Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Skutky apoštolov 12,1-25

1 V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru; 2 dal sťať Jakuba, brata Jánovho, 3 a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov. 4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu. 5 Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho. 6 V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi. 7 A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk. 8 I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma! 9 I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie. 10 Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho. 11 Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával. 12 Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa. 13 Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať, 14 a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou. 15 Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel. 16 Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli. 17 On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto. 18 Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom. 19 Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval. 20 (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme). 21 V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim. 22 A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský! 23 A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a – žraný červami – vypustil dušu. 24 Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa. 25 Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka.

Záleží od uhla pohľadu. Sú dva možné pohľady na prečítaný text. Prvý je takýto: Herodes má moc, bohatstvo a postavenie. V Pána Boha neverí a všetko toto získal vlastnou politikou, intrigami. Peter je chudobný, prenasledovaný a najnovšie – vo väzení. To všetko za to, že sa rozhodol pre kresťanskú vieru a hlásanie Ježišovho evanjelia vo svete. – – Druhý možný pohľad: Peter zažil skúsenosť, ako málokto iný. Boh ho zázračným spôsobom vyslobodil z väzenia. Na vlastnej koži zakúsil pravdivosť Pánových slov, ktoré pôvodne povedal Pavlovi: „Moja moc sa v slabosti dokonáva.“ Naopak, Herodes nič z toho nepoznal, naopak, jeho koniec bol otrasný. – – Božie slovo nám jasne ukazuje – a skúsenosť ľudí viery to dosvedčuje – že šťastie sa neskrýva v prepychových domoch, bezpečie nebýva vždy za múrmi mocných pevností, spokojný spánok nezaručí vždy tá najmäkšia posteľ… Hospodin dáva požehnanie, On nám je hradom prepevným. „V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne“ (Ž 4,9).

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Tvoja moc sa dokonáva v našej slabosti a pokore. Odpusť, že to zabúdame a predvádzame sa svojimi výkonmi. Nauč nás žiť,

Skutky apoštolov 11,19-30

19 A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom. 20 Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. 21 A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi. 22 Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie. 23 Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi. 24 Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. 25 Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula, 26 a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania. 27 V tie dni prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema. 28 Jeden z nich, menom Agabos, povstal a oznamoval mocou Ducha, že nastane veľký hlad po celom svete. Tento hlad aj nastal za Klaudia. 29 Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc. 30 Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi.

Najvzácnejšie meno. V Antiochii si učeníci prvý raz dali pomenovanie kresťania – christianoi – „kristovci“. Nevieme, ako k nemu prišli. Začal ho niekto z nepriateľov používať ako hanlivú prezývku? Slúžilo toto pomenovanie na ich odlíšenie od ostatných náboženských hnutí? Alebo si ho jednoducho vymysleli samotní kresťania? Nech je to tak, či onak, toto pomenovanie rozhodne nie je pohanením, ale naopak, najvyšším vyznamenaním. 1.Neustále pripomína kresťanom meno ich veľkého Vykupiteľa. 2. Pripomína, že k Nemu máme dôverný vzťah. 3. Pripomína, že Jeho máme neustále nasledovať, od Neho prijímať požehnanie, radosť, potešenie, spásu. Kresťania nemajú byť spoznávaní podľa toho, ako sa obliekajú, aký majú majetok, akých mali predkov, či aké postavenie zastávajú. Ľudia ich majú poznať podľa toho, že sú kresťania – Kristovi nasledovníci. Toto je ich zvláštne meno. Toto určuje ich charakter, vieru, nádej, radosť.

Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že v Tvojom mene je spasenie. Ďakujeme, že s tým menom môžeme byť spojení. Veď nás Tvojím Duchom, aby sme Ti žili na česť. Amen.

