Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Kráľov 17,1-23

1 V dvanástom roku judského kráľa Ácháza stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Hóšéa, syn Élov. Panoval deväť rokov. 2 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, len nie tak ako izraelskí králi pred ním. 3 Proti nemu pritiahol asýrsky kráľ Šalmaneser. Hóšéa sa stal jeho poddaným a odvádzal mu poplatok. 4 Potom asýrsky kráľ zistil pri Hóšéovi sprisahanie, že poslal poslov k egyptskému kráľovi Sóovi a asýrskemu kráľovi neodviedol každoročný poplatok. Preto ho dal asýrsky kráľ zatknúť a sputnať vo väzení. 5 Potom asýrsky kráľ tiahol celou krajinou, pritiahol ku Samárii a tri roky ju obliehal. 6 V deviatom roku Hóšéovom zaujal asýrsky kráľ Samáriu a odvliekol Izraelcov do Asýrie. Obsadil ich v Chalachu a pri Chabóre, rieke Gózánu, a v mestách médskych. 7 Stalo sa tak preto, že Izraelci zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egypta, z područia faraóna egyptského kráľa, že uctievali iných bohov 8 a že chodili podľa zvyklostí národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov, a konali podľa zvykov, ktoré zaviedli izraelskí králi. 9 Izraelci si pokrytecky vymysleli veci, ktoré neobstoja pred ich Bohom, Hospodinom, nastavali si výšiny vo všetkých svojich mestách ako na strážnych vežiach tak aj v opevnených mestách. 10 Vztýčili aj posvätné stĺpy a ašéry na každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom. 11 Tam kadili na každej výšine ako národy, ktoré Hospodin odviedol spred nich, a robili zlé veci, aby popudzovali Hospodina. 12 Slúžili modlám, o ktorých im Hospodin povedal: Nečiňte toto! 13 Hospodin pritom vystríhal ako Izraela tak i Júdu prostredníctvom všetkých prorokov a všetkých vidcov: Navráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy, moje ustanovenia celkom podľa zákona, ktorý som prikázal vašim otcom a ktorý som vám poslal skrze svojich služobníkov prorokov. 14 Oni však neposlúchali, ale zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí neverili Hospodinovi, svojmu Bohu. 15 Zavrhli Jeho ustanovenia, Jeho zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami, aj Jeho svedectvá, ktorými ich napomínal. Chodili za márnosťou, až sa sami stali márnosťou, a za národmi, ktoré ich obklopovali a o ktorých im Hospodin prikázal, aby nerobili tak ako oni. 16 Opustili všetky prikázania svojho Boha Hospodina, narobili si liate modly, dvoje teliat, spravili si aj ašéru, klaňali sa všetkému nebeskému vojsku a slúžili Baalovi. 17 Svojich synov a dcéry prevádzali cez oheň, zaoberali sa veštbami, čarami a oddávali sa čineniu toho, čo sa Hospodinovi nepáčilo, aby Ho popudzovali. 18 Vtedy sa Hospodin veľmi rozhneval na Izrael, odstránil ich spred svojej tváre a ponechal z nich len samotný kmeň Júdov. 19 Ani Júda však nezachovával prikázania svojho Boha Hospodina, ale chodil podľa ustanovení Izraelcov, ktoré oni nariadili. 20 Preto Hospodin zavrhol celé potomstvo Izraela; pokoril ich, vydal do rúk lúpežníkom, až ich priam zavrhol spred svojej tváre. 21 Keď odtrhol Izrael od domu Dávidovho, za kráľa si ustanovili Járobeáma, syna Nebatovho. Járobeám odviedol Izrael od nasledovania Hospodina a zviedol ich na veľké hriechy. 22 Izraelci chodili teda vo všetkých hriechoch Járobeáma, ktoré on páchal, a neodstúpili od nich, 23 až kým Hospodin neodstránil Izrael spred svojej tváre, ako predpovedal prostredníctvom svojich služobníkov prorokov. Odviedol Izrael do zajatia z jeho pôdy do Asýrie až do dnešného dňa.

Keď ľudia žijú podľa seba, hľadajú cesty, ktoré sa im páčia. A keď politici vládnu podľa seba, je to nebezpečenstvo pre každú krajinu. Nevyhol sa tomu ani Boží národ v časoch, keď Hospodin konal uprostred Svojho ľudu. Oni Ho však nepočúvali. Hľadali pomoc u iných národov a ich kráľov. Raz tu, raz tam, od Asýrie po Egypt… V podstate bez Boha tak, či tak! A takto zruinovali svoj národ, ktorý ostal rozdelený – pravému Bohu sa spreneveril. Zvonku to dokonca možno vyzeralo, ako porážka samého Hospodina, keď Jeho národ napadli, premohli a zajali. Hospodin naozaj necháva ľudí kráčať vlastnou cestou.

