Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

AUGUST

Heslo mesiaca: Nakloň, Hospodin, ucho a počúvaj. Otvor oči, Hospodin, a viď! 2.Kráľov 19,16

9. nedeľa po Svätej Trojici

Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať. Od toho, komu veľa zverili, budú aj viac žiadať. Lukáš 12,48b

Filipanom 3,(4b-6)7-14

( Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. 5 Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, 6 horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona.)

7 Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. 8 A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, 9 a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere, 10 aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach, bol Mu podobný v smrti – 11 aby som nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. 12 Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. 13 Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; 14 cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.

Strata a zisk, dve hodnoty, ktoré si spájame najmä s ekonomikou a obchodom. Čo najmenšie straty a čo najväčší zisk. To je rovnica, podľa ktorej sa dnes rozmýšľa. Prechádza to aj do bežného života. Všetci sa snažíme vyhnúť stratám, ale aj tie sú dôležité. Bez straty nie je možné poznať pravú hodnotu zisku. My však nie sme naučení takto premýšľať. Najmä, ak sme až príliš pripútaní k veciam, ktoré máme stratiť… – – Pavel naznačuje, že zisk býva neraz vyvážený stratou. Akoby nové veci mohli prísť až potom, čo opustíme tie staré. A to nie je jednoduché. Najmä, ak ide o veci, na ktorých sme si zakladali. Tie veci samé o sebe nemusia byť zlé (Pavel ich vymenováva: žid, farizej, spravodlivý), ale v porovnaní s novými (Kristova milosť, vzkriesenie, utrpenie… ) je nevyhnutné opustiť ich. – – Pre nás to môže byť náš pôvod, honor, práca, manželka/manžel, rodina… , teda všetko, čo pre nás znamená viac, než Kristus Pán. Máme to „stratiť“, aby mohlo vstúpiť k nám ozaj niečo nové, oveľa vzácnejšie a trvalejšie? Má nám k tomu pomôcť aj skúsenosť apoštola Pavla (v.14): „Cieľ mám vždy pred očami.“ Tento pohľad nám uľahčí nemyslieť nato, čo sme pre Krista museli opustiť. – – Čo musíš v živote stratiť, aby si dosiahol vzkriesenie? Prajem ti veľa odvahy do nového života.

Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že si viac, než čokoľvek iné. Ďakujeme, že večný život je nekonečne krát cennejší, než časný. Odpusť, že tomu málo veríme a správame sa, akoby boli najcennejšie osoby a veci tohto sveta. Obnov nám myseľ Tvojím Duchom. Amen.

Pieseň: ES 454

Autor: Milan Kubík

Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. 5.Mojžišova 6,5

My milujeme, lebo on nás miloval prvý. 1.Jánov 4,19

Matúš 13,44-46 :: Jeremiáš 1,4-10 :: Matúš 7,24-27 :: Žalm 14 :: Modlíme sa za: Slovenskú Biblickú spoločnosť

Skutky apoštolov 27,1-12

1 Keď už bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov Júliovi, stotníkovi cisárskeho prápora. 2 Vstúpili sme teda na adramitskú loď, ktorá mala plávať popri pobreží Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami aj Macedónsky Aristarchos z Tesaloniky. 3 Na druhý deň pristáli sme v Sidone a Július, ktorý sa prívetivo správal k Pavlovi, dovolil mu ísť k priateľom a prijať od nich zaopatrenie. 4 Keď sme sa pohli odtiaľ, plavili sme sa poniže Cypru, lebo vetry duli proti nám, 5 preplavili sme sa Cilickým a Pamfilským morom a došli sme do Myry v Lýcii. 6 Tu našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa mala plaviť do Itálie, a naložil nás na ňu. 7 Mnoho dní plavili sme sa už pomaly, s námahou dostali sme sa ku Knídu, a keďže nám vietor prekážal, plavili sme sa poniže Kréty vedľa Salmony. 8 Horko-ťažko sme ju minuli a prišli na miesto, menované Pekný prístav, neďaleko ktorého bolo mesto Lasea. 9 Uplynulo zase hodne času a aj plavba bola nebezpečná, lebo bolo už po pôste Dňa zmierenia, preto povedal Pavel: 10 Mužovia, predvídam, že plavba bude náročná a spojená s veľkou stratou nielen pre náklad a pre loď, ale aj pre naše životy. 11 Ale stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako slovám Pavlovým. 12 A keďže ani prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina sa rozhodla pustiť odtiaľ, či by sa im azda nepodarilo dôjsť do Feniky, krétskeho prístavu, obráteného na juho a severozápad, a tam prezimovať.