Pieseň: ES 291

Autor: Peter Taját

Človek, ktorého dni sú ako tráva, kvitne ako poľný kvet; sotva ho vietor ovanie, už ho niet. No Hospodinova milosť je od vekov naveky. Žalm 103,15-16.17

Skrze Ježiša Krista sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame, a chválime sa nádejou na Božiu slávu. Rimanom 5,2

Kniha sudcov 10,6-16 :: Modlíme sa za: Martin (Tu)

Skutky apoštolov 11,1-18

1 Apoštolovia a bratia v Judsku počuli, že i pohania prijali slovo Božie. 2 Keď teda Peter prišiel do Jeruzalema, napadli ho tí, ktorí boli spomedzi obrezaných, 3 a dohovárali mu: Vošiel si k ľuďom neobrezaným a jedol si s nimi. 4 Nato im Peter začal rozprávať rad radom: 5 Bol som v meste Joppe a modlil som sa. Vo vytržení mal som videnie: akási nádoba – ako veľké prestieradlo, za štyri rohy spustené z neba – zostupovala a prišla ku mne. 6 Keď som pozorne nazrel do nej, videl som tam štvornohé zvieratá zemské, divú zver, plazy a nebeských vtákov. 7 Aj hlas som počul hovoriaci mi: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! 8 Odpovedal som: Nie, Pane, pretože poškvrnené alebo nečisté nevošlo mi nikdy do úst. 9 Aj druhý raz hovoril mi hlas z neba: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! 10 Takto sa to opakovalo tri razy, potom sa všetko zase zodvihlo do neba. 11 A hľa, pri dome, v ktorom sme boli, sa práve zastavili traja mužovia, poslaní ku mne z Cezarey. 12 Tu riekol mi Duch, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. A šli so mnou aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu onoho muža. 13 Tu nám vyrozprával, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa postavil (pred ním) a hovoril mu: Pošli do Joppy a povolaj si Šimona, prímením Petra; 14 on ti povie slová, ktoré spasia teba a celý tvoj dom. 15 Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku. 16 Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým. 17 Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu? 18 Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život.

Čo Boh očistil, ty nepokladaj za nečisté! Je stará známa vec, že hriech je nepriateľstvom voči Bohu. Ničí vzťah k Nemu, ničí život a prináša smrť. Preto Boh ustanovil predpisy, ktorými oddelil dobré od zlého. Vznikli ustanovenia o tom, čo je čisté a čo znečisťuje. Toto delenie sa neprejavilo len v otázke toho, čo sa smie jesť a čo nie. Toto delenie prešlo aj na ľudí. Jedni sú „naši“, lebo sú veriaci, tí sú dobrí. Tí ostatní nie sú ako my, nepatria k nám. Sme od nich oddelení. Takto sa Boží ľud už od čias Starej zmluvy neraz vyčleňoval od ostatných a staval si hranice.

Petrovi však Boh dal videnie o čistých a nečistých zvieratách, ktoré všetky očistil. Čo chce Boh týmto videním povedať Petrovi aj nám? Videnie o obruse plnom zvierat je obrazom nového prístupu Pána Boha k ľuďom. Nechce ich rozdeľovať na čistých a nečistých. Rozhodol sa im všetkým ponúknuť novú čistotu, a to v obeti Pána Ježiša Krista. Ježišova krv očisťuje od všetkej špiny hriechu. Preto, ak bol Pán Ježiš ochotný umrieť za všetkých ľudí, my nemáme stavať hranice a brániť evanjeliu, aby prišlo ku každému. – – Skús na to myslieť aj dnes pri každom, koho stretneš. Je veriaci? Alebo si o ňom myslíš, že nie je vhodný na to, aby počul evanjelium? Pán Ježiš však zomrel za všetkých. Nájdeš dosť odvahy, aby si mu/jej o tom povedal?

Modlitba: Odpusť, Bože, že máme niektorých ľudí za nečistých. Prosíme, veď nás za ľuďmi bez domova, či žijúcimi v zlých podmienkach, chatrčiach, nech im pomôžeme a prinesieme Evanjelium. Amen.