2.Kráľov 16,1-16

1 V sedemnástom roku Pekacha, syna Remaljovho, stal sa kráľom judský kráľ Ácház, syn Jótámov. 2 Keď sa Ácház stal kráľom, mal dvadsať rokov, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Nekonal, čo je správne v očiach Hospodinových, ako to konal jeho otec Dávid. 3 Chodil po ceste izraelských kráľov, ba aj svojho syna dal previesť cez oheň podľa ohavného zvyku národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov. 4 Obetoval a kadil na výšinách a na kopcoch i pod každým zeleným stromom. 5 Vtedy pritiahol sýrsky kráľ Recín s izraelským kráľom Pekachom, synom Remaljovým, do boja proti Jeruzalemu. Obkľúčili Ácháza, ale nevládali bojovať. 6 V tom čase edómsky kráľ vrátil Élat Edómu a zahnal Júdejcov z Élatu. Edómci prišli do Élatu a ostali tam bývať až dodnes. 7 Vtedy poslal Ácház k asýrskemu kráľovi Tiglat Pileserovi poslov s odkazom: Som tvoj služobník a tvoj syn. Príď ma vyslobodiť z ruky sýrskeho a izraelského kráľa, ktorí povstávajú proti mne. 8 Ácház vzal striebro a zlato, ktoré sa nachádzalo v dome Hospodinovom a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal to asýrskemu kráľovi ako dar. 9 Asýrsky kráľ ho poslúchol. Asýrsky kráľ vytiahol proti Damasku, zabral ho a odviedol do zajatia do Kíru. Recína usmrtil. 10 Nato sa vybral kráľ Ácház v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglat Pileserovi do Damasku. Keď kráľ Ácház uvidel oltár v Damasku, poslal kňazovi Urijovi podobu oltára a plán jeho celej stavby. 11 Kňaz Urijá postavil oltár celkom podľa toho, čo kráľ Ácház poslal z Damasku. A kňaz Urijá tak urobil prv, ako prišiel kráľ Ácház z Damasku. 12 Keď prišiel kráľ z Damasku, prezrel si oltár. Potom sa kráľ priblížil k oltáru, vystúpil naň 13 a spálil spaľovanú obeť i pokrmovú obeť, obetoval svoju úliatbu a vykropil na oltár krv svojich obetí spoločenstva. 14 Bronzový oltár, ktorý stál pred Hospodinom, dal odsunúť spred chrámu, spomedzi nového oltára a domu Hospodinovho, a postavil ho nabok na sever od nového oltára. 15 Potom kráľ Ácház prikázal kňazovi Urijovi: Na veľkom oltári spaľuj rannú spaľovanú obeť a večernú pokrmovú obeť; spaľovanú obeť kráľa i jeho pokrmovú obeť, taktiež spaľované obete všetkého ľudu krajiny, ich pokrmové obete aj ich úliatby! Všetku krv spaľovaných obetí a všetku krv obetí zábitných vykrop naň! Bronzový oltár bude mne slúžiť na vyhľadávanie veštby. 16 Kňaz Urijá urobil celkom tak, ako mu prikázal kráľ Ácház.

Každé zlo, ktoré si vpustíš do srdca, ťa od Boha odvedie a zdeformuje! Nie vždy stačí, že človek žije a pracuje na správnom mieste. Zvlášť, ak jeho charakter nie je dobrý. Potom sa skôr stáva, že človek zneužíva svoje možnosti a dopúšťa sa viac zrady, ako požehnanej práce. Ácház bol práve takýmto človekom, kráľom. Mal svoje výsadné postavenie v Božej svätej zemi, ale svoju úlohu, svoj život nepochopil správne. A to preto, že sa staral najmä o svoj život, o svoje práva, o svoju existenciu! Preto si aj kamarátov hľadal na nesprávnej strane. Prosba o pomoc, ktorú poslal Tiglat Pileserovi, sa tak veľmi podobá modlitbe, ale ňou nie je: „Som tvoj služobník a tvoj syn. Príď ma vyslobodiť z ruky sýrskeho a izraelského kráľa, ktorí povstávajú proti mne.“ Hoci Ácház bol Božím vyvoleným, následníkom z rodu Dávida, všetko zneužil. Až po Boží dom! To je výstraha aj pre naše časy. Keď sa človek dá na zlú cestu, nič ho nezastaví a nezabráni mu v zneužití aj toho, čo je sväté, na úplne bezbožné, zvrátené účely. Daj si pozor, aby si sa zlému vyhol! „A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nespadol“ (1K 10,12).

Modlitba: Odpusť, Bože, že niekedy zbožstvujeme ľudí, veci, či názory. Odpusť, že sa niekedy viac staráme o seba, ako o Tvoje kráľovstvo. Veď nás tak, aby sme naplnili Tvoje povolanie pre nás. Amen.

Pieseň: ES 538

Autor: Eva Kolesárová

Možno vari učiť Boha poznatkom, keď on sám tých najvyšších súdi? Jób 21,22

Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení.

