Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2. nedeľa po Svätej Trojici

Ježiš hovorí: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Matúš 11,28

Matúš 11,25-30

25 V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; 26 áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. 27 Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; 30 lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!

Odpočinutie v Kristovi. Každá práca, ktorú človek vykonáva zodpovedne, so sebou prináša určitý spôsob prepracovania, preťaženia alebo únavu. Ako ľudia si skôr, či neskôr potrebujeme odpočinúť. Sme unavení fyzicky aj duševne. Musíme sa vyspať alebo si počas dňa aspoň na chvíľu oddýchnuť. Aj zamestnávatelia sú povinní svojim zamestnancom dať čas na oddych. Potrebujeme nabrať novú silu, aby sme mohli ďalej fungovať. – – Napriek tomu, že si nájdeme chvíľu na fyzický oddych, predsa sa často aj naďalej cítime vyčerpaní. Pri pocite preťaženia, únavy, keď už nevládzeme a nevieme, ako ďalej, poďme ku Kristovi! On nás k tomu aj dnes pozýva. Dáva sa nám poznať skrze Svoje Slovo. Môžeme sa s Ním rozprávať v modlitbe – povedať Mu o svojich ťažkostiach, prosiť Ho o pomoc, vyznávať Mu svoje hriechy. On nás volá, aj keď sme preťažení, keď sa namáhame, keď sme slabí, aj keď sa zdá, že už nemáme žiadnu nádej. Jedine v Ňom nájdeme to pravé odpočinutie. Stíšme sa aj dnes, zložme svoje starosti do Jeho rúk a odpočiňme si pri našom Spasiteľovi. Nič nenahradí čas strávený v modlitbách a v Božom Slove. Iba v Kristovi sa náš život môže dokonale upokojiť a nabrať silu do nového dňa.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že môžeme skloniť hlavu na Tvoju hruď a zažívať odpočinutie a to aj uprostred najväčšej námahy. Prosíme, daj nám srdce milujúce Teba, nech s Tebou trávime čo najviac času. Amen.

Pieseň: ES 468

Autor: Simona Kapitánová

Dobré je chváliť Hospodina, ospevovať tvoje meno, Najvyšší; hneď zrána hlásať tvoju milosť a tvoju vernosť v noci. Žalmy 92,2-3

Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Rimanom 15,5-6

Lukáš 14,(15)16-24 :: Efežanom 2,(11-16)17-22 :: Žalmy 36 :: Modlíme sa za: Tatranský seniorát

1.Kráľov 8,1-14

1 Potom dal Šalamún zhromaždiť starších Izraela, všetkých kmeňových predákov a kniežatá čeľadí Izraelcov k sebe do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, to jest zo Siona. 2 Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci mužovia Izraela vo sviatok, v mesiaci étáním, ktorý je siedmym mesiacom. 3 Keď došli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli truhlu 4 a niesli ju a svätostánok i všetky posvätné nádoby, ktoré boli v stane. Niesli ich kňazi a levíti. 5 Kráľ Šalamún a všetok zbor Izraela, ktorý sa zišiel k nemu pred truhlou, obetovali ovce a hovädzí dobytok v množstve, ktoré nebolo možno zrátať ani spočítať. 6 Kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do zadnej svätyne, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 7 Keďže cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom truhly, zastierali tak zhora truhlu a žrde. 8 Žrde boli také dlhé, že ich konce boli vidieť z posvätného miesta pred zadnou svätyňou, ale zvonku ich nebolo vidieť. A zostali tam až do dnešného dňa. 9 V truhle nebolo nič, len dve kamenné tabule, ktoré na Chórébe vložil Mojžiš, keď Hospodin uzavrel zmluvu s Izraelcami pri ich vyjdení z Egypta. 10 Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil dom Hospodinov, 11 takže kňazi nemohli stáť a posluhovať pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. 12 Vtedy Šalamún povedal: Hospodin postavil slnko na nebesiach, ale riekol, že bude prebývať v mrákave. 13 Postavil som Ti dom za obydlie, miesto, kde máš naveky prebývať. 14 Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo.

Dôležitá prísada. Viete si predstaviť čerešňový koláč bez čerešní? Nebolo by to ono. Tie čerešne tam jednoducho patria. Šalamún postavil chrám. Do detailov dotiahli rôzne drobnosti, zariadili ho. Dodržali všetky miery a parametre. No ešte stále tam chýbali tie najdôležitejšie veci. To, čo izraelskému národu pripomínalo jeho minulosť, ich mocného Boha, ktorý ich vyviedol zo zajatia. Aj zasľúbenia dobrého a kvalitného života, ktoré plynuli z dodržiavania Desatora. V chráme ešte stále nebola Truhla zmluvy, ktorá bola súčasťou putovného Svätostánku. Jej dôležitosť si všetci veľmi dobre uvedomovali, čo potvrdzuje fakt, že sa tam zhromaždili zástupcovia celého národa, zo všetkých kmeňov. S jej prínosom chrám naplní Božia sláva v podobe mraku. V Novej Zmluve je to Duch Svätý, ktorého zasľúbil a posiela Pán Ježiš a ktorý nás vyučuje o všetkom, čo je dôležité (J 16,7-11). Bez Božej prítomnosti aj tá najskvostnejšia katedrála zostane iba obyčajnou stavbou. Nezabúdajme, že naše chrámy nemajú byť len dielom našich rúk a architektov, ale najmä príbytkom Božím, kde sa rozprestiera Božia sláva a kde vanie moc a sláva Ducha Svätého.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Ťa môžeme stretávať aj na zemi. Ďakujeme, že dávaš veciam zmysel. Prosíme, buď stále v strede Cirkvi. Naprávaj ju. Veď stále ku prameňu milosti a dobrého života – ku Kristovi a Písmu. Amen.

Pieseň: ES 259

Autor: Miroslava Marčeková

Nádherné a velebné je jeho dielo, jeho spravodlivosť bude trvať navždy. Žalmy 111,3

Nech sa odvráti od neprávosti každý, kto vyslovuje Pánovo meno. 2.Timotejovi 2,19

Jonáš 1,1-16 :: Modlíme sa za: Poltár (No)

1.Kráľov 6,1-14

1 V štyristo osemdesiatom roku po vyjdení Izraela z Egypta, v štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v mesiaci ziv, ktorý bol druhým mesiacom, začal Šalamún stavať dom Hospodinov. 2 Dom, ktorý staval kráľ Šalamún Hospodinovi, mal šesťdesiat lakťov dĺžku, dvadsať šírku a tridsať lakťov výšku. 3 Predsieň pred hlavnou budovou chrámu mala dĺžku dvadsať lakťov v čele šírky domu; jej šírka bola desať lakťov pred budovou. 4 Na dome dal urobiť okná s kamennými rámami a mrežami. 5 K stene budovy dal zôkol-vôkol pribudovať prístavby – okolo stien budovy, okolo chrámovej siene a zadnej svätyne – a narobil zôkol-vôkol komory. 6 Spodná prístavba mala šírku päť, stredná šesť a tretia sedem lakťov; lebo nechal okolo domu zvonku výstupky bez zásahu do stien domu. 7 Keď stavali dom, stavali ho z hotových kameňov z lomu, takže pri stavbe domu nebolo počuť ani kladivo, ani sekeru, ani nijaký železný nástroj. 8 Vchod do spodnej komory bol po pravej strane domu. Točenými schodmi sa vystupovalo do strednej a zo strednej do tretej komory. 9 Tak postavil dom a dokončil ho. Potom pokryl dom cédrovými brvnami a doskami. 10 Postavil aj prístavby k celému domu. Ich výška bola päť lakťov. K domu ich upevnil cédrovým drevom. 11 Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo k Šalamúnovi: 12 Čo sa týka tohto domu, ktorý staviaš: ak budeš žiť podľa mojich ustanovení a mojich právnych príkazov, plniť a zachovávať moje prikázania, takže sa budeš podľa nich správať, splním pri tebe to, čo som prisľúbil tvojmu otcovi Dávidovi. 13 Budem prebývať uprostred Izraelcov a neopustím svoj izraelský ľud. 14 Tak vystaval Šalamún dom a dokončil ho.

Boh uprostred nás. Šalamúnovi sa dostalo veľkej cti, že mohol postaviť príbytok pre Hospodina. A hoci dodržal všetky miery a parametre, ktoré so stavbou súviseli, ešte stále to nebolo zárukou toho, že to bude naozaj Boží chrám. Že tam bude Hospodin naozaj prebývať. Boh ukladá Šalamúnovi a ľudu podmienku. Je tu Božie „AK“. On totiž nepotrebuje nádhernú katedrálu, aby bol so Svojím ľudom. Boh chce, aby Ho Šalamún nasledoval, poslúchal, aby „s Ním chodil“. To je zárukou Božej prítomnosti a požehnania. Boh zasľúbil Svoju večnú prítomnosť vo Svojom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý mal vzísť práve z rodu Dávidovho (2Sam 7,12-16). On je tu pre nás stále a bude až naveky (Zj 21,3). Boh túži byť s nami neustále. Či už v chráme, v našom domove, v práci, na každom jednom mieste. Túžime po tom aj my? Sme pripravení otvoriť Mu „dvere“ svojich sŕdc, počúvať Jeho volanie a príkazy a prijať Jeho zasľúbenia?

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že chceš byť stále s nami. Odpusť, že niekedy máme radšej spoločnosť temna, než Teba. Pripomínaj sa nám vždy, keď sa Ti vzďaľujeme a priťahuj nás do Svojho náručia. Amen.

Pieseň: ES 486

Autor: Miroslava Marčeková

Pán hovorí: Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Žalmy 32,8

Pochopte, čo je Pánova vôľa. Efežanom 5,17

Jeremiáš 20,7-11 :: Modlíme sa za: Polichno (No)

1.Kráľov 5,15-32

15 Týrsky kráľ Chírám poslal k Šalamúnovi svojich sluhov, keď sa dopočul, že ho pomazali za kráľa po jeho otcovi. Chírám mal totiž vždy rád Dávida. 16 Aj Šalamún poslal Chírámovi odkaz: 17 Ty vieš, že môj otec Dávid nemohol postaviť dom menu svojho Boha Hospodina pre vojny, ktoré ho obkľučovali, pokiaľ ich Hospodin nepodrobil pod jeho nohy. 18 Teraz mi však Hospodin, môj Boh, spôsobil zo všetkých strán pokoj, takže nieto ani nepriateľa, ani pohromy. 19 Preto zamýšľam postaviť dom menu Hospodina, môjho Boha, ako to Hospodin hovoril môjmu otcovi Dávidovi: Tvoj syn, ktorého posadím na tvoj trón, postaví dom môjmu menu. 20 Rozkáž teda narúbať pre mňa cédre na Libanone! Moji služobníci nech budú s tvojimi. Dám ti aj mzdu pre tvojich ľudí – toľko, koľko povieš. Veď vieš, že medzi nami nieto muža, čo by vedel tak stínať stromy ako Sidónci. 21 Keď Chírám vypočul Šalamúnov odkaz, veľmi sa potešil: Nech je dnes požehnaný Hospodin, ktorý dal Dávidovi múdreho syna nad týmto veľkým ľudom. 22 Vtedy poslal Chírám Šalamúnovi odpoveď: Vypočul som tvoje posolstvo a urobím všetko podľa tvojho priania, čo sa týka cédrových i cyprusových stromov. 23 Moji služobníci ich zvezú z Libanonu k moru a ja ich dám na mori pozbíjať do pltí až po miesto, ktoré mi určíš. Tam ich dám rozbiť, a ty ich prevezmeš. Ty zase vyplníš moje prianie, a budeš dodávať mojej čeľadi stravu. 24 A tak Chírám dodával Šalamúnovi cédrové i cyprusové stromy podľa jeho želania. 25 Šalamún zasa dodával Chírámovi dvadsaťtisíc kórov pšenice na stravu pre jeho domácnosť a dvadsať kórov čistého oleja. Takto to robili rok čo rok. 26 A Hospodin dal Šalamúnovi múdrosť, ako mu zasľúbil. Medzi Chírámom a Šalamúnom bol pokoj; navzájom uzavreli zmluvu. 27 Potom kráľ Šalamún dal vybrať nútených robotníkov z celého Izraela. Nútené robotníctvo pozostávalo z tridsaťtisíc mužov. 28 Z nich posielal do Libanonu v mesačných zmenách desaťtisíc, takže mesiac boli na Libanone a dva mesiace doma. A nad robotami bol Adonírám. 29 Šalamún mal sedemdesiattisíc nosičov bremien a osemdesiattisíc kamenárov na vrchoch. 30 Okrem vedúcich úradníkov, dozorcov nad robotami, mal Šalamún tritisíctristo nadriadených nad ľudom, ktorý pracoval. 31 Kráľ rozkázal nalámať veľké, vzácne kamene, aby boli základy domu z kamenných kvádrov, 32 a tie tesali Šalamúnovi a Chírámovi stavitelia aj Gebalčania. Pripravovali drevo i kamene na stavbu domu.

Príprava stavby Jeruzalemského chrámu. Druhá polovica 5. kapitoly zaznamenáva prípravu na stavbu chrámu. Ide o veľmi dôležitú úlohu, ktorou bol mladý a múdry kráľ poverený. Jeho otcovi sa tejto cti nakoniec nedostalo. Tu nám Biblia podáva správu, že na stavbe chrámu bude mať účasť aj pohanský kráľ. Týrsky kráľ Chíram bol už od Dávidových dôb priateľom a spojencom Izraela a jeho Boha, Hospodina, uznával a rešpektoval. Toto spojenectvo alebo priateľstvo spočívalo v dodávkach a spracovaní stavebného dreva, ktorého na izraelskom území nebolo dosť. Aj sám Chíram, ktorý chváli Hospodina, akoby tým nepriamo vyzdvihoval Šalamúnovu veľkosť. Aký musí byť Boh, ktorý má na zemi takéhoto zástupcu! Aj pohania sa pred ním budú skláňať. Preto sa tu znovu zdôrazňuje Šalamúnova múdrosť. V starom Oriente platila zásada – ako na nebi, tak na zemi. Podľa nej je pozemský kráľ odleskom toho nebeského, Jeho slávy, moci a múdrosti. Nezabúdajme, že aj my svojím životom svedčíme o svojom Bohu! Dovoľme všetkým spoznať a nasledovať Toho, ktorý nás zachránil od večného zatratenia! Svedčme o Jeho diele v našom živote a volajme k Nemu aj iných!

Modlitba: Ďakujem, Bože, že si jediný vládca a môžeš všetko. Ďakujem, že napriek tomu nám dávaš slobodu. Odpusť, že niekedy ju zneužívam a vzďaľujem sa od Teba. Privádzaj ma späť Svojou láskou a daj, nech ju na mne ľudia vidia. Amen.

Pieseň: ES 570

Autor: Eva Germanová

Noach urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal. 1.

1.Kráľov 5,1-14

1 Šalamún panoval nad všetkými kráľovstvami od Eufratu po krajinu Filištíncov, ba až po hranice Egypta: tie prinášali poplatok a boli poddané Šalamúnovi po všetky dni jeho života. 2 Denná spotreba potravín pre Šalamúna bola: tridsať kórov jemnej múky, šesťdesiat kórov hrubej múky, 3 desať kusov vykŕmeného dobytka, dvadsať kusov dobytka z pastvy, sto kusov oviec, okrem jeleňov, gaziel, srncov a vykŕmenej hydiny. 4 Keďže on vládol všade z tejto strany Eufratu, od Tífsachu po Gazu nad všetkými kráľmi z tejto strany Eufratu, mal pokoj zo všetkých strán. 5 Júda aj Izrael bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a figovníkom od Dánu až po Beér-Šebu po všetky dni Šalamúnove. 6 Šalamún mal štyridsaťtisíc maštaľných priestorov pre kone do svojich vojnových vozov a dvanásťtisíc jazdcov. 7 Oní dozorcovia zásobovali Šalamúna a všetkých, ktorí mali prístup k jeho stolu, každý vo svojom určenom mesiaci. Nedopustili, aby niečo chýbalo. 8 Aj jačmeň a slamu pre kone a ťažné záprahy privážali na miesto, kde bolo treba, každý podľa svojho zadelenia. 9 Boh dal Šalamúnovi vo veľkej miere múdrosť a rozvahu, aj široký rozhľad – podobne, ako je piesku na morskom brehu, 10 takže Šalamúnova múdrosť prevyšovala múdrosť celého Východu i Egypta. 11 Bol múdrejší ako všetci ľudia, ako Ezrachijec Étán alebo Hémán, Kalkól a Darda, synovia Máchólovi, tak že chýr o ňom sa šíril medzi všetkými národmi zôkol-vôkol. 12 Povedal tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisícpäť. 13 Hovoril aj o stromoch, počínajúc cédrom na Libanone až po yzop vyrastajúci zo steny, ba hovoril aj o zvieratách, vtákoch, plazoch a rybách. 14 Prichádzali ľudia zo všetkých národov počúvať Šalamúnovu múdrosť, od všetkých kráľov zeme, ktorí sa dopočuli o jeho múdrosti.

Oslava Šalamúnovej veľkosti. Začiatok 5. kapitoly opisuje Šalamúnovu veľkosť. Dozvedáme sa, čo všetko Šalamún vlastnil, o čo všetko sa on, či ešte jeho otec, Dávid, pričinil. Krajine sa viedlo dobre. Piaty verš nám pripomína skôr eschatologické Božie kráľovstvo, ako historické fakty vtedajšej doby. Zmienka o figovníku v spojení s viničom poukazuje na blaženú dobu. V reči Biblie – sedenie pod vínnou révou a figovníkom znamená hojnosť, pokoj a bezpečie. Vrcholom oslavy Šalamúnovej veľkosti je opis jeho múdrosti. Veď práve ňou je Šalamún známy. Nie je to však múdrosť vládcu ako takého. Šalamúnova múdrosť predčila múdrosť patriarchov. A to je už čo povedať, pretože patriarchovia boli charakteristickí svojou múdrosťou práve vďaka svojmu vysokému veku. A tu máme mladého kráľa, ktorého biblická zvesť prezentuje ako toho, ktorý svojou múdrosťou prevyšuje nielen svojich súkmeňovcov, ale aj Egypťanov, ktorých múdrosť bola známa na celom svete. Takto Pán Boh odmenil Svojho verného nasledovníka. Buďme aj my vernými Božími nasledovníkmi, ktorí svedčia o Kristovom vykupiteľskom diele, a tým k Nemu pozývajú iných!

Modlitba: Ďakujem, Bože, že vládneš aj nad múdrosťou. Dávaš ju tým, ktorí ju potrebujú pre naplnenie Tvojho plánu. Odpusť, keď sa neuspokojím s tou svojou. Prosím, daj mi múdrosť pochopiť Tvoj plán pre mňa. Daj silu a ochotu uskutočniť ho. Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Eva Germanová

Radostne slúžte Hospodinovi, prichádzajte pred neho s jasotom! Žalmy 100,2

Budete ďakovať Otcovi, ktorý vás urobil účastnými na podiele svätých vo svetle. Kološanom 1,12

Ezechiel 3,22-27 :: Modlíme sa za: Podolínec (Ta)

1.Kráľov 3,16-28

16 Vtedy prišli ku kráľovi dve neviestky a postavili sa pred neho. 17 Jedna z nich povedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. A ja som porodila pri nej, v dome. 18 Potom, na tretí deň po mojom pôrode, porodila aj táto žena, a boli sme spolu. Nik iný nebol s nami v dome; jedine my dve sme boli v dome. 19 V noci však syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla. 20 Uprostred noci vstala, a kým tvoja služobnica spala, vzala odo mňa môjho syna, priložila si ho k prsiam, a svojho mŕtveho syna priložila k mojim prsiam. 21 Keď som ráno vstala nakojiť si syna, hľa, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň ráno dobre pozrela, nebol to môj syn, ktorého som porodila. 22 Nato druhá žena povedala: Nie! Môj syn je živý, a tvoj syn je mŕtvy. Ale ona hovorila: Nie! Tvoj syn je mŕtvy, a môj živý! Tak sa vadili pred kráľom. 23 Kráľ povedal: Táto vraví: Tento živý je môj syn, a tvoj syn je mŕtvy. Aj druhá tvrdí: Nie! Jej syn je mŕtvy, a môj živý. 24 Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa, 25 a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. 26 Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite! 27 Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka! 28 Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.

Vyzbrojený darom. Hneď ako si kráľ Šalamún od Hospodina žiadal múdrosť, začala sa prejavovať v jeho každodennom živote. V prípade dvoch žien existuje iba tvrdenie proti tvrdeniu. Chýbajú svedkovia. No celý prípad rieši mimoriadna kráľova múdrosť a šikovnosť. Áno, v Šalamúnovi zasadol na izraelský trón výnimočný človek, vyzbrojený zvláštnou mocou a múdrosťou. – – Čím sme vyzbrojení my? Akým darom si bol obdarovaný? Ako ho uplatňuješ v každodennom živote? Nezakopávaš hrivny a talenty, ktorými ťa obdaroval náš dobrý Pán? Apoštol Pavol hovorí, že „máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou; kto dar služby, nech slúži; kto dar vyučovania, nech vyučuje; kto dar napomínania, nech napomína; kto dáva, (nech dáva) z úprimnosti; kto je predstavený, nech je horlivý; kto činí milosrdenstvo, nech je ochotný“ (R 12,6-8). A pamätajme: „vždy smieť Mu slúžiť a neochabnúť, tú milosť verným Boh dáva len.“

Modlitba: Bože, ďakujeme za Tvoje dary. Ďakujeme, že sme tiež darom, ktorý chceš dať tomuto svetu, aby bol plný Tvojho dobra. Daj nám múdrosť, aby sme vedeli rozlíšiť, aké dary máme rozvíjať, aby si bol oslávený. Amen.

Pieseň: ES 475

Autor: Jozef Pacek

Či ti to nezapríčinilo tvoje odpadnutie od Hospodina, tvojho Boha, keď ťa viedol cestou? Jeremiáš 2,17

Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi. Ján 8,31

2.Korinťanom 1,23-2,4 :: Modlíme sa za: Podlužany (Po)

1.Kráľov 3,1-15

1 Šalamún sa stal zaťom faraóna, egyptského kráľa. Vzal si jeho dcéru, a kým dokončieval stavbu svojho domu, domu Hospodinovho a hradieb okolo Jeruzalema, priviedol ju do Dávidovho mesta. 2 Ale ľud obetoval na výšinách, lebo do tých čias nebol ešte vybudovaný dom pre Hospodinovo meno. 3 Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách. 4 Raz odišiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún pri tom oltári obetoval tisíc zápalov. 5 V Gibeóne sa Hospodin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať! 6 Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý zasadol na jeho trón, ako je to dnes. 7 Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. 8 Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo. 9 Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud? 10 Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto. 11 Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, 12 hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. 13 Dám ti aj to, čo si nežiadal – bohatstvo i slávu – takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. 14 A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. 15 Nato sa Šalamún prebudil, veď to bol sen. Potom odišiel do Jeruzalema, a keď si zastal pred Pánovou truhlou zmluvy, obetoval spaľované obete, pripravil obete spoločenstva a usporiadal hostinu pre všetkých svojich služobníkov.

Bol to „iba“ sen. Jedným z významných medzníkov v živote kráľa Šalamúna bola jeho svadba s faraónovou dcérou. Bolo to v čase stavby Hospodinovho chrámu. Šalamún obetoval a kadieval na výšinách. V biblickom texte to znie ako výčitka, ktorú však zmierňuje fakt, že Hospodinov chrám ešte nebol dostavaný. Bolo to v Gibeóne, na posvätnom návrší, kde Šalamún opäť obetoval, keď sa mu prisnil sen. V Biblii nejde o nič výnimočné. Ak má Boh pre človeka nejaké zvláštne a dôležité posolstvo, varovanie, poverenie k úlohám, prorocký odkaz a pod., robí to práve prostredníctvom snov. Neraz, keď sa prebudíme, povieme si: „Bol to iba sen.“ No v Šalamúnovom prípade mal ten sen veľkú váhu. Mohol si žiadať dlhý život, víťazstvá nad nepriateľmi, bohatstvo a slávu… On si však žiadal múdrosť – schopnosť spravovať svoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým, rozvahu a poslušné srdce. – – Čo by sme si na Šalamúnovom mieste žiadali my? O čo v modlitbách prosíme nášho nebeského Otca? O čom snívame? Aj cez Šalamúnov sen nám dnes Pán Boh hovorí: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Aj sám Pán Ježiš nás k tomu povzbudzuje slovami: „Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene“ (J 16,23). Je prvý deň nového pracovného týždňa. Nuž, prosme a vezmime aj dnes, aby naša radosť bola úplná (J 16,24)!

Modlitba: Bože, ďakujeme, že Svojím Duchom dávaš múdrosť. Prosíme, veď naše myšlienky, aby sme boli Tvojimi dobrými služobníkmi. Dávaj nám pokoj, aby sme sa nehnali za „vysokými“ vecami, ale žili láskou k blížnemu. Amen.

Pieseň: ES 316

Autor: Jozef Pacek

Tvoji mŕtvi budú žiť. Izaiáš 26,19

Veď vieme,

1. nedeľa po Svätej Trojici

Ježiš hovorí Svojím učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“ Lukáš 10,16

Lukáš 16,19-31

19 Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. 20 A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý 21 a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; 24 zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. 25 Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. 26 Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. 27 Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; 28 mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. 31 Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.

Ťažký začiatok – dobrý koniec. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Nepochybne to platilo v neľahkom a biednom živote Lazára zo známeho Ježišovho podobenstva. Z pohľadu časnosti i boháča bol človekom bez nádeje, s biednou prítomnosťou a ešte horšou budúcnosťou. Z pohľadu večnosti a Boha však bol človekom nádeje, síce biednej prítomnosti, ale veľkej a slávnej budúcnosti. O jeho živote a budúcnosti totiž nerozhodoval boháč, ale Boh. V Bohu bol práve Lazár bohatý. To sa však ukázalo až po smrti, až vo večnosti. – – Možno je tvoja prítomnosť, tvoj život, tvoje cvičisko dnes ťažké a náročné. Možno máš pocit, že je toho na teba priveľa. Možno sa pýtaš: ´Prečo práve ja to mám v živote také ťažké?!´ Tvoj nebeský milujúci Otec však mení vo Svojom Synovi Ježišovi Kristovi i tvoju neľahkú prítomnosť na veľkú budúcnosť zachráneného a vykúpeného Božieho dieťaťa. Ježišova obetujúca sa láska je jasným a dokonalým dôkazom toho, že Boh na teba nezabudol a že aj keby ťa opustili všetci ľudia, On ťa neopustí, ale zoberie do Svojich milostivých rúk. Zahojí tvoje rany, nakŕmi ťa Svojím slovom milosti a posilní ťa Svojím pokojom do životných zápasov. Preto nezabudni, že s vierou a láskou dobre zvládneš životné bojiská, vediac a veriac, že milujúcim Boha povolaným podľa rady Božej všetky veci slúžia na dobré (R 8,28).

Modlitba: Ďakujem, Bože, že si spravodlivý. Odpusť, keď tomu prestávam veriť. Keď mám pocit, že druhým ľuďom je lepšie. Daj mi vieru, že vo Večnosti máš omnoho viac dobra, ako je na zemi problémov a trápení. Amen.

Pieseň: ES 505

Autor: Marek Cingeľ

Ustanovil si ho za vládcu nad dielom Svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy. Žalmy 8,7

Napodobňujte teda Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás. Efežanom 5,1-2

1.Jána 4,(13-16a)16b-21 :: Žalmy 132 :: Skutky apoštolov 4,32-37 :: Modlíme sa za: Šarišsko-Zemplínsky seniorát

1.Kráľov 2,1-12

1 Keď sa priblížil čas Dávidovej smrti, rozkázal svojmu synovi Šalamúnovi: 2 Ja už odchádzam cestou každého pozemšťana, ale ty buď silný, buď mužom! 3 Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu Hospodinovi, kráčajúc po Jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania, právne nariadenia a svedectvá tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa obrátiš, 4 a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela. 5 Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk: synovi Nérovmu Abnérovi a synovi Jeterovmu Amásovi, keď ich zavraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvrnil bojovou krvou opasok na svojich bedrách a obuv na svojich nohách. 6 Urob podľa svojej múdrosti, ale jeho šedinám nedaj v pokoji zostúpiť do záhrobia. 7 Synom Barzillaja Gileádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolónom. 8 No s tebou je aj Šimeí, syn Benjamínca Géru z Bachúrímu. Ten ma hanebne preklínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu, takže som mu prisahal na Hospodina: Neusmrtím ťa mečom. 9 Ty ho však nenechaj bez trestu, veď si múdry muž, a vieš, čo s ním urobiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do podsvetia. 10 Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov. V Chebróne sedem a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.

12 Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

Dávidov testament. Každému z nás sa raz priblíži čas smrti. Myslíme na to? Pripravujeme sa na tú chvíľu? Mnohí si povedia: áno, už som dal do poriadku deti, podelil som celý majetok, na cintoríne mám už hrobku, aby deti nemali starosti, už môžem pokojne zomrieť. Pozrime sa však na Dávida, aké sú jeho posledné pokyny pred smrťou: 1. Rozkazom pripravuje syna na svoj odchod. „Idem cestou každého pozemšťana“ (v. 1-2a). Uvedom si to! Nič mimoriadne! – My sa často bojíme zomierajúcemu spomenúť jeho odchod a naivne ho uisťujeme, že sa to ešte zlepší. 2. „Ale ty buď silný, buď mužom!“ (v. 2b). Prevezmi na seba moju úlohu, pokračuj v tom, čo som nestihol dokončiť! 3. „Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi, kráčajúc po jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania… drž sa Božieho Slova“ (v. 3a). Prečo? „…aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť a všade, kdekoľvek sa obrátiš, a aby Hospodin splnil Svoj sľub, ktorý mi dal“ (v. 3b-4). 4. „Urob poriadok podľa múdrosti, ktorá ti bola daná“ (v. 5-9).

Modlitba: Pane, v pokore prosíme, pomôž nám, aby sme sa zodpovedne pripravovali na odchod z tejto časnosti k Tebe do večnosti a pomôž nám, aby sme vedeli aj naše deti správne pripraviť na život po našom odchode. Aby si mohol aj pri nich plniť Svoje zasľúbenia o požehnaní.

Pieseň: ES 560

Autor: Jelka Petričová

No na Dávidov dom a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosti a úpenlivých prosieb. Zachariáš 12,10

Aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Rimanom 8,26

Ján 14,7-14 :: Modlíme sa za: Plavé Vozokany (Dn)

1.Kráľov 1,28-53

28 Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a postavila sa pred neho. 29 Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia, 30 dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón. 31 Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky! 32 Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa 33 a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu. 34 Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom. 36 Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa! 37 Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida. 38 Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu. 39 Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! 40 A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu. 41 Počul to Adónija aj všetci pozvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, povedal: Prečo je taký rozruch v meste? 42 Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Ebjátára. Adónija mu povedal: Poď, lebo si udatný muž a zvestuješ dobré veci. 43 Jonatán však Adónijovi odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa. 44 Kráľ poslal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádovho, Keretejcov a Peletejcov, posadili ho na kráľovu mulicu 45 a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho pomazali za kráľa pri Gíchóne. Potom odišli odtiaľ naradostení, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli. 46 A Šalamún už aj sedí na kráľovskom tróne. 47 Ba aj kráľovi sluhovia prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte slávnejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vyvýši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku 48 a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý dal dnes môjmu potomkovi zasadnúť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlastné oči. 49 Nato sa preľakli a vstali všetci pozvaní, ktorí patrili k Adónijovi, a odišli každý svojou cestou. 50 Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51 Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom. 52 Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie. 53 Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!

Rešpektujme Božiu vôľu. Po návšteve proroka Nátana a Batšeby sa Dávid ujíma slova a koná. V prvom rade vzdáva úctu a vďaku Hospodinovi za Jeho vykúpenie „z každého súženia“ (v. 29), a tak uskutočňuje sľub daný Batšébe. V podstate plní sľub Hospodinovi, lebo On si vyvolil Šalamúna. „Zo všetkých mojich synov… vyvolil si môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom“ (1Kron 28,5). Na základe Božieho výberu nariaďuje korunováciu svojho následníka. Aj samozvaný kráľ Adónija musí uznať Dávidovo rozhodnutie, že právoplatným kráľom je Šalamún. – – I nám sa niekedy zdá, akoby Pán Boh na nás zabudol a veci sa nediali tak, ako by sme si priali.