Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Kráľov 18,25-46

25 Eliáš teda povedal Baalovým prorokom: Vyberte si jedného junca a pripravte si ho ako prví, lebo vás je viac! Potom vzývajte svojho boha, ale oheň nerozkladajte! 26 Keď si vzali junca, ktorého im dal, pripravili ho a vzývali meno Baalovo od rána až do poludnia volajúc: Baal, Baal, vyslyš nás! Neozval sa však ani hlas; nik neodpovedal, keď poskakovali okolo oltára, ktorý urobili. 27 Napoludnie sa im Eliáš posmieval: Kričte hlasnejšie, veď je bohom. Azda premýšľa, alebo niekam odišiel, alebo je na cestách. Možno zaspal, nech sa teda prebudí. 28 A tak kričali hlasnejšie a podľa svojho zvyku sa rezali mečmi a oštepmi, až sa im liala krv. 29 Keď prešlo poludnie, blúznili až dovtedy, keď sa prináša pokrmová obeť. No neozval sa ani hlas, nikto neodpovedal; nebolo nikoho, kto by si to všimol.30 Vtedy prehovoril Eliáš ku všetkému ľudu: Pristúpte ku mne. Všetok ľud pristúpil k nemu, a on napravil zbúraný oltár Hospodinov. 31 Potom vzal Eliáš dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákobových, ktorému zaznelo slovo Hospodinovo: Tvoje meno bude Izrael. 32 Z kameňov vybudoval v mene Hospodinovom oltár a okolo neho vykopal priekopu takú širokú, že sa do nej dali vysiať dve séy semena. 33 Keď poukladal drevo, rozsekal junca, položil ho na drevo 34 a povedal: Naplňte štyri vedrá vodou, vylejte ich na zápalnú obeť a na drevo! Potom prikázal: Zopakujte to! a oni to zopakovali. Keď povedal: Zopakujte to tretí raz! zopakovali to aj tretí raz. 35 Voda tiekla okolo oltára, aj priekopa sa naplnila vodou. 36 Keď bol čas pokrmovej obete, pristúpil prorok Eliáš a povedal: Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech poznajú dnes, že Ty si Bohom v Izraeli a ja Tvojím služobníkom a že som všetky tieto veci vykonal na Tvoje slovo. 37 Vyslyš ma, Hospodine, vyslyš, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Hospodin, Boh, a že si obrátil ich srdcia naspäť. 38 Vtom spadol Hospodinov oheň, pohltil obeť, drevo, kamene aj prach; i vodu, ktorá bola v priekope, zlízal. 39 Keď to ľud uzrel, padli na tváre a vyznávali: Hospodin je Bohom, Hospodin je Bohom! 40 Vtedy im Eliáš povedal: Pochytajte Baalových prorokov, aby žiaden z nich neunikol. Keď ich pochytali, dal ich odviesť dolu, k potoku Kišón, a tam ich pozabíjal. 41 Potom Eliáš povedal Achábovi: Choď hore, najedz sa a napi, lebo počuť hučanie dažďa. 42 Keď sa Acháb pobral hore zajesť si a vypiť, vystúpil Eliáš na vrchol Karmela, sklonil sa k zemi, položil si tvár medzi kolená 43 a povedal svojmu sluhovi: Choď a pozri sa smerom k moru. On šiel, a keď sa pozrel, povedal: Nieto tam ničoho. Nato mu prikázal: Sedemkrát sa vráť! 44 Pri siedmom raze sa ozval: Hľa, malý obláčik ako ľudská dlaň vystupuje od mora. Vtedy mu prikázal: Choď povedať Achábovi: Priahaj a ponáhľaj sa dolu, aby ťa dážď nezadržal. 45 Za malú chvíľu nebo stemnelo mrakmi s vetrom a spustil sa veľký dážď. Acháb nasadol a odišiel do Jezreela. 46 Ruka Hospodinova bola s Eliášom, takže si opásal bedrá a bežal pred Achábom, až tam, ako sa ide do Jezreela.

