Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

JÚL

Heslo mesiaca: Nato sa ho anjel Hospodina druhý raz dotkol a povedal: „Vstaň a jedz, čaká ťa dlhá cesta.“ 1.Kráľov 19,7

1.Kráľov 12,1-19

1 Rechabeám odišiel do Síchemu, lebo tam prišiel celý Izrael ustanoviť ho za kráľa.2 Keď sa o tom dozvedel Járobeám, syn Nebatov – bol totiž ešte v Egypte, kam utiekol pred kráľom Šalamúnom – zostal bývať v Egypte. 3 Vyslali za ním poslov a zavolali ho. Járobeám prišiel s celým zhromaždením Izraela a povedali Rechabeámovi: 4 Tvoj otec urobil naše jarmo tvrdým, ale ty teraz uľahči tvrdú službu svojho otca – a ťažké jarmo, ktoré na nás vložil – a budeme ti slúžiť. 5 Odvetil im: Odíďte na tri dni a potom sa vráťte ku mne! Ľud teda odišiel. 6 Potom sa kráľ Rechabeám poradil so staršími, ktorí stávali v službe pred jeho otcom Šalamúnom, kým žil. Opýtal sa: Čo mi radíte odpovedať tomuto ľudu? 7 Odpovedali mu: Ak sa dnes podrobíš tomuto ľudu a urobíš mu po vôli, keď im odpovieš, a budeš s nimi hovoriť vľúdnymi slovami, budú ti stále slúžiť. 8 Ale on neposlúchol radu starších, ktorú mu dali, a poradil sa s mladíkmi, ktorí s ním vyrástli a ktorí stáli v jeho službe pred ním. 9 Opýtal sa ich: Čo radíte vy odpovedať tomuto ľudu, ktorý mi hovoril: Uľahči nám jarmo, ktoré vložil na nás tvoj otec? 10 Mladíci, ktorí s ním vyrástli, mu odvetili: Takto odpovedz tomuto ľudu, ktorý ti vravel: Tvoj otec urobil naše jarmo tvrdým, ale ty uľahči naše jarmo – takto im hovor: Môj malíček je hrubší ako bedrá môjho otca. 11 Ak vám môj otec urobil jarmo tvrdým, ja ho ešte pritvrdím. Môj otec vás trestal bičmi, ale ja vás bude trestať škorpiónmi. 12 Keď Járobeám a všetok ľud prišiel k Rechabeámovi na tretí deň, ako povedal kráľ: Navráťte sa ku mne na tretí deň! 13 kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď. Neposlúchol radu starších, ktorú mu dali, 14 a povedal im podľa rady mladíkov: Môj otec urobil vaše jarmo tvrdým, ale ja ho ešte pritvrdím. Môj otec vás trestal bičmi, ale ja vás budem trestať škorpiónmi. 15 Kráľ teda nevypočul ľud, lebo to bolo riadením Hospodinovým – lebo Hospodin uskutočnil slovo, ktoré hovoril skrze šílónskeho Achíju Járobeámovi, synovi Nebatovmu. 16 Keď všetok Izrael videl, že ho kráľ nechce vypočuť, ľud odpovedal kráľovi: Aký podiel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstvo v synovi Izajovom! Ku svojim stanom, Izrael! Teraz sa staraj o svoj dom, Dávid! Nato Izrael odišiel do svojich stanov. 17 Nad Izraelcami usadenými v judských mestách sa stal kráľom Rechabeám. 18 Kráľ Rechabeám poslal Adoráma, ktorý bol nad nútenými robotami, ale celý Izrael ho ukameňoval, takže zomrel; kráľ Rechabeám len s vypätím síl vyskočil na voz, aby mohol ujsť do Jeruzalema. 19 Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa.

Lámanie časov. Dnes sa začína čas vytúžených a dlho očakávaných letných prázdnin. Čas sa však vie „lámať“ ešte aj inak. Nie k lepšiemu, ale k horšiemu. Doteraz jednotný Boží ľud sa začína štiepiť a deliť. Začína sa ťažké obdobie. Po smrti kráľa Šalamúna sa jednota Izraela rozpadáva. Jeho syn – nový kráľ – Rechabeám nedal na radu starších, ale počúvol tých, s ktorými vyrastal. Prichádzajú mnohé sváry a nepokoj. To je začiatok rozpadu kráľovstva. Hneď nám napadne slovo nášho Pána: „Každé kráľovstvo, ak je rozdelené, spustne a dom rozdvojený proti sebe padá..“ (Lk 11,17). V texte ma však zaujala neprehliadnuteľná veta: „Bolo to riadením Hospodinovým“ (v. 15). Tá dáva celému dianiu celkom nový význam a rozmer. Bojíme sa akéhokoľvek delenia v našej cirkvi, v ktorom vidíme iba oslabenie. Kto nás to chcel rozbiť v roku 2019? Je nás málo, bude nás ešte menej? A čo reformácia a štiepenie cirkvi v stredoveku? Je trieštenie vždy iba dielom Zlého? A čo, ak ide aj o tzv. triedenie duchov v zmysle Pánových slov (Lk 10,49-59). Neraz prosíme, aby Pán Boh zmenil našu situáciu. Neuvedomujeme si pritom, že tou situáciou chce zmeniť práve nás. Jednoznačnú odpoveď zatiaľ nepoznám. Rozhodne sa neprestávam modliť za cirkev bez „parazitov nejednoty“,

