Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Hebrejom 9,1-15

1 Aj prvá zmluva mala síce určité bohoslužobné predpisy aj svätyňu na zemi. 2 Zriadili totiž prvý stánok: v ňom bol svietnik a stôl s posvätnými chlebmi; to sa volá svätyňa. 3 A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých: 4 tu je zlatý kadidlový oltár, truhla zmluvy celá obložená zlatom, v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy; 5 nad ňou cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu. O tom však netreba teraz hovoriť podrobne. 6 Odkedy je to tak zariadené, do prvého stánku opätovne vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu; 7 do druhého však len raz do roka (vchádza) sám veľkňaz, ale nie bez krvi, ktorú prináša za seba a za nevedomosti ľudu. 8 Týmto naznačuje Duch Svätý, že cesta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjavná, kým stojí prvý stánok, 9 ktorý je obrazom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré nemôžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uctieva Boha, 10 a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy. 11 Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12 ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. 13 Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote: 14 o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu. 15 Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva.

Byť v Božej prítomnosti. Máte miesto, kde cítite a vnímate prítomnosť Pána Boha intenzívnejšie? Pre niekoho je to možno kostol, pre iného príroda. Ak však veríme, že Pán Boh je všadeprítomný a všemohúci, potom nemôžeme povedať, že tu, na tomto mieste cítim Božiu prítomnosť viac, než inde. Takéto miesto Božej prítomnosti predstavoval pre putujúci izraelský národ svätostánok. Bol rozdelený na dve časti: vonkajšiu – svätyňu, kde opakovane vchádzali kňazi vykonávať bohoslužbu a vnútornú – svätyňu svätých, o ktorej sme hovorili aj včera. Svätostánok, ako miesto prítomnosti Boha, však mal viaceré nedokonalosti: bol postavený ľuďmi a kňaz, resp. veľkňaz doň mohol vstúpiť len s krvou zvieraťa. A práve na tomto mieste vyzdvihuje autor listu Židom Ježiša Krista, ako Toho, ktorý so Svojou vlastnou krvou – vyliatou na kríži – vstúpil do tej najsamotnejšej prítomnosti Boha. Preto odovzdať s vierou svoj život Ježišovi – znamená byť v Božej prítomnosti. A byť v Božej prítomnosti je to najväčšie požehnanie, aké môžeš v živote mať.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že môžeme byť v Tvojej prítomnosti. Ďakujeme, že si za to sám zaplatil v Kristovi. Odpusť, že sa z toho málo radujeme a málo to mení náš život. Daj, nech v nás umrie všetko zlé a narodí sa Tvoje dobro. Amen.

Pieseň: ES 451

Autor: Tomáš Lipovský

Boh povedal: V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.“ 1.Mojžišova 3,19

On odstránil smrť a svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. 2.Timoteovi 1,10

Jakub 1,1-6(7-11)12-13 :: Modlíme sa za: Senec (Ba)

Hebrejom 8,1-13

1 Z povedaného je hlavné toto: máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil na pravici trónu Velebnosti na nebesiach 2 ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý rozložil Pán, a nie človek. 3 Veď každý veľkňaz je na to ustanovený, aby prinášal dary a obete; preto aj On musí mať niečo, čo by priniesol. 4 Lebo keby bol na zemi, nebol by vôbec kňazom, veď tu sú tí, čo prinášajú dary podľa zákona, 5 keď konajú bohoslužbu v tom, čo je obrazom a tieňom nebeských vecí, ako to bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: Hľaď – povedal mu totiž (Boh) – aby si vyhotovil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. 6 Teraz však dostal o to dôstojnejšiu službu, o čo lepšia je zmluva, ktorej stal sa prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími zasľúbeniami. 7 Keby totiž oná prvá (zmluva) bola bývala bez chyby, nebolo by treba hľadať miesto druhej. 8 Ale Boh ich karhá: Ajhľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem novú zmluvu s domom Izraelovým a s domom Júdovým; 9 nie podľa onej zmluvy, čo som uzavrel s ich otcami toho dňa, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta; pretože oni nezotrvali pri mojej zmluve, aj ja som ich opustil, hovorí Pán. 10 Toto je však zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do mysle a vpíšem im ich do srdca a ja im budem Bohom, a oni mi budú ľudom. 11 A nik nebude poučovať blížneho, ani brat brata, a nebudú hovoriť: Poznaj Pána! lebo ma budú poznať všetci od malého po veľkého 12 a budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy viacej nepomyslím. 13 Keď však hovorí o novej zmluve, vyhlasuje prvú za zastaranú; a čo je zastarané a prežilo sa, je blízke zániku.

