, zmužnievali v boji, zaháňali šíky cudzích vojsk. 35 Ženy svojich mŕtvych dostávali vzkriesených; iní podstupovali muky, a neprijali prepustenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie. 36 Iní zase okúsili posmech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. 37 Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, trpievali útlak a ubližovanie, 38 oni, ktorých svet nebol hoden, túlavali sa po púštiach a vrchoch, po jaskyniach a prepadliskách zeme. 39 Všetci títo, hoci získali vierou (dobré) svedectvo, nedosiahli, čo im bolo zasľúbené; 40 lebo Boh predvídal pre nás niečo lepšie, aby bez nás nedosiahli dokonalosť.

Hodnota viery. Kto je hoden sveta a kto je hoden neba? Odpoveď je jednoduchá a zložitá zároveň: Hoden sveta je ten, kto odmietol nebesia. V tomto zmysle je svet tým, čo je pre nás lákavejšie, ako nebo. V texte, ktorý sme si prečítali a v celej jedenástej kapitole Židom je viera v Boha základným predpokladom života, ktorý príde do správneho cieľa. Do cieľa, ktorý je pripravený pre tých, ktorí vo svete žijú, akoby to boli nebesia. Prelievajúc skutkami lásky, obete, poctivosti, pomoci, milosrdenstva, či pokoja do tohto sveta to Božie. RAJ – nebeské kráľovstvo. Menovaných je skutočne veľa – svedkovia pre budúce generácie – pre mňa osobne. Hoci nemali ľahký život, Boh mal pre nich pripravený plán záchrany. Rovnako, ako pre nás. Pre nás je to dnes omnoho ľahšie, ako kedysi pre starozmluvných svedkov. Veď vidíme v Kristovi naplnenie proroctiev: Spasiteľ sveta, Mesiáš, istota, že už bolo zaplatené za hriech sveta, aj za môj osobne. Spolu v jednote, presne ako píše pisateľ v štyridsiatom verši. Dokonalosť, ku ktorej niet viac čo dodať – len s vierou prijať, že Kristus je Mesiáš – môj osobný Spasiteľ.

Modlitba: Odpusť, Bože, že si často chceme robiť raj na zemi, alebo od Teba očakávame len pomoc v pozemských veciach. Oživuj v nás to večné – nášho ducha. Posilňuj ho, aby sme pomocou Ducha Svätého nasledovali Teba a budovali Tvoje kráľovstvo. Amen.

Pieseň: ES 644

Autor: Marián Krivuš

Upriam moju myseľ na bázeň pred tvojím menom. Žalm 86,11

Nenechajte sa unášať rozličnými a cudzími náukami. Hebrejom 13,9

Galaťanom 5,13-18 :: Modlíme sa za: Soľ (Šz)

Hebrejom 11,23-31

23 Vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že je dieťa vydarené, a nedali sa odstrašiť kráľovským rozkazom. 24 Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, 26 a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. 27 Vierou opustil Egypt a nebál sa kráľovského hnevu, lebo bol vytrvalý, akoby videl Neviditeľného. 28 Vierou nariadil veľkonočné slávnosti a (rozkázal) potrieť krvou (veraje), aby sa (anjel) zhubca nedotkol ich prvorodených. 29 Vierou prešli (Židia) cez Červené more ako po suchu, a keď sa potom Egypťania pokúsili o to, potopili sa. 30 Vierou padli múry Jericha, keď ich (Židia) obchádzali sedem dní. 31 Vierou neviestka Rachab nezahynula s neposlušnými, lebo pokojne prijala vyzvedačov.