1.Kráľov 11,26-43

26 Járobeám, syn Nebatov, Efratejec z Cerédy, ktorého matka vdova sa volala Cerúá, služobník Šalamúnov, zdvihol ruku proti kráľovi. 27 Ruku proti kráľovi pozdvihol preto, lebo Šalamún postavil Millo a zasypal tak trhlinu na meste svojho otca Dávida. 28 Járobeám bol silný hrdinský muž. Keď Šalamún videl, že mládenec je pracovitý, ustanovil ho nad všetkými ťažkými prácami v Jozefovom dome. 29 Keď raz Járobeám odišiel z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílonský prorok Achija. Bol zahalený do nového plášťa; a boli sami dvaja na poli. 30 Tu pochytil Achija nový plášť, čo mal na sebe, roztrhal ho na dvanásť kusov 31 a povedal Járobeámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Hľa, odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám desať kmeňov. 32 Jeden kmeň zostane jemu, kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi a kvôli mestu Jeruzalemu, ktoré som si vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov. 33 Preto, že ma opustili a klaňajú sa sidónskej bohyni Aštarte, moábskemu bohu Kamóšovi a Milkómovi, bohu Ammóncov. Nechodili po mojich cestách a nečinili, čo je správne v mojich očiach, totiž moje ustanovenia, moje právo, ako robil jeho otec Dávid. 34 Ale nevezmem mu celé jeho kráľovstvo, lebo som ho učinil doživotným kniežaťom kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi, ktorého som si vyvolil a ktorý zachoval moje príkazy a ustanovenia. 35 Jeho synovi vezmem kráľovstvo, to jest desať kmeňov, a dám ho tebe. 36 Jeho synovi dám jeden kmeň, aby môjmu služobníkovi Dávidovi po všetky dni zostala svieca predo mnou v Jeruzaleme – v meste, ktoré som vyvolil, aby som tam uložil moje meno. 37 Teba si však vezmem a budeš kraľovať nad všetkým, čo si zažiada tvoja duša – budeš kráľom nad Izraelom. 38 A ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, čo je správne v mojich očiach, a zachováš moje ustanovenia a moje príkazy, ako ich plnil môj služobník Dávid – postavím ti stály dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39 Kvôli tomu pokorím Dávidovo potomstvo, ale nie navždy. 40 Šalamún hľadal Járobeáma, aby ho usmrtil. Járobeám sa teda pobral a utiekol do Egypta ku kráľovi Šíšakovi. Zostal v Egypte až do Šalamúnovej smrti. 41 Ostatné Šalamúnove činy – všetko, čo konal, aj jeho múdrosť – sú zapísané v Knihe letopisov Šalamúnových. 42 Doba Šalamúnovho kraľovania v Jeruzaleme nad celým Izraelom trvala štyridsať rokov. 43 Keď Šalamún usnul so svojimi otcami, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.

Príčina rozdelenia – pohanské božstvá. Božím plánom bola vernosť Božieho ľudu, ale Šalamún svoje úspechy, svoju múdrosť a svoje bohatstvo začal pripisovať božstvám Ammóncov, Sidončanov a Moábcov. Nevernosť a modloslužba sa stali príčinou rozdelenia kráľovstva na severné – Izrael – a južné – Judsko (od r. 922 až do r. 538 pred Kristom). Šalamún sa nedožil rozdelenia kráľovstva len vďaka vernosti Bohu svojho otca Dávida. No už počas jeho života sa začali nepokoje a príprava na rozdelenie. Šalamún to však nepochopil a neakceptoval ani vtedy, keď sa o tom dozvedel. Naopak – chcel zmariť Hospodinov zámer, chcel odstrániť toho, ktorého si vybral Hospodin na jeho miesto. Je to smutné, keď zblúdi aj taký výborný človek, akým bol Šalamún. Nás to vedie k zamysleniu nad naším počínaním. Aby sme si nezakladali na svojich zásluhách, na tradíciách zdedených po predkoch, ale aby sme dbali na vernosť Tomu, ktorý nás povolal pri krste, ktorému sme sľúbili vernosť pri konfirmácii a ktorý nás postavil na určité miesto v živote, aby sme tam oslávovali Božie meno a hľadali Kráľovstvo Božie. Boh chce byť s nami v osobnom vzťahu. Miluje nás a čaká od nás vernosť a lásku, oddanosť. Nájdime si trocha času a uvažujme nad svojimi cestami, spôsobmi, nad svojou oddanosťou a vernosťou! A v pokání hľadajme zmenu srdca skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý napraví naše cesty aj naše srdcia.

Modlitba: Odpusť, Bože, naše blúdenie. Daj nám poznať Pravdu o nás a veď nás do hlbokého pokánia.

