Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Nehemiáš 4,1-17

1 Keď sa Sanballat a Tóbija ako aj Arabi, Ammónci a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. 2 Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a spôsobia tam zmätok. 3 Modlili sme sa k svojmu Bohu a postavili sme proti nim vo dne i v noci stráž na obranu pred nimi. 4 Vtedy Júda prehovoril: Poklesla sila nosičov, ruín je premnoho a my nevládzeme budovať na hradbách. 5 Naši protivníci však hovorili: Ani nebudú vedieť, ani nezbadajú, iba keď prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu. 6 Židia, ktorí bývali v ich susedstve, prišli a varovali nás zo desaťkrát: Tiahnu proti vám zo všetkých miest, v ktorých bývajú. 7 Vtedy som na nižšie ležiacich miestach za hradbami, na otvorených miestach rozostavil ľud podľa čeľadí s ich mečmi, oštepmi a lukmi. 8 Keď som to prezrel, povstal som a prehovoril k šľachticom, predákom a k ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Myslite na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy i domácnosti. 9 Keď naši nepriatelia počuli, že sme sa to dozvedeli a že Boh zmaril ich úmysel, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý ku svojej práci. 10 Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy a štíty, luky a panciere; náčelníci stáli za celým domom Júdu. 11 Tí, čo budovali na hradbách, aj tí, čo nosili bremená a nakladali, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň. 12 Každý z budujúcich mal svoj meč opásaný okolo bedier, a tak stavali, kým trubač stál vedľa mňa. 13 Povedal som šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu: Práca je veľká a rozsiahla, a my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého. 14 Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás. 15 Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije. 16 V tom istom čase som rozkázal ľudu: Nech každý aj so svojím sluhom strávi noc v Jeruzaleme, a tak nám poslúži v noci ako stráž a vo dne pri práci. 17 Nikto z nás – ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia ani chlapi zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu – sme si nevyzliekali šaty; každý mal svoju zbraň poruke.

V jednej ruke drž zbraň a druhou pracuj! Je smutné, že na pôde cirkvi nájdeme toľko žiarlivosti práve medzi služobníkmi, ktorým by malo ísť o tie isté veci. – – Nehemiáš sa potreboval vysporiadať s realitou, že tí, ktorí mu mali pri stavbe hradieb pomáhať, znevažovali jeho prácu. Zastrašovali ho. Cieľom útoku na Božie dielo malo byť spôsobenie zmätku. – – A presne to je cieľom nášho Nepriateľa, keď vidí, ako zničené povstáva z popola. Keď vidí Boží ľud zjednotený v Duchu, dobrú prácu, opravovanie trhlín rozbitých vzťahov, cirkvi, opravovanie trhlín nedospelej alebo povrchnej tradičnej viery. Chce spôsobiť zmätok – v tvojom zranenom srdci aj v komunikácii medzi Božím ľudom. – – Nehemiáš sa nedal zastrašiť. Neprestali v začatom diele, len zvolili novú taktiku: Polovica pracovala a polovica strážila so zbraňou v ruke. „Náš Boh bude bojovať za nás!“ – – Dôverujme Mu a nedajme sa zastrašiť, keď vidíme zmätok! Buďme však ostražití a držme modlitebnú stráž nad všetkým, čo sa v našom živote a okolo nás deje! Jednou rukou verne pracuj s mysľou obklopenou Božím pokojom a v druhej maj meč Ducha – Slovo Božie, ktoré ťa ubráni pred útokmi otca lží! Venovať polovicu energie na modlitbu a duchovnú prípravu a polovicu práci – nie je strata času! Naopak: Zabráni zmätku v tvojom srdci.

Modlitba: Ďakujeme za Tvoje povolanie, Pane Ježišu, že nás vedieš aj do práce, aj do zápasu. Odpusť, že niektoré veci zanedbávame. Daj nám prijať Tvoju vôľu a žiť podľa nej. Amen.