Nebezpečenstvo. Na tomto príbehu nás zaujme Pavlovo varovanie námorníkov. Hovorí im, že ak sa vydajú na plavbu, hrozí im nebezpečenstvo, ktoré môže ohroziť nielen náklad a plavidlo, ale aj ich životy. Pavel, ktorý sa živil výrobou stanov, radí skúseným námorníkom o plavbe na mori… Zvláštne, nie? Pavel disponuje zvláštnou múdrosťou a predvída nebezpečenstvo. Nenecháva si to pre seba, ale informuje zodpovedných ľudí. Tí nebrali Pavla vážne a vieme, ako to dopadlo. Aj nám dal Boh Svojho Ducha, ktorý prebýva v nás. Je zdrojom zvláštnej múdrosti. Zrakom viery vidíme aj neviditeľné. V múdrosti viery robíme dobré rozhodnutia. Bázeň pred Hospodinom je počiatkom múdrosti. Žalmista vyznáva: „Ó, ako milujem Tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam. Svojimi príkazmi ma robíš múdrejším nad mojich nepriateľov“ (Ž 119,97-98).

Modlitba: Pane, nech nás Tvoj dobrý Duch sprevádza a požehnáva múdrosťou na našich cestách životom.

Pieseň: ES 509

Autor: Libor Bednár

Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo on ti dáva schopnosť získavať bohatstvo. 5.Mojžišova 8,18

Človek si nič nemôže vziať sám, ak mu to nebolo dané z neba. Ján 3,27

Filipanom 2,12-18 :: Modlíme sa za: Partizánska Ľupča (Lo)

Skutky apoštolov 26,24-32

24 Keď sa takto bránil, zvolal Festus silným hlasom: Blázniš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva. 25 Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová. 26 Veď vie o týchto veciach kráľ, pred ktorým tiež otvorene hovorím; neverím, že mu je tajné niečo z toho, lebo sa to nedialo v skrytosti. 27 Či veríš prorokom, kráľ Agripa? Viem, že veríš! 28 I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana. 29 A Pavel (odvetil): Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa skôr alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút. 30 Tu vstal kráľ aj vladár a Bernika, podobne ostatní, ktorí sedeli s nimi, 31 a pri odchode hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič, za čo by zasluhoval smrť alebo žalár. 32 A Agripa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.

Sme blázni pre Krista. Keď Pavel hovoril o svojej viere v Krista, miestodržiteľ Festus mu taktne naznačil, že blaznie, že ho jeho učenosť vedie do bláznovstva. Pavel sa nebráni. Vie, že zvesť o Kristovi je pre židov pohoršením a pre nežidov bláznovstvom. Sám Pavel sa v liste do Korintu nazýva „bláznom pre Krista“ (4,10). Naša dôvera v Boha, v Božie slovo je pre neveriacich bláznovstvom. Nedávno nás nazývali tmármi a zaostalými, ktorí nemajú „vedecké poznanie“. Možno si aj ty niekedy terčom ironických poznámok pre svoju vieru v Krista, pre svoje kresťanské princípy v správaní, pre rozhodné nasledovanie Krista. To patrí k neseniu nášho kríža. Poznal to aj apoštol Pavel a poznáme to aj my. Ak by sme sa ničím nelíšili od neveriacich ľudí, niečo by na našom kresťanskom živote nebolo v poriadku.

Modlitba: Pane, pomôž nám aj dnes byť svetlom, ktoré svieti a soľou, ktorú je cítiť!

Pieseň: ES 271

Autor: Libor Bednár

Ten, kto dúfa v Hospodina, bude zahrnutý milosťou. Žalm 32,10

A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Rimanom 5,5

1.Petrov 3,8-17 :: Modlíme sa za: Párnica (Lo)