1.Kráľov 11,1-13

1 Kráľ Šalamún miloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moábky, Ammónky, Edómky, Sidónčanky, Chetejky, 2 z národov, o ktorých povedal Hospodin Izraelcom: Neobcujte s nimi a oni nech neobcujú s vami, inak obrátia vaše srdcia ku svojim bohom. Šalamún priľnul k nim láskou. 3 Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu zviedli srdce. 4 V čase Šalamúnovej staroby zviedli mu jeho ženy srdce k iným bohom, takže jeho srdce nebolo celé oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida. 5 Šalamún chodil za Aštartou, sidónskou bohyňou, a za Milkómom, ohavnosťou Ammóncov. 6 Tým Šalamún robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a nenasledoval Hospodina ako jeho otec Dávid. 7 Vtedy postavil Šalamún výšinu Kamóšovi, ohavnému božstvu Moábcov, na vrchu naproti Jeruzalemu, a Mólochovi, ohavnému božstvu Ammóncov. 8 Tak urobil všetkým svojim ženám cudzinkám, ktoré prinášali kadidlové a zábitné obete svojim bohom. 9 Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, lebo jeho srdce sa odvrátilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil 10 a dal mu príkaz, aby nechodil za inými bohmi. Ale on porušil, čo mu prikázal Hospodin. 11 Riekol teda Hospodin Šalamúnovi: Pretože si sa takto zachoval a nedodržal si moju zmluvu a ustanovenia, ktoré som ti dal, odoberiem ti kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi. 12 Kvôli tvojmu otcovi Dávidovi to však neurobím za tvojho panovania. Odtrhnem ho od rúk tvojho syna. 13 Ale neodtrhnem celé kráľovstvo. Jeden kmeň nechám tvojmu synovi kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi a kvôli Jeruzalemu, ktorý som si vyvolil.

Odvrátené srdce. So smutným srdcom čítame o Šalamúnovi, že priľnul láskou k pohanským ženám a jeho srdce sa od Hospodina odvrátilo, nebolo Mu už oddané cele. Začíname nový týždeň a môžem si položiť otázku. Nemám niečo, čo odvracia moje srdce od Hospodina? Šalamúnova múdrosť nebola pre neho prekážkou, boli to ženy – cudzinky. Ty, milý čitateľ, iste vieš, čo je prekážkou úprimného nasledovania; ak nevieš, zamysli sa alebo sa spýtaj. Lebo prišiel trest a postihol rodinu aj krajinu. Šalamúnov vnuk Abija to o niekoľko rokov povedal takto: „Vtedy sa vôkol neho zoskupili darebáci a naničhodníci a ovládli Rechabeáma, syna Šalamúnovho, lebo Rechabeám bol mladý a nerozhodný a nebol pevný voči nim.“ Bola to zlá výchova a zlá príprava Rechabeáma na vedenie Božieho ľudu. Ak ty už dnes vieš, čo je dobré a správne, tak podľa toho aj pripravuj svojich synov a dcéry na budúcnosť, aby vedeli, že majú viesť svoje rodiny a deti k živému Pánovi. Modli sa aj dnes, aby tvoje srdce priľnulo k Pánovi Ježišovi a rovnako aj srdcia tvojich detí. Aj ty si dnes zamiluj Božie Slovo, ktoré ťa chce priviesť k vernosti, nie k odvráteniu. Modlime sa a pripravujme na Božích základoch budúcnosť svojich rodín i našej cirkvi.

Modlitba: Duchu Svätý, presvieť naše srdcia. Ukáž, čo nás odďaľuje od Teba. Odpusť, že sme si to odďaľujúce nechávali v srdci. Odstráň to a naplň nás Svojou láskou k Bohu a blížnym. Láskou k Biblii a Tvojmu vedeniu. Amen.

Pieseň: ES 690

Autor: Ján Jančo

Daniel povedal: Môj Boh poslal Svojho anjela a zatvoril tlamy levov, takže mi neublížili. Daniel 6,23

Sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme. 2.Korinťanom 4,9

Lukáš 7,36-50 :: Modlíme sa za: Pozdišovce (Šz)

3. nedeľa po Svätej Trojici

Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Lukáš 19,10

Lukáš 15,1-3.11b-32

1 I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. 2 Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. 3 Vtedy povedal im toto podobenstvo:

11 Jeden človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. 13 Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. 14 Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. 16 I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. 17 Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. 18 Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe 19 a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. 20 I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. 21 A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. 22 Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; 23 potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. 24 Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. 26 I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. 27 A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. 28 Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; 30 keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. 31 Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; 32 ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.

