Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Hebrejom 3,1-19

1 Preto, svätí bratia a účastníci nebeského povolania, pozorujte Apoštola a Veľkňaza nášho vyznania, Ježiša, 2 verného Tomu, kto Ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom Jeho dome. 3 Hoden je však o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako sám dom. 4 Lebo každý dom musí niekto vybudovať, a kto všetko vybudoval, je Boh. 5 Aj Mojžiš bol teda verný v celom Jeho dome ako služobník na svedectvo o tom, čo bolo treba zvestovať; 6 ale Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom, a tým domom sme my, ak pevnú dôveru a chválu nádeje zachovávame až do konca. 7 Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, 8 nezatvrdzujte si srdcia ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma skusovaním pokúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky 10 za štyridsať rokov; preto som zanevrel na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci! Ale oni nepoznali moje cesty, 11 takže som prisahal v hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! 12 Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! 13 Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Lebo sme sa stali Kristovými účastníkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca. 15 Keď sa hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri (onom) roztrpčení – 16 kto to, ozaj, boli, čo počuli a roztrpčovali sa? Či nie všetci, ktorí vyšli z Egypta pod Mojžišom? 17 A na koho zanevrel na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich telá padli na púšti? 18 A komu prisahal, že nevojde do Jeho odpočinku? Či nie tým, čo neposlúchali? 19 A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

Verný zotrvaj. Mámenie hriechu zatvrdzuje srdce, okráda človeka o vieru a má za cieľ primäť človeka k tomu, aby odpadol od Boha. Ako môže človek odpadnúť od Boha? Pisateľ listu Židom to vysvetľuje na príklade Izraelitov, ktorí boli zachránení (spasení) z egyptského otroctva. Všetci boli vyvedení mocnými zázrakmi, úžasným prechodom cez more a porážkou Egypťanov. Všetci sa podieľali na uzavretí zmluvy s Bohom pri hore Sinaj. Všetci jedli denne mannu zázračne padajúcu z neba. Všetci pili nadprirodzene poskytnutú vodu zo skaly a jedli mäso prepelíc. Všetci videli nespočetné Božie divy a nemali výhovorky, že nevedia, o akom Bohu sa tu hovorí. Bol to ich Spasiteľ, Divotvorca, Zaopatrovateľ a ich Ochranca. A predsa (ako vieme) nik z tých, čo vyšli z Egypta, nedošiel do zasľúbenej zeme. Zomreli na púšti, lebo nevytrvali vo viere a zatvrdili svoje srdcia. Človek môže prežiť zázraky Božie, byť spasený, vidieť úžasné veci Božie, ale ak sa dá omámiť hriechom, môže stratiť vieru. Preto dnes čítame: „Hľaďme, bratia (a sestry), aby nikto z vás neodpadol od živého Boha!“ Pretože je možné odpadnúť. Bojuj dobrý boj viery, a to až do konca! Všimni si, že Biblia hovorí, že to je „boj“… Byť kresťanom – to nie je, ako byť na dovolenke, ale v bitke!

Modlitba: Odpusť, Bože, že sa od Teba pomaly vzďaľujeme. Dávame si dištanc, aby nás nepovažovali za fanatikov. Túžime sa cítiť dôležitými a tak nečiníme pokánie. Veď nás Tvojím Duchom, lebo len tak ostaneme spojení s Tebou a dôjdeme do Večnej radosti. Amen.

Pieseň: ES 638

Autor: Milo Velebír

Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! 4.Mojžišova 6,25

Ježiš povedal Svojim učeníkom: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ Ján 20,21

Marek 12,41-44 :: Modlíme sa za: Rozložná (Ge)

Hebrejom 2,5-18

5 Lebo nie anjelom podriadil Boh budúci svet, o ktorom hovoríme. 6 Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš? 7 Menším od anjelov si Ho načas učinil, slávou a cťou si Ho ovenčil, 8 všetko si Mu poddal pod nohy. Keď Mu teda všetko poddal, nenechal nič, čo by Mu bolo nepoddané. Teraz, pravda, nevidíme, že Mu je všetko poddané. 9 Ale vidíme, že Ježiš, ktorého Boh načas urobil menším, ako sú anjeli, pretože pretrpel smrť, bol ovenčený slávou a cťou. Lebo pre milosť Božiu musel okúsiť smrť za všetkých. 10 Tak sa totiž patrilo Jemu, kvôli ktorému je všetko a skrze ktorého je všetko, aby po privedení mnohých synov do slávy aj Pôvodcu ich spasenia za cenu utrpení urobil dokonalým. 11 Veď aj kto posviaca, aj tí, čo sú posviacaní, všetci sú z jedného (otca). Práve preto sa nehanbí menovať ich bratmi 12 hovoriac: Tvoje meno budem zvestovať bratom a v zhromaždení Teba budem zvelebovať. 13 Potom: Ja v Neho budem dúfať. A zase: Ajhľa, tu som i deti, ktoré mi dal Boh. 14 A pretože deti majú účasť na krvi a mäse, aj On sám mal účasť na nich, a to preto, aby smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla, 15 a aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval po celý život. 16 Lebo skutočne neujíma sa anjelov, ale potomkov Abrahámových. 17 Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; 18 lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným.

