Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Kráľov 23,26-37

26 Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27 Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno. 28 Ostatné činy Joziášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. 29 Za jeho čias egyptský kráľ faraón Nechó tiahol k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ústrety, ale on ho zabil pri Megidde hneď, ako ho uvidel. 30 Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca. 31 Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. 32 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33 Faraón Nechó ho dal spútať v Rible, v Chamáte preto, aby nemohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34 Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel. 35 Jójákím odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať primerané množstvo striebra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vymáhal striebro a zlato podľa jeho odhadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi. 36 Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho matka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy. 37 Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia.

Nič nie je zbytočné. Zdá sa, že celé Joziášovo snaženie bolo zbytočné. Hospodin ani napriek nemu neupustil od Svojho zámeru potrestať Boží ľud a po kráľovej smrti sa všetko začína rúcať, ako domček z karát. V rýchlom slede sa vystrieda niekoľko slabých kráľov, aby napokon mohol prísť pád Jeruzalema a koniec Judského kráľovstva. A predsa Joziášova reforma nebola márna! Z jej dedičstva a z obnovy náboženského života mohli Izraeliti čerpať v zajatí a na ňu potom po návrate nadviazali Ezdráš a Nehemiáš. Tým, že dala do popredia Knihu zákona, pripravila základ pre transformáciu židovského náboženstva – z náboženstva obetí na náboženstvo knihy. Tým nepriamo poznačilo aj kresťanstvo, ktorého zdrojom života je tiež Kniha – Božie Slovo – Biblia. – – Možno ani my vždy nevidíme zmysel a výsledky svojho – nielen duchovného – snaženia. Neraz sa nám všetko zdá márne a zbytočné. Načo opravovať kostoly, keď už do nich nik nechodí?! Načo kázať a vyučovať, keď aj tak väčšina ľudí na hovorené rýchlo zabudne?! Načo sa snažiť, keď hneď nevidíme výsledky… ?! Hospodin však pri Svojom diele stojí, a hoci my nevidíme okamžitý výsledok, On vidí ďalej. Vidí, ako sa možno do – už opusteného – kostola vrátia ľudia a začnú v ňom premýšľať o Bohu. Vidí, ako si poslucháči, možno po rokoch, spomenú a vrátia sa k Bohu. Vidí, ako Jeho slovo a dielo nevyjde navnivoč a napokon zvíťazí. Síce vo svojom čase, ale určite!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Ty nás povolávaš do reformy, aj keď sa stretneme s opozíciou a protiútokmi. Môžeme však vedieť, že Ty budeš mať posledné slovo a nič nie je márne, čo konáme podľa Teba. Amen.

Pieseň: ES 484

Autor: Ondrej Majling

Prv ako budú volať, ja odpoviem, dokiaľ budú hovoriť, budem počúvať. Izaiáš 65,24

No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rimanom 5,8

Izaiáš 26,1-6 :: Modlíme sa za: Pôtor (No)

2.Kráľov 23,4-25

4 Vtedy kráľ rozkázal veľkňazovi Chilkijovi, druhoradým kňazom a strážcom prahu vyniesť z Hospodinovho chrámu všetky nádoby zhotovené pre Baala, pre Ašéru a pre všetok nebeský voj. Spálil to mimo Jeruzalema na poliach Kidrónu. Popol dal odniesť do Bételu. 5 Odstránil modlárskych kňazov, ktorých ustanovili judskí králi a ktorí kadili na výšinách judských miest i v okolí Jeruzalema, aj tých, čo kadievali Baalovi, slnku, mesiacu, hviezdam zvieratníka a všetkému nebeskému voju. 6 Dal vyniesť ašéru z domu Hospodinovho za Jeruzalem do údolia Kidrónu, aj ju spálil v tomto údolí, rozdrvil na prach a rozhádzal ho po hroboch pospolitého ľudu. 7 Potom rozbúral príbytky zasvätencov kultickej prostitúcie, ktoré boli v dome Hospodinovom, kde ženy tkali závoje pre Ašéru. 8 Dal predviesť všetkých kňazov z judských miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi kadievali od Geby až po Beér-Šebu, rozbúral výšiny poľných démonov pri vchode do brány mestského veliteľa Jehóšuu, na ľavej strane, ako sa vchádza do mestskej brány. 9 Ale výšinoví kňazi nesmeli vystúpiť hore k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb uprostred svojich bratov. 10 Poškvrnil aj Tófet v údolí Ben-Hinnóm, aby už nikto nepreviedol Molochovi svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň. 11 Odstránil aj kone, ktoré judskí králi venovali slnku pri vchode do domu Hospodinovho, pri izbe komorníka Netan-Melecha, ktorý bol v Parváre; a slncové vozy spálil ohňom. 12 Oltáre, ktoré boli na nástreší hornej miestnosti Ácházovej a ktoré zhotovili judskí králi, aj oltáre, ktoré zhotovil Menašše v oboch nádvoriach domu Hospodinovho, kráľ zrúcal, rozdrvil ich tam, prach z nich vyhodil do kidrónskeho údolia. 13 Kráľ poškvrnil aj výšiny východne od Jeruzalema na južnej strane Olivového vrchu, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún sidónskej ohavnosti Aštarte, moábskej ohavnosti Kemóšovi a Milkómovi, ošklivosti Ammóncov. 14 Roztrieskal posvätné stĺpy, vyťal ašéry a ich miesto vyplnil ľudskými kosťami. 15 Aj oltár v Bételi, výšinu, ktorú zriadil Járobeám, syn Nebatov, ktorý zviedol na hriech Izrael, aj ten oltár a výšinu rozbúral. Výšinu spálil, rozdrvil ju na prach a ašéru spálil. 16 Keď sa Joziáš obrátil a uzrel tam hroby, ktoré boli na vrchu, dal vybrať kosti z hrobov a spálil ich na oltári. Tak ho poškvrnil podľa slova Hospodinovho, ktoré ohlásil Boží muž predpovedajúci tie veci. 17 Potom sa opýtal: Čo je to tam za pomník, na ktorý sa dívam? Miestni ľudia mu vysvetlili: Je to hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a ohlásil tie veci, ktoré si vykonal s oltárom v Bételi. 18 Nato povedal: Nechajte ho na pokoji. Nech nikto nepohne jeho kosti. A tak zachránili jeho kosti i s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie. 19 Joziáš odstránil i všetky výšinové svätyne v samárskych mestách, ktoré zhotovili izraelskí králi, aby popudzovali Hospodina, a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Bételi. 20 Potom pozabíjal všetkých výšinových kňazov, ktorí tam boli pri oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema. 21 Tu prikázal kráľ všetkému ľudu: Zasväťte paschu svojmu Bohu, Hospodinovi, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy. 22 Lebo taká pascha sa nesvätila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, ani po všetky časy izraelských a judských kráľov. 23 Len v osemnástom roku kráľa Joziáša sa táto pascha svätila Hospodinovi v Jeruzaleme. 24 Joziáš odpratal aj vyvolávačov duchov a vedomcov, aj terafím, modly a všetky ohavnosti, ktoré bolo vidieť v Judsku a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkijá v dome Hospodinovom. 25 A nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a všetkou silou podľa celého zákona Mojžišovho. Ani po ňom nebol jemu podobný.

Radikálne pokánie. Naše Božie slovo sa delí na dve polovice – prvá sa číta veľmi ťažko, druhá je nesmierne radostná. Joziášova reforma spočíva v obnove pravého uctievania Hospodina v Jeruzaleme.

2.Kráľov 22,14-23,3

14 Šiel teda kňaz Chilkijá, Achíkám, Achbór, Šáfán a Asájá k prorokyni Chulde, manželke Šalluma, syna Tikvu, syna Charchasovho, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhej štvrti. A hovorili s ňou. 15 Povedala im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16 Takto vraví Hospodin: Ajhľa, privediem pohromu na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetko, o čom hovorí kniha, ktorú prečítal judský kráľ, 17 pretože ma opustili a kadili iným bohom, aby ma tak popudzovali každým činom svojich rúk. Preto vzplanul môj hnev proti tomuto miestu, a nezhasne. 18 A judskému kráľovi, ktorý vás poslal opýtať sa Hospodina, povedzte: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: 19 Pretože sa obmäkčilo tvoje srdce a pokoril si sa pred Hospodinom, keď si počul, čo som vyriekol proti tomuto miestu a jeho obyvateľom – že totiž bude púšťou a kliatbou – že si roztrhol svoje šaty a plakal si predo mnou, aj ja som ťa vypočul – znie výrok Hospodinov. 20 Preto, ajhľa, pripojím ťa k tvojim otcom, budeš pochovaný do svojho hrobu v pokoji a tvoje oči neuzrú všetku pohromu, ktorú privediem na toto miesto. I zaniesli ten výrok kráľovi.

23, 1 Keď kráľ vyslal poslov, zhromaždili sa k nemu všetci starší Júdu a Jeruzalema. 2 Potom vstúpil kráľ do domu Hospodinovho a s ním všetci judskí mužovia, všetci obyvatelia Jeruzalema, aj kňazi, aj proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho. Nato im prečítal všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v dome Hospodinovom. 3 Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel zmluvu pred Hospodinom, že budú nasledovať Hospodina, zachovávať Jeho príkazy, Jeho svedectvá aj Jeho ustanovenia celým srdcom a celou dušou na splnenie slov zmluvy, zapísaných v onej knihe. Všetok ľud sa pripojil k zmluve.

Prorokyňa Chulda. Kráľ Joziáš posiela delegáciu za prorokyňou Chuldou, aby im vysvetlila zmysel slov, ktoré čítali v znovunájdenej Knihe zákona. Nešli za takými známymi prorokmi, ako boli Jeremiáš alebo Sofoniáš, ktorí pravdepodobne žili v čase vlády kráľa Joziáša. Úrad proroka bol v tej dobe spojený skôr s mužským rodom. O prorokyniach čítame v Biblii zriedkavo. Okrem Chuldy poznáme ešte prorokyňu Annu (u Lukáša), Mojžišovu sestru Máriu a sudkyňu Deboru. Vidíme, že Pán Boh nepozerá na osoby. Nepozerá dokonca ani na pôvod a pohlavie! Jeho služobníkom môže byť každý, kto má poslušné srdce a zvestuje neskreslenú Božiu vôľu. Od Jeremiáša vieme, že v tom čase bolo v Judsku množstvo iných prorokov. Zvestovali však svoje domnienky – to, čo sa páčilo ľuďom, a nie to, čo chcel Boh. Chulda hovorila pravdu. Pravdivo pomenovala stav vecí: Boží hnev, ale aj Božie milosrdenstvo. Nič neprikrášľovala, ale ani nerobila beznádejným. Vyslovovala priame Božie slová. Možno to o nej Joziáš vedel, a práve preto za ňou poslal svojich poslov. – – Ako je to s nami? Sme pravdiví? Hovoríme a svedčíme o Božej vôli, alebo si veci prifarbujeme podľa seba? A čo je pre nás kritériom dobrého kazateľa? Jeho pohlavie, vzhľad, výrečnosť a oblečenie, alebo to, či verne a jasne zvestuje Božie Slovo? Kiežby sme boli všetci ako Chulda!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že chceš, aby sme jasne poznali Tvoj hnev, ale aj Tvoju milosť. Daj nám srdce citlivé na Tvoje vedenie a Tvoj hlas. Daj nám lásku k Písmu. Amen.

Pieseň: ES 288

Autor: Ondrej Majling

Dávid a celý Izrael tancovali pred Bohom z celej sily za spevov a zvuku citár, hárf, bubnov, cimbalov a trúb. 1.Kniha kroník13,8

Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! Filipanom 4,4-5

1.Petrov 5,1-5 :: Modlíme sa za: Považská Bystrica (Tu)

2.Kráľov 22,1-13

1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jedídá, dcéra Adájova z Bockatu. 2 Konal, čo je správne v očiach Hospodinových; chodil celkom po cestách svojho otca Dávida a neodklonil sa ani naľavo ani napravo. 3 V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Šáfána, syna Acalju, syna Mešullamovho, do domu Hospodinovho s odkazom: 4 Choď ku veľkňazovi Chilkijovi, aby vysypal peniaze, čo boli vnesené do domu Hospodinovho, ktoré vybrali strážcovia prahu od ľudu. 5 Nech ich dajú do rúk vedúcim prác v dome Hospodinovom, a tí nech ich dajú robotníkom v dome Hospodinovom na opravu poškodených miest chrámu, 6 tesárom, staviteľom, murárom a na zakúpenie dreva a tesaného kamenia na opravu chrámu. 7 Nech sa však od nich nežiada vyúčtovanie z peňazí daných do ich rúk, veď robia verne. 8 Vtedy veľkňaz Chilkijá povedal pisárovi Šáfánovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. Chilkijá podal Šáfánovi knihu a on ju prečítal. 9 Potom prišiel pisár Šáfán ku kráľovi, priniesol mu odpoveď a povedal: Tvoji služobníci vysypali peniaze, nachádzajúce sa v chráme, a dali ich do rúk vedúcim prác v dome Hospodinovom. 10 Potom pisár Šáfán oznámil kráľovi: Kňaz Chilkijá mi dal knihu. I prečítal ju pred kráľom. 11 Keď kráľ počul slová knihy zákona, roztrhol si odev. 12 Potom kráľ rozkázal kňazovi Chilkijovi, Achíkámovi, synovi Šáfánovmu, Achbórovi, synovi Michajovmu, pisárovi Šáfánovi a kráľovskému služobníkovi Asájovi: 13 Choďte sa dopýtať Hospodina čo hovoria slová tejto nájdenej knihy o mne, o ľude a o celom Judsku. Veď musí byť veľký Hospodinov hnev, ktorý vzplanul proti nám preto, že naši otcovia neposlúchali slová tejto knihy a neplnili, čo je v nej napísané.

Činiť, čo je správne v očiach Hospodinových. Ako chlapec som mal veľmi rád 2. knihu Kráľov. Keď som sa na bohoslužbách nudil, zvykol som ju čítať pod lavicou. Rád som si čítal o judských a izraelských kráľoch a ich skutkoch. Ako prvé som si na nich vždy všímal úvodné hodnotenie daného kráľa. Bolo tam buď, že činili, čo je správne v očiach Hospodinových, alebo, že to nečinili. Dokonca som si o tom niekde urobil tabuľku a štatistiku. – – My sme si dnes prečítali o kráľovi Joziášovi, ktorý konal správne. Hneď, ako je možné, napráva previnenia svojho starého otca, Menaššeho, a otca Ámóna, ktorí uctievali modly. Razantne sa púšťa do opravy jeruzalemského chrámu. Teda, tým prvým správnym v Božích očiach, je jeho otvorené srdce vnímavé pre Hospodina. Hoci bol vychovávaný k niečomu inému, Jeho srdce neprepočulo Boží hlas. Keď sa našla v chráme kniha zákona, kráľ sa koril pred Hospodinom. Vyznával hriechy svoje, svojich predkov i svojho ľudu. Bol pred Bohom pokorný. A napokon hľadal Božiu vôľu. Vyzval kňazov, aby sa dopytovali Hospodina. – – Modlime sa, aby sme aj my mali takýchto vládcov a aby sme takí boli aj my sami – vnímaví voči Božiemu volaniu, vedeli sa pred Ním pokoriť a aby sme hľadali Jeho vôľu. Potom budeme tiež činiť, čo je správne v očiach Hospodinových.

Modlitba: Bože, odpusť, že nie vždy činím, čo je v Tvojich očiach správne. Daj mi citlivé srdce, nech viem napraviť svoje chyby, chyby rodičov, aj prarodičov. Amen.

Pieseň: ES 325

Autor: Ondrej Majling

Takto hovorí Hospodin: „Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa.“ Jeremiáš 9,22-23

Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil, či poškodil? Lukáš 9,25

Ján 8,3-11 :: Modlíme sa za: Poprad – Veľká (Ta)

2.Kráľov 19,20-37

20 Vtedy Izaiáš, syn Ámócov, poslal Chizkijovi odkaz: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Počul som, čo si sa modlil ku mne ohľadom asýrskeho kráľa Sancheríba. 21 Toto je slovo, ktoré Hospodin hovorí o ňom: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti, panenská dcéra Sion, za tebou potriasa hlavou, dcéra Jeruzalem. 22 Komu si sa posmieval a rúhal, proti komu si pozdvihol svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela! 23 Prostredníctvom svojich poslov si tupil Pána a povedal si: S množstvom svojich vozov som vystúpil na výšiny vrchov, na najvzdialenejšiu časť Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho vyberané cyprusy; prenikol som do jeho najvyšších končín a do jeho lesnatej húšte. 24 Vykopal a pil som cudzie vody; svojimi šľapajami vysuším všetky rieky Egypta. 25 Nepočul si o tom? Oddávna som to určil, odo dní starodávnych som to pripravoval, a teraz som to uskutočnil, tak si mohol spustošiť na hŕbu kamenia opevnené mestá. 26 A tí, čo bývali v nich, boli bezvládni, preľakli sa a vyšli na hanbu, zmenili sa sťa poľná bylina a mladá zeleň, sťa suchá tráva na strechách, ako obilné pole pred východným vetrom. 27 Vedel som o tvojom sedení, vychádzaní i vchádzaní, o tvojej zúrivosti proti mne. 28 Pretože si zúril proti mne, a tvoje hučanie sa mi dostalo do uší, vložím ti svoj hák do nosa, svoje zubadlo do úst, a navrátim ťa cestou, ktorou si prišiel. 29 A tebe, Chizkija, toto bude znamením: Tohto roku budete jesť, čo vyrastie na úhore, druhý rok, čo vyrastie nadivo, ale tretí rok sejte a žnite, vysádzajte vinice a jedzte ich ovocie. 30 Zachránený zvyšok z domu Júdovho dolu zase zapustí korene a hore vydá ovocie. 31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Hospodinova to učiní. 32 Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevstúpi do toho mesta, ani šíp ta nevystrelí, nepôjde proti nemu so štítom a nenavŕši proti nemu val. 33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí – znie výrok Hospodinov. 34 Záštitou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil kvôli sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi. 35 V tú noc vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia ráno vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola. 36 Potom asýrsky kráľ Sancheríb odišiel, vrátil sa a býval v Ninive. 37 Práve keď sa klaňal v dome svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami unikli do krajiny Arárát. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asarhaddón.

Hospodin má svoj čas. Na predchádzajúcu Chizkijovu modlitbu odpovedá Hospodin skrze proroka Izaiáša. Okrem toho, že Jeho odpoveď je akýmsi výsmechom namyslenému Sancheríbovi, mňa na nej zaujalo to, že to nie je demagógia. Nie je to lacná odpoveď, v ktorej by Pán Boh sľuboval kráľovi, že všetko hneď dobre dopadne a oni sa budú mať skvele. Tri roky bude trvať, kým sa veci dostanú do normálu. Nebude to všetko hneď a zaraz… ! Až o tri roky budú znova siať a vysádzať vinice. Napriek tomu sa Hospodin postará o Svoj ľud a týmto časom ich úspešne prevedie. – – Niekedy si aj my predstavujeme, že je Božou povinnosťou vyriešiť všetko hneď a zaraz. Nie je to však vždy tak. V Božom slove ten najväčší problém – nepriateľské vojsko v blízkosti Jeruzalema – rieši, ale v tom ostatnom chce Svoj ľud pocvičiť v trpezlivosti a dôvere. Božie víťazstvá totiž nie sú lacné a prvoplánové, ale o to pevnejšie. Na to pamätajme aj my, keď Boh v našich životoch nebude vždy konať hneď a zaraz a nie tak, ako si to my predstavujeme! Boží čas je iný, než ten náš a Božie zámery sú iné, než tie naše. On vie, kedy má konať hneď a kedy nás nechá istý čas čakať. On totiž vidí ďalej, než my…

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že pracuješ takou rýchlosťou, aká je určite dobrá. Odpusť, že sa niekedy ponáhľame a chceme veci urýchliť. Pestuj v nás trpezlivosť. Amen.

Pieseň: ES 506

Autor: Ondrej Majling

2.Kráľov 19,1-19

1 Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho. 2 A poslal predstaveného paláca Eljákíma, pisára Šebnu a starších z kňazov zahalených vrecovinou k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámócovmu. 3 Oni mu povedali: Takto vraví Chizkija: Tento deň je dňom súženia, trestu a opovrhnutia, lebo sa synovia dostali až k rodidlám, ale niet sily k pôrodu. 4 Azda tvoj Boh, Hospodin, počuje slová rab šákéove, ktorého jeho pán, asýrsky kráľ, poslal potupiť živého Boha, a potresce ho za slová, ktoré Hospodin, tvoj Boh, počul. Pomodli sa preto za zvyšok, ktorý sa ešte nájde. 5 Keď služobníci kráľa Chizkiju prišli k Izaiášovi, 6 Izaiáš im povedal: Takto vraví Hospodin: Neboj sa pre slová, čo si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7 Ajhľa, ja dám do neho ducha, takže počuje chýr a vráti sa do svojej krajiny, a dám mu padnúť mečom vo vlastnej krajine. 8 Keď sa rabšáké vrátil, našiel asýrskeho kráľa v boji proti Libne; počul totiž, že sa vzdialil z Lachíša. 9 Počul o kúšskom kráľovi Tirhákovi správu: Vyšiel bojovať proti tebe. Znovu poslal poslov ku Chizkijovi s odkazom: 10 Toto povedzte judskému kráľovi Chizkijovi: Nech ťa tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, nepodvedie ubezpečením: Jeruzalem nebude vydaný do ruky asýrskeho kráľa. 11 Veď si počul, čo urobili asýrski králi rozličným krajinám, keď naplnili na nich vojnovú kliatbu. A ty by si sa mal vyslobodiť? 12 Či ich vytrhli bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia: totiž Gózán, Chárán, Recef, ľudí Edenu v Telassáre? 13 Kde je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajimu, Hény a Avvy? 14 Chizkija prevzal list z rúk poslov, a keď ho prečítal, vystúpil do domu Hospodinovho a rozprestrel list pred Hospodinom. 15 Potom sa Chizkija modlil k Hospodinovi: Hospodine, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; Ty si urobil nebesá i zem. 16 Nakloň, ó Hospodine, svoje oči a pohliadni! Počuj slová Sancheríbove, ktoré odkázal, aby potupil živého Boha. 17 Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. 18 Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. 19 Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine.

Ako reagujeme na skúšky? Kráľ Chizkija sa nachádza v obrovských problémoch. My by sme na jeho mieste už dávno prepadli panike. Ani Chizkija sprvu nezareagoval najsprávnejšie. V Božom slove však čítame o tom, ako namiesto hľadania ľudských riešení, namiesto zháňania svojej múdrosti, vysiela posla k Izaiášovi s prosbou, aby sa prorok modlil za národ. Aj neskôr, keď ho Asýrčania vyzývajú vzdať sa, sa dokonca sám Chizkija začína modliť! On – mocný kráľ – si dokáže priznať svoju bezmocnosť. Proti presile nič nezmôže – ani peniazmi, ani prostredníctvom spojencov a ani svojou skvelou taktikou. Vzdáva sa svojej moci a múdrosti, aby mohol v jeho živote následne konať Hospodin. – – Ako je to s nami? Ku komu a kam sa utiekame my, keď sa nachádzame v skúškach? Kľakneme si na kolená, prosíme aj iných, aby sa za nás modlili, alebo prepadáme panike a hľadáme svoje ľudské riešenia? Nik nehovorí, že nemáme vôbec nič robiť a byť pasívni. To nebol ani kráľ Chizkija. Najprv však musíme celý svoj problém vložiť do Božích rúk. Odovzdať Mu všetok náš strach a obavy, ktoré nás spútavajú, aby nás od nich oslobodil a aby sme mohli konať. Už nie v panike, ale s Božím pokojom v srdci a pod Božím vedením.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si dokonale múdry a rozumieš svetu a aj našim problémom. Odpusť, že sa niekedy nenecháme viesť Tvojím Duchom, ale spoliehame sa na seba a veci. Potom sme nevrlí a neláskaví. Veď nás, Bože. Amen.

Pieseň: ES 521

Autor: Ondrej Majling

Nie nám, Hospodin, nie nám,

11. nedeľa po Svätej Trojici

Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 1.Petrov 5,5b

Efezanom 2,4-10

4 Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lás ku, ktorou si nás zamiloval, 5 obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení! – 6 a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, 7 aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi Ježišovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. 8 Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; 9 nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. 10 Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.

Asi všetci poznáme najdôležitejšie telefónne čísla: 155, 158 a 112. Sú to linky záchrany – voláme ich, keď máme nejaké vážne problémy. O akej záchrane nám dnes však apoštol Pavol hovorí? Isté je, že všetci sme hriešni. Nikto nemôže o sebe tvrdiť, že je bez hriechu alebo bez viny. Práve naopak – každý deň dokážeme vymyslieť množstvo nesprávnych vecí, podľahneme pokušeniam a nevieme sa zbaviť ani svojich zlozvykov. Hriech je kameňom úrazu a má veľmi hlboké korene. Keby platilo pravidlo, „odplatou za hriech je smrť“, nemali by sme nijakú šancu. No Boh nás miluje nekonečnou láskou a odpúšťa nám. Je to akási forma amnestie, ktorú nám vydobyl Pán Ježiš Svojou smrťou na kríži. Sme zachránení z milosti a je to dar Boží – nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Skutky, ktoré konáme, nás môžu veľmi rýchlo priviesť k pýche, ale viera nás vedie k pokore. Veľká amnestia je spojená s odpustením. Je to Božia milosť, ktorú nám Boh daroval. Otázne je, ako s ňou naložíme… ?! Lebo záchrana sa začína vtedy, keď si človek uvedomí svoju hriešnosť a pocíti veľkú túžbu po Božej láske, ktorú Boh dáva všetkým hriešnym ľuďom skrze Svojho Syna, Pána Ježiša Krista. Amnestia je podpísaná a spečatená. Záleží od nás, či ju prijmeme.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti za Tvoju obeť, ktorou si nám vydobyl večný život! Tvoja milosť nás zachraňuje, preto Ti ďakujeme za Tvoju nekonečnú lásku! Amen.

Pieseň: ES 490

Autor: Viktória Lisáková

Jób odpovedal Hospodinovi takto: „Pozri, čože ti ja taký nepatrný odpoviem? Kladiem si ruku na ústa.“ Jób 40,3-4

Pavol píše: Veď ja som najmenší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu cirkev. Ale z Božej milosti som to, čo som. 1.Korintským 15,9-10

Lukáš 18,9-14 :: 2.Samuelova 12,1-10.13-15a :: Žalm 17 :: Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelickej mládeže

2.Kráľov 18,13-37

13 V štrnástom roku kráľa Chizkiju pritiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým opevneným judským mestám a zmocnil sa ich. 14 Vtedy poslal judský kráľ Chizkija asýrskemu kráľovi do Lachíša odkaz: Previnil som sa, odtiahni odo mňa. Hotový som znášať, čokoľvek mi naložíš. Asýrsky kráľ uložil nato judskému kráľovi tristo talentov striebra a tridsať talentov zlata. 15 Chizkija odovzdal všetko striebro, ktoré sa nachádzalo v dome Hospodinovom a v pokladnici kráľovského paláca. 16 V tom čase dal Chizkija oblúpať dvere chrámu Hospodinovho aj stĺpy, ktoré sám judský kráľ Chizkija dal obložiť, a dal to asýrskemu kráľovi. 17 Vtedy asýrsky kráľ poslal tartána, rabsárisa a rabšákéa z Lachíša ku kráľovi Chizkijovi so silným vojskom do Jeruzalema. Tí vytiahli a prišli k Jeruzalemu; keď prišli a zastali pri vodovode Horného rybníka, ktorý sa nachádzal pri ceste k Valchárovmu poľu, 18 dali zavolať kráľa. Keď vyšiel k nim Eljákím, syn Chilkijov, ktorý bol správcom paláca, pisár Šebná a kancelár Jóách, syn Ásáfov, 19 rabšáké povedal: Povedzte Chizkijovi: Takto vraví veľkráľ Asýrie: Čo je to za predmet nádeje, v ktorý dúfaš? 20 Nazdáš sa, že prosté slová úst sú už radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne? 21 Hľa, spoliehaš sa na oporu z nalomenej trstiny, na Egypt, ktorá tomu, kto sa na ňu oprie, vnikne do dlane a prebodne mu ju. Taký je faraón, egyptský kráľ, pre každého, kto sa naň spolieha. 22 Ak mi poviete: V Hospodina, svojho Boha, dúfame, nie je to ten istý, ktorého výšiny a oltáre Chizkija odstránil, a potom povedal Judsku a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom v Jeruzaleme sa budete klaňať? 23 Stav sa teraz s mojím pánom, asýrskym kráľom: Dám ti dvetisíc koní, ak vládzeš dodať na ne jazdcov. 24 Ako by si odrazil čo aj jedného miestodržiteľa z najmenších služobníkov môjho pána? A ty sa spoliehaš na Egypt kvôli vozom a jazdcom? 25 A či som ja teraz bez Hospodina pritiahol proti tomuto miestu, aby som ho zničil? Hospodin mi povedal: Vytiahni proti tej krajine a znič ju! 26 Vtedy povedal Eljakím, syn Chilkijov, Šebná a Joách rabšákéovi: Hovor so svojimi služobníkmi aramejsky, lebo my rozumieme. Nehovor s nami judsky verejne pred ľudom, ktorý je na hradbách. 27 Ale rabšáké povedal: Či ma môj pán poslal hovoriť tieto slová tvojmu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na hradbách a spolu s vami budú jesť svoje výkaly a piť svoj moč! 28 Vtedy rabšáké pristúpil a zvolal veľkým hlasom judsky: Počujte slová veľkráľa, kráľa asýrskeho! 29 Takto povedal kráľ: Nech vás Chizkija nepodvedie, lebo vás nevládze vytrhnúť z mojej ruky. 30 Nech vás Chizkija neutešuje nádejou v Hospodina hovoriac: Hospodin vás istotne vytrhne; toto mesto nebude vydané asýrskemu kráľovi do rúk. 31 Nepočúvajte Chizkiju, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite mier so mnou, vyjdite ku mne, a každý z vás bude jesť zo svojho viniča a zo svojho figovníka a piť zo svojej studne, 32 pokiaľ neprídem a nepoberiem vás so sebou do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a muštu, do krajiny chleba a viníc, do krajiny olív, oleja a medu. Budete žiť a nezomriete, len nepočúvajte Chizkiju, lebo vás podvádza hovoriac: Hospodin vás vytrhne. 33 Či niektorý spomedzi bohov národov vyslobodil svoju krajinu z ruky asýrskeho kráľa? 34 Kde sú bohovia Chamátu a Arpádu? Kde sú bohovia Sefarvajimu, Hény a Avvy? Či vytrhli Samáriu z mojej ruky? 35 Ktorý spomedzi bohov oných krajín vytrhol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hospodin má zachrániť Jeruzalem z mojej ruky? 36 Ľud však mlčal a neodvetil mu ani slova, lebo kráľov rozkaz znel: Neodpovedajte mu! 37 Potom prišiel Eljákím, syn Chilkijov, správca paláca, pisár Šebna a kancelár Joách, syn Ásalov, k Chizkijovi s roztrhnutým rúchom a oznámili mu rabšákéove slová.

Pokora je cestou k víťazstvu. Ak trpí Boží človek, nie je to preto, žeby na neho Pán zabudol. Ak sa nepriateľ alebo to, čo je bezbožné, vzmáha a zdá sa, že Božie požehnanie je akoby na strane zla,

2.Kráľov 18,1-12

1 V treťom roku izraelského kráľa Hóšéu, syn Élovho, stal sa kráľom Chizkija, syn judského kráľa Ácháza. 2 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Abijá, dcéra Zecharjova. 3 Konal, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak ako jeho otec Dávid. 4 Odstránil výšiny, rozbil posvätné stĺpy, zoťal ašéru a rozdrvil medeného hada, ktorého zhotovil Mojžiš, lebo až dovtedy mu Izraelci kadievali a nazývali ho Nechuštánom. 5 Dúfal v Hospodina, Boha Izraela, a nebolo po ňom jemu rovného medzi judskými kráľmi ani medzi tými, čo boli pred ním. 6 Držal sa Hospodina, neodstúpil od Neho a zachovával prikázania, ktoré Hospodin dal Mojžišovi. 7 Hospodin bol s ním a mal úspech vo všetkom, čo podnikal. Vzoprel sa proti asýrskemu kráľovi a nebol mu poddaný. 8 Porazil Filištíncov až po Gazu, aj jej územie od strážnej veže až po opevnené mesto. 9 Vo štvrtom roku kráľa Chizkiju, ktorý bol siedmym rokom izraelského kráľa Hóšéu, syna Élovho, pritiahol asýrsky kráľ Šalmaneser proti Samárii a obliehal ju. 10 Po troch rokoch ju dobyl. V šiestom roku Chizkiju, to jest v deviatom roku izraelského kráľa Hóšéu, Samária padla. 11 Potom asýrsky kráľ odvliekol Izrael do Asýrie a osadil ich v Chalachu pri Chabóre, rieke Gózánu, a v médskych mestách, 12 pretože neposlúchali hlas svojho Boha Hospodina, ale prestupovali Jeho zmluvu, všetko, čo prikázal služobník Hospodinov Mojžiš. Neposlúchali, ani neplnili zmluvu.

Každý sme kňazom pre svoje okolie. Ása, Jošafát a Chizkija (Ezechijáš). Po Dávidovi a Šalamúnovi iba o týchto kráľoch hovorí Písmo s uznaním, že chodili po Božích cestách a vládli tak, že sa to Hospodinovi páčilo. Ich vládnutie a vedenie vecí a života národa bolo požehnané. Chizkija dbal na Božiu vôľu a uplatňoval ju u tých, na ktorých mal dosah a vplyv. Všetko na veky nezmeníme a nezabezpečíme, no ani to netreba. Večnosť je pripravená. No, kým sme tu, máme zodpovednosť za tých, na ktorých môžeme vplývať. Potomkovia Júdu a Benjamína na juhu sa ešte dvesto rokov tešili slobode, zatiaľ čo potomkovia desiatich kmeňov Izraela nariekali v cudzine. Práve v čase Chizkijovej vlády v Judsku boli do rúk Asýrčanov vydaní ich bratia na severe. Splynuli s pohanskými národmi a stratili pokrvnú identitu Izraela. Izrael mal zakázané ženiť sa a vydávať s inými, než s potomkami Božieho ľudu Izraela. To, že boli vydaní do rúk cudzincov, bol trest za ich neveru. Náš text poukazuje práve na to, čo nám nie je ľahostajné – na dobrý a požehnaný život. Chceme ho všetci, pre seba i pre svojich. Buďme ako Chizkija, ktorého život sa páčil Bohu a zachovávajme vieru v Toho, ktorý zachraňuje časne aj večne!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Tvoja viera zachraňuje. Odpusť, keď jej nie sme plne oddaní. Pridaj nám poslušnosti a pokory, aby sme chodili na Tvojich cestách a žili na záchranu ľudí, pre ktorých máme byť údmi Tvojej kňazskej služby. Amen.