Kristus – obeť príjemnej vône. Na hore Karmel sa dialo niečo pozoruhodné. Eliáš vyzval Baalových prorokov, aby vzývali svojho boha, aby ohňom prijal pripravenú obeť. Napriek ich veľkému počtu a celodennému úmornému vzývaniu však neprišla nijaká reakcia. Po dlhom čakaní prišiel večer rad na obeť Hospodinovi. Eliáš opravil Hospodinov oltár a množstvom vody vyliatej na obeť zabezpečil pred očami ľudu čo najnevýhodnejšie fyzikálne podmienky na vzplanutie obete. Vzýval Hospodina slovami: „Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes spozná, že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom, a že všetky tieto veci konám na tvoj pokyn. Odpovedz mi, Hospodin, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že ty, Hospodin, si Boh a znovu si získavaš ich srdce.“ Je zaujímavé, že Eliáš vôbec neprosil o zapálenie obete. Uctieval Hospodina. Stalo sa ľudsky nemožné, oheň padol okamžite a spálil úplne všetko. Zároveň na ľud padla bázeň pred Hospodinom a keď padli na tvár,

1.Kráľov 18,1-24

1 Po mnohých dňoch v treťom roku zaznelo Hospodinovo slovo k Eliášovi: Choď, ukáž sa Achábovi a ja dám na zem dážď. 2 Eliáš teda odišiel ukázať sa Achábovi. V Samárii bol veľký hlad. 3 Vtedy si Acháb zavolal Obadju, správcu paláca. Obadjá sa veľmi bál Hospodina. 4 Keď Ízebel ničila Hospodinových prorokov, Obadjá vzal sto prorokov, ukryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a živil ich chlebom a vodou. 5 Acháb prikázal Obadjovi: Prejdi po krajine ku všetkým prameňom vôd a ku všetkým potokom, či by sa nenašla tráva, aby sme tak uživili kone a mulice a nemuseli zabíjať dobytok. 6 Potom si rozdelili krajinu, aby ňou prešli. Acháb šiel sám jednou cestou a Obadjá sám druhou. 7 Na ceste sa Obadjá stretol s Eliášom. Keď ho spoznal, padol na tvár a povedal: Ty si to, pane môj, Eliáš? 8 Ten mu odvetil: Ja som! Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš. 9 Nato odpovedal: Čím som sa previnil, že vydávaš svojho služobníka do Achábových rúk, aby ma usmrtil? 10 Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nieto národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal ťa hľadať. Keď mu povedali, že ťa niet, žiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nenašli. 11 A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš? 12 Veď keď odídem od teba, Hospodinov duch ťa odnesie neviem kam; ja však pôjdem oznámiť Achábovi, a keď ťa on nenájde, zabije ma. Tvoj služobník sa predsa od mladosti bojí Hospodina. 13 Či neoznámili môjmu pánovi, ako som sa zachoval, keď Ízebel vraždila Hospodinových prorokov, že som ukryl z nich sto mužov, po päťdesiatich v jaskyni, a že som ich živil chlebom a vodou? 14 A ty mi teraz hovoríš: Choď, povedz svojmu pánovi: Tu je Eliáš! Veď ma zabije. 15 Eliáš odvetil: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem. 16 Nato Obadjá šiel v ústrety Achábovi, a keď mu to oznámil, vydal sa Acháb v ústrety Eliášovi. 17 Keď Acháb uzrel Eliáša, povedal mu: Si to ty, čo vedieš do záhuby Izrael? 18 Odvetil: Izrael nevediem do záhuby ja, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Hospodinove príkazy a chodíte za baalmi. 19 Teraz však pošli poslov, aby zhromaždili všetok Izrael ku mne na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat prorokov Baalových a štyristo prorokov Ašéry, ktorí jedávajú pri stole Ízebelinom. 20 Acháb poslal poslov ku všetkým Izraelcom a dal zhromaždiť prorokov na vrch Karmel. 21 Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho. Ale ľud mu neodvetil ani slova. 22 Ďalej Eliáš hovoril ľudu: Ja sám som zostal z Hospodinových prorokov, a Baalových prorokov je štyristopäťdesiat. 23 Nech nám dajú dva junce a nech si z nich vyberú jedného, nech ho rozsekajú na kusy a uložia na drevo, ale oheň nech nerozložia. Ja si pripravím druhého junca, uložím ho na drevo a oheň tiež nerozložím. 24 Potom vzývajte svojho boha, ja budem vzývať Hospodinovo meno. Boh, ktorý odpovie prostredníctvom ohňa, je Bohom. Nato všetok ľud povedal: To bude dobre!