Viera – svedectvo o živote. „Rozprávku“ o Mojžišovi poznajú iste všetci, ktorí sa aspoň trochu zaujímajú o dejiny. Biblia a niektoré „TOP pasáže“ patria totiž k všeobecnému rozhľadu a Mojžiš je jednou z nich. Dá sa vôbec niečo nové o Mojžišovi dozvedieť? Iste, vedci, archeológovia a biblisti z času na čas urobia nejaký bombastický objav, ale v podstate to najdôležitejšie už vieme. Mojžiša, hoci strateného v egyptskom paláci, našiel Boh pri horiacom kríku. Boh sa postaral a priviedol k viere človeka, ktorý bol pripravený na zmenu. A všetko sa to začalo vierou rodičov dieťaťa. Istotou, že život daný Bohom má hodnotu. S touto vierou ukryli dieťa do rákosia na brehu Nílu. Dodnes je živá viera v Boha u rodičov detí tým najdôležitejším prejavom lásky. Svet nám ponúkne možno aj palác, ako ho ponúkol Mojžišovi. Čo som však ochotný zaplatiť za tento dar? Mojžiš v našom texte videl odmenu väčšiu, než bohatstvo Egypta! Vedel, cítil, veril, že Boh s ním bude kráčať až do konca dní. A rovnako to môže byť aj s nami. Nie všetky dary sveta sú zlé, a nie všetky dobré… Ak viem, že dar viery je tým „TOP“ v mojom živote, nemusím mať obavu, že mi utečie niečo lepšie.

Modlitba: Odpusť, Bože, že sa príliš pozeráme na bohatstvo tohto sveta a to nás odvádza od Teba, hoci Tvoje bohatstvo je nekonečné. Prispor nám vieru, nech vnímame, čo si nám pripravil a nech to mení náš život. Amen.

Pieseň: ES 620

Autor: Jana Bosáková

Pán je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu. Joel 2,13

Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý zomrel za nás. 1.Tesaloničanom 5,9-10

Veľpieseň 8,4-7 :: Modlíme sa za: Slatina nad Bebravou (Po)

Hebrejom 11,8-22

8 Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide. 9 Vierou sa usadil v zemi zasľúbenej ako v cudzej a prebýval v stánkoch s Izákom a Jákobom, dedičmi toho istého zasľúbenia. 10 Očakával totiž mesto, majúce pevné základy, ktorého Tvorcom a Staviteľom je Boh. 11 A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie. 12 Preto z jedného človeka, a to už neplodného, rozmnožilo sa ľudstvo ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží, ktorý nemožno spočítať. 13 Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi. 14 Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa. 16 Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto. 17 Vierou obetoval Abrahám Izáka, keď ho (Boh) skúšal. A jednorodeného priniesol obetovať, hoci prijal zasľúbenie, 18 a bolo mu povedané: Po Izákovi bude sa volať tvoje potomstvo. 19 Tak uvažoval totiž, že Boh môže vzkriesiť aj z mŕtvych. Preto ho aj dostal späť; a to je podobenstvo. 20 Vierou požehnal Izák Jákoba a Ézava do budúcnosti. 21 Vierou požehnal Jákob oboch Jozefových synov, keď umieral a vzýval Boha, opierajúc sa o palicu. 22 Vierou sa rozpomínal Jozef na odchod synov izraelských, keď dokonával, a prikázal, čo s jeho kosťami.