Vráť sa domov. Buchnutie dverí je vždy nepríjemným prekvapením. Ak to spôsobí len prievan, a pritom sa nerozbije sklo na dverách, nemusí to byť také zlé. Horšie však je, keď niekto treskne dverami zo zlosti, z trucu alebo z nevďačnosti. Takto niekedy opúšťa dom nespokojný manžel, či manželka alebo nevďačný syn, či dcéra. Podobný príbeh máme zachytený aj v Biblii. Nevďačný syn odchádza z domu do ďalekej krajiny, do cudziny, kde nakoniec zistí, že tam nemá bezpečie, pochopenie, že mu chýba teplo domova, otcova láska. Tak to niekedy, žiaľ, býva aj dnes. Prichádza pokušenie, človeka zláka vidina slobody, svojvoľného života, odcudzí sa rodičom, cirkvi i Pánu Bohu. Spôsobí bolesť otcovi, matke alebo aj duchovnému pastierovi, najmä však nebeskému Otcovi. Veľakrát vieme za také správanie odsúdiť iných, ale pritom si neuvedomujeme, ako často my sami utekáme od Pána Boha do sveta za rozličnými lákadlami, hriešnymi chúťkami a ako už tým najmenším pokleskom a svojvoľným konaním znevažujeme svätú Otcovu lásku. Možno si sa aj ty v poslednom čase až príliš vzdialil od Toho, ktorému si sľuboval vernosť na celý život. Ak áno, rýchlo sa vráť, ešte je čas milosti, Otec ťa vyzerá, je ochotný ťa prijať a všetko ti odpustiť. Nezabúdaj, že On má vždy otvorenú náruč voči kajúcim synom a dcéram!

Modlitba: Ďakujeme Ti veľmi – preveľmi, že čakáš, nebeský Otecko. Lebo potrebujeme Tvoju náruč, aj keď sme sa vzdialili. Prosíme, priťahuj nás k Sebe viac a viac, nech sme akokoľvek vzdialení. Amen.

Pieseň:

1.Kráľov 10,14-29

14 Váha zlata, ktoré prichádzalo Šalamúnovi počas jedného roka, bola šesť stošesťdesiatšesť talentov, 15 okrem toho, čo prišlo od obchodníkov a z obchodných ziskov kupcov, od všetkých arabských kráľov a správcov krajiny. 16 Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov z tepaného zlata; šesťsto šekelov vynaložil na jeden štít. 17 Ďalej tristo pavéz z tepaného zlata. Tri miny zlata vynaložil na jednu pavézu. Kráľ ich uložil do Domu libanonského lesa. 18 Kráľ dal ďalej zhotoviť veľký trón zo slonoviny a obložiť ho rýdzim zlatom. 19 Trón mal šesť stupňov. Vzadu mal okrúhle záhlavie, na oboch stranách sedadlá a pri operadlách dva stojace levy. 20 Dvanásť levov tam stálo na šiestich stupňoch po oboch stranách. Také niečo nebolo zhotovené pre nijaké kráľovstvo. 21 Všetky nádoby na pitie mal kráľ Šalamún zo zlata, aj všetky nádoby Domu libanonského lesa boli z rýdzeho zlata. Striebro nepovažovali za čias Šalamúnových za nič. 22 Lebo kráľ mal na mori taršíšske lode s Chírámovými loďami. Raz za tri roky prichádzali taršíšske lode a privážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. 23 Kráľ Šalamún prevyšoval všetkých kráľov zeme bohatstvom a múdrosťou. 24 Celá zem vyhľadávala Šalamúna, aby počula jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 25 Každý z nich prinášal rok čo rok svoj dar, strieborné, zlaté predmety, plášte, zbrane, vonné veci, kone a mulice. 26 Šalamún si nazhromaždil vozy a jazdcov. Mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestnil ich v mestách pre vozy a pri kráľovi v Jeruzaleme. 27 Kráľ dosiahol, že v Jeruzaleme bolo toľko striebra ako kamenia a cédrovia, ako je sykomôr v Šeféle. 28 Kone, ktoré mal Šalamún, dovážali z Egypta a z Kúé. Kráľovi kupci ich privádzali z Kúé za kúpnu cenu. 29 Z Egypta pochádzajúci voz vyvážali za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Tak vyvážali prostredníctvom nich aj všetkým chetejským a sýrskym kráľom.

Bohatstvo? Aj takouto cestou Pán Boh požehnával Šalamúna a jeho ľud. Šalamún si nenechával všetko len pre seba. Vedel, že to má vďaka Bohu, a tak z darov dával aj na zveľaďovanie a budovanie Božieho chrámu a ochranu kráľovstva. Viem, nedostávame také štedré dary, ako Šalamún, no Boh sa nepozerá na veľkosť daru, ale na naše srdcia, či obetujeme milodar s láskou a vďakou za požehnanie. Veď to, že na Slovensku netrpíme hladom a v obchodoch máme jedla viac než potrebujeme, aj to je Jeho milosť voči nám. No zároveň veľa jedla aj vyhadzujeme, a to je plytvanie a znevažovanie Jeho požehnania. Preto sa poobzerajme okolo seba a hľadajme spôsob, ako sa o prebytok rozdeliť s ľuďmi okolo nás. Tak, aby nikto nemal príliš veľa a druhý nič. Peniaze vnímajme len ako požehnanie od Boha. „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1. Tim. 6,10). No požehnaním sú aj ruky, nohy a rozum, ktoré nám Boh dal. Preto porozmýšľajme, ako by sme vedeli použiť svoje talenty v prospech zboru alebo okolia, v ktorom žijeme.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nám dávaš viac, než potrebujeme. Odpusť, že príliš málo myslíme, že nadbytok dávaš, aby sme pomáhali. Prosíme, meň naše srdcia, nech dávame s radosťou tým, čo naozaj potrebujú. Amen.