Veľký hlad. Modloslužba spôsobila, že v krajine tri roky nepršalo a následné sucho prinieslo mnoho trápenia a zúfalstva. Eliáš čelil Achabovým vyhrážkam a možnej smrti od Ízebel a nechal si zvolať všetok ľud spolu so štyristopäťdesiatimi Baalovými prorokmi. Boli to práve oni, ktorých Ízebel hostila pri svojom stole, zatiaľ čo nechala vyvraždiť takmer všetkých Hospodinových prorokov. Všetci sa zhromaždili na hore Karmel. Eliáš prehovoril k ľudu: „Dokedy budete preskakovať na obe strany? Ak je Bohom Hospodin, nasledujte ho, ak je ním Baal, choďte za ním!“ Jeden alebo druhý. Plne jeden alebo plne druhý. Hojnosť alebo hlad. Radosť alebo zúfalstvo. Oba typy uctievačov budú prinášať obeť, no len jeden Boh môže byť ten pravý. Ukáže sa, ktorý je ten živý. Ten, ktorý odpovie ohňom a príjme túto obeť. Ten, ktorý dokáže prinavrátiť dážď a zaplniť hladné žalúdky. A najmä ten, ktorý dokáže zaplniť hlad ľudských sŕdc. Ó, aká radosť, že dnes už vieme,

1.Kráľov 17,17-24

17 Po týchto udalostiach ochorel syn onej ženy, majiteľky domu, a jeho choroba bola taká ťažká, že v ňom neostalo dychu. 18 Povedala Eliášovi: Čo ja mám s tebou do činenia, Boží muž?! Prišiel si mi pripomenúť moju vinu a usmrtiť môjho syna? 19 On jej odvetil: Daj mi svojho syna. Potom jej ho vzal z lona, vyniesol ho do hornej izby, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20 a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, či aj na túto vdovu, u ktorej žijem ako hosť, chceš uviesť nešťastie, že jej usmrcuješ syna? 21 Potom trikrát ľahol na dieťa a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, nech sa vráti život tohto dieťaťa do jeho tela. 22 Hospodin vyslyšal Eliášov hlas a život dieťaťa sa vrátil do jeho tela, takže ožilo. 23 Vtedy vzal Eliáš dieťa a zniesol ho z hornej izby do domu. Podal ho matke a povedal: Pozri, tvoj syn žije. 24 Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodinovo v tvojich ústach je pravdivé.

To, že si kresťan, neznamená, že nebudeš mať problémy. V živote zažívame veľa zázrakov. Mnohé však už nevnímame. Múku máme stále v zásobe a chlieb na stole každý deň. Je to dar zázraku a sme požehnaní Bohom. To však neznamená, že sa v živote nestane niečo ťažké. To zažila aj mama, ktorej zomieral syn – jej jediné dieťa. Prečo? Pretože zakaždým, keď v tvojom živote príde ťažký deň, ty sa musíš opäť obrátiť na svojho Pána a spoľahnúť sa na Neho. Opäť. A zasa. – – Eliáš je tiež plný otázok a nerozumie, prečo sa to stalo, a tak sa opäť obracia na svojho Hospodina. Modlí sa. Prosí. Skláňa sa nad mŕtvym dieťaťom a volá na Boha. Dôveruje a je svedkom vzkriesenia. – – A tak táto žena, ktorá nebola zo židovského národa, dostáva najvyššie požehnanie zmluvy medzi Bohom a človekom: Dar zachráneného života z moci smrti. Táto udalosť presvedčila ženu, že na slovo Boha sa môže spoľahnúť. A jej vyznanie – vyznanie jej srdca – nedokázal napodobniť ani vlastný Hospodinov národ! – – Problémy nás učia spoliehať sa na Boha a keď pominú, vedú nás k tým najväčším vyznaniam.