Pieseň: ES 569

Autor: Peter Taját

S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. Izaiáš 12,3

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Matúš 11,28

Lukáš 7,36-50 :: Modlíme sa za: Marhaň (Šz)

3. nedeľa po Svätej Trojici

Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Lukáš 19,10

1.Timoteovi 1,12-17

12 Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal verným, postaviac ma do (svojej) služby, 13 hoci som bol predtým rúhačom, prenasledovateľom a násilníkom; ale dostalo sa mi milosti, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. 14 A navyše sa (vo mne) rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 15 Je to verná reč a zaslúži si, aby ju všetci prijali: Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý; 16 ale práve preto sa mi dostalo milosti, aby Ježiš Kristus na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť, aby to bolo príkladom pre tých, ktorí budú veriť v Neho k životu večnému. 17 Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu česť a sláva naveky vekov. Amen.

Úžasný Ježiš. Dnešná nedeľa hovorí o veľkej nádeji. Ježišovo Evanjelium nám zvestuje, že aj nás Boh hľadá a záleží Mu na nás. Pri zrode viery v Boha, ktorá je darom od Neho, vždy stojí Slovo Božie a skoro vždy aj nejaký človek – Boží posol a zvestovateľ evanjelia. Takým bol pre mnohých a aj pre Timotea apoštol Pavol. Stal sa pre neho vzorom. V našich cirkevných zboroch sa aj vedúci mládeže, detských besiedok, či ordinovaní niekedy stávajú vzorom vo viere. Každý, kto úprimne poznáva Pána Ježiša, rozumie, že dôležitý tu nie je človek, posol od Boha, ale samotný Boh – v Ježišovi nám zjavený drahý Otec nebeský. Pavol tu ďakuje Ježišovi, jedinému Bohu a ukazuje, že tým, čím sa stal, je len vďaka Nemu a Jeho milosti. Prenasledoval Krista a Jeho učeníkov. Bol presvedčený, že tým slúži Bohu. Mal o Ňom svoju predstavu, ktorú nebol ochotný len tak ľahko zmeniť. Aj my možno máme svoje predstavy o tom, aký je Boh. Jeho milosť je však viac, ako naše presvedčenie a predstavy. Niet takého strateného hriešnika, ktorého by On nenašiel! Aj v mojom aj v tvojom prípade chce, aby sme boli zachránení milosťou Pána Ježiša. Tu teda nejde o učeníka, zvestovateľa, ale o Krista, ktorého záchrana hriešnika je na prvom mieste. Preto nadovšetko Jemu patrí chvála a česť! Si pre Neho dôležitý!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že u Teba sa prví stávajú poslednými a poslední prvými. Pavol bol na konci a potom viedol Cirkev. Iní roky slúžili a uvoľnili mu miesto. Daj, aby sme sa kŕčovito nedržali svojich zásluh a minulosti, ale radovali sa, že Ty vieš, kedy koho vyvýšiť a koho pokoriť, lebo čo je od Teba je na dobro všetkých. Amen.

Pieseň: ES 445

Autor: Marián Grega

Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť, volajte ho, dokiaľ je nablízku. Izaiáš 55,6

Predsa v Kristovi telesne prebýva celá plnosť božstva. Kolosanom 2,9

Lukáš 15,1-3.11b-32 :: Micheáš 7,18-20 :: Lukáš 15,1-10 :: Žalm 12 :: Modlíme sa za: Organizáciu Ježiš pre každého

Skutky apoštolov 10,24-48

24 Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov. 25 Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho. 26 Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek. 27 Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených. 28 I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého. 29 Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali? 30 A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami postil som sa až po túto hodinu a o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu 31 hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny; 32 pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. A on príde a bude hovoriť s tebou. 33 Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán. 34 Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, 35 ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. 36 To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – 37 veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; 38 ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. 39 A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. 40 Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. 42 A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. 43 O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. 44 Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. 45 A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; 46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: 47 Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? 48 Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.