Viera, ach, viera. Ľahko nám veriť. Náš svet je plný okamihov, či situácií, kedy musíme veriť a dôverovať človeku. Keď sadám do lietadla, či autobusu, verím, že pilot a vodič je presne ten človek, ktorý ma bezpečne dovezie do cieľa. Verím a dôverujem obchodníkovi, že tovar, ktorý predáva, je dobrý. Verím a dôverujem pani učiteľke, že v škole naučí moje dieťa, či vnúča, len dobré a dôležité veci pre život. A v manželstve veríme sľubu nášho partnera, že to bude raz – a navždy. Veríme ľuďom, ktorým sa zverujeme, hoci nás mnohokrát iní ľudia sklamali. Nikdy nehádžeme „flintu do žita“. Viera patrí do života človeka. A predsa – keď hovoríme o duchovnom zápase, či keď prichádzame k ťažkým rozhodnutiam, mnohokrát pochybujeme a viac sa pýtame ľudí, ako Boha. – – Abrahám, o ktorom sme dnes čítali, stál pred nejedným ťažkým a dôležitým rozhodnutím. Vlastne, celý život akoby si stále vyberal, či život s Bohom, alebo bez Neho. Skúšky, ktorými prechádzal, neboli vôbec jednoduché, a predsa sa rozhodoval správne. Viera, ktorú mal, bola vierou istoty aj v ťažkých časoch. Vedel – nie veril, že sa dobrý Boh postará, a preto s Ním nediskutoval, ale konal, čo Boh chcel. Je nesmierne dôležité aj v dnešnej dobe – dobe sľubov a pozlátka – vedieť, v Koho a Komu verím. Pýtať sa, či svedectvo Abraháma je svedectvom starého sveta, alebo aj toho môjho…

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že naša viera je založená na tom, že vieme o Tebe. O Tvojej dobrote a múdrosti. Odpusť, že málo veríme v bežnom živote a potom poslúchneme aj hriech, ktorému uveríme. Veď nás Duchom Pravdy, aby sme dôverovali iba Tebe. Amen.

Pieseň: ES 646

Autor: Jana Bosáková

Pretože im odpustím viny a na ich hriech nebudem viac spomínať. Jeremiáš 31,34

O Ježišovi svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí. Skutky apoštolov 10,43

Marek 3,31-35 :: Modlíme sa za: Sládkovičovo (Ba)

Hebrejom 11,1-7

1 Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. 2 Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie. 3 Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby – čo je viditeľné – nepovstalo z viditeľného. 4 Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain. Ňou si získal vysvedčenie, že je spravodlivý, keď sa sám Boh priznal k jeho darom, a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy. 5 Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil. 6 Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. 7 Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.

Viera. V živote sa stretávame s mnohými otázkami. Na mnohé vieme jednoducho odpovedať: Koľko je hodín? Pozri sa v tejto chvíli na hodinky. Koľko je hodín?… Dobre. Teraz už vieš, koľko času prešlo z dnešného dňa a koľko času ti ešte ostáva, kým zavrieš oči k pokojnému spánku. Vieš, čo budeš dnes robiť? Respektíve, čo si dnes robil? Bude – bolo v ňom miesto pre Boha? Lebo jednou z najzákladnejších otázok života je: „Máš vieru?“ Nie je jednoduché zodpovedať si túto otázku, pretože viera nie je niečo uchopiteľné rukami. Viera je dar, ktorý sa napĺňa láskou. Ak má človek vieru, musí byť aj viditeľná. A preto je tu ďalšia z ťažkých otázok: „Som svedkom viery?“ Tak, ako sme si povedali, viera sa dokazuje životom. Jej ovocím sú skutky lásky. Lásky, ktorá nemá hranice. Lásky, ktorá ide až na Golgotu. – – V histórii Starej zmluvy je mnoho postáv, ktoré sú nám príkladom viery. Viery, ktorá sa dokazovala rôznym spôsobom: Ábel, Henoch, Nóach. Ábel, ktorý štedro priniesol Bohu obeť – prvorodené. Henoch, ktorý bol verný, chodil s Bohom po celý svoj život a Nóach, ktorý poslúchol Boha a úplne Mu dôveroval. A preto sa ešte raz pýtam: „Som, bol som, budem svedkom viery?“

Modlitba: Odpusť, Bože, že príliš zjednodušujem vieru. Odpusť, že ju málo žijem. Málo ju prejavujem odpustením a láskou. Prosím, veď ma Kristovým Duchom, nech rozumiem viere a žijem ju na svedectvo Tebe. Amen.