Skutky apoštolov 26,1-23

1 I povedal Agripa Pavlovi: Smieš hovoriť na svoju obranu. Nato Pavel vystrel ruku a takto sa bránil: 2 Pokladám sa za šťastného, že sa pred tebou, kráľ Agripa, smiem brániť proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú; 3 veď ty najlepšie poznáš všetky obyčaje a sporné otázky Židov. Preto prosím ťa, vypočuj ma trpezlivo. 4 Aký bol môj život od mladosti, od prvopočiatku v mojom národe, aj v Jeruzaleme, vedia všetci Židia. 5 Veď poznajú ma oddávna – len keby chceli vydať svedectvo – že som žil podľa najprísnejšej strany nášho náboženstva ako farizej. 6 A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej zasľúbenia, ktorú naši otcovia prijali od Boha, 7 a náš dvanásťkmeňový národ ustavične, dňom-nocou slúžiac Bohu, dúfa, že bude mať účasť na tom zasľúbení. Pre túto nádej, kráľ Agripa, žalujú Židia na mňa. 8 Ale čo neuveriteľné vidíte v tom, že Boh kriesi mŕtvych? 9 Aj ja som sa nazdával kedysi, že sa mi treba všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského. 10 Aj som to robil v Jeruzaleme a mnohých svätých som pozatváral, keď som dostal moc od veľkňazov. A keď ich mordovali, schvaľoval som to. 11 Áno, po všetkých synagógach často som ich trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti prenasledoval som ich aj po vidieckych mestách. 12 Keď som takto s mocou a povolením veľkňazov išiel do Damasku, 13 cestou na pravé poludnie som videl, kráľ môj, svetlo z neba, jasnejšie nad slnko, ktoré ma ožiarilo, aj ostatných, ktorí šli so mnou. 14 Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril hebrejskou rečou: Saul, Saul, čo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti protiviť ostňu! 15 Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ. 16 Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem, 17 keď som ťa vytrhol zo (židovského) ľudu a z pohanov, ku ktorým ťa posielam 18 otvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel s tými, čo sú posvätení vierou vo mňa. 19 Preto, kráľ Agripa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, 20 ale kázal som najprv tým v Damasku, potom v Jeruzaleme a v celom Judsku, aj pohanom, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu, a konali skutky hodné pokánia. 21 Pre toto ma Židia zlapali v chráme a pokúsili sa zabiť ma. 22 Ale Boh mi pomáhal až do dnešného dňa; a tak tu stojím a svedčím malému aj veľkému, a nehovorím nič iné, ako čo aj Mojžiš a proroci predpovedali, že sa stane, 23 už či to, že Kristus musel trpieť to, a či to, že prvý musel vstať z mŕtvych a zvestovať svetlo aj (židovskému) ľudu, aj pohanom.

Svetlo, ktoré mení človeka zvnútra. Cesta z Jeruzalema do Damasku radikálne zmenila život farizeja Saula. Z prenasledovateľa Ježišových učeníkov sa stal Jeho oddaný nasledovník. Do jeho duše plnej nenávisti a zloby zasvietilo svetlo, ktorým je Kristus. Z nenávisti sa stala obetujúca sa láska, zo zloby prajnosť a tma ustúpila jasnému svetlu. Nie každý zažije takéto radikálne obrátenie k Bohu. Väčšina kresťanov sa dostane ku viere v Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa cez svojich rodičov, či starých rodičov. Božie slovo je svetlom, ktoré odhaľuje naše viny a prebúdza v nás túžbu po Božom odpustení. Prebúdza v nás lásku a vďačnosť ku Kristovi za dielo spásy. Pán Ježiš o Sebe povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (J 8,12). Nech nás toto Svetlo, ktorým je Kristus, sprevádza každým dňom nášho života a rozptyľuje tmy našich pochybností!

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že si Svetlo sveta. Ďakujeme, že nás meníš zvnútra. Odpusť, že sa Ti často nedáme a žijeme podľa seba. Daj sa nám poznať viac, nech Ti dávame viac priestoru v živote. Amen.

Pieseň: ES 314

Autor: Libor Bednár

Vy, izraelské vrchy, hľa, prídem k vám,

Skutky apoštolov 25,13-27

13 O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agripa a Bernika pozdraviť Festa. 14 Keď tam pobudli niekoľko dní, predniesol Festus kráľovi Pavlovu vec hovoriac: Zanechal tu Felix muža väzňa, 15 na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židovskí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho odsúdiť. 16 Odpovedal som im, že nie je rímskou obyčajou vydať niekoho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti obvineniu, postavený zoči-voči so žalobníkom. 17 Keď potom prišli so mnou sem, neodkladal som, ale hneď na druhý deň posadil som sa na súdnu stolicu a rozkázal som predviesť toho muža. 18 Jeho žalobcovia povstali proti nemu, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som predpokladal; 19 mali s ním len akési hádky pre svoje náboženstvo a pre nejakého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavel tvrdil, že žije. 20 Keďže som bol v rozpakoch, ako vyriešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne. 21 Keď sa Pavel odvolal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi. 22 Nato Agripa povedal Festovi: Aj ja by som si žiadal počuť toho človeka. Odpovedal mu: Zajtra ho počuješ. 23 Na druhý deň teda, keď Agripa a Bernika prišli s veľkou okázalosťou a vošli do súdnej siene s veliteľmi a poprednými mužmi mesta, na Festov rozkaz predviedli Pavla. 24 A Festus povedal: Kráľ Agripa a všetci vy prítomní mužovia, vidíte tohto (človeka); pre neho celé množstvo Židov aj v Jeruzaleme aj tu nalieha na mňa s krikom, že nesmie ďalej žiť. 25 Ale ja som sa presvedčil, že nič nevykonal, za čo by zasluhoval smrť, a keď sa aj on odvolal k jeho veličenstvu, rozhodol som sa poslať ho tam. 26 Ale nemôžem nič určitého napísať o ňom svojmu pánovi. Preto som ho dal predviesť pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agripa, aby som ho vypočul a vedel, čo napísať o ňom. 27 Lebo zdá sa mi nerozumným poslať väzňa a neudať jeho vinu.

Túžba po počúvaní. Miestodržiteľ Festus mal zaujímavý súdny prípad, ktorý ho uvádzal do rozpakov. Nevedel určiť dôvod, prečo je Pavel vo väzení. Kráľa Agrippu tento prípad zaujal. Zatúžil vypočuť si tohto väzňa. Dobré rozhodnutie! No ak by sme zostali iba pri počúvaní, nič by nám to neprospelo. Lebo potom by sme boli ako strom, ktorý síce má lístie, ale neprináša nijaké ovocie. – – Niekedy sa zamýšľam nad tým, koľko kázní som si už v živote vypočul, koľko duchovných piesní som vyspieval. Koľko z nich prešlo jedným uchom dnu a druhým von. Mal som v živote veľa príležitostí vypočuť si výborných kazateľov a profesorov teológie, ale často zostalo iba pri počúvaní. Viera sa rodí z počutia, ale ak by sme zostali len poslucháčmi, hoci pozornými, bolo by to žalostne málo. Cez počuté Slovo nás Boh pozýva k činom. Apoštol Jakub vyzýva kresťanov: „Buďte činiteľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (Jk 1,22). Nech nás aj dnešné slovo inšpiruje k skutkom lásky a milosrdenstva.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že máme možnosť hlásať Evanjelium a tak pomáhať ľuďom ku spáse. Odpusť, že to tak málo robíme, že si tak málo vážime večný život. Daj nám myseľ Kristovu, aby si cez nás zachránil mnohých. Amen.

Pieseň: ES 282

Autor: Libor Bednár

V jeho ruke je duša všetkého živého. Jób 12,10

V ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Skutky apoštolov 17,28

Matúš 5,33-37 :: Modlíme sa za: Ožďany (Ri)

Skutky apoštolov 25,1-12

1 Keď Festus prevzal vladárstvo, odišiel po troch dňoch z Cézarey do Jeruzalema. 2 Veľkňazi a poprední Židia podali mu žalobu na Pavla, prosili ho, 3 a ako priazeň (pre seba) žiadali proti Pavlovi, aby ho dal previesť do Jeruzalema; strojili mu totiž úklady, že ho cestou zabijú. 4 Festus však odpovedal, že Pavla strážia v Cézarei, a on sám že onedlho tam odíde: 5 Tí teda – hovoril – ktorí z vás môžu, nech sa vyberú so mnou a ak je niečo zlé pri tom mužovi, nech žalujú na neho. 6 Keď pobudol medzi nimi nie dlhšie ako osem alebo desať dní, zišiel do Cézarey; na druhý deň posadil sa na súdnu stolicu a rozkázal predviesť Pavla. 7 Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, ktorí pri šli z Jeruzalema a prednášali mnohé a ťažké žaloby, ktoré však nevedeli dokázať, 8 keď sa Pavel bránil: V ničom som sa neprevinil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi. 9 Ale Festus, chcejúc preukázať Židom priazeň, spýtal sa Pavla: Či chceš ísť do Jeruzalema, aby si tam bol súdený predo mnou pre tieto veci? 10 Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, nech ma tá súdi! Proti Židom som sa v ničom neprevinil, ako aj sám dobre vieš. 11 Ak som teda vinný a vykonal som niečo, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nieto ničoho v tom, čo títo žalujú na mňa, nemôže ma im nikto vydať do rúk. Odvolávam sa k cisárovi. 12 Vtedy sa Festus pozhováral s radou a odpovedal: Odvolal si sa k cisárovi, k cisárovi pôjdeš.

Túžba po spravodlivosti. Apoštol Pavel sa pre svoju horlivosť pre Krista dostal do problémov so svojimi súkmeňovcami. Vedel, že v Jeruzaleme bude súdny proces zmanipulovaný, preto sa ako rímsky občan odvolal k cisárovi. Nevieme, ako dopadol jeho súdny proces v Ríme. O Pavlovi však vieme, že túžil zvestovať evanjelium v Ríme, ale netušil, že ho tam bude zvestovať ako väzeň v putách. – – Iné sú naše predstavy a iné sú Božie plány s nami. Na cisársky dvor by sa Pavel za normálnych okolností asi nedostal, aby tam mohol zvestovať evanjelium, ale ako väzňovi mu to bolo umožnené. Aké zvláštne sú Božie cesty s nami! V našom živote nemusí byť všetko podľa našich predstáv, ale vo všetkom by sa mala diať Božia vôľa. Preto dôverujme Bohu, že nás vedie, aj keď nerozumieme, prečo nás vedie práve takýmito zvláštnymi cestami. – – Pane, nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že máš pre nás plán, ktorý nenechá náš život prázdny. Ďakujeme, že máš vždy najlepšie riešenie, aj keď sa nám zdá byť nepríjemné a dehonestujúce. Odpusť, že niekedy radšej volíme príjemné a populárne veci. Daj nám myseľ Kristovu, ktorá ide aj cez sebaobeť k záchrane mnohých. Amen.

Pieseň: ES 442

Autor: Libor Bednár

Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, ktorý ťa stvárňoval od matkinho lona: „Ja, Hospodin, tvorím všetko, ja sám rozťahujem nebesá a rozprestieram zem. Kto mi pomáha?“ Izaiáš 44,24

My máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho. 1.Korintským 8,6

Lukáš 6,27-35 :: Modlíme sa za: Ozdín (No)

Skutky apoštolov 24,1-27

1 Po piatich dňoch zišiel veľkňaz Ananiáš so staršími a s nejakým rečníkom Tertulom a žalovali vladárovi na Pavla. 2 Keď Pavla predvolali, začal Tertulus žalovať hovoriac: Že tvojou zásluhou požívame úplný pokoj a tvoja múdrosť vykonala mnohé nápravy v prospech tohto národa, 3 to, výborný Felix, vždy a všade s najväčšou vďačnosťou uznávame. 4 Ale, aby som ťa nezdržiaval dlho, prosím ťa, vypočuj nás v krátkosti s prívetivosťou tebe vlastnou. 5 Zistili sme totiž, že tento muž je ako mor, po celom svete vyvoláva vzbury medzi Židmi a je vodcom nazaretskej sekty. 6 Áno, pokúsil sa poškvrniť aj chrám. Chytili sme ho však a chceli sme ho súdiť podľa svojho zákona. 7 Ale prišiel veliteľ Lyziáš, vytrhol nám ho násilne z rúk 8 a rozkázal, aby jeho žalobníci šli k tebe. Keď ho vyšetríš, sám sa dozvieš o všetkom, čo žalujeme naňho. 9 Aj Židia prisviedčali a tvrdili, že je tak. 10 Vtedy Pavel, keď mu vladár dal znamenie, aby hovoril, odpovedal: Keďže viem, že si od mnohých rokov sudcom tohto národa, budem sa brániť s dobrou mysľou, 11 lebo sa môžeš presvedčiť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som prišiel do Jeruzalema, aby som vzýval Boha. 12 A ani v chráme ma nenašli hádať sa s niekým alebo vyvolávať vzbury v zástupe, ani v synagógach, ani v meste; 13 ani nemôžu dokázať, čo teraz žalujú na mňa. 14 Ale priznávam sa ti, že slúžim Bohu svojich otcov podľa učenia, ktoré nazývajú sektou, a verím všetkému, čo je napísané v zákone a prorokoch, 15 i nádej mám v Bohu, ktorú aj oni prechovávajú, že bude vzkriesenie spravodlivých aj nespravodlivých 16 Preto sa aj ja snažím zachovať si vždy čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi. 17 Po niekoľkých rokoch prišiel som, aby som doniesol milodary svojmu národu a obete. 18 A pritom našli ma v chráme, očisteného, nie so zástupom ani s hlukom, 19 niektorí Židia z Ázie; oni mali by stáť tu pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne. 20 Alebo nech títo tu povedia, čo našli pri mne nepravé, keď som stál pred radou, 21 až na jediný výkrik, ktorý som zavolal, stojac medzi nimi: Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdite. 22 Počujúc to, Felix odročil vec, lebo veľmi dobre poznal to učenie, a povedal: Až zíde sem veliteľ Lyziáš, posúdim váš spor. 23 Stotníkovi však nariadil, aby dával pozor naňho, dal ho do ľahkej väzby, nebrániac nikomu z jeho priateľov, ak by mu chceli posluhovať. 24 Po niekoľkých dňoch prišiel Felix s manželku Druzilou, ktorá bola Židovka, predvolal si Pavla a vypočúval ho o jeho viere v Ježiša Krista. 25 Ale keď Pavel hovoril o spravodlivosti, o zdržanlivosti a o budúcom súde, naľakal sa Felix a odpovedal: Nateraz môžeš odísť; v príhodnom čase si ťa predvolám. 26 Pritom však dúfal, že mu Pavel dá peniaze; preto si ho častejšie predvolával a hovorieval s ním. 27 Po uplynutí dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa a, chcejúc sa zavďačiť Židom, ponechal Pavla v žalári.

Cesta. Prvá generácia kresťanov sa nazývala „Cestou“. Nasledovali Krista, ktorý o Sebe povedal: „Ja som Cesta i Pravda i Život. Nikto nepríde k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (J 14,6). Každá cesta niekam vedie. Cesta je obrazom spôsobu života, ktorý žijeme. Kresťan je človek, ktorý nasleduje Krista. Snaží sa Mu byť čo najviac podobný. Apoštol Pavel o svojom živote povedal: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A to, čo teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa“ (G 2,20). K takémuto životu sme povolaní my, všetci. V krste sme si obliekli Krista. S Ním žijeme každý deň nášho života. Kristove črty a charakter by mali byť na nás viditeľné. Jeho láska, dobrota, milosrdenstvo, súcit, pokora, či vďačnosť. Aj dnešný deň chcem kráčať s Kristom. Dietrich Bonhoeffer povedal, že „kresťan by mal byť pre svojho blížneho Kristom“, čím chcel povedať, že kto sa na nás pozerá, kto nás počúva, ako keby videl v nás stelesneného Krista. Buďme aj dnešný deň pre všetkých svojich blížnych Kristom!

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu,

8. nedeľa po Svätej Trojici

Žite ako deti svetla. Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. Efezanom 5,8b.9

Efezanom 5,8b-14

… teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. 9 Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde; 10 skúmajte, čo je milé Pánovi, 11 a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich karhajte. 12 Lebo je hanba i len hovoriť o tom, čo páchajú v skrytosti. 13 Všetko, čo svetlo odhaľuje, stáva sa zjavným, 14 lebo všetko, čo sa stáva zjavným, je svetlo. Preto hovorí: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus.

Život vo svetle = nasledovať Pána Ježiša. Život v Efeze nebol jednoduchý. Obrovské multikultúrne, multi-náboženské veľkomesto plné uvoľnených mravov, bolo výzvou pre novú kresťanskú komunitu, ktorá v tomto meste vznikla. Ako žiť v tomto meste kresťanským spôsobom života? Ako prinášať obyvateľom evanjelium? Apoštolova rada pre kresťanov znie: „Žite vo svetle“. Pavol povzbudzuje členov cirkvi a zároveň obyvateľov mesta k čistému, otvorenému a transparentnému životu. Vyzýva ich k nasledovaniu Pána Ježiša. Život vo svetle je veľkým svedectvom pre tento svet. Kresťania sú nazvaní „svetlom sveta“ (Mt 5,14). Veď odrážajú svetlo Toho, ktorý sám o Sebe povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (J 8,12). – – Kresťan nežije v tme hriechu, ale vo svetle evanjelia. Jeho svetlo svieti v tme a ľudia vidia, že nesie v sebe svetlo nádeje. Svet potrebuje vidieť z našich životov, že slová a činy sú v harmónii. Nedá sa žiť v tme a tváriť sa ako dieťa svetla. Svedectvo takéhoto človeka nebude autentické. – – Čo by si mal dnes zo svojho života priviesť do svetla, aby tma stratila nad tebou moc? Skúmaj, čo je milé Pánovi! Poď so všetkým, čo máš, k Ježišovi! Vtedy ľudia začnú v tvojom živote vidieť ovocie svetla, teda dobrotivosť, spravodlivosť a pravdu.

Modlitba: Učiň nás, Bože, Tvojím svetlom. Daj nám chuť, odvahu a schopnosť žiť, ako Ty chceš. Odpusť, že niekedy máme radšej tmu, ako Teba. Odstráň z našej duše, čo Ti je vzdialené a čo vzďaľuje od Teba. Naplň nás Tvojím Duchom. Amen.

Pieseň: ES 315

Autor: Marián Kaňuch

Poníženému a chudobnému vymáhajte spravodlivosť. Žalm 82,3

Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom, opravdivo. 1.Jánov 3,18

Matúš 5,13-16 :: Izaiáš 2,1-5 :: 1.Korintským 6,9-14(15-18)19-20 :: Žalm 11 :: Modlíme sa za: Slovenské evanjelizačné stredisko

Skutky apoštolov 23,12-35

12 Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú. 13 A bolo ich vyše štyridsať, ktorí sa takto sprisahali. 14 Títo predstúpili pred veľkňazov a starších hovoriac: Kliatbou sme sa zaprisahali, že neokúsime nič, kým Pavla nezabijeme. 15 Preto teraz, po dohode s radou, oznámte veliteľovi, aby vám ho zajtra predviedol, ako keby ste chceli zvedieť o ňom niečo určitejšie, a my sme hotoví zabiť ho prv, ako sa priblíži. 16 Ale počul o tomto úklade syn Pavlovej sestry a prišiel, vošiel do kasárne a rozpovedal to Pavlovi. 17 Pavel si povolal jedného zo stotníkov a povedal mu: Zaveď tohto mládenca k veliteľovi; lebo mu má niečo oznámiť. 18 Vzal ho teda a zaviedol k veliteľovi vraviac: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, aby som priviedol k tebe tohto mládenca, ktorý ti má niečo povedať. 19 Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním a spýtal sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? 20 A on mu odpovedal: Židia sa uzniesli poprosiť ťa, aby si zajtra dal priviesť Pavla do rady, ako by chceli zvedieť o ňom niečo určitejšieho. 21 Ale ty im nepovoľ; lebo viac ako štyridsať z nich mu strojí úklady a s kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A už sú pripravení, čakajú len na tvoj súhlas. 22 Veliteľ prepustil mládenca a prikázal mu: Nikomu nehovor, že si mi to oznámil. 23 Nato si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, aby mohli odísť do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. 24 Aj jazdné zvieratá mali pripraviť, aby posadili na ne Pavla a dopravili ho bez úrazu k vladárovi Felixovi. 25 Jemu však napísal list tohto znenia: 26 Klaudius Lyziáš výbornému vladárovi Felixovi zasiela pozdrav. 27 Tohto muža chytili Židia a chceli ho zmárniť. Ale prišiel som s vojskom a vytrhol som im ho, keď som sa dozvedel, že je rímsky občan. 28 Chcel som zvedieť príčinu, pre ktorú ho žalujú, a dal som ho predviesť pred radu. 29 Tu som zistil, že žalujú na neho pre akési hádky o svojom zákone, ale že nie je obvinený zo zločinu, pre ktorý by zasluhoval smrť alebo žalár. 30 Keď mi však bolo oznámené, že stroja úklady tomuto mužovi, ihneď som ho poslal k tebe a naložil som žalobníkom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu. Maj sa dobre! 31 Vojaci podľa rozkazu vzali Pavla a odviedli ho v noci do Antipatridy. 32 Na druhý deň vypravili s ním jazdcov a vrátili sa do kasárne. 33 Tí prišli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla. 34 Keď (vladár) prečítal (list), spýtal sa, z ktorej krajiny je, a keď sa dozvedel, že z Cilície, 35 povedal mu: Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia. A rozkázal ho strážiť v Herodesovom paláci.

Buď zmužilý! Pán Boh povzbudzuje Pavla: „Buď zmužilý!“ (23,11). Boh útechy je nádejou pre nás všetkých. Pred nami sa odvíja situácia – pre Pavla takmer beznádejná. Židia kliatbou prisahajú, že Pavla zabijú. Až tam vedie náboženská nenávisť. Veľa sĺz preliala zem a veľa krvi svätých Božích mučeníkov vypila… Ale – sláva a vďaka Bohu! – Boh veľa nástrah a zloby aj prekazil! Darmo židia snujú plány na vraždu! Syn Pavlovej sestry počul o týchto úkladoch. Nebola to náhoda, ale Božie riadenie. Nemeškala utekal k vojakom. Pavel sa dostal do bezpečia, ako významný štátnik. Koľko beznádejných situácií má u Pána Boha dych vyrážajúce pokračovanie?!Daniel medzi levmi; Peter vo väzení s okovami, ktoré padnú a dvere na slobodu sa otvoria… Nevídaný, rozprávkový Boh zázrakov! „Mnoho bied má spravodlivý, lež zo všetkých ho vytrhuje Hospodin“ (Ž 34,20). Milovaní! Najšťastnejší ľudia na svete sú tí, ktorí si nosia v srdci Pána Ježiša. A vedno s Pavlom bez ohľadu na okolnosti svojich životov nadšene volajú: „Všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, lebo mne žiť je Kristus a umrieť zisk! Nech je požehnané a oslávené Tvoje sväté meno na večné veky.“ – – Prosím Ťa, Pane, zapáľ naše srdcia pre Krista!

Skutky apoštolov 23,1-11

1 Pavel sa uprene zahľadel na radu a prehovoril: Mužovia, bratia! Až do dnešného dňa robil som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom. 2 Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach. 3 Povedal mu Pavel: Boh bude biť teba, obielená stena! Ty sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a kážeš ma biť proti zákonu? 4 Ale tí, čo tam stáli, dohovárali mu: Veľkňazovi Božiemu zlorečíš? 5 Odpovedal Pavel: Nevedel som, bratia, že je veľkňaz; lebo je napísané: Vladárovi svojho ľudu nebudeš zlorečiť. 6 Keďže však Pavel vedel, že prítomní sú sčiastky sadukaji a sčiastky farizeji, zvolal v rade: Mužovia, bratia, som farizej, syn farizejov, a pre (moju) nádej, pre (vieru v) zmŕtvychvstanie ma súdia. 7 Ako to povedal, povstal rozkol medzi farizejmi a medzi sadukajmi a zhromaždenie sa rozdvojilo. 8 Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha; kým farizeji vyznávajú oboje. 9 Strhol sa teda ohromný krik. Spomedzi farizejov povstali niektorí zákonníci a ostro sa hádali volajúc: Nič zlé nenachádzame na tomto človeku. A čo ak Duch hovoril s ním alebo anjel? Nebojujme proti Bohu! 10 Keďže povstal veľký rozkol, obával sa veliteľ, že roztrhajú Pavla; rozkázal vojakom zísť dolu, vytrhnúť im ho a odviesť do kasárne. 11 V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, Pavel; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.

„Pavel sa uprene zahľadel na radu a prehovoril: „Až do dnešného dňa obcoval som vo všetkom podľa najlepšieho svedomia pred Bohom“ (v.1b). Či môžeme aj my, bratia, sestry, takto svedčiť o neúnavnej službe Bohu? Svedomie je Boží strážca. Stráži nás pred zlom. No bez nového narodenia do svetla Ježiša, človek nie je schopný odporovať zlu. Ako to, že Pavel má dobré svedomie? Lebo si ho denne obrusuje Božím slovom a pokáním. Božie Slovo riadi celý jeho život. Vedie ho k činom na Božiu slávu. „Čo je platné, ak niekto povie, že má vieru, ale nemá skutkov? Či ho (takáto) viera môže spasiť?“ (Jak 2,14). Bratia, sestry! V našej cirkvi sme milosť Božiu zmenili na: „veď nič nemusíme“. Kvas hriechu začal kysnúť a oberať nás o túžbu po evanjeliu, po Biblii, po čistote, po horlivosti za Boha… Vďaka Bohu za každé Božie svetielko, ktoré svieti do tejto temnoty! Viera sa pre nás stala zvykom. Neospravedlňujme už svoju ľahostajnosť a pýchu! Prosme Boha na kolenách, aby sme si mohli kúpiť kolýriovú masť, lebo sme slepí, aj nahí (Zj 3,17)! Prestaňme veriť bájkam, že nás Boh lásky nezahubí! Ak sa nepokoríme a nezmeníme vzťah k viere Božej, svätej, zahynieme! Áno, ak svoj život dáme Ježišovi, svet bude aj nami pohŕdať tak, ako Ježišom. Ale potom si nás Boh privinie na srdce! – – Zmiluj sa, Pane, vráť nás k Sebe!

Modlitba: Odpusť, Bože, že niekedy robíme skutky zákona, ktoré nespasia a cítime sa byť v pohode. Daj nám precítiť hlboké pokánie, aby sme sa spoľahli len a len na Teba, aby nám vládla Tvoja láska, skrze ktorú je činná viera. Amen.

Pieseň: ES 540

Autor: Dana Zubčáková

Moje oči sa budia skôr než nočné stráže a premýšľam o tom, čo si povedal. Žalm 119,148

Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. Lukáš 2,19

Lukáš 22,14-20 :: Modlíme sa za: Ochtiná (Ge)