Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Ezdráš 6,1-22

1 Kráľ Dárius vydal rozkaz, aby pátrali v pokladnici, kde ukladali spisy v Babylonii. 2 Vtedy sa našiel na hrade v Ekbatáne v Médsku zvitok a v ňom bolo napísané: Pamätný zápis: 3 V prvom roku vlády kráľa Kýra kráľ Kýros vydal tento rozkaz: Dom Boží v Jeruzaleme nech sa vystaví na mieste, kde obetujú obete; tam nech sa položia jeho základy; jeho výška nech je šesťdesiat lakťov, jeho šírka šesťdesiat lakťov. 4 Tri rady z kvádrov a jeden rad drevený; trovy sa majú hradiť z kráľovej pokladnice. 5 Podobne zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a odviezol do Babylonu, nech sa vráti, aby sa dostalo do jeruzalemského chrámu na svoje miesto a bolo uložené v dome Božom. 6 Teraz teda ty, Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi i správcovia v Záriečí, vy sa odtiaľ vzdiaľte. 7 Prenechajte prácu pri tom dome Božom miestodržiteľovi Judska a židovským starším; nech oni budujú ten dom Boží na jeho mieste. 8 Týmto dávam rozkaz, ako máte nakladať so židovskými staršími, aby dobudovali ten dom Boží; z kráľovských prostriedkov, z daní v Záriečí nech sa trovy presne vyplácajú oným mužom, a to bez odkladu. 9 Čo im je potrebné na spaľované obete nebeskému Bohu – junce, baránky, barany aj pšenica, soľ, víno a olej – podľa žiadosti jeruzalemských kňazov nech sa im vydáva každodenne, a to bez zanedbávania, 10 aby prinášali vonné obete nebeskému Bohu a modlili sa za život kráľa a jeho synov. 11 Vydávam rozkaz, že ktokoľvek prestúpi toto rozhodnutie, tomu bude za to vytrhnutá hrada z jeho domu, bude vztýčená a on na ňu obesený; z jeho domu sa urobí zborenisko. 12 Boh, ktorý tam dal prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého, kráľa aj ľud, ktorí by vztiahli ruku, aby konali proti tomuto rozhodnutiu a zborili by dom Boží v Jeruzaleme. Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz; nech sa starostlivo vyplní. 13 Tattenaj, miestodržiteľ Záriečia, Šetar-Bóznaj a ich druhovia urobili všetko presne podľa rozkazu, ktorý poslal kráľ Dárius. 14 Tak židovskí starší úspešne budovali podľa proroctva proroka Aggeusa a Zachariáša, syna Iddovho; postavili a dobudovali chrám podľa vôle Boha izraelského a podľa rozkazu perzského kráľa Kýra, Dária a Artaxerxa. 15 Dom bol dokončený do tretieho dňa mesiaca adára, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária. 16 Izraelci, kňazi a levíti i ostatní, čo sa vrátili zo zajatia, s radosťou vykonali posviacku toho domu Božieho. 17 Pri jeho posviacke obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo baránkov a ako obeť za hriech dvanásť kozliat za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. 18 Potom postavili kňazov podľa ich tried a levítov podľa ich oddielov na službu v Jeruzaleme podľa predpisu knihy Mojžišovej. 19 Tí, čo sa vrátili zo zajatia, oslávili paschu štrnásteho dňa prvého mesiaca. 20 Keďže sa kňazi a levíti očistili, všetci do jedného boli čistí a zabíjali paschálneho baránka za všetkých, čo boli v zajatí, za svojich bratov kňazov aj sami za seba. 21 Izraelci, ktorí sa vrátili zo zajatia, jedli, aj všetci, čo sa oddelili od nečistoty národov krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Hospodina, Boha Izraela. 22 S radosťou svätili sviatok nekvasených chlebov za sedem dní, lebo ich Hospodin potešil a naklonil im srdce asýrskeho kráľa, aby im posilnil ruky v práci pri chráme Boha izraelského.

Radosť z Božej prítomnosti. V našich cirkevných zboroch sa počas roka slávi aj pamiatka posvätenia Božieho chrámu. V túto výnimočnú chvíľu zvykneme spievať spolu so žalmistom: „Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!“ – – Radostné zvolanie „Poďme!“ bolo iste počuť aj v šiestom roku kraľovania kráľa Dária, keď bol dokončený a posvätený Boží chrám. Skončilo sa dlhé obdobie, keď bol ľud bez chrámu a riadnej bohoslužby. Všetci s radosťou prinášali svoje obete. Nebolo ich toľko, ako za čias kráľa Šalamúna. Všetko bolo skromnejšie a jednoduchšie. Ľud však vedel, že Boh vidí radšej pokorné a kajúce srdce,