Všetko je poddané Ježišovi. Aj keď to teraz ešte nevidíme – ako nám pripomína dnešný text – každé koleno sa raz skloní a každý jazyk raz vyzná, že Ježiš Kristus je Pán. Jedni sklonia svoje kolená v strachu a druhí v bázni a nevysloviteľnej radosti. Záleží od teba, do ktorej skupiny budeš patriť. Tí, ktorí skláňanie svojich kolien pred Ježišom praktizujú už na tejto strane večnosti, vojdú „do radosti svojho Pána“. Aké úžasné je vedieť, že smrť nad nami nemá moc! Ježiš Svojou „smrťou zničil toho, čo má moc smrti, to jest diabla“. Smrť smrti. Zjavenie 21,4 potvrdzuje, že „smrti už viac nebude“, lebo „smrť a podsvetie vrhnuté boli do ohnivého jazera“ (Zj 20,14). Tá druhá smrť, je smrťou smrti, na ktorej vykúpení Kristom nemajú podiel. A táto pravda premáha každý strach, najmä strach zo smrti, ktorý mnohých ľudí celý život zotročuje. Každý človek môže žiť bez strachu. Keď prijmeš Ježišovu smrť ako zástupnú smrť za seba, v tej chvíli vieš, že už nezomrieš – len sa musíš „prezliecť“ zo smrteľného tela do nesmrteľného. A táto skutočnosť je nevyčerpateľným zdrojom radosti v tvojom srdci. A tak aj dnes otvor svoje ústa a chváľ svojho úžasného Pána za to, čo ti vydobyl: Život s Ním v Jeho prítomnosti na veky!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za mnohé zasľúbenia, ktoré nás posilňujú. Ďakujeme, že naša budúcnosť je skvelá. Odpusť, že sa príliš trápime časnými vecami a daj nám pevnú vieru v Teba a Tvoje zasľúbenia. Amen.

Pieseň: ES 456

Autor: Milo Velebír

Dobrorečte Hospodinovi všetky jeho diela na všetkých miestach, kde panuje! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Žalm 103,22

A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. Lukáš 13,29

1.Korintským 7,17-24 :: Modlíme sa za: Roštár (Ge)

Hebrejom 1,1-2,4

1 Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, 2 na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. 3 Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; 4 o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil. 5 Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom. 6 A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hovorí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží! 7 A k anjelom hovorí: On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov plamenným ohňom; 8 ale k Synovi: Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov a: žezlo spravodlivosti je žezlom Jeho kráľovstva; 9 miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto pomazal Ťa, ó Bože, Tvoj Boh olejom veselia nad Tvojich druhov. 10 A potom: Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk; 11 ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, 12 zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho; ale Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú. 13 A kedy ktorému anjelovi povedal: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnož? 14 Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu?

2, 1 Práve preto tým viac treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli. 2 Lebo ak už slovo, ktoré anjeli hlásali, bolo prísne platné a akýkoľvek priestupok a neposlušnosť našli zaslúženú odplatu, 3 akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie, ktoré najprv Pán zvestoval, potom nám ho potvrdili tí, čo ho počuli, 4 a zároveň aj Boh vydal svedectvo o ňom znameniami a divmi a všelijakými prejavmi moci, ako aj udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle?

Boh nemlčí. Nikdy. Vždy s nami, ľuďmi, komunikoval najrozličnejšími spôsobmi. Prihovára sa nám prostredníctvom úžasne stvoreného vesmíru a nádhernej prírody; prostredníctvom životných okolností a situácií – dobrých i zlých, príjemných i skúšajúcich. Hovorí k nám niekedy hlasom hromu a niekedy šelestom vánku. Slovami prorokov, ale i anjelskými varovaniami. No najmocnejšie sa k nám prihovoril Slovom, ktoré „sa stalo telom a prebývalo medzi nami“. Jasnejšie to už nemohol povedať: „Milujem Ťa! Až takto!“ A my hľadíme na Ježiša a zrazu chápeme, že Boh je naozaj láska. No predsa, nie všetci počujú… Mnohí sú stále duchovne hluchí a slepí a nebudú počuť, ba nechcú počuť ani takúto jasnú zvesť, akou je vtelený Boží Syn. Aj pisateľ listu Židom nás varuje: „Práve preto tým viac treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli.“ Uvedomuje si, že evanjelium možno aj prepočuť. Možno si ho aj nevšimnúť, dokonca aj vtedy, keď si ho počul/a! – – Ako je to s tvojím životom? Uvedomuješ si, že aj ty si buď súčasťou riešenia problému, alebo si sám tým problémom? Aj dnes totiž mnohí ľudia okolo teba neotvoria Bibliu a nebudú si čítať písané evanjelium, ale jediné evanjelium, ktoré budú „čítať“ si ty sám… Ty a tvoj život. Čo sa z teba dnes dočítajú o Bohu? Pozorujúc teba, pochopia – budú vidieť na tvojom živote – že Boh je láska?