Čo nám priniesol Ježiš? Jednou z najdôležitejších úloh veľkňaza v biblických dobách bolo prinášanie obetí. Veľkňaz ako jediný mohol raz v roku vstúpiť do chrámovej svätyne svätých, kde priniesol obeť za hriechy celého izraelského národa. Pre židov to bol (a dodnes je) jeden z najdôležitejších dní v roku. Prinášanie obetí bolo úlohou židovských veľkňazov. A čo hovorí pisateľ tejto knihy o Veľkňazovi – Ježišovi Kristovi?… „Preto aj On musí mať niečo, čo by priniesol“. Čo nám, teda, priniesol Ježiš? Čo priniesol Ježiš do tvojho života? Skúsme si túto otázku klásť počas tohto dňa a vážne nad ňou rozmýšľať. Čo mi priniesol/prináša život s Pánom Ježišom? Schopnosť odpúšťať? Milovať aj svojho nepriateľa? Mať úsmev na tvári aj v ťažkostiach? Prežívať pokoj aj počas nepokoja? Hľadieť do budúcnosti s nádejou? Myslieť viac na svojich blízkych, ako na seba? Milý priateľu, toto všetko, ale aj omnoho viac ti môže priniesť život s Jediným a Pravým Veľkňazom – Ježišom Kristom. To najcennejšie, čo nám priniesol, je zmierenie s Pánom Bohom a večný život s Ním. Ponúka ho všetkým. Nikoho neobišiel. Ani teba. Neobíď Ho preto ani ty! Ani dnes! Ani zajtra! Ani po zvyšok svojho života! Prines Mu aj dnes svoje srdce!

Modlitba: Ďakujem, Pane Ježišu, že si nám priniesol mnohé veci do života. Odpusť, že ich často neprijímame, ale žijeme podľa žiadostí tela. Posilni nás na vnútornom človeku a veď Svojím Duchom. Amen.

Pieseň: ES 448

Autor: Tomáš Lipovský

Kým som nebol pokorený, blúdil som; teraz však zachovávam tvoju reč. Žalm 119,67

Zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. 2.Korintským 7,10

Hebrejom 11,1-7(8-10) :: Modlíme sa za: Sazdice (Ho)

17. nedeľa po Svätej Trojici

A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.       1.Jánov 5,4c

Rimanom 10,9-17(18)

9 Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; 10 lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. 11 Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený. 12 Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. 13 Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. 14 Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15 A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci! 16 Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? 17 Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. (18 Spytujem sa však: Či nepočuli? Ale áno: Po celej zemi rozišiel sa ich hlas a až do končín sveta ich reč.)