Pieseň: ES 633

Autor: Anna Činčuráková

Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Izaiáš 42,1

Nehemiáš 2,1-20

1 V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, zdvihol som víno a podal kráľovi. Nebýval som smutný v jeho prítomnosti. 2 Kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár, veď nie si chorý? Nebude to nič iné ako žiaľ v srdci. Vtedy som sa veľmi preľakol. 3 Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde ležia hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom? 4 Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Ja som sa však medzitým modlil k nebeskému Bohu. 5 Povedal som kráľovi: Ak sa kráľovi páči a ak je tvoj služobník milý pred tebou, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho vybudoval. 6 Nato sa ma kráľ opýtal – kráľovná mu sedela práve po boku: Dokedy ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal za správne poslať ma, keď som mu povedal, koľko to potrvá. 7 Potom som tam povedal kráľovi: Ak sa páči kráľovi, nech mi dajú listy pre miestodržiteľov za Veľriekou, aby mi dali precestovať, kým nedôjdem do Judska, 8 a list Ásáfovi, dozorcovi kráľovského lesa, aby mi dal dreva na zhotovenie hrád na brány, na bránu hradu, na chrámový hrad a na hradby mesta ako aj na dom, do ktorého mám vojsť. Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka Božia bola nado mnou. 9 Tak som prišiel k miestodržiteľom za Veľriekou a predložil som im kráľove listy. Kráľ poslal totiž so mnou dôstojníkov a jazdcov. 10 Keď sa o tom dopočul Sanballat Chórónsky a ammónsky sluha Tóbijá, nesmierne ich mrzelo, že prišiel človek, ktorý sa snaží o blaho Izraelcov. 11 Keď som došiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni. 12 Potom som v noci vstal, ja i niekoľko málo mužov so mnou. Ale nikomu som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho zvieraťa, na ktorom som jazdil. 13 V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány boli spálené. 14 Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému jazeru, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou. 15 Preto som pešo vystupoval údolím za noci a skúmal hradby. Potom som sa obrátil a vošiel Údolnou bránou; tak som sa vrátil. 16 Ale predáci nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Židom: kňazom, šľachticom a predákom, ani ostatným robotníkom som totiž dovtedy nič neoznámil. 17 Potom som im povedal: Vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zborený a jeho brány sú spálené. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech. 18 Potom som im rozprával o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi riekol. Nato povedali: Vzchopme sa a dajme do stavby. Potom priložili ruky k dobrému dielu. 19 Keď to počuli Sanballat Chórónsky, ammónsky sluha Tóbijá a Arab Gešem, posmievali sa nám, opovrhovali nami a vraveli: Do čoho sa to púšťate? Chystáte azda vzburu proti kráľovi? 20 Nato som im odvetil: Sám nebeský Boh nám dá úspech, a my, Jeho služobníci, sa dáme do toho a budeme stavať; ale vy nemáte podiel, ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme.

Srdce lídra. Pán Boh položil Nehemiášovi na srdce Svoj plán opraviť hradby zničeného Jeruzalema a on preberá zodpovednosť za daný stav. Nehemiáš má srdce lídra: 1. Má víziu o Jeruzaleme a v plánoch sa nebojí mieriť vysoko. Už vidí obnovené mesto, ktorého obyvatelia bývajú bezpečne. Neuspokojí sa s málom. Chce pre Boží ľud tú najlepšiu budúcnosť. 2. Využíva všetok svoj vplyv a prosí o pomoc na kompetentných miestach: Pýta si listiny a potrebný materiál od kráľa. Vyzerá to, ako trúfalosť, ale Nehemiáš odvážne dôveruje Bohu. 3. Skúma stav hradieb. Robí to diskrétne – iba so svojím Bohom. Prehodnocuje. Rozmýšľa. A nakoniec 4. motivuje ľud k obnove hradieb. – – Keď si postavený do pozície lídra, najmä vtedy, keď sa ľudia okolo teba majú ťažko, alebo keď ťa Pán Boh poverí novými úlohami, potrebuješ srdce lídra: 1. Potrebuješ víziu! Neboj sa snívať o zmenených životoch a o nových veci...

Nehemiáš 1,1-11

1 Deje Nehemiáša, syna Chakaljovho. V mesiaci kislév dvadsiateho roku bol som na kráľovskom hrade v Šúšáne. 2 Vtedy prišiel Chanání, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Keď som sa ich opýtal na Židov, na húf zachránencov, ktorí zostali po zajatí, a na Jeruzalem, 3 odpovedali mi: Pozostalí, ktorí zostali po zajatí, nachodia sa tam v kraji vo veľkej tiesni a potupe; hradby Jeruzalema sú zrúcané a jeho brány spálené ohňom. 4 Keď som počul tieto slová, sadol som si, plakal a trúchlil som niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred nebeským Bohom. 5 Povedal som: Ach, Hospodine, nebeský Bože, Bože veľký a hrozný, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť tým, ktorí Ťa milujú a zachovávajú Tvoje príkazy. 6 Nech Tvoje ucho pozoruje a Tvoje oči nech sú otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú teraz dňom i nocou prednášam pred Tebou za Tvojich služobníkov Izraelcov, vyznávajúc hriechy Izraelcov, ktoré sme páchali proti Tebe; ja i dom môjho otca sme hrešili. 7 Veľmi ťažko sme sa proti Tebe previnili a nezachovávali sme príkazy, ustanovenia a práva, ktoré si vydal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8 Rozpomeň sa, prosím, na slovo, ktoré si ako príkaz dal svojmu služobníkovi Mojžišovi slovami: Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy. 9 Ale ak sa obrátite ku mne a budete zachovávať moje príkazy a plniť ich, aj keby boli niektorí z vás zahnaní na kraj neba, aj odtiaľ ich zhromaždím na miesto, ktoré som vyvolil, aby tam prebývalo moje meno. 10 Veď oni sú Tvoji služobníci a Tvoj ľud, ktorý si vykúpil svojou veľkou mocou a svojou silnou rukou. 11 Ach, Pane, nech vníma Tvoje ucho modlitbu Tvojho služobníka a modlitbu Tvojich služobníkov, ktorí sú ochotní báť sa Tvojho mena: daj úspech svojmu služobníkovi dnes a daj mu nájsť zľutovanie u tohto muža. Bol som totiž kráľovým pohárnikom.