Pán Boh tvorí mocou Ducha Svätého spoločenstvo svojej cirkvi. Božia iniciatíva, aby bol Kornélius prijatý do spoločenstva cirkvi, je svedectvom pre Petra a cirkev, že prišiel čas, aby sa spoločenstvo Božieho ľudu rozšírilo aj o pohanov. Človek musí prijať, že Pán Boh je ten, kto rozhoduje. Peter bol tvrdo presvedčený a stál si za tým, že iba príslušníci Izraela sú vyvolení a keby aj prišlo k prijatiu pohanov, všetci sa musia pridŕžať toho, čo je dané skrze Mojžiša. Pán Boh však dáva jasne najavo, že On má skrze Pána Ježiša spasiteľný plán záchrany aj pre pohanov a cirkev je povolaná plniť Jeho vôľu. Pochopiť a prijať poznanie, čo je vôľa Božia, nie je vždy jednoduché. Zjavené to býva v modlitbe. Vtedy Boh otvára myseľ a srdce človeka, aby počul Boží hlas a porozumel Božej vôli. Výsledok, ktorým je poslušnosť voči Pánu Bohu a poznanie Jeho svätej vôle, je krásny. Peter zvestuje evanjelium, radostné posolstvo o Pánovi Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi, Božom Synovi. Pán Boh mocou Svätého Ducha tvorí spoločenstvo veriacich židov a veriacich pohanov, spoločenstvo Svojej cirkvi. Nie je tu už ani Žid, ani Grék, ani Riman, ale všetci sme svätí Boží, kresťania, patriaci Kristovi, iným slovom, spasení, zachránení z tohto sveta, ktorý hynie v chorobe a smrti.

Modlitba: Odpusť,

Skutky apoštolov 10,1-23

1 Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora, 2 nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. 3 Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius! 4 Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne. 5 Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra; 6 býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. A on ti povie, čo máš robiť. 7 Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom, 8 vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy. 9 Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil. 10 Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia: 11 videl otvorené nebo a akási nádoba – ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané – zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem; 12 a v nej všetky možné štvornohé zvieratá divá zver, plazy a nebeské vtáctvo. 13 A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! 14 Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté. 15 A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! 16 Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba. 17 Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou. 18 Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter? 19 A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú. 20 Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal. 21 Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli? 22 Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová. 23 Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním.

Pán je s nami v modlitebnom stíšení. Peter v danej chvíli nerozumie, čo má vlastne toto poznanie pre neho znamenať. Chápať začína až potom, keď ho vyhľadajú Kornéliovi poslovia a úplne porozumie, až keď sa stretne s Kornéliom a stane sa účastný nielen zjavenia, ktoré mu bolo dané na streche domu v modlitbe, vo vytržení, ale i zjavenia, ktoré dostal samotný Kornélius. Božie cesty a Božie myšlienky sú pre nás v mnohom nepochopiteľné a zastihnú nás nepripravených na to, čo nám chce Pán Boh povedať, čo chce, aby sme urobili. Pochopíme to až s odstupom času, počas ďalšieho Božieho počínania. V poznaní Slova v Skutkoch apoštolov stoja tesne vedľa seba správy o uzdravení Eneáša, vzkriesení Tabity a o prijatí Kornélia do Božieho spoločenstva. Je to div aj v našich očiach, lebo nás oslovuje Božie vyvolenie a vyslanie. V týchto prípadoch má plnú iniciatívu sám Pán Boh. Oslovenie, ktoré nám zaznieva pri čítaní, či uvažovaní nad Božím počínaním, nás má priviesť k tomu, aby sme Pánu Bohu plne dôverovali, Jeho vedeniu sa podriadili a v pokoji očakávali Boží zásah, lebo všetko, čo Boh činí v Kristovi Ježišovi je dobré a pre človeka spasiteľné.

Modlitba: Odpusť, Bože, že málo čakáme na modlitbách na Tvoje vedenie. Zachráň nás pred vírom zábavy, ktorý berie čas a priviň nás k Sebe vrelou láskou, nech Ťa vnímame. Amen.