Vďaka Bohu za tých, ktorí zvestujú evanjelium! Aké je to jednoduché! Srdcom uver, ústami vyznávaj Pána Ježiša a dosiahneš to, o čom hovorí náboženstvo: spásu a večný život. Je to jednoduché, a predsa… Aká dlhá cesta k tým jednoduchým pravdám niekedy vedie! – – Len tá viera v Ježiša… Ako dlho niekedy trvá, kým prenikne do srdca. Ako namáhavo si Duch Boží hľadá správnu pôdu v srdci, kde je všeličo možné, a najmä pevne zakorenený hriech. – – Alebo vyznávanie… Ako dlho niekedy trvá od chvíle, čo viera vstúpi do srdca, po rozhodnutie vyznávať, slúžiť, ísť a konať to, čo Kristus káže – tak, ako to robili Jeho učeníci. Ako často je viera bez akejkoľvek vonkajšej podoby?! Je v srdci, no nie je v živote. – – A preto je potrebné, aby evanjelium Kristovo mocne znelo. Aby sme ho hlásali všetkými možnými prostriedkami. Je potrebné, aby sme sa povzbudzovali hymnami, duchovnými piesňami a žalmami. Je veľmi potrebné, aby sme išli a hlásali. A tak je dôležitý každý, kto to robí a kto vo svojom poslaní – vo svojej úlohe od Pána – našiel službu evanjelia. Modlime sa dnes za všetkých, ktorí zvestujú evanjelium! Aby bol Duch Boží pri nich a s nimi! A aby im dal slová, ktoré vieru v srdci vzbudia a privedú ľudí k vyznaniu! Vďaka Bohu za všetkých, ktorí zvestujú evanjelium! Aby mnohí uverili a vyznávali!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Evanjelium. Ďakujeme, že nás vysielaš, aby sme ho žili a šírili. Odpusť, že to málo robíme a málo sa staráme o tých, čo nesú Tvoju dobrú zvesť. Posilňuj nás Tvojím Duchom a premieňaj, nech sa aj skrze nás deje Tvoje dobro. Prosíme podporuj každého, čo hlása Tvoje Slovo. Amen.

Pieseň: ES 585

Autor: Ján Ruman

Hospodin dáva slepým zrak. Žalm 146,8

Aby vám Boh osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými. Efezanom 1,18

Matúš 15,21-28 :: Izaiáš 49,1-6 :: Žalm 25 :: Modlíme sa za: Väzenskú misiu

Hebrejom 7,11-28

11 Keby bola bývala možná dokonalosť prostredníctvom levítskeho kňazstva – veď skrze kňazstvo dostal ľud zákon – či by bolo bývalo treba ustanoviť iného kňaza na spôsob Melchisedeka, a nebolo by stačilo pomenovať ho na spôsob Árona? 12 Lebo keď sa zmení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj zákon. 13 Veď Ten, o ktorom sa tu hovorí, patril k inému kmeňu, z ktorého nikto nemal dočinenia s oltárom. 14 Veď je všeobecne známe, že náš Pán pochádzal z Júdu – kmeňa, ktorému Mojžiš nehovoril nič o kňazoch. 15 A potom ešte omnoho zrejmejšie je to tým, že povstal iný kňaz, podobný Melchisedekovi, 16 ktorý sa ním nestal mocou nejakého zákona o telesnom pôvode, ale mocou neporušiteľného života. 17 Veď tak znie svedectvo o Ňom: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. 18 Týmto sa ruší predošlé prikázanie ako slabé a neužitočné – 19 veď zákon nič neurobil dokonalým – ale prišla lepšia nádej, ktorou sa približujeme k Bohu. 20 A to sa nestalo bez prísahy – totiž tamtí stali sa kňazmi bez prísahy, 21 ale On s prísahou Toho, ktorý mu povedal: Prisahal Pán, a neoľutuje to: Ty si kňaz naveky – 22 natoľko sa Ježiš stal zárukou lepšej zmluvy. 23 Zatiaľ z tamtých stávali sa kňazmi mnohí, lebo im smrť prekazila zostať: 24 On však, pretože zostáva naveky, zastáva kňazský úrad, ktorý neprechádza na iného. 25 Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich. 26 Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá, 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval. 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí poddaných slabosti; ale slovo prísahy, ktorá odznela po zákone, ustanovuje Syna, ktorý prešiel do večnej dokonalosti.