Ezdráš 5,1-17

1 Vtedy prorokovali prorok Aggeus a Zachariáš, syn Iddov, proroci, Židom v Judsku a v Jeruzaleme v mene Boha Izraela, ktorý je nad nimi. 2 Potom povstali Zerubábel, syn Šealtíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, a začali stavať dom Boží v Jeruzaleme; s nimi proroci, ktorí im pomáhali. 3 V tom čase prišiel k nim Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj a ich druhovia, a povedali im: Kto vám dal rozkaz budovať tento dom, dokončiť tieto múry? 4 Vtedy sme im povedali, ako sa volajú mužovia, ktorí stavajú túto budovu. 5 Ale nad židovskými staršími bdelo oko ich Boha, takže ich nepristavili v práci, dokiaľ nepríde hlásenie Dáriovi a nedajú im odpoveď v tejto veci. 6 Odpis listu, ktorý poslal Tattenaj, miestodržiteľ v Záriečí, Šetar-Bóznaj so svojimi druhmi a správcovia v Záriečí kráľovi Dáriovi.  7 Poslali mu posolstvo a v ňom bolo napísané: Kráľovi Dáriovi hojný pokoj! 8 Nech je kráľovi známe, že sme prišli do judského kraja k domu veľkého Boha, a ten dom je stavaný z kvádrov a múry sa obkladajú drevom; práca sa koná starostlivo a darí sa pod ich rukami. 9 Potom sme sa spýtali starších a povedali sme im: Kto vám dal rozkaz budovať tento dom a stavať tieto múry? 10 Spýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti ich oznámili, preto sme zapísali mená mužov, ktorí im boli v čele. 11 Dali nám túto odpoveď: My sme služobníci Boha nebies a zeme a budujeme dom, ktorý bol postavený už pred mnohými rokmi a ktorý staval a dostaval veľký izraelský kráľ. 12 Lenže odvtedy naši otcovia popudzovali nebeského Boha, a Ten ich vydal do rúk chaldejskému babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi; on zboril tento dom a ľud zavliekol do Babylonie. 13 Ale v prvom roku babylonského kráľa Kýra vydal kráľ Kýros rozkaz vybudovať tento dom Boží. 14 Ba aj zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a umiestnil v babylonskom chráme, kráľ Kýros vzal z babylonského chrámu a odovzdal ich istému Šéšbaccarovi, ktorého ustanovil za miestodržiteľa, 15 a povedal mu: Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme, lebo dom Boží sa znovu vybuduje na pôvodnom mieste. 16 Potom onen Šéšbaccar šiel, položil základy domu Božieho v Jeruzaleme; odvtedy sa buduje až doteraz, ale ešte nie je hotový. 17 Teraz, ak kráľ uzná za vhodné, nech sa pátra v kráľovskej pokladnici v Babylone, či sa tam nachodí rozkaz vydaný kráľom Kýrom budovať onen dom Boží v Jeruzaleme. Nech sa nám pošle kráľovo rozhodnutie o tom.

Obnova. Tieto riadky píšem v čase, keď sa naša krajina po viac ako dvoch mesiacoch izolácie vracia do normálneho režimu. Celosvetová pandémia koronavírusu COVID-19 ustupuje. Po namáhavých týždňoch plných obmedzení prišla obnova spoločenského, kultúrneho aj duchovného života. Naše chrámy Božie znova slúžia svojmu účelu. Je to vzácne obdobie Božej milosti. Nezabudli sme na to? – – Niečo podobné prežíval aj starozmluvný Boží ľud po návrate z babylonského zajatia. Veľa sa toho v Jeruzaleme zmenilo. Pomery náboženského života neboli v dobrej životnej forme. Chrám bol ešte stále v troskách. Ľud stratil počiatočný zápal, ale potom zasiahol Pán Boh. Poslal prorokov, aby ľud napomenuli a povzbudili k novej práci. A tak s novou chuťou „začali stavať dom Boží v Jeruzaleme.“ Áno, pri obnove prišli aj prekážky, ale tie ich nezastavili, lebo nad nimi „bdelo oko ich Boha“. V neľahkej životnej situácii nanovo prežívali veľkosť Božej milosti. Uvedomovali si, že z chrámu a bohoslužobného spoločenstva pramení požehnanie, ktoré je základom rodiny a domova. – – Radostnou správou je, že toto Božie požehnanie stále trvá a je tu pre každého z nás. Ono dokáže obnoviť aj dnes – naše životy, rodiny, spoločenstvá i domovy, a to vtedy, ak sa necháme zasiahnuť Božím slovom a darmi Jeho milosti. Nezabúdajme na to!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás nenechávaš upadať, ale pripomínaš sa nám. Hovoríš do nášho života cez Bibliu, ale aj ďalšími spôsobmi. Oživuj nás aj naše zbory. Amen.

Pieseň:

13. nedeľa po Svätej Trojici

Kristus hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Matúš 25,40b

1.Jánov 4,7-12

7 Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. 8 Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. 9 V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. 10 V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. 11 Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom. 12 Boha nikto nikdy nevidel; ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá.