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si prišiel v Kristovi, že prinášaš nové narodenie zhora. Že oživuješ duchovný zrak a sluch viac a viac. Konaj to v nás. A používaj nás, aby si cez nás prinášal Evanjelium, aby mnohí ľudia boli zachránení. Amen.

Pieseň: ES 643

Autor: Milo Velebír

Ty, Hospodin, zachraňuješ ľudí i zver. Žalm 36,7

Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Matúš 6,26

Lukáš 10,38-42 :: Modlíme sa za:

Nehemiáš 13,15-22

15 V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sviatočného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sviatočného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali potraviny. 16 Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sviatočného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdejcom i v Jeruzaleme. 17 Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo je to za neprístojnosť, ktorú pášete, keď znesväcujete deň sviatočného odpočinku? 18 Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy privolávate na Izrael ešte väčší hnev znesväcovaním sviatočného dňa odpočinku. 19 Akonáhle sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom odpočinku, rozkázal som, aby zatvorili brány. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sviatočného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad. 20 Potom kupci a predavači rozličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. 21 Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to ešte raz urobíte, siahnem na vás. Od toho času neprichádzali v deň sviatočného odpočinku. 22 Levítom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i preto, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hojnú milosť.

Úplná zasvätenosť. Ak mali Nehemiášove snahy priniesť v izraelskom národe skutočnú duchovnú obnovu, museli preniknúť každú oblasť ich života. „Pamätaj, že máš deň sviatočný svätiť!“ Židia sa znova museli naučiť zachovávať deň sobotný, pretože iste kým boli v babylonskom zajatí, tento dôležitý prejav ich zasvätenosti Bohu nemali možnosť plne zachovávať. Takmer 70 rokov to nepraktizovali, tak sa im nemôžeme čudovať, že tomu prestali pripisovať patričnú dôležitosť. – – Za čias socializmu sme mohli vidieť, ako ľahko si človek odvykne od kresťanského spôsobu života. Je mnoho duchovných návykov, ktoré naši starí rodičia striktne zachovávali, no pre mladšie generácie stratili svoju príťažlivosť. Zachovávanie sviatočného dňa však nebol len nejaký zvyk. Je to jasné Božie prikázanie. Keď svätíme sviatočný deň, vyjadrujeme tým, že tak, ako tento deň je oddelený od ostatných dní a je zasvätený, určený pre Boha, tak aj my ako Jeho deti, sme oddelení od ostatných ľudí, sme posvätení a tento deň to demonštrujeme spoločným stretávaním sa a vzývaním Jeho mena. Nie je to len zvyk. Je to svedectvo svetu a nám samým. Bohu na česť a nám na prospech a radosť. „Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc“ (Ž 84,11).

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nám dávaš aj zákony, lebo sú dobré. Ďakujeme, že žijeme v dobe Novej zmluvy, pod Zákonom oživujúceho Ducha a rozhodujúca je viera činná skrze lásku. Udržiavaj takúto vieru v nás, Pane. Amen.

Pieseň: ES 615

Autor: Milo Velebír

Vzdialená budeš útlaku, lebo sa nemusíš báť; i od hrôzy vzdialená, lebo sa k tebe nepriblíži. Izaiáš 54,14

Ježiš hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.“ Ján 14,27

Kazateľ 4,(4-7)8-12 :: Modlíme sa za: Rimavská Sobota – Vyšná Pokoradz (Ri)