2.Kráľov 6,8-23

8 Keď sýrsky kráľ viedol vojnu s Izraelom, poradil sa so svojimi služobníkmi a povedal: Na tom a tom mieste budem táboriť. 9 Ale Boží muž poslal k izraelskému kráľovi odkaz: Chráň sa prechádzať tým miestom, lebo tam zostupujú Sýrčania. 10 Izraelský kráľ poslal svojich ľudí na miesto, o ktorom mu hovoril Boží muž a pred ktorým ho varoval, takže sa tam mal na pozore, a to nielen raz alebo dvakrát. 11 Srdce sýrskeho kráľa bolo nad tým znepokojené. Predvolal si služobníkov a opýtal sa ich: Neprezradíte mi, kto z našich drží s izraelským kráľom? 12 Jeden z jeho sluhov povedal: Nie, pane môj, kráľ. Ale Elízeus, prorok v Izraeli, oznamuje izraelskému kráľovi aj tie slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni. 13 Nato kráľ rozkázal: Choďte a pozrite sa, kde je. Ja potom rozkážem, aby ho zlapali. Keď mu oznámili: Je v Dotáne! 14 poslal ta kone, vojnové vozy a silný oddiel. Pri šli v noci a obkľúčili mesto. 15 Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom, koňmi a vojnovými vozmi. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme? 16 On mu povedal: Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi. 17 Potom sa Elízeus modlil: Hospodine, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Hospodine, otvor im oči, nech vidia. Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie. 18 Keď ich izraelský kráľ uvidel, povedal Elízeovi: Raň, prosím, tento národ slepotou! A ranil ich slepotou podľa Elízeovho slova. 19 Vtom Elízeus povedal: Toto nie je cesta ani to mesto. Poďte so mnou a ja vás dovediem k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich doviedol do Samárie. 20 Keď prešli do Samárie, Elízeus povedal: Hospodine, otvor im oči, nech vidia! Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie. 21 Keď ich izraelský kráľ uzrel, opýtal sa Elízea: Mám ich dať pobiť, otče môj? 22 Ten povedal: Nezabíjaj! Či azda zabíjaš tých, ktorých zajmeš svojím mečom a svojím lukom? Predlož im pokrm a nápoj, a keď sa najedia a napijú, nech idú k svojmu pánovi. 23 Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom už sýrske lúpežné čaty viac nechodili do Izraela.

Božia pomoc je tu, aj keď ju nevidíme! Máme pred sebou príbeh o tom, ako sa Pán Boh postaral o Svoj ľud prostredníctvom proroka Elízea. Väčšinou počúvame príbehy o jeho predchodcovi Eliášovi. Je dobré, keď si rozšírime svoje obzory o Božej moci v biblických časoch. Boží ľud, na čele s kráľom, sa nachádza vo vojne so Sýrčanmi. Izrael má však proroka, ktorý vidí viac, než len to, čo vidia naše ľudské oči. A to sa ich zachránilo. Je to nádej, ktorú Elízeus ponúka svojmu kráľovi, svojmu ľudu, ale aj celkom osobne – svojmu sluhovi. „Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi“… To je nadčasové povzbudenie, ktoré si môžeme privlastniť aj my. Potrebujeme počuť takéto slová, najmä vo chvíľach ťažkostí a rôznych zápasov, keď aj my máme problém s ozajstným nepriateľom. Náš Boh je väčší a silnejší, než akékoľvek zlo, ktoré napáda náš život. On nás už zachránil vo Svojom Synovi, Ježišovi Kristovi, a preto nám už nič nemôže uškodiť. Naopak, môžeme – a máme – Jeho Syna nasledovať. Byť láskaví aj k nepriateľom, nemstiť sa, ale ukazovať im Božiu dobrotu.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že máš neviditeľnú pomoc pre nás. Odpusť, že sme sa príliš naučili pozerať len na to viditeľné vo svete. Povzbuď našu vieru v Teba, že nám dávaš na posilu veľa dobrého, čo nevidíme. Amen.

Pieseň. ES 407

Autor: Eva Kolesárová

Spočinie na ňom duch Hospodina, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a Hospodinovej bázne. Izaiáš 11,2

Nepodarilo sa im podchytiť Ježiša v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli. Lukáš 20,26

Rimanom 11,1-12 :: Modlíme sa za:

10. nedeľa po Svätej Trojici (Nedeľa Izraela)

Blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin, ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. Žalm 33,12

Rimanom 11,25-32

25 Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov. 26 A tak celý Izrael bude spasený, ako je napísané: Príde zo Siona vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba; 27 a to bude moja zmluva s nimi, keď im snímem hriechy. 28 Podľa evanjelia sú síce nepriatelia pre vás, ale podľa vyvolenia (sú) milovaní – pre otcov. 29 Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie. 30 Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, 31 tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. 32 Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