Pieseň: ES 507

Autor: Vladimír Valent

Udeľ nám pomoc proti utláčateľom, lebo ľudská pomoc je márna. Žalm 60,13

No verný je Pán, ktorý vás utvrdí a ochráni pred zlom. 2.Tesaloničanom 3,3

Ján 6,

Skutky apoštolov 9,32-43

32 Keď Peter pochodil všetkých, prišiel aj k svätým, ktorí bývali v Lyde. 33 Našiel tam človeka menom Eneáš, ktorý od ôsmich rokov ležal na posteli ochrnutý. 34 I povedal mu Peter: Eneáš, uzdravuje ťa Ježiš Kristus; vstaň a posteľ si! A hneď vstal. 35 I videli ho všetci, ktorí bývali v Lyde a Sarone; a títo obrátili sa k Pánovi. 36 Bola však v Joppe učeníčka menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. A bola bohatá na dobré skutky a dávala štedré almužny. 37 I stalo sa v tie dni, že ochorela a umrela. Umyli ju a položili vo vrchnej dvorane. 38 A keďže Lyda bola blízko Joppy, učeníci, keď počuli, že je Peter tam, poslali k nemu dvoch mužov a prosili ho: Neťažkaj si prísť k nám. 39 A Peter vstal a šiel s nimi. Ako prišiel, voviedli ho do vrchnej dvorany. Tu ho obstúpili všetky vdovy a nariekali, ukazujúc sukne a plášte, čo im urobila Srnka, kým bola s nimi. 40 Peter poslal všetkých von, padol na kolená, modlil sa a – obrátený k (mŕtvemu) telu – povedal: Tabita, vstaň! I otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41 Peter jej podal ruku, zodvihol ju, potom zavolal svätých a vdovy a postavil ju pred nich živú. 42 To sa roznieslo po celej Joppe a mnohé uverili v Pána. 43 (Peter) zostal potom niekoľko dní v Joppe u istého Šimona, garbiara.

Pán Boh nás nie raz prekvapí Svojou mocou a láskou. Postihnutie chorobou a smrť sú svedectvom smrteľnosti a slabosti človeka; sú na dennom poriadku. Uzdravujúca moc a vzkriesenie sú svedectvom Kristovej prítomnosti v cirkvi. Kto je ten, čo uzdravuje Eneáša, a ten, čo Tabitu vzkriesi z mŕtvych? V dnešnom čase by všetci povedali, že Peter je ten, čo uzdravuje, ale v skutočnosti je to Kristus, ktorý koná skrze Petra. Peter je Pánov učeník a z Kristovho poverenia sa stal apoštolom. Je postavený do služby evanjelia. Evanjelium nezvestuje iba slovom, ale aj skutkami, mocou, ktorú mu Pán Ježiš dal. Uzdravenie a vzkriesenie sú pre nás, ako aj pre tých v Lyde, či v Joppe, evanjeliom, radostným posolstvom. Kristovo svetlo prišlo do života Eneáša a do života tých, ktorí bývali v Lyde a Sarone, lebo sa obrátili k Pánovi, podobne aj do života Tabity a všetkých, ktorí uverili v Ježiša ako Krista. Postihnutý človek je uzdravený, mŕtva Tabita je vzkriesená z mŕtvych. Iste je to radostné posolstvo aj pre nás dnes. Kristus je Pánom života i smrti, aj my máme nádej. Samotný čin uzdravenia a vzkriesenia je svedectvom toho, že človek nie je ponechaný sám na seba, ale že Boh je sním v Kristovi Ježišovi.

Modlitba: Odpusť, Bože, že málo zvestujeme Evanjelium a potom málo zažívame Tvoje veľké veci, ktorými zvesť sprevádzaš. Prenikni nás láskou k hynúcim, čo smerujú do pekla a veď nás po Tvojich cestách. Amen.