Nehemiáš 12,27-43

27 Pri posvätení hradieb Jeruzalema vyhľadali levítov vo všetkých mestách a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali radostnú posviacku s ďakovnými piesňami, spevmi, cimbalmi, harfami a citarami. 28 Tu sa zhromaždili príslušníci spevákov tak z okolia Jeruzalema ako aj z osád Netófanov, 29 z Bét-Gilgálu, zo strání Geby a Azmávetu; speváci si totiž vystavali osady okolo Jeruzalema. 30 Keď sa kňazi a levíti očistili, očistili aj ľud, brány i hradby. 31 Potom som poslal judské kniežatá hore na hradby a zriadil som dva veľké ďakovné zbory a slávnostné sprievody. Jeden šiel napravo po hradbe smerom k Hnojnej bráne. 32 Za nimi šiel Hóšajá s polovicou judských kniežat, 33 Azarja, Ezdráš, Mešullám, 34 Júda, Benjamín, Šemaja a Jirmeja 35 a niektorí z kňazov s trúbami: Zecharja, syn Jonatána, syna Šemaju, syna Mattanju, syna Mícháju, syna Zakkúra, syna Asáfa; 36 jeho súkmeňovci Šemaja, Azarél, Milalaj, Gilalaj, Máj; Netaneél, Júda a Chanání hrali na hudobných nástrojoch Božieho muža Dávida a zákonník Ezdráš bol pred nimi. 37 Pri Pramennej bráne vystupovali priamo po schodoch mesta Dávidovho pri výstupe na hradby nad domom Dávidovým až po Vodnú bránu na Východe. 38 Druhý ďakovný zbor sa uberal naľavo a ja za ním s polovicou ľudu po múre popri Pecnej veži až k Širokej bráne, 39 ďalej ponad Efrajimskú bránu, Starú bránu, Rybnú bránu, vežu Chananeél a vežu Méá až po Ovčiu bránu a zastal pri bráne väznice. 40 Obe skupiny vďakuvzdávajúcich sa postavili v dome Božom aj so mnou i s polovicou šľachty, 41 i kňazi Eljákím, Maaséja, Minjámín, Michája, Eljóénaj, Zecharja, Chananja s trúbami, 42 i Maaseja, Šemaja, Eleázár, Uzzí, Jóchánán, Malkijja, Élám a Ezer. Speváci sa dali do spevu pod vedením Jizrachju. 43 V ten deň obetovali veľké zábitné obete a radovali sa, lebo Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti sa radovali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko.

Sväté múry. Znie to akosi zvláštne pre moderné uši kresťanov 21. storočia, keď tu čítame, že posväcovali hradby – múry okolo mesta Jeruzalema. Na mnohých miestach na Slovensku sa nám zachovali stredoveké hradby alebo aspoň ich zvyšky. Ak ich máš vo svojom meste, choď sa k nim niekedy postaviť a zamysli sa nad týmto textom Biblie! Čo to pre nich znamenalo, keď tie múry posväcovali? Sväté kamene a malta? Ako môžu byť múry sväté? Čo robí akýkoľvek predmet svätým? Ktorý múr je svätý a ktorý nie je? A čo robí človeka svätým? Si ty svätý/á? Ako rozoznať človeka, ktorý je svätý, od toho, ktorý nie je svätý? Rozdiel je v tom, čomu je človek, predmet, či múr, určený, čomu je odovzdaný, aký má účel a zmysel. Človek oddelený pre službu Bohu je zasvätený Bohu, slúži Božím účelom a svojím životom plní Božie úmysly. Budova oddelená na službu Bohu sa stáva chrámom Božím. Múr, hradba, ktorá slúži, aby ochránila deti Božie, je svätá hradba. „Hrad prepevný je Pán Boh náš!“ Oni si iste veľmi dobre uvedomovali, že „ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik“ (Ž 127,1). To ich však neviedlo k ľahostajnosti a urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby sa obránili. Ako je to s tvojimi duchovnými hradbami?

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás voláš ku svätosti, že si nás chceš oddeliť pre Seba. Odpusť, že sa často nedáme oddeliť od vecí, ktoré pre Teba nemajú hodnotu. Oživuj v nás svedomie a veď Kristovým Duchom, aby sme boli len Tvojimi. Amen.

Pieseň: ES 263

Autor: Milo Velebír

Blahoslavený, kto myslí na bedára. Hospodin ho zachráni v deň nešťastia. Žalm 41,2

Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. Matúš 5,7

1.Timoteovi 6,(3-5)6-11a :: Modlíme sa za: Rimavská Píla (Ri)