Božie tajomstvá pochopíme len pokorným srdcom. Naše verše patria k záverečným slovám Pavla na tému „Židia a ich úloha v dejinách spásy“. Je to mimoriadne ťažká téma a vyžiadala by si dôkladné biblické štúdium. Aj samotný Pavol má pred ňou rešpekt a bázeň. Svedčia o tom aj posledné slová tejto kapitoly, v ktorých sa zmôže len na bezmocné zvolanie Jóbovského typu: „Ó, hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej, aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho“. To má byť spoločným menovateľom našich úvah nad týmto tajomstvom (v.25) a má nás priviesť k pokore. Len tak pochopíme Božie konanie, keď pre našu spásu a záchranu zošle na svet potopu, zatvrdí srdce faraónovi, nechá Jákoba ukradnúť si prvorodenstvo, dá príkaz na vyvraždenie niekoľkých národov, vyvolí si Judáša za učeníka, zavrie všetkých pod neposlušnosť, a napokon, pošle na kríž Svojho vlastného Syna. Toto sú tajomstvá, na ktoré nemáme odpoveď. Sú však súčasťou našej viery a poslušnosti. A dnes máme byť dokonca za tieto tajomstvá aj vďační! – – Aký dobrý, skvelý a nevyspytateľný je Boh, že jedného zachráni evanjeliom a iného vyvolením, ďalšieho prostredníctvom… Bohu vďaka!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si tak miloval svet, až si vydal Svojho Syna na smrť za nás. Ďakujeme, že nie sme v prvom rade telom, ale duchom. Prosíme, oživuj a uzdravuj nášho ducha, nech Ťa nasledujeme s vierou a radosťou. Amen.

Pieseň: ES 164

Autor: Milan Kubík

Stlmil si spev tyranov. Izaiáš 25,5

Mária povedala: „Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.“ Lukáš 1,51-52

Marek 12,28-34 :: 2.Mojžišova 19,1-6 :: Žalm 30 :: Modlíme sa za: Slovenských evanjelických učiteľov

2.Kráľov 5,1-19a

1 Naamán, vojvodca sýrskeho kráľa, bol vo veľkej úcte a priazni u svojho pána, lebo prostredníctvom neho spôsobil Hospodin Sýrii záchranu. Tento muž bol udatným hrdinom, ale bol malomocný. 2 Keď raz Sýrčania vytiahli na lúpežnú výpravu, odvliekli z Izraela do zajatia malé dievča. To potom slúžilo u Naamánovej manželky. 3 Raz povedalo svojej panej: Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva. 4 Naamán šiel a oznámil svojmu pánovi: Toto a toto hovorilo dievča z Izraela. 5 Sýrsky kráľ povedal: Vyber sa a choď! Pošlem izraelskému kráľovi list. Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesť tisíc zlatých šekelov a desať sviatočných odevov. 6 Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: Súčasne s listom posielam k tebe služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva. 7 Keď izraelský kráľ list prečítal, roztrhol si šaty a prehlásil: Či som ja Boh, aby som mohol usmrtiť alebo obživiť? Lebo on posiela ku mne človeka, aby som ho zbavil malomocenstva. Len si to rozvážte, a uvidíte, že hľadá proti mne zádrapku. 8 Keď sa Boží muž Elízeus dozvedel, že si izraelský kráľ roztrhol šaty, poslal ku kráľovi odkaz: Prečo si si roztrhol šaty? Nech príde ku mne a dozvie sa, že je v Izraeli prorok. 9 Naamán prišiel aj so svojimi koňmi a vozmi a zastal pri vchode do Elízeovho domu. 10 Elízeus poslal k nemu posla s odkazom: Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne, a telo budeš mať ako predtým. Budeš čistý. 11 Naamán sa nahneval a odišiel so slovami: Myslel som si: Iste vyjde, zastane si a bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, potom zamáva rukou nad postihnutým miestom a sníme zo mňa malomocenstvo. 12 Či nie sú damašské rieky Abáná a Parpar lepšie ako všetky vody Izraela? Či sa nemôžem v nich umyť a byť čistý? A rozhorčený odišiel. 13 Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: Otče môj, keby žiadal od teba prorok nejakú veľkú vec, nebol by si to urobil? Tým skôr, že ti povedal: Umy sa a budeš čistý! 14 Odišiel teda, ponoril sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo bolo ako predtým – ako telo malého chlapca. Očistil sa. 15 Tak sa vrátil k Božiemu mužovi, on i celý jeho sprievod. Keď prišiel a zastal pred ním, povedal: Ajhľa, poznal som, že nieto Boha na celej zemi, len v Izraeli. Teraz prijmi dar od svojho služobníka. 16 Ale ten povedal: Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem. A hoci naliehal na neho, aby prijal, odmietol. 17 Vtedy Naamán povedal: Keď nie, nech sa, prosím, dostane tvojmu služobníkovi toľko zeme, čo odvezie záprah mulíc, lebo tvoj služobník už nebude obetovať spaľované obete a zábitky iným bohom, len Hospodinovi. 18 Nech však Hospodin odpustí svojmu služobníkovi, že keď prichádza môj pán do chrámu Rimmóna klaňať sa tam, opiera sa o moju ruku, takže sa aj ja musím klaňať v chráme Rimmónovom. Keď sa teda budem klaňať v chráme Rimmónovom, nech to Hospodin odpustí svojmu služobníkovi. 19 Povedal mu: Choď v pokoji!