Modlitba: Aj my sa pýtame, Bože, a nerozumieme tomu, čo sa niekedy deje v našom živote. Uč nás spoliehať sa na Teba, aj keď nerozumieme Tvojim cestám a skrze Svoje zázraky veď naše srdcia k vyznaniu. Amen.

Pieseň: ES 652

Autor: Ilona Bázliková

Máš útočisko v Hospodinovi. Žalmy 91,9

Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou. 2.Korinťanom 3,12

1.Korinťanom 12,19-26 :: Modlíme sa za: Prietrž (My)

1.Kráľov 17,7-16

7 Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. 8 Vtedy mu zaznelo slovo Hospodinovo: 9 Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. 10 Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. 11 Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. 12 Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme. 13 Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. 14 Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. 15 Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. 16 Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.

Boh nezabúda na tých, ktorí dokážu zabúdať na seba. Boh sa o Svojho proroka stará aj v čase sucha. Posiela Eliáša do dediny Sarepta. V mestskej bráne stretáva vdovu, ktorú prosí o vodu a chlieb. Táto chudobná žena môže odmietnuť prosbu proroka a dať posledné jedlo svojmu synovi. – – Tou druhou možnosťou je urobiť zúfalý krok viery. Ktorú možnosť by si si zvolil ty, milý brat, milá sestra? Tá žena sa rozhodla urobiť krok viery a spoľahnúť sa na slovo proroka: „Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka…“ Bola tak svedkom Božieho zázraku a požehnania. Boh totiž nezabúda na tých, ktorí sú ochotní zabúdať na seba a dať na prvé miesto Božie veci. Viera je vždy krokom medzi zasľúbením a istotou. Každý zázrak sa začína takýmto malým krokom poslušnosti. A naplnenie Božieho sľubu zvyčajne uvidíme až potom, keď ten prvý krok urobíme. Možno dnes aj teba Boh pred takýto krok postaví.

Modlitba: Drahý Pane, ďakujeme Ti, že sa o nás staráš často spôsobom, ktorý nás prekvapuje. Daruj nám, prosíme, odvahu viery, s ktorou môžeme aj dnes uvidieť Tvoje zázraky. Pomôž nám zabúdať na seba a hľadieť viac na veci Tvojho kráľovstva. Amen!

Pieseň: ES 230; 484

Autor: David Bázlik

Opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje. Izaiáš 29,14

Ježiša počúvalo množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! Marek 6,2

Marek 11,(20.21)22-26 :: Modlíme sa za: Pribylina (Lo)

1.Kráľov 16,29-17,6

29 Acháb, syn Omrího, sa stal kráľom nad Izraelom v tridsiatom ôsmom roku judského kráľa Ásu. Nad Izraelom v Samárii kraľoval Acháb, syn Omrího, dvadsaťdva rokov. 30 Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, ba ešte viac ako všetci pred ním. 31 Nestačilo mu, že chodil v hriechoch Járobeáma, syna Nebatovho, ale vzal si za ženu Ízebelu, dcéru sidónskeho kráľa Etbaala. Šiel, slúžil Baalovi a klaňal sa mu. 32 Postavil mu aj oltár v Baalovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii. 33 Ďalej dal Acháb zhotoviť ašéru. Tak svojimi činmi viac popudzoval Hospodina, Boha Izraela, ako všetci izraelskí králi pred ním. 34 Za jeho života Chiél Bételský postavil Jericho. Za cenu Abíráma, svojho prvorodeného, mu položil základy, a za cenu Segíba, svojho najmladšieho, vsadil jeho brány podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal skrze Józuu, syna Núnovho.

17:1 Vtedy povedal Eliáš Tišbejský v Gileáde Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, v službe ktorého stojím, nebude po tieto roky ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo. 2 Nato mu zaznelo slovo Hospodinovo: 3 Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. 4 Z potoka budeš piť; krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili. 5 Odišiel teda a urobil podľa slova Hospodinovho. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. 6 Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z potoka pil.