Nehemiáš 10,1.29-40

1 Pre to všetko uzavrieme pevnú dohodu a na spečatenej listine sú podpísaní naši hodnostári, naši levíti a naši kňazi

29 Ostatný ľud, kňazi, levíti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci a všetci, ktorí sa oddelili od národov pohanských krajín a pridali sa k Božiemu zákonu, ich ženy, synovia, dcéry, všetci, ktorí boli schopní chápať, 30 pripojili sa k svojim bratom a svojim šľachticom, zaviazali sa kliatbou a prísahou, že budú chodiť v Božom zákone, vydanom prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša, a zachovávať i plniť všetky príkazy Hospodina, nášho Pána, Jeho nariadenia i ustanovenia, 31 že nevydáme svoje dcéry za pohanov v krajine a ich dcéry nebudeme brať pre svojich synov; 32 ak pohania prinesú na predaj svoj tovar alebo akékoľvek obilie v deň sviatočného odpočinku, neprevezmeme to od nich v deň sviatočného odpočinku ani v iný posvätný deň; na siedmy rok sa zriekneme úrod i akéhokoľvek vymáhania dlhov. 33 Ďalej berieme na seba povinnosť dávať za seba ročne tretinu šekela na službu v dome nášho Boha: 34 na predkladané chleby a na ustavičnú pokrmovú obeť, na ustavičnú spaľovanú obeť, na obete v dni sviatočného odpočinku, v novmesiace a vo výročité slávnosti, na posvätné dary, na obete za hriech určené na získanie zmierenia pre Izrael a na všetku prácu v dome nášho Boha. 35 Ďalej my, kňazi, levíti aj ľud určujeme lósom spôsob darovania dreva, ktoré prinesieme každoročne podľa rodín v určený čas do domu nášho Boha, aby horelo na oltári nášho Boha Hospodina, ako je napísané v zákone. 36 Zaväzujeme sa prinášať každoročne prvotiny zo svojho poľa, prvotiny z každého ovocia všetkých stromov do domu Hospodinovho; 37 podobne budeme prinášať do domu nášho Boha, kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha, prvorodené zo svojich synov a zvierat, ako je napísané v zákone, prvorodené zo svojho hovädzieho statku i z oviec; 38 prvotiny zo svojho zamieseného cesta a svoje pozdvihované dávky, prvotiny zo všetkých ovocných stromov, muštu i oleja budeme prinášať kňazom do komôr domu nášho Boha, desiatky zo svojho poľa zase levítom. Levíti vyberú totiž desiatky po všetkých našich vidieckych mestách. 39 Keď levíti vyberajú desiatky, nech je s levítmi aj kňaz, áronovský potomok. Potom levíti zanesú desiatok z desiatkov do domu nášho Boha do skladištných komôr. 40 Do komôr mali totiž Izraelci i levíti prinášať dávky obilia, muštu i oleja. Tam sú nádoby svätyne, službukonajúci kňazi, vrátnici a speváci. Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha.

„Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha“ – aké úžasné predsavzatie! Alebo je to sľub, či prísaha alebo záväzok? Alebo len akási zbožná myšlienka? Nehemiáš, ktorý žil za čias perzského kráľa Artaxerxa, mal tri možnosti: 1. Naďalej slúžiť vo svojej privilegovanej pozícii ako pohárnik mocného kráľa a užívať si všetky privilégiá svojho postavenia a o nič sa nestarať. 2. Mohol ísť do Jeruzalema, žiť tam a denne sa umárať pocitmi viny a neprestajne myslieť na zborený chrám a Jeruzalem. Žiť v ruinách. 3. Alebo sa mohol pokúsiť s tým niečo urobiť a začať budovať. Vybral si tú najmenej pohodlnú cestu. Nezanedbal dom svojho Boha. – – A čo ty? Máš sa dobre? Vidíš ruiny a myslíš a rozprávaš o tom, ako to kedysi bolo v cirkvi lepšie a ako je to dnes zle? Alebo si niečo ochotný aj vykonať – i keby ťa to stálo určité obete a námahu? Apoštol Pavel nám v 1. Liste Korintským 3,16 pripomína, že my všetci (ako zhromaždenie veriacich) sme tým pravým chrámom Božím. My, ako cirkev, zbor, spoločenstvo svätých, sme chrámom, ktorý nemáme zanedbávať. Boh neprebýva v chrámoch ľudskou rukou urobených, ale tam, kde sa dvaja – traja zídu v Jeho mene. Tam je prítomný a oslávený. A toto nemáme zanedbávať. „Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku“ – varuje pisateľ listu Židom (10,25)!

Modlitba: Odpusť, Bože, že málo energie investujeme do rozvoja viery. Napĺňaj nás Duchom Svätým viac a viac. Daj nám túžbu niesť Tvoje Slovo a podporuj nás Tvojimi mocnými skutkami. Amen.

15. nedeľa po Svätej Trojici

Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 1.Petrov 5,7

1.Petrov 5,5b-11

… A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. 7 Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. 8 Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; 9 vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! 10 Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! 11 Jemu moc naveky vekov. Amen.

Byť pokorný. Slová, ktoré narušujú rutinu. Kto by už len chcel byť pokorný? Naopak! Veď drzým ľuďom patrí svet. Vyhráva ten, kto má široké lakte. „Musíš byť asertívny!“ – zaznieva z každého rohu. Za asertivitu mylne skrývame aroganciu, drzosť. Najmladšia generácia o sebe hovorí, že je asertívna. Berie si len to, čo jej patrí. Chýba nám pokora! Veci denného použitia berieme ako samozrejmosť. Drzo pozeráme jeden na druhého, alebo do nebies. Hovoríme: Však to je moje právo… ! Boh mi stanovil nárok… Skutočne? Mnohí z Božích mužov a žien na začiatku svojej duchovnej púte mali podobné postoje. Kým ich Boh nezastavil! Kým ich nevyliečil z arogancie a pýchy. Pyšný človek nič nepotrebuje. Myslí si, že všetko má. Je pre Božie kráľovstvo nepotrebný. Arogantný, pyšný človek túži len po sebe. Nie po spoločenstve, nie po Bohu, nie po zmene. Túži len po svojom prospechu. Byť pokorný je cieľ cesty aj nový začiatok. Pokoru predchádza veľká kríza. Je to koniec jednej cesty a začiatok novej. Boh sa pyšným protiví, pokorných vyvyšuje. Pokorný človek je aj krotký. V gréčtine sú to synonymá. Sám Ježiš hovorí: „Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Božie zásady sú iné, ako tie zo sveta. Opustime aroganciu, objavme pokorné srdce! Vystúpme na cestu s Bohom!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že krotkosť dávaš na prvé miesto. Ďakujeme, že to je cesta od boja ku vzťahom. Odpusť, že často skôr útočíme. Veď nás Kristovým Duchom pokory. Amen.

