Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2. nedeľa po Svätej Trojici

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Matúš 11,28

Efezanom 2,(11-16)17-22

(11 Preto pamätajte, že ste kedysi boli pohania podľa tela a neobrezanými vás prezývali takzvaní obrezaní, totiž (obrezaní) ľudskou rukou na tele, 12 a že ste boli v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva s Izraelom, cudzí zmluvám zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete. 13 Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou. 14 Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, 15 keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka, nastolil pokoj 16 a oboch v jednom tele zmieril s Bohom skrze kríž, na ktorom zahladil to nepriateľstvo.)

17 A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym, 18 lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu. 19 A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, 20 vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus, 21 na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi, 22 a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v príbytok Boží.

On je náš pokoj. V 7. storočí pred Kristom sa prorok Jeremiáš sťažoval: „Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja“. O sedem storočí neskôr Boh posiela na tento svet Svojho Syna, o ktorom apoštol Pavel vyznáva: „On je náš pokoj“. Slovo „pokoj“ sa nám väčšinou spája s kľudom, tichom, ničnerobením, oddychom, priam až s pasivitou. No, keď sa začítame do apoštolových slov, zdá sa, že pokoj, ktorým je Kristus a ktorý nám Kristus priniesol a vydobyl, je všetko iné, len nie pasivita. Pokoj je to, čo ďalekých robí blízkymi. Pokoj spája a rúca múry nepriateľstva. Pokoj nastoľuje jednotu, z dvoch robí jedného. Pokoj je výsledkom zmierenia s Bohom, ktoré pre nás Kristus Pán vydobyl Svojou krvou. Pokoj znamená koniec nepriateľstva. Iba vďaka pokoju v tomto chápaní je pre nás možný prístup k Otcovi. Od nás dnes záleží, či sa budeme o takýto pokoj vo svojich vzťahoch usilovať – v našich rodinách, cirkevných zboroch i v spoločnosti. O pokoj, ktorého výsledkom je naša jednota, vzájomné zmierenie a koniec nepriateľstva. O pokoj, ktorý umožňuje, aby v nás rástol „chrám svätý v Pánovi“ a „príbytok Boží“. Kiežby teda naše životy boli naplnené týmto pokojom! Kiežby sme boli šíriteľmi takéhoto pokoja! Kiežby sme všetci boli miestom Božieho prebývania v nás!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že chceš prebývať v nás. Ďakujeme, že len to môže byť Tvojim chrámom, čo je najdokonalejšie a Tvojím najdokonalejším stvorením sú ľudia. Odpusť, že Ti často nedávame seba, ale len svoje výtvory. Ži v nás a riaď nás. Amen.

Pieseň: ES 145

Autor: Radovan Gdovin

Budem ospevovať Hospodina, lebo mi urobil dobre. Žalm 13,6

Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Jakub 5,13

Lukáš 14,(15)16-24 :: Izaiáš 55,1-5 :: 1.Korintským 14,1-12(23-25) :: Žalm 13 :: Modlíme sa za: Novohradský seniorát

Skutky apoštolov 8,26-40

26 Tu anjel Pánov hovoril Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá. 27 I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoran etiópskej kráľovnej Kandáky, správca celého jej pokladu, ktorý prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha, 28 vracal sa (domov); sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. 29 I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu! 30 Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš? 31 Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel (na voz) a prisadol k nemu. 32 Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa. 33 Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený, a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je vzatý zo zeme. 34 Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe, a či o niekom inom? 35 Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša. 36 Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? 37 Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží. 38 Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho. 39 Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou. 40 Potom sa Filip našiel v Azóte, pochodil všetky mestá a zvestoval evanjelium, až prišiel do Cezarey.

Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? Ak si ešte nebol/a pokrstený/á, určite by si sa mal/a zamyslieť nad tým, čo Ti v tom bráni. Stretávaš sa s kresťanmi? Priťahuje ťa ich spoločenstvo? A predsa ešte nie si pokrstený/á? Prečo? Čo ti v tom prekáža? Rodičia, priatelia, zamestnanie, alebo niečo iné? Krst je život. Voda pri krste je tečúca, v pohybe a dokáže zmyť tvoj dedičný hriech a ty môžeš patriť Bohu – stať sa Božím dieťaťom. – – Eunuch opustil pohodlie svojho voza a zostúpil do vody, vyznal Krista, dal sa pokrstiť a rozradostený šiel svojou cestou. Daj sa pokrstiť a prežívaj radosť celý svoj život aj Ty! Byť pokrstený, znamená patriť Kristovi. – – My, ktorí sme boli pokrstení už ako deti, krstom sme sa stali dietkami Božími a vieme, že máme pripravené spasenie v nebeskom kráľovstve. Krst však treba aj žiť. Ten, kto sa dal pokrstiť si obliekol Krista. Aj keď oblečenie človeka neurčuje, predsa o ňom hovorí, kým je. Oblečením mnohí dávajú najavo svoj životný štýl – čo v srdci cítia. Ako kresťania sa musíme usilovať, aby náš krst bol viditeľný z nášho každodenného života. Pomáhaj ľuďom okolo seba, aby videli, že patríš Kristovi!

Modlitba: Duchu Svätý, prosíme Ťa o odvahu, aby sme náš krst skutočne aj v každodennom živote dokazovali a k nemu sa dennodenne svojimi skutkami priznávali!

Pieseň: ES 291

Autor: Jaroslav Javorník

Skazu predchádza pýcha a pád predchádza namyslený duch. Príslovia 16,18

Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš? Lukáš 6,41

Jonáš 1,1-16 :: Modlíme sa za: Lovinobaňa (No)

Skutky apoštolov 8,4-25

4 A tí, čo sa rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo. 5 Filip zišiel do samarského mesta a zvestoval im Krista. 6 Zástupy s jednomyseľnou pozornosťou sledovali, čo hovoril Filip, keď počuli a videli znamenia, ktoré robil. 7 Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia a kričali silným hlasom; aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. 8 A bola v tom meste veľká radosť. 9 V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký. 10 A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia! 11 Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom. 12 Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša, dali sa krstiť mužovia i ženy.

13 Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali. 14 Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. 15 A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, 16 lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. 17 Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. 18 Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze 19 a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. 20 Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. 21 Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. 22 Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, 23 lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou. 24 I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali. 25 Keď skončili svedectvo a zvestovanie slova Pánovho, navracali sa do Jeruzalema, zvestujúc evanjelium v mnohých samarských mestečkách.

Prenasledovanie je požehnaním. Väčšina ľudí nemá rada zmeny. Slovo Božie nás však učí, že zmena je dobrá vec. Veď nakoniec, tomu, kto miluje Boha, „všetky veci slúžia na dobro“ (R 8,28). – – Prví kresťania boli v Jeruzaleme prenasledovaní. Boli nútení opustiť pohodlie mesta a vydať sa na cestu všetkými smermi. Týmto spôsobom rozšírili evanjelium postupne do všetkých oblastí Rímskej ríše. Aké sú obdivuhodné a zázračné cesty Hospodinove! – – Možno aj Ty práve prežívaš ťažkosti života, či zmenu a nechápeš, ako si niektorí ľudia môžu žiť v pohodlí svojho domu a možno celý život stráviť na jednom mieste. Zmena a odchod z domu, fakulty alebo aj z krajiny môže v našom živote znamenať spasenie pre niekoho, koho nám Boh poslal do života. Aj keď Božiemu plánu často nerozumieme, predsa mu dôverujme. Prenasledovanie v Jeruzaleme znamenalo síce pre miestnych kresťanov utrpenie, ale aj život a spasenie pre celý svet. Lebo to bol spôsob, aký náš Spasiteľ uznal za najvhodnejší na rozšírenie správy o živote venovanom Bohu. Učme sa rozoznávať, aké spôsoby Boh dnes používa s nami, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta!

Modlitba: Pane náš, Ježišu Kriste, prosíme, daj nám silu viery, aby sme mohli pochopiť Tvoje nevyspytateľné cesty, po ktorých nás vedieš!

Pieseň: ES 506

Autor: Jaroslav Javorník

Hospodin je náš sudca, Hospodin je náš zákonodarca, Hospodin je náš kráľ, on nás spasí. Izaiáš 33,22

„A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich Ježiš. Peter odpovedal: „Za Božieho Mesiáša.“ Lukáš 9,20

Jeremiáš 20,7-11 :: Modlíme sa za: Lopúchov (Šz)

Skutky apoštolov 7,54-8,3

54 Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. 55 Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, 56 i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. 57 Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. 58 Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. 59 A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! 60 Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.

Skutky 8, 1 Saul schvaľoval, že ho zavraždili. V ten deň začali ukrutne prenasledovať cirkevný zbor v Jeruzaleme, takže sa všetci, okrem apoštolov, rozpŕchli po Judsku a Samárii. 2 Štefana však pochovali nábožní mužovia a veľmi plakali nad ním. 3 Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia.

Vidieť nebo otvorené. Aké potešujúce je to pre nás, keď vieme, že niečo je otvorené! Mať voľný prístup k niečomu, to nám dáva pocit slobody. O to viac, keď ako deti Božie vieme, že je pre nás otvorené nebo. Medzi posledné slová Štefana – prvého mučeníka – patrili práve slová, ktoré obsahujú túto radostnú zvesť. Nebo je otvorené pre všetkých, ktorí tam túžia byť. Štefan svojimi očami vidí nebo otvorené. Je presvedčený o svojom spasení. Preto neváha podstúpiť mučenícku smrť. Je presvedčený, že je to správne. Vidí možnosť spásy hriešneho človeka. – – Možno nás dnes ľudia za svedectvo o Ježišovi Kristovi nezabijú, ale aj dnes nám určite dajú najavo, že nechcú počuť pravdu a často sa budú pokúšať nás umlčať. Uvedomme si, že aj v súčasnosti budú mnohí odporovať. Vytrvajme však v našom svedectve – podľa príkladu Štefana – kým máme dych života a niektorých pre Krista určite získame. Štefan trpel dobrovoľne a nebojácne a považoval si za česť, že mohol trpieť pre Krista. Akú obeť sme pre Krista ochotní priniesť dnes my?

Modlitba: Nebeský Bože a Otče náš, prispôsob nás tak, aby sme aj my dnes videli nebo otvorené a nebáli sa tých, čo mordujú telo, ale ducha nedokážu zničiť!

Pieseň: ES 475

Autor: Jaroslav Javorník

Celým srdcom som ťa hľadal; nedopusť, aby som odbočil od tvojich príkazov! Žalm 119,10

Lebo láska k Bohu je v tom, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú ťažké. 1.Jánov 5,3

Ján 21,15-19 :: Modlíme sa za: Lišov (Ho)

Skutky apoštolov 7,30-53

30 A keď minulo štyridsať rokov, ukázal sa mu na púšti vrchu Sinaj anjel Pánov v plameni horiaceho kra. 31 Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa pozrel, ozval sa k nemu hlas Pánov: 32 Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu). 33 Pán mu však hovoril (ďalej): Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem. 34 Videl som, videl, ako zle zachádzajú s mojím ľudom v Egypte, a počul som jeho stonanie; preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta. 35 Toho Mojžiša teda, ktorého zapreli, keď mu povedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu? toho ako vodcu a vysloboditeľa poslal skrze anjela, ktorý sa mu ukázal v kre. 36 A on ich aj vyviedol, činiac znamenia a zázraky v zemi egyptskej a na Červenom mori, aj na púšti za štyridsať rokov. 37 To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom izraelským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. Toho počúvajte! 38 To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on prijal živé slová, aby ich vydal nám; 39 ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu, 40 hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. 41 I urobili si v tie dni teľa a obetovali tejto modle, veseliac sa z diela svojich rúk. 42 Ale Boh sa odvrátil od nich a vydal ich, aby uctievali hviezdy na nebi, ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom izraelský, za tých štyridsať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete? 43 Či ste nebrávali so sebou radšej stánok Molochov a hviezdu svojho boha Romfa, obrazy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Preto vás presťahujem až za Babylon. 44 Naši otcovia mali stánok svedectva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý rozkazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl. 45 Tento (stánok) prevzali aj naši otcovia, vniesli ho s Józuom do zeme pohanov, ktorých vyhnal pred našimi otcami (a mali ho) až do dňov Dávidových. 46 Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol nájsť stánok Bohu Jákobovmu. 47 Šalamún Mu potom vystavil dom. 48 Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok: 49 Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, – hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok? 50 Či to všetko neurobila moja ruka? 51 Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. 52 Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy, 53 ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali.

Vernosť pravde. Štefanova obrana pred najvyššou židovskou radou sa skončila ťažkým obvinením jeho žalobcov. Keď si tento príbeh čítame, asi sa neubránime dojmu, že si o to ukameňovanie tak trochu koledoval. No nech nám neunikne predovšetkým to, že hovoril pravdu. A vieme, že pravda vždy nahnevá a rozzúri práve tých, ktorí sú so sebou najviac spokojní. Ako to, že jeruzalemský chrám a obetné bohoslužby nie sú podstatné? Ako si niekto môže dovoliť pripomínať nám krv prorokov a našich otcov, ktorí bránili našu vieru? Akým právom nám niekto pripomína našu tvrdošijnosť a prirovnáva nás k neobrezaným pohanom? V Rade to vrelo a vyvrelo, keď im Štefan pripomenul, že nezachovávajú zákon. Oni – samozvaní strážcovia zákona – a takéto obvinenie?! Štefan sa v tomto úplne pripodobnil svojmu Majstrovi Ježišovi. Neuhol pred tými, ktorí mali moc ho zavraždiť, ale ostal verný pravde a Ježišovi. Štefan je pre nás krásnym vzorom vernosti Pravde, ktorú si vážil viac, ako vlastný život. Možno aj dnes budeme v situácii, keď bude treba zápasiť za pravdu proti klamstvám, pokriveným tradíciám,

Skutky apoštolov 7,1-29

1 I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak? 2 A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane, 3 a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem. 4 Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. 5 Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa. 6 Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov, 7 ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. 8 Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov. 9 Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním, 10 vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom. 11 Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny. 12 Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13 Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom. 14 Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší. 15 A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia. 16 I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme. 17 Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte, 18 až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa. 19 Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive. 20 V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome, 21 a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna. 22 A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch. 23 Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských. 24 A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana. 25 Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli. 26 Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte? 27 Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami? 28 Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana? 29 Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov.

Človek je viac ako litera zákona. Štefan stojí pred židovskou veľradou. Dostal slovo, aby sa bránil z obvinení, ktoré proti nemu vzniesli podplatení, falošní svedkovia. Vraj sa rúhal proti Mojžišovi aj Bohu. Kedysi rovnakými obvineniami svedčili falošní svedkovia aj proti Ježišovi. A uspeli! Teda aspoň si to mysleli, lebo Ježiša odsúdili na smrť na kríži a následne Ho popravili. No keď na tretí deň vstal z mŕtvych, Svojim vyvoleným dal Ducha múdrosti, ktorému nedokázala odporovať nijaká ľudská múdrosť. Štefan si mohol zvoliť, či sa bude brániť ľudským spôsobom – tak, že bude vyvracať obvinenia Rady starších, alebo… Namiesto toho – plný Ducha múdrosti – sa im snažil ukázať, že Bohu vždy ide viac o človeka, ako o literu zákona. Prednáša im biblickú históriu, ktorú podľa litery určite dobre poznali. Problém bol v tom, že ju nesprávne chápali a vysvetľovali. Nejde o chrám, nejde o predpisy, ani o naše zbožné pózy. Ide o nás. O to,

Skutky apoštolov 6,8-15

8 Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. 9 Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom, 10 ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. 11 Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. 12 A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady. 13 Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu. 14 Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš. 15 A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela.

Tvár anjela. Štefan, jeden zo siedmych diakonov v jeruzalemskom cirkevnom zbore, bol nezvyčajným človekom. Bol to muž plný viery, milosti a moci Božej a Duch Svätý ho obdaril mimoriadnymi darmi. Mocný bol nielen v slove svedectva o Ježišovi Kristovi, ale robil aj veľké znamenia a zázraky, ktoré potvrdzovali jeho slová. Tým sa však stal tŕňom v oku židovských predstaviteľov, ktorí odmietali uveriť, že Ježiš je Kristus. Keď nedokázali čeliť duchu jeho múdrosti, podplatili falošných svedkov, ktorí Štefana obvinili z vecí, ktoré sa nestali a zo slov, ktoré nepovedal. A potom sa dozvedáme o ďalšej Štefanovej nezvyčajnosti. Jeho tieto obvinenia vôbec „nerozhodili“… ! Čítame, že jeho tvár bola ako tvár anjela. My zvykneme vidieť anjelov v nevinných a roztomilých detských tváričkách. No slovo „anjel“ znamená vlastne posol. A Štefan bol posol Boží. Pán Boh si ho vyvolil, poslal a zmocnil Svojím Duchom do tej miery, že to vyžarovalo aj z jeho tváre. O čom svedčí výzor našej tváre? Nebolo by krásne, keby aj naše tváre svedčili o tom, že sme Kristovými poslami? Veď aj nás túži naplniť Duchom viery a múdrosti, aby sme o Ňom svedčili svojim blížnym! Staňme sa dnes pre niekoho anjelom, ktorý mu prinesie tú najlepšiu správu o Božej láske v Ježišovi Kristovi!

Modlitba: Bože, dal si napísať, že sa máme snažiť, aby sme boli ušľachtilými nádobami v Tvojom dome. Máme mať niečo podobné, ako Štefan. Miesto toho naháňame veci, ktoré nie sú od Teba. Odpusť nám to a meň naše zmýšľanie, ako sa Tebe páči. Amen.

Pieseň: ES 175

Autor: Jaroslav Kopčok

Hneď zrána mi prejav svoju milosť, lebo v teba dúfam. Žalm 143,8

Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. Marek 1,35

Skutky apoštolov 4,(1-3)8-21 :: Modlíme sa za: Liptovský Ondrej (Lo)

1. nedeľa po Svätej Trojici

Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Lukáš 10,16a

1.Jánov 4,(13-16a)16b-21

(13 Podľa toho poznávame, že zostávame v Ňom a On v nás, že nám dal zo svojho Ducha. 14 A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna svetu za Spasiteľa. 15 Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu. 16 A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám.)

Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom. 17 V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete. 18 V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. 19 My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý. 20 Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? 21 A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.

Vysoká škola lásky. Voľakedy dávno sme na stretnutiach mládeže spievali pieseň „Láska – to nie je hra slov. Láska – to sú slová a činy… “ Toto mi napadlo ako prvé, keď som si prečítal slová, ktoré napísal apoštol Ján. O láske sa toho dnes nahovorí veľa. Je obľúbenou témou populárnych piesní, televíznych filmov, seriálov aj románov. Neraz však ide len o prízemné karikatúry, či plytké atrapy lásky. To, o čom píše Ján, je vysoká škola lásky. Ani po mnohých storočiach jeho slová nestrácajú na aktuálnosti. Čo teda podľa Jána definuje lásku? Predovšetkým „Boh je láska“. Boh, teda, nie je ani tyran, ani despota, ani policajt. „Boh je láska“. To je úžasné evanjelium dnešnej nedele! Kto chce milovať, musí byť napojený na zdroj lásky, teda na Boha. To, čo ďalej podľa Jána definuje lásku, je dôvera. Dôvera v tom slova zmysle, že sme v Božích rukách a Boh, ktorý je láska, to s nami myslí dobre a láskavo. „Láska nepozná strach“. Veď keď Boh, ktorý je láska, „je za nás, kto proti nám?“… My, ľudia, môžeme a máme milovať, pretože my sami sme Bohom milovaní. Boh nás miloval ešte skôr, než sme my milovali Jeho. Nuž, a ten, koho máme milovať, je druhý človek, konkrétny brat a sestra. Lásku voči Bohu totiž môžeš dokázať jedine láskou k ľuďom. A to je najvyššie prikázanie.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si nás stvoril s láskou a pre lásku. Odpusť, že ju nežijeme a ani sa veľmi nesnažíme pochopiť ju. Daj nám myseľ Kristovu, nech pod Jeho vedením poskytneme ľuďom tú najväčšiu lásku – večný život. Amen.

Pieseň: ES 245

Autor: Radovan Gdovin

V tých, čo šíria pokoj, je radosť. Príslovia 12,20

Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Matúš 5,9

Lukáš 16,19-31 :: Jeremiáš 23,16-29 :: Jonáš 1,1-2,2(3-10)11 :: Žalm 3 :: Modlíme sa za: Myjavský seniorát

Skutky apoštolov 6,1-7

1 V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní. 2 Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. 3 Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; 4 my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova. 5 Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6 Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich. 7 A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.

Svätý Duch vo všetkom. Silným momentom prvej cirkvi bola nesporne absolútna závislosť od Ducha Svätého, od Jeho vôle pre vtedajší život kresťanov a od modlitieb, v ktorých spoznávali Božiu vôľu v konkrétnych situáciách. Dovolím si tvrdiť, že i v súčasnosti sú duchovne silné tie spoločenstvá a cirkvi, ktoré i v dobe uctievania ľudskej múdrosti a vysokého štandardu vzdelania, zostali závislé od vôle Božej, ktorú im ukazuje Svätý Duch v mnohých modlitbách a prosbách. Pritom netvrdím, že Duch Svätý nevie v určitých situáciách pôsobiť aj prostredníctvom ľudskej múdrosti.