Pieseň: ES 675

Autor: Vladimír Valent

Hospodin ti otvorí štedrú pokladnicu, nebesia, a v pravý čas pošle na tvoju krajinu dážď; bude požehnávať každé dielo tvojich rúk. 5.Mojžišova 28,12

Keď ste už okúsili, že Pán je dobrý. 1.Petrov 2,3

Matúš 15,29-39 :: Modlíme sa za: Malá Čalomija (No)

Skutky apoštolov 9,19b-31

Niekoľko dní zostal Saul s učeníkmi, ktorí boli v Damasku, 20 a hneď zvestoval v synagógach Ježiša, že On je Syn Boží. 21 Všetci, ktorí ho počuli, užasli hovoriac: Či je toto nie ten, čo v Jeruzaleme hubil všetkých vyznavačov toho mena a aj sem na to prišiel, aby ich poviazaných odviedol ku veľkňazom? 22 Ale Saul vystupoval tým neohrozenejšie a Židov, ktorí bývali v Damasku, uvádzal do rozpakov dokazujúc, že On (totiž Ježiš) je Kristus. 23 Keď prešlo mnoho dní, dohodli sa Židia, že ho zabijú. 24 Saul sa však dozvedel o ich úklade. Aj brány strážili vo dne-v noci, aby ho zabili, 25 ale učeníci vzali ho v noci a spustili v koši dolu hradbami. 26 Keď prišiel do Jeruzalema, pokúsil sa pripojiť k učeníkom, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeník. 27 Ujal sa ho však Barnabáš a uvedúc ho k apoštolom, rozpovedal im, ako na ceste videl Pána a že hovoril s Ním, aj ako neohrozene kázal v Damasku v mene Ježišovom. 28 A prebýval s nimi v Jeruzaleme, kázal neohrozene v mene Pánovom, 29 rozprával a hádal sa aj s Helenistami, a oni chystali sa ho zabiť. 30 Keď sa bratia dozvedeli o tom, odviedli ho do Cezarey a poslali do Tarzu. 31 A tak cirkev po celom Judsku i v Galilei i v Samárii mala pokoj, budovala sa, chodila v bázni Pánovej a rozhojňovala sa potešením Ducha Svätého.

Nebojácne zvestovanie evanjelia. Ak chceme obdivovať Saula, máme na to tú správnu príležitosť. Jeho odvaha pri zvestovaní Ježišovho mena je naozaj chvályhodná. Saul zrazu miluje tých, ktorých nenávidel a chcel odstrániť. Šíri radostné evanjelium o Tom, ktorý zmenil jeho trpkú slávu na slávu, po ktorej môže túžiť každý človek. Dokonca sa Pán postaral aj o to, aby mal Saul za sebou správnych ľudí, ktorí ho dokázali v správny čas ochrániť a vyslobodiť spod krutej smrti. Boh ho naplnil Duchom Svätým, aby v pokoji budoval a rozhojňoval cirkev. Aj keď si do konca svojho života pre šírenie evanjelia ešte veľa vytrpel a zažil to, čo spočiatku sám robil druhým, verím tomu, že sa mu oplatilo spoznať Kristovu milosť a lásku a byť Jeho verným služobníkom až do smrti. Preto neustále hľadajme bohatstvo o Kristovi v jeho listoch, ktoré písal do viacerých zborov a ktoré nám Biblia ponúka.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Ty vieš meniť nepriateľov na priateľov. Prosíme, meň aj naše srdcia, aby sme začali milovať tých, ktorých „nemusíme“. Amen.

Pieseň: ES 287

Autor: Zuzana Poničanová

Pozri, sňal som z teba tvoju vinu, aby som ťa obliekol do slávnostného rúcha! Zachariáš 3,4

Milosťou ste spasení! Efezanom 2,5

Ján 4,5-14(15-18) :: Modlíme sa za: Lučenec (No)

Skutky apoštolov 9,10-19a

10 A bol v Damasku učeník menom Ananiáš. Tomu povedal Pán vo videní: Ananiáš! A on povedal: Tu som, Pane! 11 A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, 12 a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13 Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; 14 aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15 Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. 16 Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. 17 Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým. 18 A vtom spadli mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa pokrstiť. 19 Potom prijal pokrm a zmocnel.