Pieseň: ES 553

Autor: Martin Drdoš

Rozpomeň sa na Svoj ľud, ktorý si si dávno získal, na Svoj dedičný kmeň, ktorý si vykúpil. Žalmy 74,2

Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli. 2.Korinťanom 8,9

Lukáš 3,10-18 :: Modlíme sa za: Považská Bystrica (Tu)

1.Kráľov 10,1-13

1 Kráľovná zo Sáby počula zvesť o kráľovi Šalamúnovi pre meno Hospodinovo a prišla ho skúšať ťažkými otázkami. 2 Došla do Jeruzalema s početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli vonné veci, veľmi mnoho zlata a drahokamov. Keď prišla k Šalamúnovi, povedala mu všetko, čo mala na mysli. 3 Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky. 4 Keď kráľovná zo Sáby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, i dom, ktorý postavil, 5 jedlá na jeho stole, príbytky jeho úradníkov, správanie sa jeho sluhov a ich šaty, pohárnikov, spaľované obete, ktoré prinášal v chráme, zastavoval sa jej dych. 6 Povedala kráľovi: Pravdivá bola reč, ktorú som počula vo svojej krajine o tvojich činoch a o tvojej múdrosti. 7 Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuvidela. No nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. 8 Blahoslavení tvoji muži, blahoslavení tvoji služobníci, tí, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. 9 Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť. 10 Potom darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo vonných vecí a drahokamov. Nikdy ešte neprišlo také množstvo vonných vecí, ako bolo tých, čo darovala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi. 11 Aj Chírámove lode, ktoré vozili zlato z Ofíru, priviezli veľké množstvo almugového dreva a drahokamov. 12 Kráľ dal z almugového dreva zhotoviť vybavenie pre dom Hospodinov a pre kráľovský dom, aj citary a harfy pre spevákov. Neprišlo a nebolo vidieť toľko almugového dreva až dodnes. 13 Kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo si len priala a pýtala, okrem toho, čo jej dal ako kráľovský dar. Potom sa pobrala a odišla do svojej krajiny, ona i jej služobníci.

Božia múdrosť. Kráľ Šalamún bol poslušný Božej vôli. Ešte v mladosti si žiadal od Boha poslušné srdce. „Daj Svojmu sluhovi poslušné srdce…“ (1. Kráľov 3,9a). Chcel kraľovať podľa Božej vôle, a nie svojej. Bol pokorný a uvedomoval si, vďaka komu má všetko, čo ho obklopovalo. V Božej múdrosti riadil krajinu a správal sa úctivo aj k svojmu ľudu. Nemyslel len na vlastné blaho, záležalo mu aj na jednotlivcovi bez ohľadu na jeho pracovnú pozíciu. Chýr o jeho spôsobe kraľovania sa dostal až ku kráľovnej zo Sáby. Všetko, čo počula, sa jej zdalo neuveriteľné, preto sa o tom chcela osobne presvedčiť. Mala aj veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré hľadala odpovede. Rozhodla sa správne, keď si na zodpovedanie svojich otázok vybrala Božieho služobníka Šalamúna. Ten jej dal odpoveď na všetko. Až potom pochopila a aj ona bola ohúrená tým, ako Boh požehnal Svojho poslušného služobníka. Žijeme aj my dnes tak, aby boli ľudia zvedaví, prečo sa odlišujeme od tohto sveta a chceli sa nás pýtať na Boha, v ktorého veríme? Pán Boh chce aj nás požehnať Svojou múdrosťou, aby sme sa mali dobre nielen my, ale aj ľudia okolo nás, naša rodina, priatelia, kolegovia, bratia a sestry v zbore a ľudia ktorých nám posiela do cesty. Prosme si aj my poslušné srdcia a buďme ochotní konať Jeho vôľu.

Modlitba: Odpusť, Bože, že sa príliš spoliehame na svoje srdce a svoju múdrosť. Prosíme, ži v nás Svojím Duchom, aby On prinášal Tvoju lásku a Tvoju múdrosť ľuďom. Amen.

Pieseň: ES 472

Autor: Martin Drdoš

Blahoslavení, čo zachovávajú právo, čo v každom čase žijú spravodlivo. Žalmy 106,3

A svet sa pomíňa aj so svojou žiadostivosťou. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky. 1.Jána 2,17

Skutky apoštolov 13,15-25 :: Modlíme sa za: Poprad – Veľká (Ta)