Pieseň: ES 244

Autor: Daniel Duraj

Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Žalm 10,14

Otec chorého dieťaťa povedal Ježišovi: „Ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Marek 9,22

Matúš 6,25-34 :: 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) :: Lukáš 17,5-6 :: Žalm 119,145-152 :: Modlíme sa za: Turčiansky seniorát

Nehemiáš 8,1-18

1 Vtedy sa zhromaždil všetok ľud do jedného na námestie pred Vodnou bránou a požiadali zákonníka Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona, ktorú Hospodin dal ako príkaz Izraelu. 2 Nato v prvý deň siedmeho mesiaca kňaz Ezdráš priniesol zákon pred zhromaždenie mužov i žien a tých, ktorí boli schopní rozumieť, čo počúvali. 3 Čítal z neho na námestí pred Vodnou bránou od svitania do poludnia pred mužmi aj ženami a tými, ktorí mohli chápať; pozornosť všetkých bola obrátená na knihu zákona. 4 Zákonník Ezdráš stál na drevenom lešení, ktoré na to zhotovili, a vedľa neho po jeho pravici stáli Mattitja, Šema, Anája, Úrija, Chilkija a Maaséja a po ľavici Pedája, Míšáél, Malkija, Chášum, Chašbaddána, Zecharja a Mešullám. 5 Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkého ľudu, lebo bol nad všetkým ľudom; keď ju otvoril, všetok ľud povstal. 6 Ezdráš dobrorečil Hospodinovi, veľkému Bohu, a všetok ľud pozdvihujúc ruky odpovedal: Amen, Amen. Potom sa sklonili a klaňali Hospodinovi tvárou k zemi. 7 Jéšúa, Bání, Šerebja, Jámín, Akkúb, Šabtaj, Hódija, Masséja, Kélíta, Azarja, Józábád, Chánán, Pelája a levíti poúčali ľud o zákone, a ľud stál na svojom mieste. 8 Čítali z knihy Božieho zákona stať za staťou, vysvetľujúc zmysel; tak pochopili, čo sa čítalo. 9 Vtedy kráľovský miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz-zákonník Ezdráš i levíti, ktorí poučovali ľud, povedali všetkému ľudu: Svätý je tento deň nášmu Bohu, Hospodinovi; netrúchlite teda a neplačte! Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. 10 Ďalej im povedal: Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj tým, ktorí nemajú nič pripravené, lebo tento deň je svätý nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vašou silou. 11 Levíti takto upokojovali všetok ľud: Utíšte sa, lebo je svätý tento deň; nebuďte smutní! 12 Vtedy všetok ľud odišiel jesť a piť, poslať podiely a svätiť veľký radostný sviatok, lebo pochopil slová, o ktorých ho poučili. 13 Na druhý deň sa zhromaždili predáci rodín všetkého ľudu, kňazi, levíti k zákonníkovi Ezdrášovi, aby pochopili slová zákona. 14 Našli zapísané v zákone, ktorý Hospodin vydal ako príkaz prostredníctvom Mojžišovým, že Izraelci vo sviatok v siedmom mesiaci majú bývať v stánkoch 15 a že majú rozhlásiť a prevolať vo všetkých mestách i v Jeruzaleme: Vyjdite do hôr, doneste ratolesti z olivy a borovice, ratolesti myrtové, palmové a z iných listnatých stromov na zhotovenie stánkov, ako je napísané. 16 Vtedy ľudia vyšli, doniesli a zhotovili si stánky, každý na svojej streche a na svojich dvoroch, i na nádvorí Božieho domu, i na námestí pri Vodnej bráne a na námestí pri Efrajimskej bráne. 17 Tak si zhotovil stánky celý zbor tých, čo sa vrátili zo zajatia; tak bývali v stánkoch. Od čias Józuu, syna Núnovho, totiž Izraelci tak nerobili po onen deň. Radosť z toho bola veľmi veľká. 18 Ezdráš dennodenne čítal knihy Božieho zákona, od prvého dňa až do posledného. Sedem dní svätili sviatok a na ôsmy deň bolo slávnostné zhromaždenie podľa nariadenia.