Keď ti Boh niečo položí na srdce, začni pokáním v modlitbe! Nehemiáš má svoju prácu a vysoké postavenie na dvore Artaxerxa, keď dostáva správu o úbohej situácii v Jeruzaleme. Mohol by ticho oplakať ich bezútešný stav a žiť si spokojne a pohodlne. Mohol by uspokojiť svoje srdce množstvom výhovoriek: „Nemám rozhľad a vzdelanie v tejto oblasti, nemám tím rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí by išli do toho so mnou, nie som kompetentný riešiť ťažkú situáciu v Jeruzaleme!“ Nehemiáša však správa o Jeruzaleme hlboko zasiahne. Pán Boh mu kladie na srdce toto mesto a ľudí, ktorí sú v ňom. – – Keď na teba doľahne ťažoba zlých správ, keď nevieš uniesť pohľad na zničené životy a na to, čo nie je v poriadku, keď ťa osobne zasahuje bolesť ubolených, ver, že ti to Pán Boh položil na srdce a podobne, ako Nehemiáša ťa povoláva, aby si išiel a vstúpil tam, kde si nevedia rady. Nepozeraj na svoju malosť a neschopnosť, necíť sa nekompetentný, pretože Pán Boh má s tebou plány! A ak nevieš, kde začať, najprv pokľakni k modlitbe na kolená a vylej si pred svojím Bohom srdce! Všimni si, že Nehemiáš nerobí pokánie len za seba… ! V tej chvíli, ako si kľakol na kolená, prebral zodpovednosť za celý zúbožený Izrael a robí pokánie zaň aj za jeho otcov. Pokánie je začiatok veľkých vecí, ktoré chce Pán Boh robiť v našich životoch.

Modlitba: Odpusť, Bože, že nám často chýba pravé hlboké pokánie. Naplň nás Duchom Pravdy, aby sme videli jasne naše viny, vyznávali ich, a nechávali sa premieňať od základu na Kristov obraz. Amen.

Pieseň: ES 320

Autor: Anna Činčuráková

Hrešili sme ako naši otcovia, páchali sme neprávosť, bezbožne sme si počínali. Žalm 106,6

Ježiš Kristus vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. Títovi 2,14

5.Mojžišova 26,1-11 :: Modlíme sa za: Rastislavice (Dn)

14. nedeľa po Svätej Trojici

Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! Žalm 103,2

Rimanom 8,14-17

14 Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. 15 Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 16 A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.

Ja a môj Otec. Vzťah medzi otcom a synom býva neraz komplikovaný. Vtedy platí, že mnohí muži majú syna, ale máloktorý syn má otca. Neraz sa emocionálne puto pretrhne a syn poslúcha len dovtedy, kým musí. O to viac si treba vážiť otca, ktorý vníma potreby svojho dieťaťa a dokáže byť pri ňom, keď ho dieťa potrebuje, je mu autoritou, príkladom i oporou. Taký syn, či dcéra môžu vyrásť v silné osobnosti so zdravým sebavedomím. – – Aký je náš vzťah s naším nebeským Otcom? O tom veľavravne vypovedá náš biblický text. V Ježišovi Kristovi sme dietky Božie, ktoré sa nemusia báť vzťahu so svojím Abba, Otcom, pretože sám Kristus tento vzťah urovnal. Do Jeho príchodu to bol vzťah veľmi komplikovaný. Naplnený túžbou zapáčiť sa Otcovi v nebesiach. Neustálym strachom o to, či človek urobil všetko, čo od neho Boh chcel. Preto neraz utekal k iným bohom, aby v ich náručí našiel pochopenie a prijatie. No našiel len väčšiu krutosť a prísnejšie vyžadovanie poslušnosti. – – Od Kristovho príchodu sa však všetko zmenilo. Vzťah k nášmu Otcovi v nebesiach je vzťahom vďačnosti, pretože Boh bez toho, aby sme Mu museli niečo dávať, nám dal v Kristovi všetko. To, čo „zdedil“ Kristus, „zdedili“ sme aj my: Duchovné dary, ale aj večný život v nebesiach.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nám ponúkaš dokonalý vzťah, v ktorom sa môžeme učiť dokonalej láske. Odpusť, že často dávame prednosť nedokonalým vzťahom s vecami, výkonmi, či uznaním. Oživuj nás zvnútra, aby sme boli Tvojimi dobrými deťmi. Veď nás Tvojím Duchom. Amen.

Pieseň: ES 230

Autor: Ján Čáby

„Zadrž vzlykanie i slzy v očiach, lebo tvoja námaha dostane odmenu,“ znie výrok Hospodina. Jeremiáš 31,16

Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Lukáš 18,7

Lukáš 17,11-19 :: 1.Mojžišova 28,10-19a(19b-22) :: 1.Tesaloničanom 5,14-24 :: Žalm 119,137-144 :: Modlíme sa za: Tatranský seniorát