Viera víťazí nad našou skúsenosťou. Prorok Ananiáš, ktorý bol podľa zákona zbožný muž, dostal dôležitú úlohu, ktorú mu Pán povedal vo videní. Mal sa vybrať za Saulom, aby mu vrátil späť zrak, o ktorý prišiel, keď sa stretol s Ježišom na ceste do Damasku. Správy o tom, aký bol Saul, aké činy mal za sebou, sa rozniesli široko-ďaleko. Takže bolo pochopiteľné, že prorok sa o svoj život bál. Preto Ananiáš trochu Pánovi vo videní oponoval, či si je istý Svojím rozhodnutím. Ananiášova viera však bola silnejšia. Napriek svojim obavám Ananiáš uveril Pánovým slovám. Poslušne vstal a urobil tak, ako mu Pán prikázal. Vyhľadal Saula, ktorému pomohol, a tak poslúžil Pánovi Ježišovi. Boh mal so Saulom veľké plány. Vybral si ho za Svoj nástroj na zvestovanie Krista, aby niesol Kristovo meno pred tými, ktorých kedysi pre ich vieru v Neho odstraňoval.

Modlitba: Odpusť, Bože, že málo vnímame Tvoj hlas a Tvoje volanie. Prosíme, veď nás stále tam, kde Ty chceš, nech pomáhame tým, ktorým chceš práve pomôcť. Amen.

Pieseň: ES 447

Autor: Zuzana Poničanová

Nech je zvelebený Boh, ktorý neodmietol moju modlitbu a neodoprel mi svoju milosť. Žalm 66,20

Vytrvajte v modlitbe, bdejte pri nej a vzdávajte vďaky. Kolosanom 4,2

2.Mojžišova 2,11-15(16-22)23-25 :: Modlíme sa za: Ľuboreč (No)

Skutky apoštolov 9,1-9

1 A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi 2 a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. 3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; 4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 5 A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6 Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. 7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. 8 Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. 9 A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil.

Môže sláva inšpirovať? Stáva sa, že slávni ľudia sú pre nás akousi inšpiráciou. Niekedy to môže byť dobré, ale myslím si, že vo viacerých prípadoch to nemusí mať pozitívny účinok. Saul, ktorý sa neskôr volal Pavol, bol veľmi viditeľným človekom, ktorý pochádzal z Jeruzalema a mal vysoké postavenie. Dostal plnú moc väzniť a zabíjať ľudí. Poznali ho ako toho, ktorý chcel zničiť kresťanov. Môžeme povedať, že práve týmto sa z neho stal slávny človek, ale určite nie v očiach Ježiša Krista. Preto sa Ježiš rozhodol preťať Saulovu negatívnu slávu, aby ju obrátil na dobré. Keď sa Saul stretol s Ježišom, tak mu povedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“. V Jeho slovách vidíme niečo potešujúce: Saulovi sa nikdy nepodarilo zatknúť Ježiša, ale vždy, keď ublížil kresťanom, bolo to, ako keby ublížil Ježišovi, pretože veriaci ľud je Kristovým telom. A je to pravda, ktorú neskôr uznal samotný Pavol, keď svoju slávu premenil na inšpiratívnu.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že sa stotožňuješ s tými, čo si Ťa obliekli. Odpusť, že niekedy Ťa nevidíme v nich a ubližujeme. Pripomínaj sa nám a dávaj lásku ku všetkým, čo Ti patria. Amen.

Pieseň: ES 246

Autor: Zuzana Poničanová

Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Náreky 3,25

Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. Hebrejom 10,35

Príslovia 9,1-10 :: Modlíme sa za: Lubina (Po)