Náš nový Veľkňaz. Židia poznali dejiny svojho ľudu. Poznali Zákon a jeho ustanovenia. Bol im veľmi dobre známy príbeh stretnutia Abraháma s Melchisedekom, kráľom Sálema a kňazom najvyššieho Boha. Melchisedek, ako nám ho opisuje Písmo, bol ten, na koho nadväzoval kňazský systém v Starom Zákone, bol „vzorovým“ dokonalým kňazom, predobrazom Pána Ježiša Krista. Podľa ustanovení Zákona sa úrad veľkňaza prenášal medzi kňazmi, ktorí boli z rodu Léviho. Boli to teda kňazi z ľudí, ktorých Pán Boh Zákonom ustanovoval do úradu. Takto ustanovené kňazstvo bolo však nedokonalé, limitované človečinou. Preto, keď sa naplnil čas, ustanovil Hospodin dokonalého Veľkňaza, Svojho Syna, Pána Ježiša Krista. Začali sa úplne nové veci, nový spôsob zbožnosti. Ježiš sa stal dokonalým Veľkňazom bez hriechu, ktorý nepotreboval prinášať obete na vlastné očistenie, ale mohol priniesť jedinú, dokonalú obeť za všetkých ľudí. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“ (J 3,16). Tak sa stal garanciou našej spásy. Ak boli dovtedy potrebné prísahy, On sa stal Božím zasľúbením, prísahou nášho spasenia.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty si jediný kňaz, ktorého kňazstvo ostáva naveky a neprenáša sa na iného. Ďakujeme, lebo len Ty si dokonalý a dobrý. Odpusť, že sa tak málo sústreďujeme na Teba. Pripomínaj sa nám a meň nás, nech Ťa viac a viac poznávame, milujeme a poslúchame. Amen.

Pieseň: ES 149

Autor: Blanka a Ján Kostelní

Nechoďte za cudzími bohmi, aby ste im slúžili a klaňali sa im, nedráždite ma výtvorom svojich rúk. Jeremiáš 25,6

Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. Skutky apoštolov 17,24-25

Rimanom 4,18-25 :: Modlíme sa za:

Hebrejom 7,1-10

1 Tento Melchisedek totiž, kráľ Sálema a kňaz najvyššieho Boha, išiel Abrahámovi naproti, keď sa vracal z vojny, v ktorej porazil kráľov, a požehnal ho; 2 Abrahám mu dal desiatky zo všetkého. Jeho meno v našej reči znamená najprv: kráľ spravodlivosti a potom aj: kráľ Sálema, to jest: kráľ pokoja. 3 Nemá otca, nemá matku, nemá rodokmeň, jeho dni sú bez počiatku, jeho život bez konca; podobný je Synovi Božiemu a zostáva kňazom navždy. 4 Dobre pozorujte teda, aký veľký je to človek, keď mu sám patriarcha Abrahám dal desiatok najcennejšieho z koristi. 5 Aj synovia Léviho, ktorí zastávajú kňazský úrad, majú poverenie vyberať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci títo pochádzajú z bedier Abrahámových. 6 On však, hoci nebol z ich rodu, vybral desiatok od Abraháma a požehnal tomu, ktorý mal zasľúbenie. 7 A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. 8 A potom: tu smrteľní ľudia prijímajú desiatky, tam však niekto, o ktorom je dosvedčené, že žije. 9 A aby som tak povedal: aj sám Lévi, ktorý prijíma desiatky, odovzdal desiatky skrze Abraháma, 10 veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel naproti.

Duchovné a hmotné. Abrahám tomu rozumel. Vyšiel oproti Božiemu služobníkovi, prostredníctvom ktorého Pán Boh napĺňa Svoje zámery. Abrahám, uvedomujúc si túto skutočnosť, s pokorou predstupuje pred Melchisedeka – nielen ako politického spojenca, ale aj ako kňaza Najvyššieho Boha. Odovzdáva mu dobrovoľný desiatok. Urobil to, ako akt úcty a pokory pred Najvyššou autoritou, Najvyšším Bohom a Jeho kňazom. Duchovné a hmotné vzájomne súvisí. – – Dnes sme svedkami polemík o opodstatnenosti, či neopodstatnenosti desiatku. Ofery a dary v niektorých našich cirkevných zboroch nepokrývajú ani existenčné náklady. Cirkev Pánova žije v materiálnom svete, nemá však žiť jeho materiálnymi hodnotami. Potrebuje však materiálnu stránku života akceptovať a správnym spôsobom s ňou narábať. Tak aj dnes pri svojich každodenných životných bojoch môžeme predstupovať pred Najvyššiu autoritu, Hospodina, so svojimi desiatkami, ktoré nestanovuje nijaký zákon, ale osobný vzťah k Bohu. Podporujeme Božie, duchovné dielo, víťazné dielo Vykúpenia, ktoré pre nás vykonal Pán Ježiš Kristus. Tento príbeh nám pomáha vidieť v Melchisedekovi predobraz Pána Ježiša ako Veľkňaza, ktorému smieme prinášať svoje životy.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty si tým kráľom, kňazom a prorokom. Ďakujeme, že si taký dobrý, že sa Ti oplatí zveriť aj peniaze, aj celé životy. Odpusť, že Ti dávame málo. Veď nás, ako jednotlivcov, aj celé zbory, aby sme dávali na to, čo je Tebe milé. Amen.

Pieseň: ES 553

Autor: Blanka a Ján Kostelní

Nádej spravodlivých vyvoláva radosť. Príslovia 10,28

Aby ste napodobňovali tých, čo sú pre vieru a trpezlivosť dedičmi prisľúbení. Hebrejom 6,12

Zjavenie Jána 2,8-11 :: Modlíme sa za: Sabinov (Šz)

Hebrejom 6,9-20

9 Ale čo sa vás týka, milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení o lepšom, totiž, že dosiahnete vykúpenie. 10 Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete. 11 Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, 12 aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení. 13 Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba 14 takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím. 15 A tak čakal (Abrahám) trpezlivo a dosiahol zasľúbenie. 16 Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha. 17 Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou, 18 aby v dvoch nezmeniteľných výkonoch, ktorými Boh nemôže klamať, mali sme pevné povzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej. 19 Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu, 20 kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka.

Aby sme nezleniveli. Dielo spásy, ktoré Pán Boh pre nás vykonal v Pánovi Ježišovi Kristovi na golgotskom kríži je neodplatným dielom Božej milosti. Kto túto milosť prijal a môže vyznať, že prijal odpustenie svojich hriechov, zároveň prijal aj povolanie do Pánovej služby. Autor tohto listu vyzdvihuje službu kresťanov, ktorí správne pochopili svoje poslanie. Kresťanská služba je nezištná a nevynútená. Pramení z viery v Pána Ježiša Krista, z Jeho odpúšťajúcej milosti. Za službu Pánovi cez službu bratom a sestrám, ľuďom v núdzi, ich obetavosť, ich očakáva odmena. V službe a vernosti treba vytrvať, pretože verná služba potvrdzuje ich vieru. Pán Boh dáva Svojim verným zasľúbenia milosti a my sme sa stali dedičmi týchto zasľúbení, počnúc Abrahámom. Bolo nám to potvrdené vykupiteľským dielom Pána Ježiša Krista na kríži. Buďme preto verní v skutkoch praktickej služby a vo viere Pánovi!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že dávaš Ducha Kristovho, ktorý vedie aj k odpusteniu, aj k radostnej službe. Odpusť, že sa jej často vyhýbame. Nekonáme, čo Ty chceš, ale čo sme si vymysleli, alebo prijali od ľudí, ktorí Ťa neposlúchali. Oživuj naše svedomie a očisťuj ho, aby sme jasne rozlíšili Tvoju vôľu a veď nás, aby sme ju plnili. Amen.