Aggeus 2,10-23

10 Dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca, v druhom roku Dária, zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi Aggeovi: 11 Takto hovorí Hospodin mocností: Vyžiadaj si od kňazov poučenie o tomto: 12 Keby niekto v rožku svojho rúcha niesol posvätné mäso, a rožkom svojho rúcha by sa dotkol chleba, niečoho vareného, vína, oleja a akéhokoľvek pokrmu, či to bude posvätné? Kňazi odpovedali: Nie! 13 Nato povedal Aggeus: Keby sa niekto poškvrnený mŕtvolou dotkol toho všetkého, či to bude poškvrnené? Kňazi odpovedali: Bude poškvrnené. 14 Nato odpovedal Aggeus: Tak je to s týmto ľudom, a tak je to s týmto národom predo mnou – znie výrok Hospodinov – a tak je to s každým dielom ich rúk; čo tam obetujú, je poškvrnené. 15 Teraz však pozorujte, čo sa bude diať odo dneška a ďalej! Ako sa vám vodilo predtým, kým bol položený kameň ku kameňu na chráme Hospodinovom? 16 Ak niekto prišiel ku hŕbe obilia o dvadsiatich mericiach, bolo ich len desať; ak prišiel ku kadi nabrať päťdesiat okovov, bolo ich len dvadsať. 17 Bil som vás i všetko dielo vašich rúk sneťou a hrdzou i krupobitím, a neobrátili ste sa ku mne – znie výrok Hospodinov. 18 Nože pozorujte odo dneška a ďalej, od dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca. Odo dňa, keď bol položený základ chrámu Hospodinovho, pozorujte: 19 Či jesto ešte zrno v sýpke? Veď ani vinič a figovník, ani granátovník a oliva ešte nerodia! Odo dneška budem požehnávať. 20 Potom, dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca, zaznelo po druhý raz slovo Hospodinovo k Aggeovi takto: 21 Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi: Ja zatrasiem nebom i zemou 22 a prevrátim kráľovské tróny; zničím silu pohanských kráľovstiev a prevrátim vozy aj ich jazdcov; kone a ich jazdci sa zrútia, každý jeden na meč druhého. 23 V ten deň – znie výrok Hospodina mocností – vezmem ťa, služobník môj Zerubábel, syn Šealtiélov – znie výrok Hospodinov – a učiním ťa pečatným prsteňom, lebo som si teba vyvolil – znie výrok Hospodina mocností.

Čo posväcuje a čo poškvrňuje? V Starej zmluve to bolo jednoduché. Všetko sa odohrávalo okolo chrámu, všetko posudzovali a o všetkom rozhodovali kňazi. A tak trochu aj verejná mienka. Všetko sa odohrávalo pred očami všetkým. Ak sa poškvrnený niečoho dotkol, už to bolo poškvrnené. – – V Novej zmluve je to ináč. Už to nie je len chrám a kňazi, dokonca ani verejná mienka… Všetko sa odohráva v skrytosti, v ľudskom srdci (1Kor 4,5):„Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc… “ Čo posväcuje? „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť… “ (G 5,22-23). A čo poškvrňuje? „Smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné“ (G 5,19-21). Pavel k tomu hovorí: „A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom“. Všetko sa odohráva v srdci človeka. Záleží na tom, s akým úmyslom robíme to, čo robíme. Posväcuje nás láska, poškvrňuje sebectvo. Ak vykročíme s láskou, budeme posväcovať všetko, čoho sa dotkneme, ale ak so sebectvom, poškvrníme všetko okolo nás.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že v nás chceš pestovať ovocie Ducha – lásku, radosť, pokoj… Odpusť, že necháme telo, aby do nás zasialo svoje nečistoty, zmyselnosť a ďalšie… Posilňuj nás na duchu a veď po Tvojich cestách. Amen.

Pieseň: ES 245

Autor: Jozef Grexa st.

Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive. 2.Mojžišova 1,17

Boha treba poslúchať viac ako ľudí. Skutky apoštolov 5,29

Júdov 1.2.20-25 :: Modlíme sa za:

Aggeus 2,1-9

1 V druhom roku kráľa Dária, v siedmom mesiaci, dvadsiateho prvého dňa zaznelo slovo Hospodinovo prostredníctvom proroka Aggea takto: 2 Povedz judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi, synovi Šealtiélovmu, a veľkňazovi Józuovi, synovi Jócádakovmu, a ostatnému ľudu: 3 Kto ostal medzi vami z tých, čo videli tento dom v jeho prvotnej sláve? A ako ho vidíte teraz? Či sa nezdá vašim očiam ako holé nič? 4 Ale vzmuž sa teraz, Zerubábel – znie výrok Hospodinov – a vzmuž sa, veľkňaz Józua, syn Jócádakov, a vzmuž sa, všetok ľud krajiny – znie výrok Hospodinov – a pracujte, lebo ja som s vami – znie výrok Hospodina mocností – 5 podľa zmluvy, čo som uzavrel s vami pri vašom odchode z Egypta, a aj môj Duch ostáva medzi vami, nebojte sa! 6 Lebo takto hovorí Hospodin mocností: Len malú chvíľu ešte, a ja zatrasiem nebom a zemou, i morom a suchou zemou. 7 Zatrasiem i všetkými národmi, a prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin mocností. 8 Moje je striebro, moje je zlato – znie výrok Hospodina mocností. 9 Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako minulá – hovorí Hospodin mocností – a na tomto mieste spôsobím pokoj – znie výrok Hospodina mocností.