Poslušnosť. Prorok Eliáš predstupuje pred kráľa Achába. Robí tak s vedomím a vierou, že vie, komu slúži, komu patrí jeho život. Zaiste to nebolo jednoduché, pretože zvestovať Božie Slovo tam, kde ľudia Pánu Bohu dôverujú, je niečo celkom iné, ako prísť pred bezbožného kráľa ovplyvneného pohanským kultom a službou cudzím božstvám. Napriek tomu je Eliáš poslušný Hospodinovi vo všetkom, čo od neho žiada. Po zvesti súdu sa má ukryť k potoku Kerít. Nie je to zvláštne? Boží služobník sa má ukrývať? Nemal by práve v nebezpečenstve dokázať na sebe veľkú Božiu pomoc? Tu sa opäť potvrdilo, že Božie cesty nie sú našimi cestami. Hospodin ho týmto spôsobom chcel ochrániť pred protivníkmi, ale aj v pokore a tichosti pripraviť na ďalšiu službu, ktorá ho čakala. Na tomto Božom konaní tiež môžeme spoznávať, že ho Pán Boh chránil aj od toho, aby sa pre Izraelcov stal „modlou“, či pyšným namysleným hrdinom. – – Aké sú alebo boli naše predstavy o tom, ktorým smerom sa vydať v tej, či onej situácii? Vložme sa s dôverou do Božích rúk! Prosme o poslušnosť voči Božej vôli! Pamätajme na Eliáša, ktorého Pán Boh predivne viedol, aby ho naučil pokore, dôvere a aby ho pripravil na dôležitý duchovný zápas, ktorý mal pred sebou.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás povolávaš do duchovných zápasov, nech bojujeme s duchovnými silami prostredníctvom Ducha. Odpusť, že to zanedbávame. Veď nás cez prípravu do zápasu a daj, nech vidíme veľa oslobodených ľudí.

Pieseň: ES 648

Autor: Lívia a Ján Lichancovci

V úzkosti som si povedal: Odvrhnutý som spred tvojej tváre. Ty si však vypočul môj úpenlivý hlas, keď som k tebe volal o pomoc. Žalmy 31,23

Sedel pri ceste slepý žobrák, Bartimej. Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Ježiš sa zastavil a povedal: Zavolajte ho! Marek 10,46-48.49

2.Korinťanom 2,5-11 :: Modlíme sa za: Príbovce (Tu)