Pieseň: ES 647

Autor: Blanka a Ján Kostelní

Potom uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a svojvoľníkom, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto mu neslúži. Malachiáš 3,18

Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. Galaťanom 6,9

Filipanom 1,19-26 :: Modlíme sa za: Rykynčice (Ho)

Hebrejom 5,11-6,8

11 O tom by sme mali čo povedať, a to také, čo je ťažko vysvetliť, keďže ste zleniveli počúvať. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm. 13 Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. 14 Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.

6, 1 Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha, 2 učení o krstoch, o kladení rúk, o zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to, ak Boh dovolí, aj vykonáme. 4 Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého 5 a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, 6 a potom predsa odpadli – aby tí boli znova privedení k pokániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vystavujú Ho posmechu. 7 Veď zem, ktorá vpíja dážď, často na ňu padajúci, a plodí užitočnú bylinu tým, pre ktorých býva obrábaná, dostáva požehnanie od Boha; 8 ale tá, čo donáša tŕnie a bodľačie, je neúrodná, blízka kliatbe a jej konečným určením je, aby bola spálená.

To je výzva. – – Keď sa narodí dieťa, potrebuje rásť, mať dobrú a láskavú starostlivosť, ochranu, vyučovanie a vedenie. Postupne sa z neho stáva dospelý, samostatne mysliaci jedinec so schopnosťou rozhodovať sa. Tak by to malo byť, no žiaľ, nie vždy je to realita. Podobne je to aj so zrodom kresťanského života. Keď človek odovzdá svoj život Bohu, je ako dieťa, ktoré nepozná prostredie ani zásady. Potrebuje byť primerane kŕmené a postupne silnieť, aby bolo schopné prijať tvrdý, výdatný pokrm. No ani tu to vždy neplatí. Aj v našom kresťanskom živote potrebujeme napredovať, a nie stagnovať. Praxou a cvičením musíme trénovať svoje svedomie, myseľ a telo v rozlišovaní správneho od nesprávneho, návykmi si vycvičiť zmysly tak, aby boli schopné odlišovať dobré od zlého. Čítanie Božieho slova, modlitba, spoločenstvo s bratmi a sestrami, služba rozličnými darmi, ktoré sme dostali od Boha – to všetko sú prostriedky k tomu, aby sme boli schopní prinášať dobré ovocie. Sú to základné pravdy, ktoré by mali poznať všetci kresťania – to je „mlieko“. Potrebujeme rásť v kresťanskom živote, byť schopní prijímať tvrdý pokrm, a tak byť pripravení na vyučovanie mladších vo viere. Aby sme boli dobrou pôdou, ktorá dostane požehnanie, a nie tou, ktorá bude spálená. – – Napreduj, a buď užitočný! To je výzva!

Modlitba: Odpusť, Bože, že nie vždy duchovne rastieme a niekedy dokonca upadáme. Odpusť, že podceňujeme Tvoje Slovo a Tvojho Ducha v bežnom živote. Daj nám túžbu poznávať Ťa viac a viac. Oživuj nášho ducha a posilňuj ho. Amen.

Pieseň: ES 455

Autor: Ľubica Vařáková

Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Izaiáš 40,1

Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Lukáš 9,11

Skutky apoštolov 9,36-42 :: Modlíme sa za: Ružomberok (Lo)

Hebrejom 4,14-5,10

14 Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania. 15 Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. 16 Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.

5, 1 Každý veľkňaz, ktorý je spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí vo veciach Božích: prinášať dary a obete za hriechy. 2 Je schopný spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, lebo aj sám podlieha slabostiam; 3 preto je povinný prinášať obeť za hriechy aj za ľud, aj za seba. 4 A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona. 5 Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes. 6 Ako aj inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. 7 V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8 Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. 9 A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, 10 keď Ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka.

Nenahraditeľná pomoc. Každý z nás prežíva chvíle, keď potrebuje niekoho, kto by mu bol oporou. Niekedy sme dokonca nútení vyhľadať odbornú pomoc, napríklad lekársku, psychologickú, či právnickú. Inokedy stačí len môcť sa vyrozprávať, cítiť podporu blízkeho človeka alebo povzbudenie. Aj v duchovnej oblasti prežívame podobné chvíle a potreby. V niečom sa vieme zorientovať sami, iné si vieme naštudovať, no v tých najzákladnejších a zároveň najdôležitejších otázkach si sami poradiť nevieme. Nemôžeme si sami odpustiť to, čo môže odpustiť len Boh. Nedokážeme byť takí dobrí, aby sme sa mohli spoľahnúť na svoje zásluhy a dobré skutky a žiť vo vedomí, že nám to stačí na to, aby sme raz pred Bohom obstáli. Tu platí nekompromisné: „Odmenou za hriech je smrť“. No stále je tu aj čas milosti, a tak platia tiež slová:„… ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi“ (R 6,23). On je ten, kto zaplatil za naše zlyhania. On je Veľkňaz prinášajúci obeť za nás. K Nemu môžeme kedykoľvek prísť a nevyhodí nás. „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas“. Aj dnes.

Modlitba: Ďakujeme, Pane, Ježišu, že si pomocou v najdôležitejšej veci. Odpusť, že zabúdame, aká je dôležitá. Pripomínaj sa nám, aby sme ostali na ceste Večnosti. Amen.

Pieseň: ES 491

Autor: Radomír Vařák

Bohom sa chválime deň čo deň a tvoje meno budeme chváliť naveky. Žalm 44,9

Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. 1.Tesaloničanom 5,16-17

Izaiáš 38,9-20 :: Modlíme sa za: Rožňavské Bystré (Ge)

Hebrejom 4,1-13

1 Keďže teda platí ešte zasľúbenie, že vojdeme do Jeho odpočinku, bojme sa, aby nevysvitlo, že niekto z vás zaostal. 2 Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. 3 Lebo do odpočinku vchádzame my, veriaci, ako aj hovorí: Preto som prisahal v hneve: nevojdú do môjho odpočinku; hoci so stvorením sveta skončilo sa dielo. 4 Veď hovorí voľakde o siedmom dni takto: A odpočinul si Boh na siedmy deň od všetkých prác; 5 a tu zase: Nevojdú do môjho odpočinku. 6 Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, ale tí, ktorým sa skôr zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, 7 určuje znovu istý deň: (nové) dnes – tým, že po dlhom čase hovorí ústami Dávida, ako sme už povedali: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia. 8 Lebo keby ich už Józua bol doviedol do odpočinku, tak by Boh nebol hovoril o inom, neskoršom dni. 9 Zostáva teda odpočinok ľudu Božiemu. 10 Lebo každý, kto vošiel do Jeho odpočinku, odpočinul si od svojej práce tak ako Boh od svojej. 11 Snažme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. 12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Spočinutie v Bohu. Sme pútnikmi, ktorí dostali rôzny čas na to, aby hľadali a našli zmysel svojho bytia. Putujeme a pýtame sa na cestu a jej cieľ. Na tej ceste bývame unavení, vyčerpaní a túžime po odpočinutí. Hľadáme ho v rôznych veciach. Veľakrát sa zdá, že ho už máme na dosah, no zrazu sa rozplynie ako hmla. Ako Izraeliti, ktorí mali na dosah zasľúbenú krajinu, ale pre nedostatok dôvery zostali na niekoľko generácii pred jej bránami. – – Podobne je na tom aj človek bez Krista v srdci. Cíti, že je tam nejaká prázdnota, že ten pocit spočinutia ešte neprišiel, že ešte stále blúdi púšťou bez smeru a cieľa. No vytúžený pokoj, odpočinutie existuje. Dáva ho Pán Ježiš Kristus. A to každému, kto sa k Nemu obráti, kto zloží svoj život do Jeho rúk a žije pod Jeho vedením. Toto odpočinutie je trvalé a pravé, lebo ho nespôsobuje pohodlné kreslo alebo posteľ, ale živý a mocný Boh. Spočíva v tom, že všetko smieme zložiť k Jeho nohám. Že sa môžeme posilňovať Jeho slovom, ktoré ako meč rozdeľuje dobré od zlého, že v modlitbách môžeme čerpať novú silu, že v Ňom má náš život zmysel a cieľ, že v Ňom i smrť nám je životom. – – Odpočívaj preto pri Jeho nohách čo najčastejšie, aby tvojou silou a záchranou bol Hospodin!