Minulosť a prítomnosť. Hovorí sa, že história je učiteľkou múdrosti pre prítomnosť. Je však dôležité, aby sme ju čítali s otvoreným srdcom, aby sme z nej vedeli vyčítať to podstatné. A to podstatné, čo by sme nemali prehliadnuť, je vzťah Boha k Svojmu ľudu a vzťah človeka k Bohu. V Starej zmluve sa tento vzťah prejavoval v bohoslužobnom živote, v chráme a jeho stave. – – Naša prítomnosť je iná. Poznáme Ježišove slová, ktoré adresoval učeníkom, keď obdivovali jeruzalemský chrám: „Vidíte tieto veľké stavby? Nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený!“ (Mk 13,1-2). A poznáme aj Pavlove slová: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy!“ (1Kor 3,16-17). Ak sa máme poučiť z dávnej aj nedávnej chrámovej histórie, musíme si uvedomiť, že dnes ide o iné chrámy. Nie o tie na námestiach, ktoré s veľkou láskou opatrujeme a obnovujeme, ale o nový chrám, v ktorom prebýva náš Boh: Chrám nášho srdca, nášho vnútorného človeka, vybudovaný z našich vzťahov k Bohu aj ľuďom. A ten nevyzerá najlepšie. Tu je mnoho zrúcanín. Tu máme čo robiť – s nádejou, že Hospodin v Ježišovi Kristovi práve pracuje na rekonštrukcii nášho srdca. Pridajme sa vo viere, láske aj nádeji! Ide o naše srdce, o náš život!

Modlitba: Odpusť, Bože, že sme nechali naše srdcia hriechu. Je v nich všeličo a tak tam ostáva málo miesta pre Teba, hoci sú Tvojimi chrámami. Oživuj v nás, čo je mŕtve, očisťuj, nech lepšie chápeme Tvoju vôľu a činíme ju. Amen.

Pieseň: ES 211

Autor: Jozef Grexa st.

Hospodinova milosť napĺňa zem. Žalm 33,5

Nebuďte ustarostení o svoj život. Matúš 6,25

Jakub 2,5-13 :: Modlíme sa za: Dunajská Streda (Ba)

Aggeus 1,1-15

 1 V druhom roku kráľa Dária, v šiestom mesiaci, v prvý deň mesiaca prostredníctvom proroka Aggea zaznelo Hospodinovo slovo judskému miestodržiteľovi Zerubábelovi, synovi Šealtiélovmu, a veľkňazovi Józuovi, synovi Jócádakovmu: 2 Takto hovorí Hospodin mocností: Tento ľud vraví: Ešte neprišiel čas stavať dom Hospodinov. 3 Potom zaznelo slovo Hospodinovo prostredníctvom proroka Aggea takto: 4 Vám už nastal čas bývať v obkladaných domoch, zatiaľ čo tento dom je v troskách? 5 Teraz však takto hovorí Hospodin mocností: Povážte, ako sa vám vodí. 6 Sejete mnoho, a zvážate málo; jete, a nenasycujete sa; pijete, ale nemáte dosť; obliekate sa, a nezohrejete sa; kto dostáva mzdu, dáva ju do deravého mešca. 7 Takto hovorí Hospodin mocností: Povážte, ako sa vám vodí. 8 Vystúpte do hôr, dovezte drevo a stavajte dom; obľúbim si ho a budem oslávený, hovorí Hospodin. 9 Očakávali ste mnoho, a je z toho málo; keď ste to doviezli domov, ja som to odfúkol. Prečo? hovorí Hospodin mocností. Pre môj dom, ktorý je v troskách; ale každému z vás ide len o jeho dom. 10 Preto nebesá nad vami odopreli rosu a zem odoprela úrodu. 11 Privolal som suchotu na zem a na vrchy, i na obilie a na mušt, na olej a na všetko, čo vydáva zem, na človeka i na dobytok, a na všetko, čo sa získava rukami. 12 Zerubábel, syn Šealtiélov, a veľkňaz Józua, syn Jócádakov, a všetok ostatný ľud poslúchli hlas Hospodina, svojho Boha, a slová proroka Aggea, lebo ho poslal Hospodin, ich Boh, a ľud sa bál Hospodina. 13 Hospodinov posol Aggeus takto prehovoril k ľudu v zmysle posolstva Hospodinovho: Ja som s vami, hovorí Hospodin. 14 Potom Hospodin povzbudil ducha judského miestodržiteľa Zerubábela, syna Šealtiélovho, ducha veľkňaza Józuu, syna Jócádakovho, a ducha všetkého ostatného ľudu, a dali sa do práce na dome Hospodina mocností, svojho Boha, 15 dvadsiateho štvrtého dňa šiesteho mesiaca.

Obnova. Spisovateľ A. S. Exupéry napísal knihu, ktorej dal názov Citadela. Pripomína mi to katedrálu – ale nie stavbu z kameňa, ale svet ľudí. Uvedomil som si, že niečo podobné vlastne urobil Pán Ježiš. Centrom Jeho pozornosti nebol chrám z kamenných kvádrov, ale svet ľudí, ich spoločenstvo. Prišiel obnoviť spoločenstvo ľudí, ktoré bolo zničené hriechom. Tak píše apoštol Peter: „Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu, a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom“ (1Pt 2,4-5). Katedrálu. – – Kým v Starej zmluve bol dominantný chrám, pre Ježiša sa chrámom stalo spoločenstvo ľudí. Našiel ho v ruinách. Pozrel na zástupy a videl ich „ako ovce, ktoré nemajú pastiera“. Obnovu začal na Golgote, a potom vo veľkonočné ráno, a napokon na Svätodušné sviatky. A pokračovanie obnovy sveta, ako spoločenstva ľudí, zveril učeníkom, aj tým ďalším a ďalším až po nás. Preto proste Otca, aby posielal pracovníkov… – – Sme pozvaní k obnove citadely – úžasného spoločenstva ľudí. Občas sa nám zdá, že to stojí priveľa. Že na to nemáme. Že každý od nás niečo chce. Hospodin aj nám hovorí: „Nebojte sa, Ja som s vami!“

Modlitba: Ďakujem, Bože, že som súčasťou Tvojho chrámu, živého chrámu. Odpusť, že Ťa radšej chcem obmedziť na nejaké miesta. Veď ma Tvojím Duchom, očisťuj ma, nech som Tvojím dobrým chrámom a vykonáš cezo mňa Tvoje dobré veci. Amen.