Pieseň: ES 619

Autor: Jana Bosáková

Ku mne sa však obracajú chrbtom, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí, vtedy volajú: „Povstaň a zachráň nás!“ Jeremiáš 2,27

Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme. Hebrejom 11,1

Matúš 6,1-4 :: Modlíme sa za: Skalica (My)

Poďakovanie za úrody Zeme

Na teba sa upierajú oči všetkých, ty im dávaš pokrm v pravý čas.  Žalm 145,15

2.Korintským 9,6-15

6 Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. 7 Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. 8 A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok, 9 ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, 11 a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu. 12 Lebo táto služba lásky nielenže doplňuje nedostatky svätých, ale rozmnožuje aj vďačnosť mnohých k Bohu. 13 Veď keď sa dokazujete v tejto službe lásky, oslavujú Boha, že sa poslušne priznávate k evanjeliu Kristovmu a štedro sa delíte s nimi a so všetkými. 14 Modlia sa za vás, túžia po vás pre nesmiernu milosť Božiu vo vás. 15 Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!

Obetavosť spôsobuje duchovné požehnanie. Tento rozmer dobročinnosti nám vždy akosi uniká. Hoci siedmy veršík o ochotnom darcovi sa spomína pri každej cirkevnej zbierke, o duchovnom rozmere takéhoto dávania vôbec nevieme. – – Všimnime si, čo Pavel píše! Nehovorí len o milodaroch a dávaní, ale aj o tom, že kto dá čosi „z ochotného srdca“, pri tom Boh rozhojní Svoju milosť. A to nielen v materiálnej, ale aj v duchovnej rovine. Duchovné dary sa síce nedajú kúpiť, ale dajú sa získať aj tak, keď človek z ochotného srdca sám čosi daruje. – – A potom tu je modlitba. Modlitba vďaky za každého, kto dáva. Modlitba tých, ktorí boli obdarovaní. To všetko sú veľmi dôležité a potrebné veci. Nemodlí sa za nás nik? Premýšľajme, či sme nezabudli práve na túto rovinu našej služby Bohu! Pýtajme sa: Koho sme obdarovali? Komu sme pomohli? Komu sme prejavili túto službu lásky? Áno – presne tak to, napokon, Pavel volá – je to „služba lásky“. Lásky k Bohu a lásky k blížnemu. Mať ochotné srdce a dať núdznemu, čo potrebuje. – – Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar – za to, že môžeme čosi darovať, a tak byť sami obdarovaní!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že sme boli obdarovaní a môžeme dávať. Odpusť, že málo dávame v súlade s Tým, čo Ty chceš. Prosíme, daj nám múdrosť a ochotné srdce, aby sme boli dobrými darcami a aby mali dostatok tí, ktorých máme obdarovať podľa Tvojej vôle. Amen.

Pieseň: ES 549

Autor: Ján Ruman

Tu riekol Hospodin: „Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul. Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta?“ Jonáš 4,10-11

Veď Pán je veľmi milosrdný a ľútostivý. Jakub 5,11

Marek 8,1-9 :: 5.Mojžišova 8,7-18 :: Žalm 67 :: Modlíme sa za: Vydavateľstvo Polárka

Hebrejom 10,32-39

32 Rozpomeňte sa na predošlé dni, v ktorých ste boli osvietení a prestáli ste mnoho bojov utrpenia: 33 raz hanobení, raz sužovaní boli ste (svetu) divadlom, inokedy ste spolucítili s tými, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý. 35 Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. 36 Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. 37 Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. 38 Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. 39 Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.