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že môžeme odpočívať pri Tvojich nohách, aby sme posilnení konali Tvoju vôľu pod Tvojím vedením a v Tvojej sile. Odpusť, že niekedy hľadáme všetko v sebe a vo veciach. Uzdravuj nás na duchu. Amen.

Pieseň: ES 518

Autor: Radomír Vařák

Neumriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Hospodina. Žalm 118,17

Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Galaťanom 2,20

Rimanom 6,18-23 :: Modlíme sa za: Rožňava (Ge)

16. nedeľa po Svätej Trojici

On odstránil smrť a svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. 2.Timoteovi 1,10b

2.Timoteovi 1,7-10

7 Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. 8 Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium. 9 On nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi, 10 a teraz sa stala známou v zjavení nášho Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť.

Hanbiť sa za Krista. Jeden z našich presbyterov raz spomínal: „Keď sme v dobách totality zistili, že sa nám rozpadáva chrám, zvolali sme schôdzu. Každý z našich bratov a sestier povedal svoje pripomienky. Nazreli sme do kostolnej „kasičky“ a vzdychli. Pozreli sme sa na seba, vysúkali si rukávy. No a … nastal problém. Vôľa opravovať je jedna vec. Mať zvolenie komunistických kádrov – druhá. A mať na to – tretia. Nedalo mi a rozhodol som sa konať! Nehanbiť sa a konať. Zrazu som zistil, že dvere máme oveľa viac otvorené, ako sme dúfali. Bez akýchkoľvek problémov sme získali potrebné povolenia, materiál, a dokonca sa našli aj možnosti. Chrám sa nám podarilo opraviť viac, ako sme pôvodne očakávali. Len sme sa nemohli hanbiť, ale dôverovať Bohu.“ Za Krista a za Jeho postoje sa často hanbíme. Svet o nich hovorí, že sú nemoderné, zastarané, naivné. Keď sa však objaví problém, ktorý svet nevie zdolať, zrazu „toho nemoderného Krista“ aj s tými „Jeho názormi“ hľadá. – – Nám, veriacim ľuďom, sa niekedy zdá, že ťaháme za kratší koniec. Napriek tomu sa netreba vzdávať. Boh požehná dobrý zámer, aj človeka, aj prácu. Len sa netreba hanbiť. Tak sa neľakajme, nehanbime sa za Krista! Hľadajme Ho! On sa k nám prizná a pridá oveľa viac, ako čakáme…

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že sa k nám priznávaš. Odpusť, že Ťa príliš málo poznáme a preto máme tendenciu hanbiť sa za Teba. Daj sa nám poznať viac a viac a naplň nás Duchom odvahy. Amen.

Pieseň: ES 246

Autor: Daniel Duraj

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť! Nerozčuľuj sa, vedie to len k zlému! Žalm 37,8

Pozrite: Aký malý oheň, a aký veľký les zapáli! Aj jazyk je oheň. Jakub 3,5-6

Ján 11,1(2)3.17-27(28-38a)38b-45 :: Náreky 3,22-26.31-32 :: Žalm 119,153-160 :: Modlíme sa za: Univerzitné pastoračné centrum Mlynská dolina