Pieseň: ES 205

Autor: Jozef Grexa st.

Kto je ten človek, ktorý sa bojí Hospodina? Ukáže mu cestu, ktorú si má vybrať. Žalm 25,12

Pavol píše: Modlím sa, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti. Filipanom 1,9

Skutky apoštolov 4,32-37 :: Modlíme sa za: Pukanec (Dn)

SEPTEMBER

Heslo mesiaca: Sejete mnoho, ale zvážate málo. Jete, ale nenasýtite sa. Pijete, ale smäd si neuhasíte. Obliekate sa, ale nezohrejete sa. Kto dostáva mzdu, dáva ju do deravého mešca. Aggeus 1,6

Ezdráš 7,1-28

1 Po tých udalostiach, za kraľovania perzského kráľa Artaxerxa, Ezdráš, syn Seraju, syna Azarju, syna Chilkiju, 2 syna Šallúma, syna Cádóka, syna Achitúba, 3 syna Amarjú, syna Azarju, syna Merájóta, 4 syna Zerachju, syna Uzzího, syna Bukkího, 5 syna Abíšúu, syna Pinchása, syna Eleázára, syna najvyššieho kňaza Árona, 6 tento Ezdráš vyšiel z Babylonu: bol pisárom, zbehlým v zákone Mojžišovom, ktorý vydal Hospodin, Boh Izraela. Pretože ruka jeho Boha, Hospodina bola nad ním, kráľ mu dal všetko, o čo ho žiadal. 7 V siedmom roku kráľa Artaxerxa vyšli aj niektorí Izraelci, kňazi aj levíti, vrátnici a chrámoví nevoľníci do Jeruzalema. 8  Do Jeruzalema prišiel v piatom mesiaci, a to v siedmom roku kráľovej vlády; 9 lebo prvého dňa prvého mesiaca nariadil vyjsť z Babylonu a prvého dňa piateho mesiaca prišiel do Jeruzalema, pretože dobrotivá ruka Božia bola nad ním. 10 Ezdráš si totiž umienil skúmať zákon Hospodinov, zachovávať ho a učiť Izrael ustanoveniam a právam. 11 Toto je odpis listiny, ktorú dal kráľ Artaxerxes kňazovi-zákonníkovi Ezdrášovi, znalcovi prikázaní Hospodinových, jeho ustanovení pre Izrael: 12 Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone Boha nebeského, pokoj! A teraz: 13 Vydávam rozkaz: ktokoľvek by z izraelského ľudu, kňazov a levítov v mojom kráľovstve bol ochotný ísť do Jeruzalema, nech ide s tebou! 14 Pretože ťa vysiela kráľ a jeho siedmi radcovia preskúmať Judsko a Jeruzalem podľa zákona tvojho Boha, ktorý máš v rukách, 15 a dopraviť striebro a zlato, čo kráľ a jeho radcovia venovali Bohu Izraela, ktorého príbytok je v Jeruzaleme, 16 i všetko striebro a zlato, ktoré v celej babylonskej oblasti dostaneš z dobrovoľných darov ľudu a kňazov, venovaných domu ich Boha v Jeruzaleme. 17 Preto za tieto peniaze starostlivo nakúp býky, barany, baránky a príslušné pokrmové obete a úliatby a obetuj ich na oltári domu vášho Boha v Jeruzaleme. 18 A čo ty a tvoji bratia uznáte za vhodné urobiť so zvyškom striebra a zlata, urobte podľa vôle svojho Boha. 19 Nádoby, čo ti boli dané pre službu Božiu v dome tvojho Boha, odovzdaj zase pred Bohom v Jeruzaleme. 20 Ostatné potreby domu svojho Boha, ktoré uznáš za potrebné zaopatriť, zaobstaraj na trovy kráľovskej pokladnice. 21 Ja, kráľ Artaxerxes, vydávam týmto rozkaz všetkým pokladníkom v Záriečí, aby všetko bolo starostlivo vykonané, o čo vás požiada kňaz Ezdráš, učený v zákone Boha nebeského, 22 až do sto talentov striebra, do sto kórov pšenice, do sto batov vína a do sto batov oleja, soli v neobmedzenom množstve. 23 Všetko, čo je podľa vôle nebeského Boha, nech sa správne vykoná pre dom Boha nebeského, aby Jeho hnev nevzplanul proti kráľovi a jeho synom. 24 Pripomíname vám ešte, že na nikoho z kňazov, levítov, spevákov, vrátnikov, chrámových nevoľníkov a vôbec služobníkov domu Božieho nie je prípustné vyrubovať dane, dávky a poplatky. 25 Ty, Ezdráš, podľa múdrosti svojho Boha, ktorú máš v rukách, ustanov správcov a sudcov, aby prisluhovali právo všetkému ľudu v Záriečí, a to všetko znalcov zákonov tvojho Boha; kto by nepoznal, toho naučte. 26 Nad každým, kto by neplnil zákon tvojho Boha a zákon kráľov, má sa vyniesť prísny súd buď na smrť, buď do vyhnanstva, buď na peňažitú pokutu, alebo do väzenia. 27 Požehnaný Hospodin, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi toto všetko do srdca, aby zvelebil Hospodinov dom v Jeruzaleme, 28 a rozprestrel nado mnou priazeň kráľa a jeho radcov i všetkých mocných kniežat kráľových; ja som nadobudol silu, pretože ruka Božia bola nado mnou, a zhromaždil som náčelníkov izraelských, aby vyšli so mnou.