Radosť! Dobre vykonaná práca prináša človeku radosť. Je dobré tešiť sa z vecí, ktoré sa podaria a prinášajú úžitok. Radosť napĺňa človeka niečím výnimočným. Vždy, keď sa nám niečo podarí, máme oveľa väčšiu silu a ochotu pustiť sa do nových vecí. Niekedy prehliadneme aj úskalia a problémy spojené s novým projektom, úlohou, výzvou, ktoré stoja pred nami. Nehemiáš s Izraelom nám však ukazujú oveľa dôležitejšiu radosť. Za ich úspechom nie je ich silná vôľa dosiahnuť vytúžený cieľ. Nie je to ani ich obetavosť, húževnatosť, múdrosť, či spoločenstvo – národ. Čo všetko vidíme za svojimi úspechmi my? Koľkokrát ich pripisujeme tomu, akí sme? Kam až dokážeme zájsť vo svojej odhodlanosti… ? Nehemiáš si však uvedomuje, že celá cesta Izraela, od vyvedenia z Egyptského otroctva, až sem, po znovuvybudovanie Božieho mesta Jeruzalem, je len Božia milosť, ktorá sa dokázala vo všetkých časoch. Dokonca aj v odvlečení do Babylónie,

Nehemiáš 6,1-7,3

1 Keď oznámili Sanballatovi, Tóbijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby, a neostali na nich trhliny, ibaže vráta som do tých čias neosadil do brán, 2 Sanballat a Gešem mi poslali odkaz: Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine v údolí Ónó. Oni mi však zamýšľali urobiť niečo zlé. 3 Ale ja som poslal k nim poslov s odkazom: Musím vykonať veľkú prácu, preto tam nemôžem prísť. Dielo by ihneď zastalo, keby som ho prerušil a zišiel k vám. 4 Potom ku mne poslali podobným spôsobom štyri razy, ale ja som im podobne odpovedal. 5 Potom ešte Sanballat poslal ku mne podobne po piaty raz svojho sluhu. Ten mal v ruke otvorený list, 6 v ktorom bolo napísané: Počuť medzi národmi – aj Gašmu to tvrdí – že sa ty a Židia zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby, ty sa staneš ich kráľom, a podobné veci. 7 Ba aj prorokov si si vraj postavil, aby prevolávali o tebe v Jeruzaleme: V Judsku je kráľ! Takú zvesť môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu! 8 Nato som poslal odkaz: Nestalo sa nič také, ako ty tvrdíš. Sám od seba si to vymyslel. 9 Oni všetci nás chceli totiž zastrašiť. Vraj: Ochabnú im ruky v diele a neuskutoční sa. Teraz som si však posilnil ruky. 10 Keď som vošiel do domu Šemaju, syna Delajovho a vnuka Mehétabélovho, ktorý bol práve oddelený pre nečistotu, povedal mi: Poďme spolu do Božieho domu, do vnútra chrámu a zavrime jeho dvere, lebo ťa prídu zavraždiť; v noci ťa prídu zavraždiť. 11 Ja som však odvetil: Či muž, ako som ja, môže utiecť? A ako by mohol niekto mne podobný vojsť do chrámu a ostať nažive? Nevojdem!

12 Zbadal som, že Boh ho neposlal, ale preto vyslovil o mne proroctvo, lebo ho najal Tóbija a Sanballat. 13 Na to bol najatý, aby som dostal strach, aby som to urobil, a tak sa prehrešil. Bolo by im to poslúžilo k šíreniu zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť. 14 Bože môj, pamätaj na Tóbiju a Sanballata pre tieto ich skutky, aj na prorokyňu Nóadju i na ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali. 15 Tak boli za päťdesiatdva dní dohotovené hradby dvadsiateho piateho élúla. 16 Keď to počuli všetci naši nepriatelia, báli sa všetci pohania, ktorí žili okolo nás, veľmi upadli vo vlastných očiach a museli uznať, že to dielo sa uskutočnilo pomocou nášho Boha. 17 V tých dňoch židovskí šľachtici napísali mnoho listov a odosielali ich Tóbijovi; Tóbijove zase dochádzali im. 18 Lebo mnohí v Judsku boli s ním spojení prísahou; bol zaťom Šechanju, syna Árachovho, a jeho syn Jóchánán si vzal dcéru Mešulláma, syna Berechjovho. 19 Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu; Tóbija posielal listy, aby ma zastrašoval.

7:1 Keď boli hradby vystavené, dal som osadiť vráta a určení boli vrátnici, speváci a levíti. 2 Velením nad Jeruzalemom som poveril svojho brata Chanáního a veliteľa hradu Chananju, lebo bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní. 3 Prikázal som im: Nech neotvárajú brány Jeruzalema, kým slnko nezačne hriať; a nech stráže zatvárajú vráta, kým tam ešte stoja, a vy ich zamknite. Z obyvateľov Jeruzalema postav stráže, jedných na strážne stanovište, druhých pred vlastný dom.

Moc strachu! Skúsme dnes premýšľať nad Nehemiášovým úspechom. V posledných veršoch sme čítali, že sa mu podarilo dostavať hradby. Čo ho priviedlo až sem – do víťazného konca? Veď prvé verše z dnešného textu hovoria o úkladoch, ktoré sa snažili proti nemu robiť Samballat a jeho spojenci. Čítali sme, ako sa ho snažili vylákať z mesta, či do chrámu, aby mu mohli siahnuť na život. Myslím si, že jednou z najúčinnejších zbraní diabla je strach. Práve pri Nehemiášovi môžeme vidieť, s čím všetkým musel bojovať, aby sa strach nedostal do jeho srdca. Vo svojom srdci mal vzácne poznanie. Ak strach naplní jeho srdce, rýchlo opustí Hospodinovu cestu. Zrejme toto poznanie pomohlo Nehemiášovi prekonať úklady nepriateľov. Ak prežívame strach, vnímame neistotu. Pochybujeme o každom svojom kroku a nič z toho, čo je pred nami,

Nehemiáš 5,1-19

1 Zrazu sa strhlo veľké bedákanie ľudu a žien proti vlastným židovským súkmeňovcom. 2 Niektorí hovorili: Svojich synov a svoje dcéry dávame do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a ostali nažive. 3 Niektorí hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohy, aby sme dostali obilie v tomto hlade. 4 Boli aj takí, ktorí hovorili: Na svoje polia a vinice sme si požičali peniaze na daň kráľovi. 5 Naše telá sú predsa také ako telá našich súkmeňovcov a naši synovia sú ako ich synovia. A hľa, my musíme ujarmovať svojich synov a svoje dcéry ako otrokov – a niektoré z našich dcér sú už aj ujarmené, a my sme bezmocní, keďže naše polia a vinice patria iným. 6 Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom. 7 Keď som pouvažoval o tom sám v sebe, vzal som na zodpovednosť šľachticov a predákov a povedal som im: Vy úžerníčite každý na úkor svojho brata. Nato som usporiadal proti nim veľké zhromaždenie 8 a povedal som im: My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko to od nás záviselo, vy však sami predávate svojich bratov, takže sa sami musia predávať nám. Nato umĺkli a nenašli slova. 9 Ďalej som povedal: Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi? 10 Ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze i obilie. Odpusťme im tento dlh! 11 Vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, aj úroky z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali. 12 Nato odvetili: Vrátime, a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako hovoríš. Vtedy som zavolal kňazov a zaprisahal som ich, že budú podľa toho konať. 13 Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: Nech tak Boh vytrasie z domu i majetku každého jednotlivca, ktorý by nedodržal toto slovo, a nech bude takto vytrasený a prázdny. Nato celý zbor prisvedčil: Amen! Potom oslavovali Hospodina. A ľud robil, ako sľúbil. 14 Odo dňa, ako ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, to jest za dvanásť rokov, od dvadsiateho až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, ani ja ani moji bratia sme nejedli miestodržiteľský chlieb. 15 Predošlí miestodržitelia, ktorí boli predo mnou, zaťažovali ľud a brali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šekelov striebra; aj ich sluhovia využívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. 16 Ba chytil som sa i do práce na hradbách, hoci sme nezískali pole, a všetci moji služobníci boli tam zhromaždení pri práci; 17 ba pri mojom stole jedávalo asi stopäťdesiat popredných Židov, aj tí, ktorí prichádzali k nám spomedzi pohanov žijúcich okolo nás. 18 To, čo sa pripravovalo na jeden deň: jeden vôl, šesť vybraných oviec a hydina, to bolo pripravované na moje trovy; k tomu každých desať dní hodne rozličného vína, no jednako som si miestodržiteľský dôchodok nenárokoval, lebo robota zaťažovala tento ľud. 19 Pamätaj, Bože môj, k môjmu dobru na všetko, čo som vykonal pre tento ľud.

Iný pohľad! Je úžasné, ako dokázal Nehemiáš zmobilizovať ľud Izraela. Ľud pracoval deň a noc na hradbách. Opustili svoje polia a statky, aby znovu vybudovali mesto Božie. Práca napredovala veľmi dobre. A predsa nebolo všetko také ideálne, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Bol čas, keď ľud musel jednou rukou držať zbraň a druhou budovať. Nedá sa však súčasne bojovať na dvoch frontoch. To je stará pravda, na ktorú by sme nemali zabúdať. Ľud, ktorý pracoval na hradbách, sa nemohol postarať o hospodárstvo, živobytie a ochranu otvoreného mesta. Jedine Nehemiáš videl veci inak. Bolo to preto, že sa vo všetkom nechal viesť Hospodinom. – – Kto vedie naše premýšľanie? Kto usmerňuje naše kroky? Pozeráme sa na svoj život a život okolo nás pohľadom Pána Ježiša? Len On môže spôsobiť, že veci, situácie a najmä ľudí vidíme Božími očami. Len Božím pohľadom mohol Nehemiáš vidieť nespravodlivosť a biedu budujúceho ľudu a postaviť sa na jeho stranu. Bez Božieho pohľadu budeme vidieť všetko sebecky.