1.Kráľov 9,1-9

1 Keď Šalamún dostaval dom Hospodinov, kráľovský dom ako aj všetko, čo si Šalamún prial urobiť, 2 zjavil sa Hospodin Šalamúnovi druhý raz po tom, čo sa mu zjavil v Gibeóne. 3 Hospodin mu riekol: Vyslyšal som tvoju modlitbu i tvoju úpenlivú prosbu, ktorú si mi predostrel: posvätil som tento dom, ktorý si postavil, aby tam naveky prebývalo moje meno. Moje oči a moje srdce budú tam po všetky dni. 4 A ak ty budeš chodiť predo mnou, ako chodieval tvoj otec Dávid, s bezúhonným srdcom a v úprimnosti, takže budeš robiť všetko, čo som ti prikázal – zachovávať moje ustanovenia a moje právne predpisy – 5 utvrdím trón tvojho kráľovstva nad Izraelom naveky, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi slovami: Nevyhladím nikoho z trónu Izraela. 6 Ak sa však vy a vaši synovia odvrátite odo mňa, ak nebudete zachovávať moje prikázania a moje ustanovenia, ktoré som vám predložil, ale pôjdete a budete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 7 vyhladím Izrael z krajiny, ktorú som im dal, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem spred svojej tváre. Izrael bude za príslovie a na posmech všetkým národom. 8 Tento dom sa stane zboreniskom. Každý, kto pôjde okolo neho, zdesí sa a zahvízdne. Povedia: Prečo to učinil Hospodin tejto zemi a tomuto domu? 9 Potom povedia: Preto, lebo opustili Hospodina, svojho Boha, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili. Preto Hospodin uviedol na nich všetko toto zlé.

Sľub. V živote dávame aj dostávame rôzne sľuby. Niektoré sú myslené vážne, iné sú ľahkomyseľné. Sľub však zostáva vždy sľubom, nech je akýkoľvek. Ak niečo sľúbim, druhý očakáva, že sľúbené dodržím, a to platí aj naopak. Ak sa sľub nedodrží, prichádza sklamanie. Niekedy je to sklamanie veľké, zvlášť, ak bol – či je – sľub dôležitý. A, prirodzene, po nesplnenom sľube treba očakávať konzekvencie. Často prichádza strata dôvery, či dokonca právne ťahanice. Preto by sme mali byť rozvážni, keď niečo sľubujeme a tiež komu to sľubujeme… V našom dnešnom texte dáva Hospodin dva sľuby. Obidva sú veľmi vážne. A obidva vychádzajú zo sľubu a prosby samotného Šalamúna, ktorý túžil po požehnaní pri stavbe chrámu a pri samotnom požehnaní národa. Boh zasľubuje požehnanie, ak ľud zostane verný, ale tiež sľubuje trest, ak sa ľud od Neho odvráti. Sú to jasné a čisté sľuby. Bez malého písma pod čiarou – sľuby pravdy. Aký sľub, či aké sľuby dávame svetu my? Aký sľub sme dali, či dávame Bohu? Toto všetko je zrkadlom našich životov, ktoré svet i Boh vidia. Preto musíme byť rozvážni a musíme si svoje sľuby pamätať, aby sa nestalo, že raz budeme pre ich nedodržanie príčinou sklamania, nedôvery, či smútku. A v prvom rade myslime na sľub, ktorý sme dali Bohu, že budeme kráčať v Jeho Slove. Veď to, čo znelo Šalamúnovi, znie v parafrázovanej podobe aj nám: „Moje oči a moje srdce budú tam s tebou po všetky dni, ak budeš chodiť predo mnou a zachovávať moje ustanovenia“.

Modlitba: Odpusť, Bože, že zabúdame na Tvoje zasľúbenia. Hľadáme cestičky, ako Ti uniknúť a potom sa spoľahnúť na lacnú milosť, ktorá sa dá zneužiť. Premeň nám srdcia, aby sme s láskou konali, čo od nás požaduješ. Veď nás Duchom Svätým. Amen.

Pieseň: ES 646

Autor: Marián Krivuš

Spoznáš, že ja som Hospodin, tvoj Spasiteľ, tvoj Vykupiteľ, Jákobov Mocný. Izaiáš 60,16

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Rimanom 8,35

Matúš 10,26-33 :: Modlíme sa za: Poprad – Matejovce (Ta)

1.Kráľov 8,54-66

54 Keď Šalamún skončil celú túto modlitbu i úpenlivú prosbu k Hospodinovi, povstal spred oltára Hospodinovho, kde kľačal na kolenách a kde vystieral dlane k nebu, 55 postavil sa a požehnal celé zhromaždenie Izraela mohutným hlasom: 56 Požehnaný Hospodin, ktorý doprial odpočinok svojmu ľudu izraelskému, ako zasľúbil, takže nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze svojho služobníka Mojžiša. 57 Nech je Hospodin, náš Boh, s nami, ako býval s našimi otcami, nech nás neopustí a nezavrhne. 58 Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázanie, Jeho ustanovenie a Jeho právne predpisy, ktoré dal našim otcom. 59 Nech sú tieto slová, ktorými som sa modlil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vo dne v noci, aby hájil právo svojho služobníka a právo svojho ľudu izraelského podľa dennej potreby; 60 aby všetky národy zeme poznali, že On, Hospodin, je Boh, a nikto iný. 61 Nech je vaše srdce celé oddané Hospodinovi, nášmu Bohu, aby ste chodili podľa Jeho ustanovení a zachovali Jeho prikázania ako dnes. 62 Potom obetoval kráľ i celý Izrael s ním pred Hospodinom zábitnú obeť. 63 Šalamún obetoval zábitnú obeť spoločenstva, ku ktorej zabil pre Hospodina dvadsaťdvatisíc býkov a stodvadsaťtisíc oviec. Tak kráľ i všetci Izraelci posvätili dom Hospodinov. 64 V ten deň posvätil kráľ aj stred nádvoria pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval spaľované i pokrmové obete a tuk obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár pred Hospodinom bol primalý na to, aby sa naň vmestili spaľované i pokrmové obete i tuk obetí spoločenstva. 65 V tom čase slávil Šalamún a všetok Izrael sviatok, veľké zhromaždenie od Chamátu až po Egyptský potok pred Hospodinom, naším Bohom, za sedem dní a ďalších sedem dní, to jest za štrnásť dní. 66 Na ôsmy deň prepustil ľud. Vtedy požehnávali kráľa a rozišli sa do svojich domov rozradostení a s veselou mysľou pre všetky dobrodenia, ktoré Hospodin učinil svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu.