Boh nám Svojimi skutkami dokazuje, že niet iného Boha, okrem Neho. V knihe „Drobné práce“ Kristíny Rojovej je príbeh uzdravenia Naamána, vojvodcu sýrskeho kráľa, opísaný pútavo a veľmi múdro. Ak máte prístup k tomuto dielku, vrelo odporúčam si ho prečítať. Je zaujímavé, že Kristínino písanie o tomto príbehu vyvrchoľuje paralelou uzdravenia duše človeka z malomocenstva hriechu, ku ktorému sme náchylní aj my, veriaci. Ten, ktorý nás jediný z tejto skazy môže vyslobodiť a denne nás aj vyslobodzuje, je Pán Ježiš Kristus. Nemusíme sa síce sedemkrát ponárať do vôd rieky Jordán, ale ponorenie do Jeho Slova nás vždy má z čoho usvedčovať a ukazovať nám cestu nápravy. Dnes sa Mu poďakujme za uzdravenie duše, ktoré sme z Jeho milosti prijali! Vyznajme, že málo uvažujeme o tomto veľkom Božom skutku, že nás s láskou našiel, uzdravil a dokázal, že niet Boha okrem Hospodina. Nehanbime sa túto pravdu zvestovať našim blížnym – životom, a keď sa pýtajú, i slovami! Nech naše skutky dnes ukazujú na Neho!

2.Kráľov 4,1-7

1 Istá žena spomedzi žien prorockých učeníkov volala za Elízeom: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Ty vieš, že sa tvoj služobník bál Hospodina. Prišiel však veriteľ vziať si mojich dvoch synov za otrokov. 2 Elízeus sa jej opýtal: Čo ti mám urobiť? Povedz mi, čo máš v dome. Odpovedala: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len krčah oleja. 3 On povedal: Choď, vypýtaj si zvonku od susedov nádoby, a to nemálo prázdnych nádob. 4 Potom vojdi, zamkni dvere za sebou i za svojimi synmi, nalievaj do všetkých nádob a plné odstav. 5 Keď odišla od neho, zamkla dvere za sebou i za svojimi synmi. Oni jej podávali a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu. Ale on jej odpovedal: Niet už nádoby. Vtom olej prestal. 7 Vtedy vyšla a povedala to Božiemu mužovi. On povedal: Choď predať olej, vyplať dlh a zo zvyšku sa budeš živiť aj so svojimi synmi.

Olej Ducha Svätého tečie tam, kde má nádoby, ktoré by naplnil. Na mnohých miestach v Biblii sa prítomnosť Božia v podobe Ducha Svätého symbolicky spája s olejom. V podobenstve o desiatich pannách sa dozvedáme, že len tie, ktoré mali olej vo svojich lampách, privítali Ženícha (Mt 25,1-13). Aj keď sa tu priamo nespomína Duch Svätý, kresťanský vykladači Písma tento olej vždy spájali s prítomnosťou Ducha Svätého. Kto má olej Ducha Svätého, má aj Jeho oheň a svetlo. Pán zbytočne nekoná v životoch ľudí, ktorí (obrazne povedané) nie sú vhodnými nádobami na prijatie oleja Jeho Ducha. Podľa úpravy Elízea, vdova a jej synovia mali olej, kým mali nádoby. A aj to im postačilo vrátiť dlh a zo zvyšku sa uživiť. Milý čitateľ, je dnes tvoje srdce vhodnou nádobou na prijatie Božieho Ducha? – – Symbolom Ducha Božieho je aj holubica. Krehké, jemné stvorenie, ktoré odlieta na prejav kriku a násilia. Ak vo svojom srdci prechovávaš hnev a nenávisť, Božia holubica Ducha odlieta a olej nemôže vyliečiť rany tvojho zlomeného srdca. Zmeňme zmýšľanie aj dnes – čiňme pokánie! Nech nás Kristova krv obmyje od každého hriechu! Nech sa naše srdcia znova stanú vhodnými nádobami na prijatie oleja Jeho Ducha! Aby aj všetky naše dlhy boli splatené a aby sme mali všetkého dosť na živobytie a na pomoc núdznym.

Modlitba: Odpusť, Bože, že naše srdcia sú plné ustarostenosti a pýchy a tak je v nich málo miesta pre Teba. Daj nám Tvojho Ducha – Ducha Pravdy, aby sme jasne videli naše hriechy, aby sme ich smelo vyznávali, dali sa očistiť a naplniť Tebou. Amen.

Pieseň: ES 176

Autor: Igor Feldy

Ja som El-Šaddaj, choď stále predo mnou, buď bezúhonný. 1.Mojžišova 17,1

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach! Matúš 5,16

Jeremiáš 1,11-19 :: Modlíme sa za: Plavé Vozokany (Dn)

2.Kráľov 2,1-18

1 Keď mal Hospodin vyzdvihnúť Eliáša vo víchrici do neba, Eliáš odišiel s Elízeom z Gilgálu. 2 Eliáš povedal Elízeovi: Zostaň tu, prosím ťa, lebo Hospodin ma posiela do Bételu. Elízeus mu odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. Išli teda do Bételu. 3 Vtedy vyšli prorockí učeníci, ktorí boli v Bételi, k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odpovedal: Viem aj ja. Mlčte! 4 Potom mu Eliáš povedal: Elízeus, zostaň, prosím ťa, tu, lebo Hospodin ma posiela do Jericha. Ale on povedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. A šli do Jericha. 5 Tu pristúpili prorockí učeníci z Jericha k Elízeovi a opýtali sa ho: Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu? Odvetil: Viem aj ja. Mlčte! 6 Potom mu Eliáš povedal: Zostaň tu, prosím, lebo Hospodin ma posiela k Jordánu. On odpovedal: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa. A obaja odišli. 7 Aj päťdesiati mužovia z prorockých učeníkov šli a zastali obďaleč. Oni dvaja sa zastavili pri Jordáne. 8 Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu, takže sa rozostúpila na jednu i na druhú stranu, a oni dvaja prešli po suchu. 9 Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť skôr, ako budem vzatý od teba. Elízeus odpovedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha. 10 On povedal: Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem vzatý od teba, stane sa ti tak, ak nie, nestane sa. 11 Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo. 12 Elízeus to videl a kričal: Otče môj, otče môj! Vozy Izraela a jeho jazda! A už ho viac nevidel. 13 Potom zodvihol Eliášov plášť, ktorý spadol z neho, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. 14 Vzal Eliášov plášť, udrel ním na vodu a povedal: Kde je Hospodin, Boh Eliášov? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na jednu i na druhú stranu a Elízeus prešiel. 15 Keď to uvideli prorockí učeníci, ktorí boli v Jerichu oproti, povedali: Duch Eliášov spočinul na Elízeovi. Šli mu v ústrety, poklonili sa mu až po zem 16 a povedali mu: Ajhľa, medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat chlapov, udatných to mužov, nech idú a hľadajú tvojho pána, či ho duch Hospodinov neodniesol a nehodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia. Odvetil: Neposielajte! 17 Keď na neho veľmi naliehali, povedal: Pošlite! A tak poslali tých päťdesiatich mužov, tí ho tri dni hľadali, ale nenašli. 18 Potom sa vrátili k nemu, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: Nepovedal som vám: Nechoďte?

Nebojme sa hľadať dvojnásobok ducha. Elízeus bol učeníkom proroka Eliáša. Každý dobrý učiteľ je rád, keď jeho učeníci zvládnu učivo. Tí najlepší učitelia sa tešia, keď ich žiaci aj predbehnú vo vedomostiach alebo v praxi. Rodič sa teší, keď jeho dieťa napreduje, keď má vedomosti alebo život lepší, než bol ten jeho. Pán Ježiš Svojim učeníkom tiež povedal, že budú konať aj väčšie skutky (J 14,12). Zdokonaľovať sa v poznaní Pána, túžba mať dvojnásobok ducha našich obľúbených Božích mužov, či žien, nie je pyšnou vecou v prípade, keď si kresťan uvedomuje, že každé zdokonaľovanie v duchovnej oblasti nechová ego, ale zvyšuje zodpovednosť a vedie k službe. Pán Boh žehná našej ochote konať so zápalom Jeho Ducha. On je ten, ktorý nám dáva silu, aby sme nielen chceli, ale aj mohli vykonať to, čo nám dal na srdce (Fil 2,13). Raz som počul vynikajúcu kázeň, v ktorej kazateľka nabádala svojich poslucháčov, aby vo svojej práci, aj tej, ktorú neradi konajú alebo v službe pre Pána, nevykonávali len to, čo sa od nich očakáva, ale vždy aspoň o niečo viac. Aby vyšli v ústrety zákazníkovi, núdznemu aj mimo popisu práce, alebo koľko si kresťanská slušnosť vyžaduje. A keď tak učinili, Pán to žehnal nádhernými výsledkami, najmä v duchovnej oblasti. Nebojme sa hľadať dvojnásobok Ducha v službe a láske ku všetkým – hodným aj nehodným!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za prorokov, za ľudí,

Skutky apoštolov 28,17-31

17 Po troch dňoch zvolal (Pavel) tamojších popredných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Mužovia, bratia, hoci som sa ničoho nedopustil proti ľudu ani proti otcovským obyčajom, predsa ako väzňa vydali ma z Jeruzalema Rimanom do rúk; 18 tí ma vyšetrili a chceli prepustiť, pretože niet na mne viny, pre ktorú by som si zasluhoval smrť. 19 Keď sa však Židia tomu protivili, bol som nútený odvolať sa k cisárovi, ale nie (preto), aby som mal čo žalovať na svoj národ. 20 Preto som vás teda zvolal, aby som vás videl a pohovoril si s vami; lebo pre nádej Izraelovu nosím tieto reťaze. 21 A oni mu odpovedali: My sme ani list nedostali o tebe z Judska, ani nikto z bratov neprišiel a neoznámil nám, ani nerozprával o tebe nič zlé; 22 žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sekte, že sa jej všade protivia! 23 Určili mu teda deň a zišlo sa ich mnoho na jeho byte. (Pavel) im od rána až do večera vykladal, svedčil o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho Zákona a z Prorokov. 24 Niektorí uverili jeho rečiam, iní však neverili. 25 A keďže neboli jednomyseľní medzi sebou, rozišli sa, keď im Pavel povedal (toto) jedno slovo: Dobre povedal Duch Svätý vašim otcom ústami proroka Izaiáša 26 hovoriac: Choď k tomuto ľudu a povedz mu: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. 27 Lebo otupelo srdce tohto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. 28 Vedzte teda, že je k pohanom poslané toto spasenie Božie a oni budú počúvať. 29 Ako to povedal, Židia odišli, hádajúc sa medzi sebou. 30 Pavel zostal potom celé dva roky v najatom byte, prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu 31 a celkom smelo a bez prekážky kázal o kráľovstve Božom a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi.

Neustále šírme dobrú správu o Ježišovi Kristovi! Práve to robil aj apoštol Pavel, keď hovoril so židovskými vodcami v Ríme. Hovoril s nimi o nádeji Izraela. Chcel, aby vedeli, že nádejou Izraela a celého sveta je Ježiš Kristus. Srdcom a dušou Pavlovho posolstva bol vždy Ježiš Kristus. Podobne aj my sa zameriavajme na Ježiša! – – V takýchto rozhovoroch apoštol Pavol ukazoval hlboké znalosti Písma. Preto aj my neustále študujme Písmo! – – Usilujme sa, aby bolo spasených čo najviac ľudí! – – V liste Rimanom (1,16) sa nachádza svedectvo apoštola Pavla: „Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi.“ Evanjelium Ježiša Krista má dnes rovnakú moc. Môžeme si byť istí, že pokiaľ sme v tomto svete, Boh nás môže použiť na to, aby sme pomohli ďalším ľuďom zachrániť sa. – – Ako vidíme z veršov 24-28, mnohí sa odvrátia, ale niektorí budú spasení. Boh chce, aby sme odvážne pokračovali a slúžili Pánovi s úplnou dôverou. Musíme byť ako apoštol Pavel. Snažme sa ísť tak ďaleko, ako je len možné a tak dlho, ako je možné – pre Ježiša Krista!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že máš moc premieňať ľudí Evanjeliom, aby boli zachránení. Odpusť, že to málo využívam. Prosím, premeň aj mňa, nech verím, že Evanjelium je najdôležitejšie a darujem ho ľuďom na záchranu. Amen.

Pieseň: ES 466

Autor: Anna Petrovičová

Z tvojej reči sa radujem, ako ten, kto nachádza hojnú korisť. Žalm 119,162

Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života. Ján 6,68

1.Korintským 10,23-31 :: Modlíme sa za: Pezinok – Grinava (Ba)

Skutky apoštolov 28,1-16

1 Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta. 2 Domorodci sa správali k nám neobyčajne prívetivo; rozložili totiž vatru, vzali nás všetkých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavel nazbieral veľa raždia a kládol ho na vatru, vyliezla zmija, utekajúc pred horúčavou, a zachytila sa mu o ruku. 4 Keď domorodci videli, že mu to zvieratko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Tento človek je iste vrah, keď mu trestajúca spravodlivosť nedopraje života, hoci sa práve zachránil z mora. 5 Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6 Očakávali, že opuchne alebo naraz padne mŕtvy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili svoju mienku o ňom a hovorili, že je bohom. 7 Náčelník ostrova, menom Publius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľsky hostil. 8 Otec tohto Publia ležal práve v horúčke a červienke. Pavel vošiel k nemu, pomodlil sa a položiac ruky naňho, uzdravil ho. 9 Ako sa to stalo, prichádzali aj ostatní, ktorí boli na ostrove chorí, a uzdravoval ich. 10 Títo si nás preto aj veľmi ctili a pri našom odchode dali nám všetko potrebné. 11 Po troch mesiacoch plavili sme sa zase na alexandrijskej lodi, ktorá zimovala tam na ostrove a mala značku Blížencov. 12 Keď sme pristáli v Syrakúzach, zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a prišli do Regia; keď deň nato zavial južný vietor, došli sme na druhý deň do Puteol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme zostali u nich sedem dní. Tak sme prišli do Ríma. 15 Odtiaľ až na námestie Apiovo a k Trom krčmám prišli nám naproti bratia, keď počuli o nás. Ako ich Pavel uzrel, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu. 16 Keď sme vošli do Ríma, stotník odovzdal väzňov veliteľovi posádky, Pavlovi dovolili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil.