Sme veriaci alebo zbabelci? Nad touto otázkou, ktorá nám vyplýva z Božieho slova, by sa mal dnes zamyslieť každý z nás. Pán Ježiš všetkým Svojim nasledovníkom hovorí: Nebudete to mať v tomto svete jednoduché. Dokiaľ prídem, budete musieť toho veľmi veľa znášať. Bolo to aj v minulosti, je to tak aj dnes. Sme svedkami toho, najmä v moslimských krajinách, ako sú mnohí kresťania prenasledovaní, zabíjaní, modlitebne sú vypaľované, rodiny musia utekať… Keď sa dostaneš do nejakej nekomfortnej situácie, kde bude potrebné vyznať vieru v Pána Ježiša – spomeň si na týchto ľudí! Spomeň si, najmä na to, čo Pán Ježiš podstúpil pre Teba! Neboj sa pred svetom vyznať, že patríš Ježišovi – aj keby si z teba mali robiť posmech, aj keby si mal/a znášať utrpenie! Nestrácajme nikdy dôveru: čaká nás veľká odmena. Musíme byť vo viere vytrvalí. Písmo hovorí: „Môj spravodlivý bude žiť z viery. Ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.“ Nebuďme teda zbabelci, lebo zahynieme! Prosme Ducha Svätého, aby sme mohli byť veriaci, aby sme si zachránili život! „Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať.“ Môže to byť aj dnes. Preto nebuďme zbabelci, ale každý deň svedčme životom o Pánovi Ježišovi, v ktorého veríme!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás zjednocuješ s Ježišom, aj keď to zahŕňa aj Jeho utrpenie pre záchranu hynúcich. Odpusť, že sa utápame v pohodlí a starostlivosti o svoj majetok namiesto sebaobete. Veď nás, ako si viedol kresťanov v biblických časoch. Amen.

Pieseň: ES 493

Autor: Zuzana Lipovská

Veselé srdce rozjasňuje tvár, kým bolesť srdca ubíja ducha. Príslovia 15,13

Pavol píše Filemonovi: Veľmi som sa totiž zaradoval a povzbudil z tvojej lásky, brat môj, pretože sa vďaka tebe osviežili srdcia svätých. Filemonovi 7

Matúš 18,10-14 :: Modlíme sa za: Sirk (Ge)

OKTÓBER

Heslo mesiaca: Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Hebrejom 10,24

Hebrejom 10,19-31

19 Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu 20 touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; 21 a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: 22 pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery ako takí, ktorí majú srdce očistené od zlého svedomia a telo obmyté čistou vodou. 23 Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. 24 A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. 26 Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, 27 len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov. 28 Ktokoľvek pohrdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva musí zomrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti nemu: 29 uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti. 30 Veď poznáme Toho, ktorý povedal: Mne pomsta, ja odplatím. A zase: Pán si bude súdiť ľud. 31 Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha.

Pán Ježiš nám otvoril novú cestu. Ľudia sa od počiatku snažili priblížiť k Pánu Bohu, nakloniť si Ho, zmieriť sa s Ním. Pán Boh bol od človeka vzdialený. Túto oddelenosť zdôrazňovala aj opona, ktorou bola v jeruzalemskom chráme svätyňa svätých oddelená od ostatných priestorov. Človek a Boh boli oddelení. Bolo to pre hriech. No Pán Boh sa sklonil k človeku. Rozhodol sa pripraviť novú cestu: Vo Svojom Synovi, Ježišovi. Skrze Jeho krv, ktorú vylial za nás na kríži, máme dôveru, že vojdeme do svätyne… že raz aj my prídeme do Božieho kráľovstva. K nášmu Bohu. Tou novou a živou cestou, „ktorú nám otvoril cez oponu, to je cez vlastné telo“, je Pán Ježiš. Pristupujme aj dnes pred nášho Boha s úprimným srdcom a v plnosti viery. „Pridŕžajme sa pevne vyznania nádeje, lebo náš Pán je verný. Pozorujme sa navzájom, aby sme sa aj v našich spoločenstvách povzbudzovali k láske a dobrým skutkom, a neopúšťajme naše zhromaždenia.“ Ak si už spoznal/a Ježiša, pevne sa Ho drž! Lebo, ak pohrdneš Jeho obeťou, pošliapeš Jeho krv. Biblia hovorí, že takého človeka čaká súd plný hrôzy a žeravý oheň. Že „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha“. Preto nehrešme viac úmyselne! Prosme Ducha Svätého, aby nám dával pevnú vieru a modlime sa aj za neveriacich, aby prijali záchranu v Kristovi!

Modlitba: Odpusť, Bože každú ľahkovážnosť. Odpusť, že sa strácame od Tvojej svätosti a staviame novú oponu z hriechu. Prosíme, roztrhaj ju a daj nám jasné videnie neprávosti a hlavne srdce poslušné, ktoré si hriech znechutí. Amen.

Pieseň: ES 456

Autor: Zuzana Lipovská

Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich z končín zeme. Bude medzi nimi slepý a chromý, tehotná žena i rodička; vrátia sa ako veľký zástup. Jeremiáš 31,8

Ježiš povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: „Poďte, už je všetko pripravené.“ Lukáš 14,16-17

2.Mojžišova 23,20-25(26.27) :: Modlíme sa za: Senné (No)

Hebrejom 10,1-18

1 Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hodnôt, a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu). 2 Či by ich inak neprestali prinášať? Veď tí, čo konajú bohoslužbu, nemali by viac vedomie hriechu, keby boli už raz navždy očistení. 3 A predsa z roka na rok pripomínajú hriechy, 4 lebo krv býkov a kozlov nemôže zahladiť hriechy. 5 Preto pri svojom príchode na svet hovorí: Obete ani dary si nechcel, ale dal si mi telo: 6 v zápalných obetiach a v obetiach za hriech nemal si zaľúbenie. 7 Vtedy som povedal: Ajhľa, idem, veď v Knihe je napísané o mne, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu. 8 Najprv teda hovorí: Obete ani dary, ani zápalné obete, ani obete za hriechy si nechcel, ani si nemal v nich zaľúbenie, hoci ich prinášajú podľa zákona. 9 Len potom povedal: Ajhľa, idem, aby som plnil Tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 Podľa tejto vôle sme posvätení tým, že Ježiš Kristus raz navždy obetoval svoje telo. 11 A potom, každý kňaz tam stojí každý deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tie isté obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy. 12 On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy po pravici Božej 13 a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož. 14 Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť. 15 Dosvedčuje nám to aj sám Duch Svätý, lebo po slovách: 16 Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle 17 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nepomyslím. 18 Kde sú však hriechy odpustené, niet už viac obetí za hriechy.

Pán Ježiš priniesol dokonalú obeť. Potreboval Pán Boh skutočne toľko obetí? Toľko krvi? Celý obetný systém Starej zmluvy nám svedčí nie o krutosti a krvilačnosti Pána Boha, ale o smrteľnej vážnosti každého jedného hriechu – môjho i tvojho. Biblia hovorí: „Boh je láska!“ No On hriech nenávidí a nestrpí ho. V liste Židom sme čítali: „Obete ani dary si nechcel, ani si nemal v nich zaľúbenie, hoci ich prinášajú podľa zákona“. Tieto obete prinášané každý deň nemohli nikdy zahladiť ich hriechy. Nemohli nás zachrániť pred večným zatratením. To mohol urobiť len Jeden. Sám Boh. Pán Ježiš Kristus vo Svojej milosti nechcel, aby sme zahynuli, aby sme boli naveky odlúčení od Pána Boha. Preto dobrovoľne položil Svoj život za nás na kríži. Priniesol ,,iba“ jednu obeť – no tá bola dokonalá. Odvtedy obete prestali. Milí priatelia, nech je aj tento dnešný deň naplnený vďačnosťou voči milostivému Pánu Bohu a prežitý v radosti z toho, že Pán Ježiš priniesol dokonalú obeť. Jedine v Ňom máme spásu a život na veky.

Modlitba: My Ťa dnes prosíme, drahý Otče, urob tak, ako hovoríš vo Svojom Slove! Vlož nám Svoje zákony do sŕdc a vpíš nám ich do mysle! Na naše hriechy a neprávosti viac nepomysli! Vďaka Tvojmu Synovi sú všetky naše hriechy odpustené. A tam, kde sú hriechy odpustené, niet už viac obetí za hriechy. Amen

Pieseň: ES 105

Autor: Zuzana Lipovská

Ak si budeš, Hospodin, v pamäti uchovávať neprávosti, Pane, kto obstojí? Žalm 130,3

Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. 2.Korintským 5,19

1.Mojžišova 16,6b-14 :: Modlíme sa za: Senica – Čáčov (My)

Hebrejom 9,16-28

16 Lebo kde je závet, tam treba nevyhnutne dosvedčiť smrť závetcu. 17 Veď závet je platný len po mŕtvych, ale nemá účinnosti, kým závetca žije. 18 Preto ani prvá zmluva nebola posvätená bez krvi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a kozlov s vodou, so šarlátovou vlnou, s yzopom a pokropil aj samotnú knihu aj všetok ľud 20 a hovoril: To je krv zmluvy, ktorú vám nariadil Boh. 21 Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22 A podľa zákona temer všetko sa očisťuje krvou, a bez vyliatia krvi niet odpustenia. 23 Potrebné je teda, aby podoby nebeských vecí boli takýmito (prostriedkami) očistené, ale samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obeťami, než sú tamtie. 24 Lebo Kristus nevošiel do svätyne rukou urobenej, ktorá je len obrazom pravej, ale (vošiel) do samého neba, aby sa teraz zjavil pred Bohom ako náš zástanca. 25 Ani nie preto, aby sa opätovne obetoval ako veľkňaz, ktorý vchádza do svätyne každý rok s cudzou krvou. 26 Veď inak by musel trpieť znovu a znovu od stvorenia sveta. A On sa zjavil raz pri skončení vekov, aby svojou obeťou zahladil hriech. 27 A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, 28 práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie.

Očakávaj spasenie! Chvíľa, keď veľkňaz na Deň zmierenia vzal krv a zmizol za oponou chrámu vo svätyni svätých, aby vykonal zmierenie za hriechy ľudu, bola pre izraelský národ najdôležitejšou udalosťou v roku. Minúty, keď bol kňaz z ich dohľadu, sa zdali nekonečné, ako hodiny. Všetci netrpezlivo čakali, kým sa znova objaví. Keď sa konečne ukázal, ľudia jasali, pretože vedeli, že ich obeť za hriechy Boh prijal. Aj náš Najvyšší Kňaz – Ježiš Kristus – pred nami zmizol… Vošiel do najsvätejšej svätyne v nebi. Tam priniesol Svoju vlastnú preliatu krv za mnohých. To je pre nás obrovským povzbudením a uistením, že tým, ktorí očakávajú spasenie, sa zjaví ešte raz ako slávny Kráľ. Vtedy dostane naše spasenie konkrétnu podobu. Pán Ježiš pripravil spasenie pre mnohých aj dnes. Pripravil ho všetkým, ktorí Mu odovzdali svoje životy. Pripravil ho aj tebe. Preto vo všetkom, čo aj dnes budeš robiť, čo ťa čaká, aj v tom, čo je pre teba ťažké a neznáme, s dôverou a istotou očakávaj spasenie!

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, za Tvoju obeť. Ďakujeme, že nás do nej aj povolávaš, aby sme spolu s Tebou aj trpeli. Odpusť, že sa často zdráhame trpieť za Evanjelium a posilňuj nás Svojím Duchom, aby sme Ťa nasledovali aj napriek bolesti. Amen.

Pieseň: ES 163

Autor: Tomáš Lipovský

Lebo ma Hospodin pomazal, poslal ma ohlásiť rok Hospodinovej priazne, deň pomsty nášho Boha. Izaiáš 61,1.2

Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.“ Lukáš 1,30

Zjavenie Jána 12,7-12 :: Modlíme sa za: Senica (My)