Obeť. V živote veriaceho človeka je veľa okamihov, ktoré ho povzbudzujú k viere. Či už sú to modlitby, na ktoré láskavý Boh odpovedá, Písmo, ktoré dáva človeku posilnenie, alebo spoločenstvo chrámu, kde sa stretávame ako Boží ľud – rodina. Po stavbe Chrámu v Jeruzaleme Šalamún obetuje Bohu obete. Mnoho býkov a ešte omnoho viac oviec. Vonkajší prejav zbožnosti, aby svet videl, že pre Hospodina nič nie je dosť. Vonkajší prejav zbožnosti, ktorý naplnil prítomných radosťou. Je toto potrebné aj v dnešnej dobe? Obetovať Bohu? Dávať mu „na oltár“ dary? A ak áno, čo to má byť? Čo máme obetovať a akým spôsobom? Odpoveď na prvú otázku je – určite áno. Bohu treba obetovať, ale nie býkov, ovce, či holubice. Bohu treba obetovať celý život, a to vytváraním priestoru, aby mohol v nás a cez nás rásť v tomto svete. Aby svet videl, že sme Boží ľud, že máme inú cestu, ako svet dáva. V 58. verši je napísané: „Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázania.“ Po cestách, ktoré sú požehnané, aby sme mohli činiť prikázanie lásky. Aby sme niesli obeť „evanjelia“, ktorým je sám Kristus. Lebo vtedy zavládne radosť, pokoj a svet naplní nádej, že Baránok obetovaný na dreve, vykúpil svet.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty si priniesol obeť za naše hriechy, takže už nemusíme prinášať obete. Ďakujeme, že aj tak sa môžeme obetovať Tebe. Dať Ti naše telo, aby si ním konal Svoje dobro a menil svet. Dávame Ti ho ako živú, svätú obeť. Amen.

Pieseň: ES 113

Autor: Marián Krivuš

Lebo ako zem vyháňa svoje rastliny a ako záhrada dá vyklíčiť svojmu semenu, tak Pán, Hospodin, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi. Izaiáš 61,11

A ovocie spravodlivosti sa rozsieva v pokoji tým, čo šíria pokoj. Jakubov 3,18

Lukáš 1,(5-25)57-66.

1.Kráľov 8,41-53

41 A keď cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, príde z ďalekej zeme kvôli Tvojmu menu – 42 lebo sa dopočuje o Tvojom veľkom mene, o Tvojej silnej ruke a o Tvojom vystretom ramene – keď teda príde a bude sa modliť v tomto dome, 43 Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a splň všetko, o čo bude k Tebe volať cudzinec, aby sa všetky národy zeme dozvedeli o Tvojom mene, aby sa Ťa báli ako Tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, ktorý som Ti postavil, je pomenovaný Tvojím menom. 44 Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho pošleš, a budú sa modliť k Hospodinovi obrátení k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vybudoval Tvojmu menu, 45 vyslyš na nebi ich modlitbu, ich úpenlivú prosbu, a dopomôž im k právu! 46 Ak zhrešia proti Tebe – veď nieto človeka, ktorý by nehrešil – a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej, 47 keď vstúpia do seba v krajine, kde budú odvlečení ako zajatci, ak sa obrátia a úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali, sme vinní – 48 a ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, a ak sa budú modliť k Tebe obrátení k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu, 49 vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, ich modlitby a ich úpenlivé prosby a dopomôž im k právu! 50 Odpusť svojmu ľudu, čím sa proti Tebe prehrešil, všetky priestupky, ktorých sa dopustil proti Tebe; daj im nájsť milosrdenstvo u ich väzniteľov, aby boli k nim milosrdní. 51 Veď sú Tvojím ľudom a Tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, zo železnej pece. 52 Nech sú Tvoje oči otvorené k úpenlivej prosbe Tvojho služobníka a k úpenlivým prosbám Tvojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k Tebe volať. 53 Veď Ty si si ich oddelil za dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si zasľúbil skrze svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich otcov z Egypta, ó Hospodine, Pane!