Božia matematika. Jedným zo základných znamienok, s ktorým sme sa v škole oboznámili, bolo znamienko „rovná sa“. Znamenalo to, že tvrdenie, ktoré bolo na ľavej strane rovnice sa rovnalo tomu, čo bolo na pravej strane rovnice. To isté platí aj pre náš vzťah k Pánu Bohu. Dávame rovnítko medzi lásku k Bohu a poznanie Boha. Popri všetkých tvrdeniach o Bohu, ktoré človek vyslovil, či dokonca čítal v Písme, to najpodstatnejšie poznanie prichádza vtedy, keď človek Pána Boha miluje. Keď si zamiluje život s Ním. V slovách tohto biblického textu však nájdeme aj ďalšie znamienko, a to „je väčšie ako… “. Božia láska k nám je neporovnateľne väčšia, než naša láska voči Nemu. Veľkosť Božej lásky sa prejavila v príchode Pána Ježiša Krista. On trpel a zomrel za naše hriechy. Táto Božia výmena nás zachránila – Ježiš Kristus miesto nás. Ak Boh zabezpečil pre nás takýto fantastický výsledok, ak sme boli Jeho láskou zachránení, ak nám boli odpustené hriechy, aj my máme na Jeho lásku odpovedať láskou a máme sa navzájom milovať. – – Na fakulte nám istý profesor spomínal, že nejakému matematikovi sa podarilo výpočtami dokázať existenciu Boha. Nevidel som tú rovnicu, ale ako veriaci ľudia to ani nepotrebujeme. Najdôležitejšie je, aby aj dnes Božia láska zostávala v nás, aby sa prenášala do našich vzťahov a celého nášho života.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si láskou. Že si nám dal dobro napriek nášmu zlu. Odpusť, že často nevieme ani dávať dobro za dobro. Dávaj sa nám poznať čo najviac, aby sme vedeli milovať pod vedením Tvojho Ducha. Amen.

Pieseň: ES 243

Autor: Ján Čáby

Preto takto hovorí Hospodin: „Ak sa obrátiš ku mne, navrátim ťa k sebe.“ Jeremiáš 15,19

Ježiš hovorí: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ Ján 14,23

Lukáš 10,25-37 :: 3.Mojžišova 19,1-3.13-18.33-34 :: 1.Mojžišova 4,1-16a :: Žalm 28 :: Modlíme sa za: Šarišsko-Zemplínsky seniorát

Ezdráš 4,1-24

1 Keď nepriatelia Júdu a Benjamína počuli, že tí, čo sa vrátili zo zajatia, budujú chrám Hospodinovi, Bohu Izraela, 2 dostavili sa k Zerubábelovi a k predákom rodín a povedali: Budeme s vami budovať, veď uctievame vášho Boha tak ako vy a obetujeme mu odo dní asýrskeho kráľa Ésar-Chaddóna, ktorý nás sem priviedol. 3 Ale Zerubábel a Jéšúa i ostatní predáci izraelských rodín im povedali: Vy a my nesmieme spolu budovať dom nášho Boha, lebo my sami ho musíme postaviť Hospodinovi, Bohu Izraela, ako nám prikázal perzský kráľ Kýros. 4 Ľud krajiny oslaboval ruky judského ľudu a odstrašoval ho od stavby. 5 Dokonca najímali radcov proti nim, aby marili ich plány po všetky dni perzského kráľa Kýra až po kraľovanie perzského kráľa Dária. 6 Za kraľovania Ahasvéra, na počiatku jeho kraľovania, napísali žalobu na judských a jeruzalemských obyvateľov. 7 V dňoch Artaxerxových napísal Bišlám, Mitredát, Tábél a ostatní ich druhovia perzskému kráľovi Artaxerxovi. Tento list bol napísaný aramejským písmom a preložený do aramejčiny. 8 Veliteľ Rechúm a pisár Šimšaj napísali kráľovi Artaxerxovi takýto list proti Jeruzalemu: 9 Veliteľ Rechúm a pisár Šimšaj a ostatní ich druhovia, sudcovia, podúradníci, dozorcovia a správcovia, ľudia z Uruku, Babylonu, Šúšánu, to jest Elámci 10 a ostatné národy, ktoré veľký a slávny Asnappar zajal a usadil v samárskych mestách a v ostatnom Záriečí; a teraz 11 toto je odpis listu, ktorý mu poslali: Kráľovi Artaxerxovi: tvoji služobníci, ľudia zo Záriečia, zasielajú pozdravy. Teraz 12 nech je známe kráľovi, že Židia, ktorí vyšli od teba a prišli k nám do Jeruzalema, začínajú stavať to odbojné a zlé mesto, dokončujú hradby a opravujú základy. 13 Teraz nech je kráľovi známe, že ak to mesto bude znovu vybudované a jeho hradby dokončené, nebudú platiť dane, dávky a poplatky, takže kráľovská pokladňa utrpí ujmu. 14 Teraz teda, keď sme v dvornej službe a nepatrí sa nám hľadieť na pohanu kráľovu, poslali sme tento list a oznámili to kráľovi, 15 aby sa pátralo v pamätných knihách tvojich otcov. V pamätných knihách nájdeš a poznáš, že toto mesto je odbojné, škodlivé kráľom a krajinám a že v ňom od starodávna boli strojcovia povstaní, preto bolo to mesto aj zničené. 16 Oznamujeme kráľovi, že ak toto mesto bude znovu vybudované a jeho hradby dokončené, nebudeš už mať podiel v Záriečí. 17 Kráľ poslal rozhodnutie: Veliteľovi Rechúmovi a pisárovi Šimšajovi a ostatným ich druhom, ktorí bývajú v Samárii a v ostatnom Záriečí, pokoj a pozdrav. 18 List, ktorý ste nám poslali, bol zreteľne prečítaný predo mnou. 19 Preto som rozkázal, aby pátrali; a zistili, že toto mesto oddávna povstávalo proti kráľom a strojili sa v ňom vzbury a povstania. 20 Mocní králi vládli nad Jeruzalemom, ovládali celé Záriečie a odvádzali sa im dane, dávky a poplatky. 21 Vydajte rozkaz, aby sa zabránilo tým mužom: To mesto sa nesmie stavať, kým nevydám rozkaz. 22 Dajte pozor, aby ste sa nedopustili omylu v tejto veci, aby nevznikla väčšia škoda na úkor kráľa. 23 Keď potom odpis listu kráľa Artaxerxa prečítali Rechúmovi a pisárovi Šimšajovi a ich druhom, rýchlo odišli do Jeruzalema k Židom a zastavili ich prácu násilím a mocou. 24 Tak sa zastavila práca na dome Božom v Jeruzaleme a stála až do tretieho roku vlády perzského kráľa Dária.

Naše svedectvo o Kristovi. Všimnime si, akým prekážkam museli Židia čeliť po návrate z perzského zajatia! Počas vyhnanstva tam imperiálni vládcovia presídlili príslušníkov iných národov, ktoré mali nahradiť odvlečenú židovskú elitu. Noví obyvatelia si tam vybudovali svoj nový domov. Po návrate Židov, s nimi chceli spolupracovať a podieľať sa aj na ich náboženskom živote. Židia to však odmietli. To v nich vyvolalo obavy, že sa stanú občanmi druhej kategórie, preto začali ich snahy o obnovu náboženského života sabotovať. V tej dobe to boli prirodzené reakcie na oboch stranách. Viera plnila silnú kultúrnu úlohu. Bola to ich výlučná viera a len oni mali právo vyznávať a prejavovať ju.

Ezdráš 3,1-13

1 Keď nastal siedmy mesiac, ako Izraelci boli v mestách, ľud sa do jedného zhromaždil do Jeruzalema. 2 Potom povstal Jéšúa, syn Jócádákov, a jeho bratia kňazi, a Zerubábel, syn Šealtíélov, a jeho bratia, a postavili oltár Boha izraelského, aby na ňom prinášali spaľované obete, ako je predpísané v zákone Božieho muža Mojžiša. 3 Oltár postavili na jeho pôvodných základoch, hoci boli v strachu pred národmi krajiny, a prinášali na ňom spaľované obete Hospodinovi, spaľované obete ráno i večer. 4 Svätili slávnosť stánkov, ako je predpísané, a každý deň prinášali spaľované obete podľa stanoveného počtu pre každý deň; 5 potom ustavičnú spaľovanú obeť i na novmesiac a na všetky zasvätené sviatky Hospodinove za každého, kto dobrovoľný dar obetoval Hospodinovi. 6 Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali prinášať spaľované obete Hospodinovi, ale základy Jeho chrámu ešte neboli položené. 7 Dali peniaze kamenárom a tesárom, i potravu, nápoj a olej Sidónčanom a Týrčanom, aby dopravovali cédrové drevo po mori z Libanonu do Jaffy podľa povolenia perzského kráľa Kýra. 8 V druhom roku po svojom príchode k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme, v druhom mesiaci, Zerubábel, syn Šealtíélov, a Jéšúa, syn Jócádákov, i ostatní ich bratia kňazi a levíti, i všetci, čo prišli zo zajatia do Jeruzalema, začali budovať dom Hospodinov a ustanovili levítov od dvadsaťročných nahor, aby viedli stavbu. 9 Jéšúa, jeho synovia a bratia, Kadmíél a jeho synovia, Júdejci, do jedného nastúpili, aby dozerali na robotníkov pri stavbe domu Božieho, i synovia Chenadadovi, ich synovia a ich bratia levíti. 10 Keď stavitelia položili základ chrámu Hospodinovho, postavili sa kňazi v obradnom rúchu s trúbami a levíti, synovia Ásáfovi, s cimbalmi, aby chválili Hospodina podľa návodu izraelského kráľa Dávida. 11 S jasotom spievali chválu Hospodinovi: Lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosrdenstvo nad Izraelom. Všetok ľud s veľkým jasotom pokrikoval chváliac Hospodina, pretože bol položený základ domu Hospodinovho. 12 Mnohí z kňazov, levítov a predákov rodín, starci, ktorí videli prvý dom, keď pred ich očami boli kladené základy tohto domu, nahlas plakali, ale mnohí zas nahlas od radosti pokrikovali. 13 Nebolo možno rozoznať zvuk radostného pokrikovania od zvuku plaču ľudu, lebo ľud nahlas pokrikoval a jeho hlas bolo počuť naďaleko.

Zmierenie s Bohom.Za čias proroka Ezdráša dostal izraelský ľud od perzského kráľa, Kýra, povolenie vrátiť sa po 40 rokoch zajatia do Judska. Bolo to najlepšie a najrozumnejšie rozhodnutie, ktoré mohol židovský národ urobiť. Mnohí sa vrátili domov a pustili sa do opravy hradieb Jeruzalema, niektorí však zostali. Navrátilci začali najskôr opravovať hradby (to spomína biblická kniha Nehemiáš). Keď už bolo uzavreté a zabezpečené mesto aj ich domovy, pustili sa do opravy chrámu. To najdôležitejšie pre Židov nebola ani tak budova, nádoby, či strecha chrámu, ale oltár a obete, ktoré sa na ňom mali prinášať. A týmto začali. Oltárom. Na mieste, kde stál pôvodný oltár, postavili jednoduchý oltár pod holým nebom a začali prinášať pravidelné obete Hospodinovi. To bol prvý čin Izraelitov. Zmieriť sa s Bohom, a potom sa môže stavať všetko ostatné. To je základ. Pre nás je základom Pán Ježiš Kristus. To je základ, ktorý bol raz a navždy položený a na tom základe máme budovať ďalej každý svoj „obnovený dom“. Skúsme v našich rodinách začať týmto! Položme znova pred seba, pred našu rodinu Ježiša Krista a povedzme si, že to je ten základ, na ktorom chceme stavať! Zainvestujme do toho správneho základu a nemajme pocit, že je to premárnený čas!

Modlitba: Láskavý Otče, prosíme Ťa, dotkni sa našich sŕdc, aby sme v Tvojom slove poznávali Stvoriteľa, Spasiteľa a Posvätiteľa a každý deň pociťovali odpúšťajúcu milosť našich hriechov a tiež, aby sme si uvedomovali, že Ti patríme! Buď naším základom! Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Iveta Kosečková

Ezdráš 1,1-11

1 V prvom roku perzského kráľa Kýra – aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané ústami Jeremiáša – povzbudil Hospodin ducha perzského kráľa Kýra, a ten po celom svojom kráľovstve dal rozhlásiť a aj písomne oznámiť: 2 Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Boh nebies, Hospodin, dal mi všetky kráľovstvá zeme a prikázal mi vybudovať Mu dom v Jeruzaleme v Judsku. 3 Kto je medzi vami zo všetkého Jeho ľudu, nech bude s ním jeho Boh, nech ide do Jeruzalema v Judsku a nech buduje dom Hospodina, Boha izraelského; to je Boh, ktorý je v Jeruzaleme. 4 Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde sa zdržuje ako cudzinec, nech tamojší ľudia podporia striebrom a zlatom, imaním a dobytkom aj dobrovoľnou obeťou na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme. 5 Povstali náčelníci rodín judských a benjamínskych, aj kňazi a levíti, všetci, ktorých ducha povzbudil Boh, aby šli budovať dom Hospodinov v Jeruzaleme. 6 A všetci okolití obyvatelia ich podporili striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a cennosťami okrem toho, čo dali dobrovoľne. 7 Kráľ Kýros vydal náčinie domu Hospodinovho, ktoré Nebúkadnecar odniesol z Jeruzalema a dal do domu svojho boha. 8 Perzský kráľ Kýros ho odovzdal do rúk správcovi pokladu Mitredatovi, a ten vyúčtoval judskému kniežaťu Šéšbaccarovi. 9 Ich počet bol: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť nožov; 10 tridsať zlatých čiaš, štyristodesať strieborných čiaš a tisíc iných nádob. 11 Všetkých zlatých a strieborných nádob bolo päťtisícštyristo. Všetko to vzal Šéšbaccar so sebou, keď sa zajatci vracali z Babylonu do Jeruzalema.

Nádej Božieho ľudu. V srdci proroka Ezdráša bola túžba vrátiť sa z babylonského zajatia domov, postaviť znovu chrám a v ňom chváliť Boha. Návrat zo zajatia bol pre izraelský ľud najväčším dňom v živote, i keď niektorí v zajatí svoju vieru stratili, keď sa dozvedeli, že chrám bol zničený. Mnohí však vytrvali. Keď vyšiel dekrét perzského kráľa, Kýra, o možnosti návratu, vrátili sa najodvážnejší, ktorí boli ochotní vymeniť svoj pokojný život za námahu, strádanie, a dokonca aj za neistotu a nebezpečenstvo. A to bol len začiatok ťažkosti a bojov: Práca a drina, mnoho problémov… Neutiekli však od toho, ale začali s obnovou chrámu. – – Keď vidíme, že sa to vo svete nevyvíja dobrým smerom, že sa to zhoršuje v spoločnosti aj v cirkvi, skúsme to opraviť aspoň tam, kde na to máme dosah. Tým miestom je náš dom a rodina. Môžeme ovplyvniť to, čo sa deje u nás doma. Aj keď sa to nedá zmeniť hneď, predsa len môžeme vplývať na to, aby sa to postupne zlepšovalo. – – Pán Boh miluje a hľadá každého. Najväčšou vecou na svete je záchrana človeka v Ježišovi Kristovi, Jeho slovo, Jeho láska, Jeho víťazstvo nad smrťou a Jeho neustála blízkosť pri nás. A keď je Boh s nami, čoho sa máme báť? On vtedy urobil veľké veci s izraelským ľudom a s nami ich robí aj teraz. Máme Mu za čo ďakovať. Môžeme s nádejou pozerať do budúcnosti.

Modlitba: Milosrdný Bože, nedaj aby sme zabúdali, že si Pánom svojho stvorenia! Otváraj nám oči pre veľké veci!. Daj nám istotu víťazstva nášho Spasiteľa! Prosíme Ťa, obnovuj naše domovy svojou blízkosťou a veď nás Duchom Svätým! Amen.

Pieseň: ES 464

Autor: Iveta Kosečková

Spas ľud svoj! Požehnaj svoje dedičstvo! Buď mu pastierom naveky! Žalm 28,9

Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla. 1.Petrov 2,9

Jakub 5,13-16 :: Modlíme sa za: Príbelce (No)

2.Kráľov 25,22-30

22 Nad zvyšným ľudom, ktorý babylonský kráľ Nebúkadnecar ponechal v Judsku, ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, syna Šáfánovho. 23 Keď sa všetci velitelia vojsk i s mužstvom dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za predstaveného Gedalju, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jochanán, syn Káréachov, Serajá, syn Tanchumeta Netófatského, a Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. 24 Gedalja im aj ich mužstvu prisahal a povedal: Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budeme sa mať dobre. 25 Potom, v siedmom mesiaci, prišiel Jišmáél, syn Netanju, syna Elíšámovho z kráľovského potomstva, a desať mužov s ním, zabili Gedalju a ten zomrel. Usmrtili aj Júdejcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26 Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov. 27 V tridsiatom siedmom roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, v roku svojho nastúpenia omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia. 28 Zhováral sa s ním láskavo a jeho stolicu dal postaviť nad stolice kráľov, čo boli s ním v Babylone. 29 Vymenil si teda väzenské šaty a jedával ustavične s ním, po všetky dni svojho života. 30 Zaopatrenia, a to ustavičného zaopatrenia, sa mu dostávalo od kráľa zo dňa na deň, po všetky dni jeho života.

Nepokoje a pokoj. Nepokoje a šarvátky sú vo svete stále prítomné. Mocní diktujú slabším, slabší sa búria a odmietajú násilie. Často ani tí slabší sa nevedia dohodnúť, ale bojujú jedni proti druhým, často aj proti vlastným. Aj medzi tými slabšími navzájom je veľa žiarlivosti, závisti a nevraživosti. Nie je to nič nové. Ako to bolo v dávnych dobách, tak to pretrváva aj v našom svete, za našich dní. – – A predsa ten nepokoj nemusí mať posledné slovo. Oproti tým dávnym dobám sa predsa niečo zmenilo, niečo veľmi podstatné. Ján o tom píše v tretej kapitole: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho Syna dal, aby nik, kto verí v Neho nezahynul, ale mal večný život.“ A práve toto je ten najväčší Boží skutok v dejinách sveta, ktorý mení nepokoj na Boží pokoj! Pokoj, ktorý chráni „naše mysle a naše srdcia v Kristovi Ježišovi“ (Fil 4,7). – – Zárodok tohto pokoja som objavil aj v dnešnom texte. V udalosti, ktorá sa odohrala pri nástupe nového kráľa. Tá udalosť má meno „amnestia“. Odpustenie, obnovenie pokoja. Nie je to samozrejmá vec! Jej základ je v Bohu. To Boh spôsobuje, že aj mocní tohto sveta pocítia túžbu po pokoji a radosti z odpustenia. A že aspoň občas pomáhajú meniť nepokoj na pokoj – aj takým spôsobom, že si z nepriateľov robia priateľov tým, že im odpúšťajú. A dávajú príklad aj nám.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju amnestiu. Ďakujem, že odpúšťaš moje hriechy, ktoré sú také strašné. Odpusť, že ich beriem na ľahkú váhu, lebo mám pocit, že odpustenie je lacné. Pripomínaj mi Kristovu obeť a jej hĺbku. Amen.

Pieseň: ES 145

Autor: Jozef Grexa st.

Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 1.Mojžišova 1,27

Ibaže v Pánovi nieto ani ženy bez muža, ani muža bez ženy. Lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu, a všetko je z Boha. 1.Korintským 11,11-12

Skutky apoštolov 9,31-35 :: Modlíme sa za: Prešov (Šz)

2.Kráľov 25,1-21

1 V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval okolo neho val. 2 Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju. 3 Deviateho dňa štvrtého mesiaca zavládol v meste hlad, takže sa ľudu krajiny nedostával chlieb. 4 Keď došlo k prielomu do mesta, všetci bojaschopní muži ušli v noci cestou medzi dvoma hradbami, cez mestskú bránu, ktorá je pri kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci mali mesto obkľúčené. Ušli smerom k Arábe. 5 Chaldejské vojská stíhali kráľa. Dostihli ho na jerišských stepiach, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho. 6 Chytili kráľa, zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly a vyniesli nad ním rozsudok. 7 Synov Cidkijových povraždili pred jeho očami. Nato dal Cidkiju oslepiť, spútať ho do okov a odviesť do Babylónie. 8 V piatom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca, v devätnástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara, prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, služobník babylonského kráľa. 9 Vypálil dom Hospodinov a kráľovský palác. Aj všetky významnejšie budovy spálil ohňom. 10 Všetko chaldejské vojsko veliteľa telesnej stráže rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema. 11 Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odvliekol do zajatia aj zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, spolu so zvyškom davu. 12 Z drobného ľudu krajiny zanechal veliteľ telesnej stráže niektorých, ako vinárov a roľníkov. 13 Bronzové stĺpy, čo boli v dome Hospodinovom, aj podvozky, bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozbili a bronz odniesli do Babylónie. 14 Hrnce, lopaty, nože, kadidlové panvice, a vôbec všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe, pobrali. 15 Panvice na prenášanie ohňa, kropiace čaše, čo bolo zo zlata alebo zo striebra, vzal veliteľ telesnej stráže; 16 aj dva stĺpy, jedno more, podvozky, ktoré dal zhotoviť Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo možné odvážiť bronz celého vybavenia. 17 Jeden stĺp mal výšku osemnásť lakťov. Jeho hlavica bola bronzová. Výška hlavice bola tri lakte. Zôkol-vôkol na hlavici bolo mrežovanie a granátové jablká na hlavici dookola, všetko z bronzu. Druhý stĺp bol taký istý aj s mrežovaním. 18 Veliteľ telesnej stráže vzal aj hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. 19 Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z blízkych kráľovi, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý konal odvody ľudu krajiny, aj šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, nachádzajúcich sa v meste. 20 Nebúzaradán, veliteľ telesnej stráže, ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 21 Babylonský kráľ ich dal usmrtiť. Usmrtil ich v Rible, v krajine Chamát. A Júdu odvliekol z jeho pôdy.

Prečo bývajú vojny? Pri čítaní Starej zmluvy bývame neraz pohoršení nad tým, koľko tam bolo násilia, neprávostí, a najmä vojen a krviprelievania. V tých vojnách nebojovali len pohania, ale často aj vyvolený Boží ľud. Keď čítame pozorne, prídeme na to, že väčšina tých vojen a bojov bola spôsobená tým, že ľud i králi odpadli od Boha, od Jeho prvého prikázania lásky a služby, od práva a spravodlivosti. Z toho potom vznikali nepokoje: mocné národy si podmaňovali slabších, slabší sa spájali do pochybných zoskupení. A preto sú dejiny národov predovšetkým dejinami vojen a násilia, lúpeží, vraždenia… Často to boli na prvom mieste králi, ktorí mali ľud viesť k bohabojnému životu, ale namiesto toho pestovali modloslužbu a všelijaké povery, a to len preto, aby sa udržali pri moci a mohli nerušene nielen vládnuť, ale najmä si užívať života. – – Preto sa usilujme, „aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených“ (1Tim 2,1-2). Ďakujme vtedy, keď nám Pán Boh dáva dobrých politikov a vysokopostavených a prosme, aby sa tak dialo stále! A keď vznikajú v krajine nepokoje,

2.Kráľov 24,1-20

1 Za jeho dní pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar. Jójákím sa stal jeho poddaným na tri roky. Potom sa znova vzbúril proti nemu. 2 Vtedy poslal Hospodin na neho lúpežné hordy Chaldejcov, hordy Sýrčanov, hordy Moábcov a hordy Ammóncov. Poslal ich do Judska, aby ho zničili podľa slov, ktoré Hospodin vyriekol prostredníctvom svojich služobníkov prorokov. 3 Vskutku toto sa stalo s Júdom na rozkaz Hospodinov, aby bol odstránený spred Neho pre hriechy Menaššeho ako aj pre všetko, čo vykonal; 4 i pre nevinnú krv, ktorú prelial, keď naplnil Jeruzalem nevinnou krvou, takže to Hospodin už nebol ochotný odpustiť. 5 Ostatné činy Jójákímove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. 6 Keď Jójákím usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Jójáchín. 7 A egyptský kráľ nemohol vyjsť zo svojej krajiny, lebo babylonský kráľ odňal všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi, od Egyptskej rieky až po rieku Eufrat. 8 Jójáchín mal osemnásť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Nechuštá, dcéra Élnátanova z Jeruzalema. 9 Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konal jeho otec. 10 V tom čase pritiahli služobníci babylonského kráľa Nebúkadnecara k Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obkľúčenia. 11 Aj babylonský kráľ Nebúkadnecar pritiahol k mestu, a aj jeho služobníci ho obliehali. 12 Nakoniec vyšiel judský kráľ Jójáchín k babylonskému kráľovi, on, jeho matka, jeho služobníci, jeho velitelia a jeho dvorania. Babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojho kraľovania. 13 Odvliekol odtiaľ všetky poklady domu Hospodinovho, aj poklady kráľovského paláca, odlúpal všetko zlaté vybavenie, ktoré zhotovil izraelský kráľ Šalamún v chráme Hospodinovom, ako to povedal Hospodin. 14 Odvliekol do zajatia celý Jeruzalem, všetky kniežatá, všetkých hrdinov vojska, desaťtisíc zajatcov; aj všetkých tesárov a kováčov. Nezanechal nikoho okrem biedneho ľudu krajiny. 15 Do Babylónie odvliekol aj Jójáchína, kráľovu matku, kráľove ženy a jeho dvoranov i šľachtu krajiny. Odvliekol ich do zajatia z Jeruzalema do Babylónie. 16 Aj všetkých príslušníkov vojska, sedemtisíc; tesárov a kováčov tisíc; aj všetkých bojaschopných mužov odviedol babylonský kráľ do zajatia do Babylónie. 17 Miesto neho ustanovil babylonský kráľ za kráľa jeho strýca Matanju a premenil mu meno na Cidkija. 18 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme jedenásť rokov. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. 19 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robil Jójákím. 20 Lebo pre Hospodinov hnev došlo to s Jeruzalemom a s Júdom tak ďaleko, že ich zavrhol spred seba; Cidkija sa potom vzbúril proti babylonskému kráľovi.

Prečo? Prečo sa dejú veci v krajine tak, ako sa dejú? Prečo býva politika plná násilia a lží? Prečo namiesto práva a spravodlivosti vládne neprávosť, podvody, klamstvo? Prečo býva často aj náboženstvo zneužívané mocnými na to, aby oklamali ľud a upevnili si svoju moc? Na množstvo podobných otázok nám dávajú odpovede aj historické knihy Biblie, medzi ktoré patrí aj 2. Kniha kráľov. Naša doba je síce iná, ako tá starozmluvná, ale stále je tu ľud a jeho vodcovia. A stále dochádza k zneužívaniu moci, aj náboženského cítenia ľudí. Naša doba je iná, najmä tým, že žijeme v demokratickej krajine, kde si už politikov volí ľud a nemajú neobmedzenú moc. Je tu parlament, vláda, prezident a – voľby. V našej dobe majú zodpovednosť za krajinu aj obyčajní ľudia, voliči, ktorí prichádzajú k urnám – volia a snažia sa vybrať tých najlepších. Preto je dôležité, aby aj obyčajní ľudia boli vyspelí, aby sa zaujímali o to, čo sa robí v krajine a aby sa ohlásili, keď sa dejú nekalé veci. A to predovšetkým veriaci ľudia. Nie je pravda, že politika nepatrí do náboženstva. Opak je pravdou: veriaci majú kontrolovať a usmerňovať, dokonca aj vychovávať tých, ktorí krajinu vedú, aby ju neviedli do záhuby. A nezabudnime ďakovať Bohu aj za to,

12. nedeľa po Svätej Trojici

Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí. Izaiáš 42,3a

Marek 7,31-37

31 Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32 Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34 Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35 I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36 I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37 Anáramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.

Sme takí zaneprázdnení, že si niekedy nevšímame ľudí, ktorí sú hendikepovaní a potrebujú našu pomoc. V dobe Pána Ježiša boli ľudia, ktorí si všímali chorých a hľadali riešenia. Tak priniesli k Nemu hluchonemého človeka s prosbou, aby mu pomohol. Jeho svet bol celkom iný, ako ten náš: Žil v absolútnom tichu a bol odkázaný na pomoc svojej rodiny. V tej dobe ešte neexistovala posunková reč a neboli ani nijaké pomôcky, ktoré by mu mohli pomôcť. Chorí ľudia boli odkázaní na pomoc druhých. Nebolo to nič príjemné – vidieť, a nepočuť. My, naopak, žijeme vo svete, v ktorom je priveľa hluku. Svoje srdce otvárame aj veciam, ktoré nie sú stále prospešné a svoje uši, oči, srdce zatvárame pred Božími vecami. Kričíme po sebe, hádame sa a nechceme počúvať slová napomenutia. Aj naše deti počúvajú to, čo by občas nemali. A my, dospelí, sa niekedy necháme uniesť tým, čo počujeme od druhých. – – Pán Ježiš v našom príbehu uzdraví chorého muža. Kľúčovým slovom je slovo „Effata – otvor sa!“ V jeho živote sa zrazu všetko zmení, lebo tam, kam vstúpi Pán Ježiš, prichádza uzdravenie. Človek počuje Boží hlas. Preto je veľmi dôležité, čo počúvame a čo prijímame do svojho života, lebo to človeka buduje a formuje.

Modlitba: Pane Ježišu, pokorne Ťa prosíme, otvor nám naše uši, aby sme ochotne počúvali Tvoje slovo! Aby sme však s trpezlivosťou počúvali aj tých, ktorí majú problémy a starosti! Aby sme stále dokázali rozlíšiť, čo je správne a pre nás prospešné! Amen.

Pieseň: ES 480

Autor: Viktória Lisáková

Budem chodiť medzi vami, budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. 3.Mojžišova 26,12

My však máme spoločenstvo s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom. Toto píšeme, aby naša radosť bola úplná. 1.Jánov 1,3-4

Skutky apoštolov 9,1-20 :: Izaiáš 29,17-24 :: Žalm 104 :: Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelických žien