Pieseň: ES 641

Autor: Ján Kolesár

Ja viem, že môj Vykupiteľ žije. Jób 19,25

Ježiš sa modlí: Otče, osláv svoje meno!“ Tu zaznel z neba hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Ján 12,28

Náreky 5,1-22 :: Modlíme sa za: Pondelok – Hrnčiarska Ves (No)

2.Kráľov 17,24-41

24 Asýrsky kráľ dal priviesť ľudí z Bábela, Kútu, Avvy, Chamátu a zo Sefarvajimu a osadil ich v samárskych mestách namiesto Izraelcov. Zaujali Samáriu a ostali bývať v jej mestách. 25 Na počiatku svojho tamojšieho pobytu neuctievali Hospodina. Preto Hospodin poslal na nich levy, a tie ich zabíjali. 26 Vtedy oznámili asýrskemu kráľovi: Národy, ktoré si odviedol do zajatia a osadil v samárskych mestách, nepoznajú zákon Boha tej krajiny. Preto teraz poslal na nich levy, a tie ich usmrcujú, lebo nepoznajú zákon Boha tej krajiny. 27 Nato asýrsky kráľ rozkázal: Zaveďte tam jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ priviedli. Nech ide a nech sa tam usadí a nech ich vyučuje zákonu Boha tej krajiny. 28 Šiel teda jeden z kňazov, ktorí boli odvedení do zajatia zo Samárie, usadil sa v Bételi a učil ich, ako majú uctievať Hospodina. 29 Ale každý národ si zhotovil svojich vlastných bohov a uložil ich do domov na výšinách, ktoré urobili Samaritáni; každý národ vo svojich mestách, v ktorých býval. 30 Ľudia z Bábelu si urobili Sukkót-Benóta, ľudia z Kútu si urobili Nergala a ľudia z Chamátu si urobili Ašímu. 31 Avvania si zhotovili Nibchaza a Tartáka, Sefarvajimčania spaľovali v ohni svoje deti Adramelekovi a Anamelekovi, sefarvajimským bohom. 32 Uctievali aj Hospodina a určili si spomedzi seba kňazov na výšinách. Tí im konali službu v domoch na výšinách. 33 Hospodina teda uctievali, ale svojim bohom slúžili podľa zvyku národov, z ktorých boli privlečení. 34 Až dodnes konajú podľa predošlých zvykov: Hospodina neuctievajú a nečinia podľa Jeho ustanovení, Jeho práva a Jeho zákona, ani podľa prikázaní, ktoré dal Hospodin synom Jákobovým, ktorých nazval menom Izrael. 35 Hospodin uzavrel s nimi zmluvu a prikázal im: Neuctievajte iných bohov, neklaňajte sa im, neslúžte im a neobetujte, 36 ale uctievajte Hospodina, ktorý vás vyviedol z Egypta veľkou mocou a vystretým ramenom, Jemu sa klaňajte a Jemu obetujte! 37 Stále zachovávajte všetky ustanovenia, práva, zákon a prikázania, ktoré vám napísal, a neuctievajte iných bohov! 38 Na zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, nezabúdajte, a neuctievajte iných bohov! 39 Len Hospodina, svojho Boha, uctievajte, a On vás vyslobodí z rúk všetkých vašich nepriateľov. 40 Neposlúchli však, ale robili podľa svojich predchádzajúcich zvykov. 41 Tieto národy uctievali Hospodina, a slúžili aj svojim tesaným modlám. Aj ich synovia a synovia ich synov konajú až dodnes to, čo konali ich otcovia.

Boh si z kameňov vzbudí deti Abrahámove. Multikultúrna spoločnosť. Nič nové pod slnkom, ak si tak dnes hovoríme. Bolo to tu už dávno pred nami. Rôzne národy, rasy i náboženstvá navzájom zmiešané a poprepájané do jednej masy. To je dnešný svet a to je aj pôvod Samaritánov zo severnej časti izraelskej krajiny. Zostatky starého a vplyv nového sveta v spoločnosti, v rodine, vo mne… Keď na svojho potomka povieme, že je to „moja krv“, je to pravda iba čiastočne. Telesne to tak môže byť, ale je to tak aj duchovne? Čomu všetkému veria a s čím sú zviazané naše srdcia so srdcami našich najbližších? Netratia a neodcudzujú sa nám naše deti alebo vnúčatá – ani nie tak telesne, ako skôr duchovne – keď nám nezáleží na tom, s kým vytvárajú pokrvné i duchovné zväzky? Vieme, že na tých pokrvných až tak nezáleží. Človek nemôže zato, komu a kde sa narodil. Pán Ježiš dáva Samaritána, ktorý má srdce na správnom mieste, za vzor vyvoleným a pokrvne čistým. Prosme za duchovne zdravé, na Pána Ježiša Krista zamerané pokolenia nás, našich detí aj vnúčat!

Modlitba: Ďakujem, Bože, že dokážeš aj duchovne mŕtvych oživiť. Ďakujem, že z kamenných sŕdc môžeš urobiť mäsité. Odpusť, že Ti to málo dovoľujem. Premieňaj ma zvnútra, oživuj, čo je ešte mŕtve a tvrdé. Amen.

Pieseň: ES 456

Autor: Ján Kolesár

Budem sa radovať a jasať v tebe, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. Žalm 9,3

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,