Boha nemožno zavrieť do chrámu. Toto poznanie vyslovil Šalamún na začiatku svojej modlitby, keď povedal, že „Boh nemôže prebývať na zemi, ani nebesá nebies Ho nemôžu obsiahnuť, už vôbec nie dom, chrám, ktorý postavil“ (v. 27). Božie pôsobenie nie je obmedzené na určité miesto alebo priestor, Božia láska nie je „limitovaná edícia“ určená nejakej elitnej skupine. Chrám, kostol, spoločenstvo sú otvorené pre každého. Otvorenosť voči iným – voči cudzincom a pohanom – ktorú vyjadril Šalamún vo svojej modlitbe (v. 41-43), pretransformoval Ježiš do ešte intenzívnejšieho postoja voči iným, do nášho misijného poslania: „Choďte, teda, a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch…“ (Mt 28,19). Ani Boha, ale ani seba nemôžeme uzavrieť do chrámov, kostolov alebo elitných skupiniek. Sme poslaní, aby sme v každej životnej situácii, na ktoromkoľvek mieste sveta budovali vzťahy na všetkých úrovniach, aby sme zo svojho života stavali „duchovný dom“. Aj dnes.

Modlitba: Pane, vypočuj naše modlitby a úprimné prosby: odpusť to, čím sme sa prehrešili proti Tebe, odpusť všetky priestupky, ktorých sme sa dopustili. Daj nám odvahu neuzatvárať sa a mať otvorené srdcia voči iným, daj nám pokoru a múdrosť budovať duchovný dom v každej chvíli nášho života na kdekoľvek sme. AMEN.

Pieseň: ES 205

Autor: Evka Oslíková

Posiela na zem Svoju reč, rýchlo sa šíri jeho Slovo. Žalmy 147,15

Božie Slovo nie je spútané. 2.Timotejovi 2,9

2.Mojžišova 2,11-15(16-22)23-25 :: Modlíme sa za: Poniky (Zv)

1.Kráľov 8,22-40

22 Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 23 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tebe podobného Boha niet ani hore, ani na nebi, ani dolu na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a neochvejnú lásku svojim služobníkom, ktorí celým srdcom chodia pred Tvojou tvárou. 24 Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil. Zasľúbil si vlastnými ústami a vyplnil vlastnou rukou, ako dokazuje tento deň. 25 A teraz, Hospodine, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil, keď si riekol: Nevyhladím nikoho spred svojej tváre, kto zasadne na trón Izraela, ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje cesty tak, že budú po nich predo mnou chodiť, ako chodíš predo mnou ty. 26 Teraz teda, Bože Izraela, nech sa potvrdia Tvoje slová, ktoré si dal môjmu otcovi Dávidovi. 27 Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil. 28 Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred Tebou modlí Tvoj služobník. 29 Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste. 30 Počuj úpenlivú prosbu svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste; vyslyš z miesta svojho prebývania na nebesiach; a keď vyslyšíš, odpusť! 31 Ak sa niekto prehreší proti blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome. 32 Ty vyslyš na nebi, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov! Vinníka odsúď a jeho konanie uvrhni na jeho hlavu; spravodlivého však obháj a daj mu podľa jeho spravodlivosti. 33 Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľov, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti k Tebe, ak bude vyznávať Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť v tomto dome, 34 Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojho izraelského ľudu, daj sa mu vrátiť do krajiny, ktorú si dal ich otcom. 35 Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, vyznávajúc Tvoje meno, a odvrátia sa od svojho hriechu preto, že si ich pokoril, 36 Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš pravej ceste, po ktorej majú kráčať, daj dažďa svojej zemi, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. 37 Ak bude v krajine hlad a mor, ak bude sneť a hrdza, ak budú kobylky a hmyz, ak nepriateľ zovrie niektoré z jeho miest v krajine, alebo akákoľvek iná rana alebo choroba, 38 každú modlitbu, každú úpenlivú prosbu ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak poznajú výčitky svedomia a vystrú svoje dlane k tomuto domu, 39 Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a odpusť! Zasiahni a odplať každému podľa celého jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdce všetkých ľudských synov. 40 Aby sa Ťa báli po všetky dni, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom.

Chrám stojí. A čo teraz? Židia postavili chrám a mohli by sme povedať, že si môžu konečne vydýchnuť. Dokončené dielo je dostatočným dôvodom k spokojnosti. A najmä v prípade niečoho tak veľkolepého a monumentálneho, ako bol Jeruzalemský chrám. Stavba trvala 40 rokov, podieľali sa na nej stovky odborníkov, tisíce robotníkov, vynaložilo sa množstvo investičných prostriedkov. Lenže ono sa to nekončí. Vlastne, až teraz sa všetko začína. Chrám nikdy nebol cieľom, chrám bol vždy len prostriedkom. Prostriedkom na budovanie niečoho dôležitejšieho a podstatnejšieho – na budovanie vzťahu s Bohom, na budovanie života. Túto etapu začína Šalamún modlitbou, lebo na to má chrám slúžiť: „Môj dom sa bude volať domom modlitby“ (Iz 56,7). Toto zostáva stále rovnaké. Dnes máme kostoly, zborové domy, modlitebne – ale nejde o to,