Ruka Božia je nad nami. Obdobie prázdnin a dovoleniek sa končí a pred nami sú nové povinnosti a začiatky. Dôležité je nielen dobre začať, ale aj úspešne skončiť. V liste Jakuba čítame,

Ezdráš 6,1-22

1 Kráľ Dárius vydal rozkaz, aby pátrali v pokladnici, kde ukladali spisy v Babylonii. 2 Vtedy sa našiel na hrade v Ekbatáne v Médsku zvitok a v ňom bolo napísané: Pamätný zápis: 3 V prvom roku vlády kráľa Kýra kráľ Kýros vydal tento rozkaz: Dom Boží v Jeruzaleme nech sa vystaví na mieste, kde obetujú obete; tam nech sa položia jeho základy; jeho výška nech je šesťdesiat lakťov, jeho šírka šesťdesiat lakťov. 4 Tri rady z kvádrov a jeden rad drevený; trovy sa majú hradiť z kráľovej pokladnice. 5 Podobne zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a odviezol do Babylonu, nech sa vráti, aby sa dostalo do jeruzalemského chrámu na svoje miesto a bolo uložené v dome Božom. 6 Teraz teda ty, Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi i správcovia v Záriečí, vy sa odtiaľ vzdiaľte. 7 Prenechajte prácu pri tom dome Božom miestodržiteľovi Judska a židovským starším; nech oni budujú ten dom Boží na jeho mieste. 8 Týmto dávam rozkaz, ako máte nakladať so židovskými staršími, aby dobudovali ten dom Boží; z kráľovských prostriedkov, z daní v Záriečí nech sa trovy presne vyplácajú oným mužom, a to bez odkladu. 9 Čo im je potrebné na spaľované obete nebeskému Bohu – junce, baránky, barany aj pšenica, soľ, víno a olej – podľa žiadosti jeruzalemských kňazov nech sa im vydáva každodenne, a to bez zanedbávania, 10 aby prinášali vonné obete nebeskému Bohu a modlili sa za život kráľa a jeho synov. 11 Vydávam rozkaz, že ktokoľvek prestúpi toto rozhodnutie, tomu bude za to vytrhnutá hrada z jeho domu, bude vztýčená a on na ňu obesený; z jeho domu sa urobí zborenisko. 12 Boh, ktorý tam dal prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého, kráľa aj ľud, ktorí by vztiahli ruku, aby konali proti tomuto rozhodnutiu a zborili by dom Boží v Jeruzaleme. Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz; nech sa starostlivo vyplní. 13 Tattenaj, miestodržiteľ Záriečia, Šetar-Bóznaj a ich druhovia urobili všetko presne podľa rozkazu, ktorý poslal kráľ Dárius. 14 Tak židovskí starší úspešne budovali podľa proroctva proroka Aggeusa a Zachariáša, syna Iddovho; postavili a dobudovali chrám podľa vôle Boha izraelského a podľa rozkazu perzského kráľa Kýra, Dária a Artaxerxa. 15 Dom bol dokončený do tretieho dňa mesiaca adára, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária. 16 Izraelci, kňazi a levíti i ostatní, čo sa vrátili zo zajatia, s radosťou vykonali posviacku toho domu Božieho. 17 Pri jeho posviacke obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo baránkov a ako obeť za hriech dvanásť kozliat za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. 18 Potom postavili kňazov podľa ich tried a levítov podľa ich oddielov na službu v Jeruzaleme podľa predpisu knihy Mojžišovej. 19 Tí, čo sa vrátili zo zajatia, oslávili paschu štrnásteho dňa prvého mesiaca. 20 Keďže sa kňazi a levíti očistili, všetci do jedného boli čistí a zabíjali paschálneho baránka za všetkých, čo boli v zajatí, za svojich bratov kňazov aj sami za seba. 21 Izraelci, ktorí sa vrátili zo zajatia, jedli, aj všetci, čo sa oddelili od nečistoty národov krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Hospodina, Boha Izraela. 22 S radosťou svätili sviatok nekvasených chlebov za sedem dní, lebo ich Hospodin potešil a naklonil im srdce asýrskeho kráľa, aby im posilnil ruky v práci pri chráme Boha izraelského.