V prečítanom texte je sympatické, že na novovzniknutú potrebu prvej cirkvi múdro – v Duchu Svätom – reagovali vedúci predstavitelia. Ukázala sa potreba praktickej diakonickej, resp. sociálnej služby. Múdro rozpoznali, že apoštoli naďalej majú zvestovať Božie slovo a iní majú vykonávať diakonickú službu. Múdro rozhodli, že i na jednoduchú obsluhu vdov v rôznych situáciách je prioritné, aby služobník bol plný Ducha Svätého, s dobrou povesťou. Nestačí diplom zo sociálnej práce! Múdro konali, keď po ustanovení siedmich vložili na nich ruky a v Duchu Svätom ich vyslali do služby. Výsledok bol samozrejmý: Slovo Božie sa šírilo, počet učeníkov rástol, a dokonca i kňazi, ktorí boli proti viere v Krista uverili. Otázka na záver: S Duchom Svätým, alebo bez Neho? Ako je to v našich cirkevných zboroch?

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nám ukazuješ Tvoju predstavu cirkevného zboru. Odpusť, že ju často meníme. Často nám chýba skupina vedúcich, ktorí by vytrvali v službe Slova a modlitieb a skupina diakonov. Veď nás všetkým prostredníctvom Ducha Svätého, aby sa veci dostali tam, kde to Ty chceš. Amen.

Pieseň: ES 251

Autor: Stanislav Gurka

Zhliadol však na ich úzkosť, počul ich nárek. Pre nich si pripomenul svoju zmluvu. Žalm 106,44-45

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. Lukáš 1,54-55

Ján 14,7-14 :: Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš – Palúdzka (Lo)

Skutky apoštolov 5,34-42

34 Ale jeden z farizejov, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si všetok ľud veľmi vážil, povstanúc v rade, kázal vyviesť na chvíľu apoštolov. 35 A potom hovoril: Mužovia izraelskí, dobre si rozvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi. 36 Lebo pred nedávnom povstal Teudas, ktorý sa vydával za nejakého veľkého, a pripojilo sa k nemu asi štyristo mužov. Ale ho zabili a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli navnivoč. 37 Po ňom, v dňoch popisu, povstal Judáš Galilejský a strhol so sebou ľud; aj on zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení. 38 Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; 39 ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A poslúchli ho; 40 predvolali si apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im nehovoriť v mene Ježišovom a prepustili ich. 41 Odišli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre to meno. 42 Ale neprestali deň čo deň učiť v chráme a po domoch a zvestovať evanjelium Krista Ježiša.

Ani brány pekla ju nepremôžu. Je neuveriteľné, ako sa vo svete rozširuje cirkev nášho Pána Ježiša! Až na niekoľko nepekných situácii v minulosti, kedy sa šírilo kresťanstvo násilím, je zámer Pána šíriť ho láskou a na báze dobrovoľnosti. Len sa pozrite okolo seba, ako sa šíri moc v štáte… ! Keď príde iná vláda, vždy si vymení na patričných postoch svojich úradníkov, ktorí následne uplatňujú úmysly vrcholných politikov… Často – najmä v totalitách – aj násilím a strachom. V našom texte sme dokonca svedkami toho, ako má zastrašovanie a násilie zabrániť šíreniu cirkvi Pána Ježiša. Židovská veľrada chce zastaviť šírenie kresťanstva zabitím apoštolov. Ostatní učeníci v Jeruzaleme si nenajali vojsko, aby začali povstanie proti vrchnosti a zachránili životy apoštolov. Pán Boh veľmi mierne používa múdreho muža zo samotnej židovskej veľrady – Gamaliela, ktorý múdro radí veľkňazovi a starším izraelského národa, aby zvážili, čo urobia s kresťanstvom, lebo toto učenie môže byť z Boha. A oni to prijímajú, po bitke prepúšťajú apoštolov, a tí ďalej hlásajú Božie kráľovstvo všade, kam ich posiela Boh. Poznáme mnoho podobných príbehov aj zo súčasnosti, kde kresťania zaplatili svojim životom a za zvestovanie viery v Pána Ježiša boli umučení. Znášali to so silou, ktorá nepochádzala od nich, ale od Boha… A boli pritom pokorní srdcom, nie nejakí krikľúni… Presne, ako Pán Ježiš! A tak to bude do konca vekov. Pravá cirkev bude pokorná, a napriek tomu taká silná v láske, že ani brány pekla ju nezastavia… !

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že vieš ochrániť Svoju cirkev, aj keď mnoho cirkví si už nechal padnúť, keď Ťa nemilovali. Odpusť, že aj naša láska je dosť vlažná. Rozhorli nás a veď ku pokániu. Amen.

Pieseň: ES 641

Autor: Stanislav Gurka

Pán hovorí: „Budete mi kráľovstvom kňazov, svätým národom.“ 2.Mojžišova 19,6

Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil v Kristovi, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. Efezanom 1,4

2.Petrov 1,16-21 :: Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš (Lo)