Ak nám Boh dá ďalší deň života na tomto svete, čo by sme mali urobiť? 1. Buďme vďační Bohu! 2. Majme slúžiace srdcia! 3. Silne dôverujme nášmu Spasiteľovi! 4. Vzdajme slávu Bohu! 5. Buďme požehnaním pre ostatných ľudí! – – 1. Pán dal ďalší deň života 276 mužom z lode, ktorá stroskotala. Nielenže ich životy boli ušetrené, ale Boh ich priviedol na breh k prívetivým domorodcom. Mali veľa dôvodov na to, aby ďakovali Pánovi. Podobne to platí aj o nás. Boh nás nadmieru požehnal a Svojou milosťou nám dal ďalší deň – ďakujme Mu! – – 2. V 3. verši vidíme apoštola Pavla slúžiť. Ak nám Pán na tomto svete dáva nový deň, aj my by sme mali mať slúžiace srdce. – – 3. Apoštol Pavol neprestal dôverovať Pánovi. Vedel, že je v Božích rukách. Pán mu dal zasľúbenie o bezpečnej ceste do Ríma. Nič nemohlo zvrátiť toto vyhlásenie. Majme podobnú dôveru! – – 4. Na rozdiel od domorodcov, my vieme, kto je Pánom nad celým stvorením. Vzdávajme Mu chválu za každú pomoc, záchranu, dar a požehnanie, ktoré od Neho máme! – – 5. Boh urobil úžasné veci skrze apoštola Pavla. Asi nemôžeme liečiť, ako to robil on, ale existuje veľa spôsobov, ako môžeme byť požehnaním pre iných ľudí. Najlepšie zo všetkého je, že môžeme ľuďom povedať o najväčšom požehnaní, aké kedy môžu dostať od Boha, o Ježišovi!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si viac, než svet. Že môžeš robiť veci, ktorými prekonávaš všetko, čo poznáme. Odpusť, že niekedy nevieme uveriť Tvojej všemocnosti. Ak Ti bránime robiť zázraky, meň nás od základu. Amen.

Pieseň: ES 391

Autor: Anna Petrovičová

Nech je zvelebený Boh, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, ktorí v neho verili. Daniel 3,28

Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky.“ Skutky apoštolov 12,11

Efezanom 5,15-20 :: Modlíme sa za: Pezinok (Ba)

Skutky apoštolov 27,13-44

13 Keďže zavial južný vietor, mysleli si, že uskutočnia svoj plán; vytiahli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty. 14 Ale onedlho sa strhol búrlivý vietor, takzvaný severovýchodný. 15 Keď loď, ním zachvátená, nemohla odolať vetru, ponechali sme ju samu na seba, a tak sme boli unášaní. 16 Podbehli sme popod neveľký ostrov, pomenovaný Klauda, a len s námahou sme sa mohli zmocniť záchranného člna. 17 Keď ho vytiahli, použili pomocné prostriedky a podpásali loď. V obave, že narazia na plytčinu Syrtu, stiahli plachty, a tak sa dali unášať. 18 Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad, 19 na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie, 20 a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia. 21 Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty. 22  Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode. 23 Tejto noci zjavil sa mi totiž anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť, a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou. 25 Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil. 26 Musíme však priraziť k nejakému ostrovu. 27 Keď už bola štrnásta noc, ako nás sem-tam zmietalo na Adriatickom mori, okolo polnoci spozorovali námorníci, že sa k nám blíži akási zem. 28 Spustili hneď olovnicu a zistili hĺbku na dvadsať siah; poodišli ďalej, spustili zase olovnicu a zistili hĺbku na pätnásť siah. 29 V obave, že narazíme na úskalie, spustili odzadu štyri kotvy a žiadali si, aby bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúsili utiecť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, akoby aj odpredu chceli spustiť kotvy, 31 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, nebudete sa môcť zachrániť. 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť. 33 Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete. 34 Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy. 35 A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. 36 Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli. 37 Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora. 39 A keď sa rozodnilo, nevedeli, čo je to za zem, ale spozorovali akýsi záliv, majúci plochý breh; k tomu, ak by bolo možné, umienili si pristáť s loďou. 40 Odrezali teda kotvy a pustili sa po mori; zároveň uvoľnili povrazy na kormidlách, vystreli prednú plachtu po vetre a hnali sa k brehu. 41 Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn. 42 Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol. 43 Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem; 44 ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení.

Ako reagujeme, keď nás zastihne búrka? Počas búrky zachránili pred stroskotaním loď, na ktorej bol apoštol Pavel, štyri kotvy. – – Našimi kotvami sú: 1. Vzťah s Bohom, 2. Božie slovo, 3. Boží ľud a 4. Úplná dôvera Pánovi. – – 1. Keďže Ježiš je Pánom, je Pánom aj v búrkach života, ktoré k nám prichádzajú. Poznáme Ho? To, že vieme, čo sa v Biblii píše, že zachovávame cirkevné tradície atď., neznamená, že poznáme Boha. Musíme s Ním tráviť viac času, aby sme Ho spoznali. Musíme s Ním mať živý a zdravý vzťah. – – 2. V časoch neistoty môžeme dôverovať Božiemu slovu, ako Pavel dôveroval Božiemu zasľúbeniu. Keby sa aj všetko zmenilo, Slovo sa nezmení.