Radosť z Božej prítomnosti. V našich cirkevných zboroch sa počas roka slávi aj pamiatka posvätenia Božieho chrámu. V túto výnimočnú chvíľu zvykneme spievať spolu so žalmistom: „Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!“ – – Radostné zvolanie „Poďme!“ bolo iste počuť aj v šiestom roku kraľovania kráľa Dária, keď bol dokončený a posvätený Boží chrám. Skončilo sa dlhé obdobie, keď bol ľud bez chrámu a riadnej bohoslužby. Všetci s radosťou prinášali svoje obete. Nebolo ich toľko, ako za čias kráľa Šalamúna. Všetko bolo skromnejšie a jednoduchšie. Ľud však vedel, že Boh vidí radšej pokorné a kajúce srdce,

Ezdráš 5,1-17

1 Vtedy prorokovali prorok Aggeus a Zachariáš, syn Iddov, proroci, Židom v Judsku a v Jeruzaleme v mene Boha Izraela, ktorý je nad nimi. 2 Potom povstali Zerubábel, syn Šealtíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, a začali stavať dom Boží v Jeruzaleme; s nimi proroci, ktorí im pomáhali. 3 V tom čase prišiel k nim Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj a ich druhovia, a povedali im: Kto vám dal rozkaz budovať tento dom, dokončiť tieto múry? 4 Vtedy sme im povedali, ako sa volajú mužovia, ktorí stavajú túto budovu. 5 Ale nad židovskými staršími bdelo oko ich Boha, takže ich nepristavili v práci, dokiaľ nepríde hlásenie Dáriovi a nedajú im odpoveď v tejto veci. 6 Odpis listu, ktorý poslal Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi a správcovia v Záriečí kráľovi Dáriovi.  7 Poslali mu posolstvo a v ňom bolo napísané: Kráľovi Dáriovi hojný pokoj! 8 Nech je kráľovi známe, že sme prišli do judského kraja k domu veľkého Boha, a ten dom je stavaný z kvádrov a múry sa obkladajú drevom; práca sa koná starostlivo a darí sa pod ich rukami. 9 Potom sme sa spýtali starších a povedali sme im: Kto vám dal rozkaz budovať tento dom a stavať tieto múry? 10 Spýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti ich oznámili, preto sme zapísali mená mužov, ktorí im boli v čele. 11 Dali nám túto odpoveď: My sme služobníci Boha nebies a zeme a budujeme dom, ktorý bol postavený už pred mnohými rokmi a ktorý staval a dostaval veľký izraelský kráľ. 12 Lenže odvtedy naši otcovia popudzovali nebeského Boha, a Ten ich vydal do rúk chaldejskému babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi; on zboril tento dom a ľud zavliekol do Babylonie. 13 Ale v prvom roku babylonského kráľa Kýra vydal kráľ Kýros rozkaz vybudovať tento dom Boží. 14 Ba aj zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a umiestnil v babylonskom chráme, kráľ Kýros vzal z babylonského chrámu a odovzdal ich istému Šéšbaccarovi, ktorého ustanovil za miestodržiteľa, 15 a povedal mu: Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme, lebo dom Boží sa znovu vybuduje na pôvodnom mieste. 16 Potom onen Šéšbaccar šiel, položil základy domu Božieho v Jeruzaleme; odvtedy sa buduje až doteraz, ale ešte nie je hotový. 17 Teraz, ak kráľ uzná za vhodné, nech sa pátra v kráľovskej pokladnici v Babylone, či sa tam nachodí rozkaz vydaný kráľom Kýrom budovať onen dom Boží v Jeruzaleme. Nech sa nám pošle kráľovo rozhodnutie o tom.

Obnova. Tieto riadky píšem v čase, keď sa naša krajina po viac ako dvoch mesiacoch izolácie vracia do normálneho režimu. Celosvetová pandémia koronavírusu COVID-19 ustupuje. Po namáhavých týždňoch plných obmedzení prišla obnova spoločenského, kultúrneho aj duchovného života. Naše chrámy Božie znova slúžia svojmu účelu. Je to vzácne obdobie Božej milosti. Nezabudli sme na to? – – Niečo podobné prežíval aj starozmluvný Boží ľud po návrate z babylonského zajatia. Veľa sa toho v Jeruzaleme zmenilo. Pomery náboženského života neboli v dobrej životnej forme. Chrám bol ešte stále v troskách. Ľud stratil počiatočný zápal, ale potom zasiahol Pán Boh. Poslal prorokov, aby ľud napomenuli a povzbudili k novej práci. A tak s novou chuťou „začali stavať dom Boží v Jeruzaleme.“ Áno, pri obnove prišli aj prekážky, ale tie ich nezastavili, lebo nad nimi „bdelo oko ich Boha“. V neľahkej životnej situácii nanovo prežívali veľkosť Božej milosti. Uvedomovali si, že z chrámu a bohoslužobného spoločenstva pramení požehnanie, ktoré je základom rodiny a domova. – – Radostnou správou je, že toto Božie požehnanie stále trvá a je tu pre každého z nás. Ono dokáže obnoviť aj dnes – naše životy, rodiny, spoločenstvá i domovy, a to vtedy, ak sa necháme zasiahnuť Božím slovom a darmi Jeho milosti. Nezabúdajme na to!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás nenechávaš upadať, ale pripomínaš sa nám. Hovoríš do nášho života cez Bibliu, ale aj ďalšími spôsobmi. Oživuj nás aj naše zbory. Amen.

Pieseň: