Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Skutky apoštolov 22,22-30

22 Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skríkli silným hlasom: Preč zo zeme s takýmto človekom, lebo nie je hoden žiť! 23 A keď len kričali, rozháňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu, 24 rozkázal veliteľ odviesť ho do kasárne a kázal ho zbičovať, aby sa dozvedel, prečo kričali tak na neho. 25 Ale ako ho vytiahli, aby ho bičovali, povedal Pavel stotníkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rímskeho občana, a to k tomu neodsúdeného? 26 Keď to stotník počul, pristúpil k veliteľovi a povedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rímsky občan! 27 Pristúpil teda veliteľ a povedal mu: Povedz mi, si ty rímsky občan? A on odpovedal: Áno, som. 28 A veliteľ povedal: Ja som si za drahé peniaze zadovážil to občianstvo. Ale Pavel odpovedal: Ja som sa však narodil (ako rímsky občan). 29 Hneď nato odstúpili od neho, ktorí ho mali bičovať. Aj sám veliteľ sa preľakol, keď zvedel, že je rímsky občan, a on že ho dal poviazať. 30 Na druhý deň, keďže sa chcel spoľahlivo dozvedieť, čo to vlastne Židia žalujú na neho, dal ho rozviazať a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá rada; i dal predviesť Pavla a postavil ho pred nich.

Nie je hoden žiť! Odrazu však Pavel zmenil reč a vraví: Keď som sa v chráme modlil, Ježiš mi povedal: „Neprijmú tvoje svedectvo o Mne.“„… pošlem ťa ďaleko medzi pohanov“ (22,17-18; 22,21). Tieto slová židov rozzúrili a chceli ho zabiť. Božia pravda je totiž nestráviteľným pokrmom nielen pre pohanov, ale aj pre veriacich. Ježiš: „Nie každý, kto mi hovorí: ´Pane, Pane´, vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho Otca nebeského“ (Mt 7,21). Božia pravda svedčí o skazenosti a hriechu človeka, nás všetkých, o zlých skutkoch sveta. Boží ľud však Božiu pravdu miluje! Milióny kresťanov sú už vyše 2000 rokov mučené, vraždené… A čo Pavel? Prečítajte si 2.List Korintským 11, 23-32.Je o nesmiernom utrpení Pavla pre evanjelium. Utiahol sa niekde do kúta? Nie. Verne slúžil Bohu! V každom čase i nečase. Aj tu máme odpoveď na naše mdlé kresťanstvo bez sily a nadšenia. A Ježiš hovorí: „Či nájdem vieru na zemi, keď prídem?“ (Lk 18,8). Toľko duchovnej biedy nás obklopuje v našom prepychu a v honbe za mamonou! Márna je hojnosť v bankách, ak niet hojnosti Ježiša v srdci! Svet sa chýli ku koncu. Daj sa pozvať, čiň pokánie, kým je čas! Raz umĺkne Boží hlas. Vážnosť času nevidíš? Odhoď všetko, hľa, Kristov kríž!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že posielaš Svojich medzi pohanov. To zachránilo mňa. A teraz chceš zachraňovať ďalších skrze mňa. Odpusť, že málo pracujem pre záchranu hynúcich. Veď ma Tvojím Duchom, aby som konal v mene Tvojej večnej lásky. Amen.

Pieseň: ES 273

Autor: Dana Zubčáková

Keď budeš z toho jesť a nasýtiš sa, dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina. 5.Mojžišova 6,11-12

Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska? 1.Jánov 3,17

1.Korintským 10,16.17 :: Modlíme sa za: Očová (Zv)

Skutky apoštolov 22,1-21

1 Mužovia, bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami. 2 Keď počuli, že hovorí k nim v hebrejskom nárečí, tichšie sa správali. A (Pavel) hovoril: 3 Som Žid, narodený v Tarze, v Cilícii, vychovaný však v tomto meste pri nohách Gamalielových, vyučený dôkladne otcovskému zákonu. A bol som, ako ste vy všetci dnes, horlivcom Božím; 4 až na smrť som prenasledoval toto učenie; viazal som a vrhal do väzenia mužov a ženy, 5 ako mi to dosvedčí aj sám veľkňaz a všetci starší, od ktorých som dostal aj listy na bratov, a šiel som do Damasku, aby som i tamojších priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní. 6 Ale ako som išiel a okolo poludnia blížil sa k Damasku, obkľúčilo ma odrazu veľké svetlo z neba; 7 i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 8 A spýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. 9 A tí, čo boli so mnou, videli svetlo a predesili sa, ale nepočuli hlas Toho, ktorý hovoril so mnou. 10 I povedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je uložené robiť. 11 A keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damasku. 12 Tu prišiel ku mne istý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dobrej povesti pred všetkými obyvateľmi židovskými, 13 a postavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu pozrel na neho. 14 Tu mi povedal: Boh našich otcov ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst, 15 pretože pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. 16 Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno! 17 A keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, prišiel som do vytrženia 18 a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, pretože neprijmú tvoje svedectvo o mne. 19 Odpovedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vrhal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba. 20 A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali. 21 Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.

„Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Prv ako vojaci vzali Pavla do väzenia, veliteľ mu dovolil prehovoriť k židom. Pavol im hovoril, ako prenasledoval Kristových učeníkov. I do Damasku išiel lapať ľudí tejto viery. Nadšene sa rozhovoril o nečakanom a šokujúcom stretnutí s Kristom. Kristus sa stal pre neho všetkým, obsadil celé jeho srdce. A to isté sa žiada i od nás: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom… “ (Mt 22,37). Pán Ježiš dal za nás všetko! Svoj život, vylial svätú krv na kríži… Či môže byť viera lacná, lenivá, bez svätosti? Nikdy! Ježiš nám hovorí: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je Ma hoden“ (Mt 10,38). Kristus nás ešte stále volá. Chce nás vytrhnúť z pazúrov tmy sveta, preto čiňme pokánie, aby sme boli Jeho! To je nové narodenie z Ducha (J 3,3). Od tejto vzácnej chvíle sme noví, láskou Božou premenení. Sme takí šťastní a plní Boha, že bez Neho nechceme žiť ani sekundu. Sme Boží. Ľahostajnosť k Pánu Bohu a k Biblii sa stala minulosťou. Túžime žiť pre Krista a pre Neho mrieť, lebo to je radosť, nad ktorú niet. A život sa stáva nádherným, tak ako je nádherný Boží Syn. Haleluja!

Modlitba: Odpusť, Bože, že Ťa niekedy prenasledujeme. Niekedy nás hnevá, že nás Tvoji ľudia nenechajú driemať, ale volajú k nasledovaniu. Premieňaj naše srdcia na viac milujúce Teba a horlivé za Tvoju vec. Amen.

Pieseň: ES 360

Autor: Dana Zubčáková

Syn môj, neodvrhuj Hospodinovu výchovu a nezarmucuj sa pre jeho karhanie. Príslovia 3,11

No múdrosť, ktorá prichádza zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, vľúdna, ústretová,

Skutky apoštolov 21,27-40

27 Keď sa sedem dní chýlilo ku koncu, videli ho Židia z Ázie v chráme, vzbúrili všetok ľud, a položiac ruky na neho 28 kričali: Mužovia izraelskí, pomáhajte! Ajhľa, toto je ten, čo učí všade proti ľudu a proti zákonu aj proti tomuto miestu, a teraz ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto. 29 Predtým videli s ním totiž v meste Efežana Trofima a mysleli si, že ho Pavel voviedol do chrámu. 30 Tu pohlo sa celé mesto, ľudia sa zbehli a chytiac Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zamkli dvere. 31 Medzitým, keď ho chceli zamordovať, dostala sa až k veliteľovi práporu správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem. 32 Ten hneď vzal so sebou vojakov a stotníkov a pribehli k nim. Ako (Židia) uvideli veliteľa a vojakov, prestali biť Pavla. 33 Nato sa veliteľ priblížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vypytoval sa, kto je a čo urobil. 34 Ale v zástupe každý iné kričal. Keď sa teda pre hluk nemohol dozvedieť nič určité, dal ho odviesť do kasárne. 35 Keď (Pavel) vyšiel na schody, museli ho vojaci niesť pre násilie ľudu, 36 lebo celé to množstvo ľudu hrnulo sa za ním kričiac: Preč s ním! 37 A keď ho už mali voviesť do kasárne, povedal Pavel veliteľovi: Smiem ti niečo povedať? Odpovedal mu: Ty vieš grécky? 38 Nie si teda ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť tých štyritisíc lotrov? 39 I povedal mu Pavel: Som Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu. 40 A keď mu dovolil, postavil sa Pavel na schodoch, dal rukou ľudu znamenie, a keď nastalo úplné ticho, takto prehovoril po hebrejsky:

… vyvliekli ho z chrámu. Zdalo sa, že Pavel sľub, ktorý židom dal, dodrží. Keď tu zrazu ho v chráme uvideli židia z Ázie. Pavla vyviedli z chrámu. Chceli ho zamordovať a zlynčovať. Situácia vyzerala pre Pavla beznádejne, no bola jeho záchranou. To Boh zasiahol, aby Pavel v chráme nesplnil sľub, ktorý dal židom. Taký dobrý je náš Boh! Neraz nás ochráni pred chybným krokom. A hoci sa Pavel dostáva do zajatia aj do väzenia, jeho služba neprestala. Timoteovi píše, že „slovo Božie nie je v okovách“ (2Tim 2,9b). Pavel prežil obrovské útrapy pre evanjelium, a predsa ho priniesol mnohým pohanom. – – A čo my, bratia, sestry? Nezabudli sme na Ježišovo prikázanie: „Ktokoľvek vyzná Ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred Svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Kto by Ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj Ja… “? (Mt 10,32-33). Pavel aj na nás apeluje: „Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod… “ (2Tim 4,2a).

Modlitba: Prosíme Ťa, Pane, aby sme aj my horlivo, ako Pavel otvárali oči slepým a vyvádzali väzňov zo žalára (Iz 42,7).

Pieseň: ES 648

Autor: Dana Zubčáková

Pán hovorí: „Vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža.“ Žalm 91,14

Milovaní, ak nás srdce neobviňuje, máme istotu v Bohu a o čokoľvek prosíme, dostaneme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa mu páči. 1.Jánov 3,21-22

Matúš 22,1-14 :: Modlíme sa za: Nové Zámky (Dn)

Skutky apoštolov 21,15-26

15 Po týchto dňoch sme sa pripravili a odišli do Jeruzalema. 16 Šli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás k istému Mnázonovi z Cypru, starému učeníkovi, aby sme boli jeho hosťami. 17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radi prijali. 18 Na druhý deň išiel Pavel s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší, 19 pozdravil ich a vyrozprával dopodrobna všetko, čo jeho službou vykonal Boh medzi pohanmi. 20 Keď to počuli, velebili Boha hovoriac: Vidíš, brat náš, koľko desaťtisíc Židov uverilo, a všetci horlia za zákon; 21 ale o tebe majú správu, že učíš odpadúvať od Mojžiša všetkých Židov medzi pohanmi hovoriac im, aby si deti nedali obrezať a nezachovávali staré obyčaje. 22 Čo teda? Isteže musí sa zísť zhromaždenie, lebo sa dopočujú, že si prišiel. 23 Urob teda, čo ti radíme: máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub; 24 vezmi ich, daj sa s nimi očistiť, zaplať za nich výkupné, aby si dali oholiť hlavu, a tak potom všetci poznajú, že niet pravdy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, zachovávajúc zákon. 25 A o pohanoch, ktorí uverili, tak sme usúdili, aj písomne oznámili, že im netreba všetko toto zachovávať, ale majú sa chrániť mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zadusených zvierat a smilstva. 26 Nato Pavel vzal tých mužov a na druhý deň dal sa s nimi očistiť, vošiel do chrámu, oznámil, kedy vypršia dni očisťovania, dokiaľ za každého z nich bude prinesená obeť.

… ale o tebe majú správu, že učíš odpadúvať od Mojžiša. Pavol po príchode do Jeruzalema veriacim horlivo rozprával o svojej službe medzi pohanmi. Všetci velebili a oslavovali Boha. Medzi prítomnými však boli i židia, ktorí miešali kresťanstvo so židovstvom. Nechápali, že pre kresťanov je životom, vzorom Pán Ježiš, nie zákon! Rada starších „radí“ Pavlovi, aby si zmieril židov, dal sa verejne v chráme očistiť a priniesol židovskú obeť. Pavel súhlasil, hoci poznal Slovo Božie a vedel, že obeť Kristova je dostačujúca a nič k nej nemožno pridať. No, čo ak nepoznáme Bibliu?! Ako sa zorientujeme vo svete bludov a zvodov?! „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom“ (J 3,36). Dnes je vo svete veľa falošných učiteľov a veľa smrteľných právd. Bez poznania Biblie a vedenia Duchom Svätým zahynieme. Mnoho evanjelikov nečíta Bibliu. Sú to biblickí analfabeti. Aj ja som taká bola. No prišiel ku mne Pán Ježiš a z milosti Božej som smela vojsť do Božích siení a kochať sa Jeho slovom a Bohom. „Ustanovenia Tvoje sú mi piesňami v príbytku môjho putovania“ (Ž 119,54). Boh túži mať aj Teba vo Svojich sieňach, ale bez poslušnosti Jemu a Jeho slovu to nejde. – – Sláva Ti, Pane, že si urobil všetko preto, aby sme mohli žiť na veky s Tebou! A čo my? Prijmeme dar večnosti?

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty si tým najdôležitejším. Ďakujeme, že vchádzaš do našich životov, aby si nás oslobodzoval od pýchy, od skutkov Zákona, od nášho zla. Aby si oživoval a oslobodzoval Tvoju lásku v nás, nech vykonáme veľa dobrého. Amen.

Pieseň: ES 253

Autor: Dana Zubčáková

Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Žalm 32,1

V Ježišovi Kristovi máme vykúpenie a odpustenie hriechov. Kolosanom 1,14

Ján 6,47-56 :: Modlíme sa za: Nové Sady (Dn)

7. nedeľa po Svätej Trojici

A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Efezanom 2,19

Ján 6,1-15

1 Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2 a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4 A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5 Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7 Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8 Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10 I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11 Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13 Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14 Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. 15 Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.

Aj s tým málom, čo máš, môže Pán Ježiš nasýtiť zástupy. Pri Pánovi Ježišovi sa často zhromažďovali zástupy ľudí. Radi Ho počúvali. Zažili pri Ňom mnoho zázrakov a videli uzdravenia. Mnohokrát s Ním trávili hodiny a dni. Dobre im bolo s Ježišom. Nie raz však aj vyhladli. V našom príbehu sme čítali, že Pán Ježiš si želal, aby hladní ľudia boli nasýtení. Do procesu pomoci zástupu pozval Svojich učeníkov a dal im jednu lekciu. Mohli by sme ju zhrnúť asi takto: Aj s tým málom, čo máš, môže Pán Ježiš nasýtiť veľké zástupy. V našom príbehu mal chlapec k dispozícií päť chlebov a dve rybičky. Z ľudského hľadiska to absolútne nemohlo stačiť pre taký veľký počet ľudí. Málo pre nás, no nie pre Ježiša. Pán Ježiš vzal, čo priniesli, dobrorečil Bohu a nasýtil všetkých ľudí. Máličko, čo mali, poslúžilo, aby Pán Ježiš nasýtil veľké zástupy. – – Aj ty dnes v modlitbe s radostným dobrorečením odovzdaj Pánovi Ježišovi všetky svoje obavy o jedlo, o svoj život, či o ľudí okolo seba! Neboj sa dať Bohu aj to málo, čo máš! Lebo On zošle požehnanie do tvojho života, aj do životov ľudí okolo teba. Nezabudnime, že Božie zachraňujúce požehnanie je aktívne nielen na stránkach Biblie, ale aj dnes, tu medzi nami. Už si Mu priniesol päť chlebov a dve rybičky?

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že robíš z nášho mála veľa. Odpusť, že Ti často ani to málo nedávame. Prosíme, konaj v nás Svoje dielo lásky, aby si cez nás nasýtil mnohých na tele, duši a hlavne duchu. Amen.

Pieseň: ES 405

Autor: Marián Kaňuch

Preto si veľký, Pán, Hospodin. Nikto sa ti nevyrovná a nieto Boha okrem teba podľa všetkého toho, čo sme na vlastné uši počuli. 2.Samuelova 7,22

Ján píše: On položil na mňa pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý.“ Zjavenie Jána 1,17-18

Skutky apoštolov 2,41-47 :: 2.Mojžišova 16,2-3.11-18 :: 1.Kráľov 17,1-16 :: Žalm 9 :: Modlíme sa za: ROMA – Rómska organizácia misijných aktivít

Skutky apoštolov 21,1-14

1 Keď sme sa s nimi rozlúčili a pustili zase na more, plavili sme sa rovno k ostrovu Kos, na druhý deň k Rodu a odtiaľ do Patary. 2 Tu sme našli loď plaviacu sa do Fenície a vstúpiac na ňu, plavili sme sa. 3 Uvideli sme Cyprus, nechali sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali skladať náklad z lode. 4 Keďže sme tam našli učeníkov, pobudli sme tam sedem dní, a oni z vnuknutia Ducha prosili Pavla, aby nechodil do Jeruzalema. 5 Keď však ubehol čas, vydali sme sa ďalej na cestu a vyprevadili nás až za mesto, všetci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si pokľakli a pomodlili sme sa. 6 A potom rozlúčiac sa, vstúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 7 My sme skončili plavbu, prijdúc od Týru do Ptolemaidy; tam, pozdraviac bratov, zostali sme u nich deň. 8 Na druhý deň sme odišli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evanjelistu Filipa, jedného zo siedmich (diakonov), a pobudli sme u neho. 9 Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. 10 Keď sme tam boli už niekoľko dní, prišiel z Judska prorok menom Agabos. 11 Ako prišiel k nám, vzal Pavlov pás, zviazal si nohy aj ruky hovoriac: Toto hovorí Duch Svätý: Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú ho pohanom do rúk. 12 Keď sme to počuli, prosili sme (Pavla), my aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema. 13 Ale Pavel odpovedal: Čo nariekate a kormútite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša. 14 Keďže sa teda nedal prehovoriť, zatíchli sme povediac: Nech sa stane vôľa Pánova.

Nech sa stane vôľa Pánova. Ak je niekto zbožný a milujúci Boha, nech si užíva tento úžasný a svetlý čas milosti. Ak je niekto rozumný sluha, raduje sa z radosti svojho Pána. Ak sa niekto trápil v živote pre Krista, nech vie, že raz bude mať svoju odmenu. „Nech sa stane vôľa Pánova!“ Ak niekto pracoval od prvej hodiny, nech dnes dostane spravodlivú mzdu. Ak niekto prišiel po tretej hodine, nech oslavuje s vďačnosťou. Ak niekto prišiel po šiestej hodine, nepochybujte o ňom, pretože nič a v ničom mu nebude uškodené! Ak niekto vynechal deviatu hodinu, nechajte ho bez váhania priblížiť sa! Ak niekto prišiel iba o jedenástej hodine, nebojte sa, že bude neskoro! Lebo tento úžasný Pán prijíma posledného i prvého, odpočinok dáva tomu, ktorý prišiel o jedenástej hodine, ako aj tomu, ktorý pracoval od prvej hodiny. „Nech sa stane vôľa Pánova!“ Posledného pohladí a prvému posluhuje. Aj jednému dáva, aj tomu druhému dáva. Aj lásku prijíma a úmysel miluje. „Nech sa stane vôľa Pánova!“ Kristus vstal z mŕtvych a peklo padá! Kristus vstal z mŕtvych a démoni padli. Kristus vstal a anjeli sa radujú! Kristus vstal z mŕtvych a život žije! Kristus vstal z mŕtvych, a nikto nie je mŕtvy v hrobe! Pretože Kristus vstal z mŕtvych, stal sa prvotinou vzkriesených. Sláva a chvála Mu na veky vekov! „Nech sa stane vôľa Pánova!“

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Tvoja vôľa je naozaj dobrá. Naozaj múdra. Že sa z nej môžeme radovať. Odpusť, že niekedy máme radšej svoju vôľu a kráčame ňou. Potom veľa zničíme. Daj nám radosť z Teba a múdrosť, aby sme Ťa prijali ako Pána. Amen.

Pieseň: ES 389

Autor: Branislav Kulík

Uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje im rany. Žalm 147,3

Včasráno prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka, prišli k hrobu. Keď zdvihli zrak, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. Marek 16,2.4

Zjavenie Jána 3,1-6 :: Modlíme sa za: Nové Mesto nad Váhom (Po)

Skutky apoštolov 20,17-38

17 Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru. 18 Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas 19 a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské; 20 ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval; 21 ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša Krista. 22 A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva, 23 len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie. 24 Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej. 25 A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom.

26  Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu. 28 Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou. 29 Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. 31 Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32 A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými. 33 Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho. 34 Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou. 35 Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať. 36 Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými. 37 Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho. 38 A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď.

Len nech s radosťou dokonám beh a službu. Pavel zanecháva, presnejšie odovzdáva veriaci ľud do Božej opatery. „Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša.“ Nie je to rovnaké, konať svoj beh života v cirkvi, či kdekoľvek – s požehnaním, alebo bez neho. Lebo všetko medzi nami Hospodin ustanovil, a pokiaľ konáme tak, ako máme, pokiaľ sa pridŕžame Krista a Jeho lásky, bude naša služba požehnaná. Tak to platí o veľkých veciach týkajúcich sa našej spásy, aj o bežných veciach, každodenných, ako je napríklad práca, jedlo alebo čokoľvek iné. Nie je rovnaké žiť s požehnaním alebo bez požehnania. Tak i my môžeme svoj beh života dokonať s radosťou len s Božím požehnaním. Nezabudnime si ani dnes navzájom žehnať!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že chceš, aby sme službu konali s radosťou. Odpusť, že málo hľadáme radosť v službe Tebe. Pestuj ju v nás Tvojím Duchom. Amen.

Pieseň: ES 367

Autor: Branislav Kulík

Hospodin, k tebe volám, hovorím: „Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine žijúcich!“ Žalm 142,6

Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. Lukáš 20,38

1.Korintským 12,12-18 :: Modlíme sa za: Nitrianska Streda (Po)

Skutky apoštolov 20,1-16

1 Keď sa vzbura utíšila, povolal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a rozlúčiac sa s nimi, vybral sa do Macedónie. 2 Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Grécka. 3 Tri mesiace pobudol tam, a keďže mu Židia chystali úklady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu. 4 Odprevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aristarchos a Sekundos, z Derby Gajos, Timoteos a z Ázijcov Tychikos a Trofimos. 5 Títo šli vopred a čakali na nás v Troade, 6 my sme sa však odplavili z Filipis po dňoch nekvasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Troady, kde sme strávili sedem dní. 7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. 8 Vo vrchnej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. 9 Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v okne, pohrúžený v hlboký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia, a zodvihli ho mŕtveho. 10 Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom. 11 Potom vyšiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak odišiel. 12 Mládenca však priviedli živého a veľmi sa potešili. 13 My sme šli vopred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pribrať Pavla; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu. 14 Keď sa v Ase zišiel s nami, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa plavili ďalej a nasledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň priplavili sme sa k Samu, a keď sme pobudli v Trogylii, prišli sme nasledujúceho dňa do Milétu. 16 Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Letniciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme.

Divné cesty evanjelia. Skutky apoštolov opisujú začiatky zvestovania evanjelia. Opisujú udalosti, ktoré tieto začiatky sprevádzali, ako Boh sprevádzal nositeľov a zvestovateľov evanjelia, ako sa prejavovala Božia moc, ako sám Pán Boh plánoval a organizoval tieto začiatky a ľudia boli iba vykonávateľmi Božích plánov. Tieto udalosti sú zaznamenané pre všetky časy, aj pre nás. Zvestovanie evanjelia je vždy v podobných situáciách. Stretáva sa s prekážkami, neporozumením, odmietaním… Stretáva sa však aj s predivnou Božou mocou, ktorá nositeľov evanjelia sprevádzala a ktorá potvrdzovala a dosvedčovala pravosť zvestovaného slova. Tak to opisuje aj táto krátka epizóda. Apoštol Pavel sa ocitol na rôznych miestach, nie zo svojej vôle, nepokračoval podľa svojich predpokladov, ale konal tak, ako ho viedol Duch Boží. – – My sa ocitáme v podobných situáciách, a tu nachádzame povzbudenie: Boh je s nami. Dokonca aj vtedy, keď ide o život. Aj keď priamo nekriesime mŕtvych (to je dnes oblasť zdravotníctva, kde má evanjelium tiež svoje miesto), ale prinášame život – kriesime mŕtve duše. A to je tiež veľká vec.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že máš moc aj nad smrťou. Ďakujeme, že to dokazuješ na hrote evanjelizácie, kde ľudia potrebujú zázrak, aby Ťa začali brať vážne. Prosíme, konaj v našich životoch podľa Tvojej vôle. Amen.

Pieseň: ES 676

Autor: Jozef Grexa st.

Hospodin povedal Mojžišovi: Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: „Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.“ 2.Mojžišova 16,11-12

Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie. Hebrejom 10,36

Matúš 18,1-6 :: Modlíme sa za: Nitra (Dn)

Skutky apoštolov 19,23-40

23 V ten čas strhla sa nemalá vzbura pre to učenie. 24 Jeden zlatník totiž, menom Demeter, vyrábal strieborné chrámy Dianine a tým dával remeselníkom nemalý zárobok. 25 Ten si ich zvolal, aj robotníkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z tohto remesla je náš blahobyt; 26 a teraz vidíte a počujete, že tento Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii presvedčil a odvrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia. 27 A nielen toto nebezpečenstvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božskú velebnosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet. 28 Ako to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je Diana efezská! 29 A celé mesto bolo plné vzbury; všetci sa jednomyseľne valili do divadla a vliekli so sebou Macedóncov, Gaja a Aristarcha, spoločníkov Pavlových. 30 Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili. 31 Áno, aj niektorí z aziarchov, ktorí mu boli naklonení, poslali mu odkaz a prosili ho, aby nešiel do divadla.32 Jedni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli. 33 Tu vytiahli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia potisli dopredu. Alexander dal rukou znamenie a chcel povedať ľudu obrannú reč. 34 Ale ako poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efezská! 35 Keď mestský pisár utíšil zástup, prehovoril k nim: Mužovia efezskí, kto z ľudí by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keď to teda nemožno poprieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa neprenáhliť. 37 Lebo priviedli ste sem týchto mužov, a ani svätokrádeže sa nedopustili, ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ale ak Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú niečo proti niekomu, na to sú obecné súdy a tam sú vladári, nech žalujú. 39 A ak okrem toho máte nejaké žiadosti, to sa vyrieši v zákonnom zhromaždení. 40 Lebo hrozí nám nebezpečenstvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme mohli ospravedlniť toto zhluknutie. S týmito slovami rozpustil zhromaždenie.

Naše zápasy s modlárstvom. Apoštol Pavel by sám z vlastných síl len veľmi málo dokázal. Mocní mesta by ho ľahko uvrhli do väzenia a umlčali. Pavel však nebojoval zo svojej moci a sily, ale z moci a sily Toho, ktorý ho do tejto služby povolal. „Viem, Komu som uveril!“, vyznával Pavel a viera v Ježiša Krista ho pred každým bojom a nebezpečenstvom naplnila vždy novou odvahou, dôverou a nebojácnosťou. „Neboj sa, lebo ja som s Tebou!“, posilňoval ho Pánov hlas a Pavel na Božie volanie vždy odpovedal: „Áno.“ Aj v tomto nám Pavel slúži za vzor a príklad, aby sme sa nikdy ničoho neobávali. Veď nie sme sami, ale je tu s nami Ten, ktorý aj nám hovorí: „Neboj sa, lebo ja som s Tebou!“ A keď vieme, že náš drahý Spasiteľ a Vykupiteľ nás nikdy neopustí a nezanechá, ale bude bojovať za nás a víťaziť vo všetkých bojoch a zápasoch, aj my vždy odpovedzme na Božie volanie: Áno! Modlárstva okolo nás je veľmi veľa. Rovnako, ako vtedy v Efeze. Pán volá do boja s modlárstvom stále nových a nových bojovníkov tak, ako vtedy volal Pavla. Opäť nám tu zaznieva stará, ale veľmi aktuálna otázka proroka Ježiša: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Odpovedzme ako Izaiáš, Pavel a mnohí ďalší po nich: „Tu som ja, pošli mňa!“

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nebojujeme sami. Odpusť, že často veríme vo svoje sily a snažíme sa žiť iba pomocou nich. Prosíme, konaj v nás, čo sa Ti páči. Bojuj cez nás dobrý boj záchrany hynúcich. Odvádzaj nás od nášho sebectva a sebastrednosti. Amen.

Pieseň: ES 481

Autor: Martin Bajza

Lebo ma Hospodin pomazal, poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, obviazať rany tým, čo majú skrúšené srdce, zvestovať slobodu zajatcom. Izaiáš 61,1

Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní.

Skutky apoštolov 19,8-22

8 Potom vošiel do synagógy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom. 9 A keď sa niektorí zatvrdili a neposlúchali, ale potupovali to učenie pred zástupom, odlúčil sa od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej. 10 To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všetci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci. 11 A Boh robil neobyčajné divy rukami Pavla, 12 takže ľudia šatky a zástery z jeho tela nosili na nemocných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vychádzali z nich. 13 Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel. 14 Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy? 16 A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu. 17 I dozvedeli sa o tom všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všetkých pochytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky. 19 Mnohí zase, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazovalo svoju silu. 21 Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma. 22 Dvoch zo svojich pomocníkov, Timotea a Erasta, poslal teda do Macedónie a sám zostal ešte na čas v Ázii.

Naše svedectvá. Na apoštolovi Pavlovi sa naplnilo to, čo predpovedal Pán Ježiš, že Mu bude vyvolenou nádobou a bude niesť Jeho meno pred pohanov aj pred kráľov, ba aj pred synov izraelských. A Pavel túto úlohu konal verne, aj za cenu mnohých nebezpečenstiev. V Efeze vyučoval o kráľovstve Božom najprv v synagóge, potom v škole Tyranovej. Každý deň zvestoval slovo Pánovo, takže tam nebolo človeka, ktorý by nebol počul zvesť o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. Toto slovo dnes o Pavlovi čítame preto, aby sme aj my kráčali v jeho stopách a konali podľa jeho vzoru. Aj za cenu rôznych ťažkostí, neohrozene hovorme o kráľovstve Božom všetkým, s ktorými sa stretneme a každý deň zvestujme živé a mocné slovo Pánovo! Aby podobne, ako pri Pavlovi, nebolo okolo nás ani jedného človeka, ktorý by nepočul z našich úst zvesť o našom Spasiteľovi a Vykupiteľovi. Veď On si nás tak zamiloval, že Svoj život položil, ako obeť za naše hriechy a vylial Svoju svätú krv na naše ospravedlnenie a spasenie! A nebeský Otec sa tiež bude priznávať k tejto našej službe, ako sa priznával aj k Pavlovi a bude otvárať utrápené srdcia i hladné duše, aby našli bezpečné útočisko pod Jeho ochrannými krídlami. Prosme Pána, aby každý deň pridával tých, ktorí budú zachránení!

Modlitba: Bože, daj všetkým, čo Ti patria, odvahu – aby kázali Teba a len Teba, navzdory takým zvykom, ktoré Ťa zatláčajú do úzadia. Daj nám múdrosť rozlíšiť, ktoré tradície sú od Teba a ktoré len ľudské čo Ti bránia, aby si v nás pestoval vieru činnú skrze lásku. Daj nám silu zbaviť sa toho, čo je prázdne a posilniť, čo je Tvoje. Amen.

Pieseň: ES 474

Autor: Martin Bajza

Mnohí hovoria o mne: „Ani Boh mu nepomôže!“ Ty však, Hospodin, si môj štít, si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu. Žalm 3,3-4

Mária povedala: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“ Lukáš 1,49

Skutky apoštolov 2,32-40 :: Modlíme sa za: Nemcovce (Šz)