1.Kráľov 14,1-20

1 Vtom čase ochorel Járobeámov syn Abija. 2 Vtedy povedal Járobeám svojej žene: Vyber sa a preobleč, aby nepoznali, že si Járobeámova žena, a choď do Šíla. Tam je prorok Achija. Ten mi povedal, že budem kráľom nad týmto ľudom. 3 Vezmi si do ruky desať chlebov, koláče, krčah medu a choď k nemu. On ti oznámi, čo bude s chlapcom. 4 Járobeámova žena tak urobila. Odišla do Šíla, a vošla do Achijovho domu. Achija už však nevidel, lebo mu od staroby ochoreli oči. 5 Vtedy riekol Hospodin Achijovi: Hľa, prichádza Járobeámova žena pýtať si od teba radu o svojom synovi, lebo je chorý. Toto a toto jej povedz. Keď príde, bude sa robiť inou. 6 Keď Achija počul šuchot jej nôh, ako vchodom vstupovala, ozval sa: Vstúp, žena Járobeámova. Prečo sa robíš inou? Veď ja som poslaný k tebe s ťažkou zvesťou. 7 Choď, povedz Járobeámovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pretože som ťa vyzdvihol z ľudu a ustanovil kniežaťom nad mojím izraelským ľudom, odtrhol som kráľovstvo od domu Dávidovho a dal som ho tebe. 8 Ale ty nie si taký ako môj služobník Dávid, ktorý zachovával moje príkazy a ktorý chodieval za mnou celým svojím srdcom, takže robil len to, čo je správne v mojich očiach. 9 Ale ty si spáchal viac zla ako všetci, čo boli pred tebou. Ty si odišiel, zhotovil si si iných bohov i liate modly, aby si ma popudzoval, a mňa si hodil za svoj chrbát. 10 Preto dopustím zlo na Járobeámov dom a vykántrim Járobeámovi všetko, čo je mužského rodu, nedospelých i dospelých v Izraeli. Vymetiem dom Járobeámov, ako sa vymetajú smeti, do úplného zničenia. 11 Kto z Járobeámových zomrie v meste, toho zožerú psy; kto na poli, toho zožerú nebeské vtáky, lebo Hospodin tak hovoril. 12 Ty sa však pober a choď domov! Keď tvoja noha vkročí do mesta, dieťa zomrie. 13 Žialiť bude nad ním celý Izrael a pochovajú ho. Lebo len on z Járobeámovcov sa dostane do hrobu, pretože z Járobeámovho domu len na ňom Hospodin, Boh Izraela, našiel niečo dobré. 14 Hospodin postaví kráľa nad Izraelom, ktorý v ten deň vykynoží dom Járobeámov. To je dnes – ale čo bude potom? 15 Hospodin zakláti Izraelom, ako sa kláti trstina vo vode; zavrhne Izrael z tejto dobrej zeme, ktorú dal ich otcom, a rozptýli ich na druhej strane Veľrieky, pretože si zhotovili ašéry, a tým popudzovali Hospodina. 16 A vydá Izrael pre Járobeámove hriechy, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael k hriechu. 17  Nato sa Járobeámova žena pobrala a prišla do Tirce. Keď vstupovala na prah domu, chlapec zomrel. 18 Pochovali ho a celý Izrael žialil nad ním podľa Hospodinovho slova, ktoré povedal prostredníctvom svojho služobníka, proroka Achiju. 19 Ostatné Járobeámove činy, ako bojoval a kraľoval, sú zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 20 Járobeám kraľoval dvadsaťdva rokov. Keď usnul so svojimi otcami, kráľom po ňom sa stal jeho syn Nádáb.

Hľadajme pomoc u Boha! Nedávno sme prežili stretnutie, ktoré sa nám hlboko vrylo do pamäti. Stretli sme zúfalého muža, ktorý pri tragickej udalosti prišiel o svoje dieťa. Napriek tomu, že sme mu nič o návšteve chrámu Božieho nehovorili, začal sa pred nami ospravedlňovať, že vo svojej bolesti a žiali nedokáže prísť na bohoslužby, do kostola, lebo to zväčšuje jeho žiaľ. V rozhovore sme pokračovali a zistili sme, že máva rôzne desivé sny, a tak vyhľadal odbornú pomoc – lekára, ktorý sa venuje bielej mágii a výkladu snov. Nadobudli sme dojem, že to nie je žiaľ, ktorý mu bránil v príchode do chrámu Božieho, ale okultné pôsobenie a výčitky svedomia, ktoré mu zabraňovali prijať Božiu milosť a prítomnosť. Ako je to v našom živote viery? Hľadáme cestičky, možno jednoduché riešenia, krásne lákavé okultné ponuky s tým, že Boh to nevidí a keď už nebudeme vidieť žiadne riešenie, potom sa obrátime na Hospodina, alebo si na Neho spomenieme ako na poslednú možnú šancu… Pamätajme však na to, že čas milosti, ktorý žijeme, nebude trvať naveky! Buďme si istí, že Boh sa nedá vysmievať! Čiňme pokánie, kým je čas a hľadajme Ho, dokiaľ sa nám dáva nájsť!

4. nedeľa po Svätej Trojici

Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Galaťanom 6,2

Lukáš 6,36-42

36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. 38 Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 39 Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? 40 Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. 41 Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno?42 Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom.

Posudzovanie. Pre nás, ľudí, je prirodzené hodnotiť iných, posudzovať ich správanie, či vynášať súdy. Často sa nezdržíme komentovania tých, s ktorými sa bežne stretávame a naše slová ich môžu tvrdo zasiahnuť. Ľahko upadneme do kritizovania a napomínania ľudí okolo seba. Upozorňujeme na ich chyby a z celej situácie často vyjdeme, ako tí dokonalejší. – – Písmo nás však napomína, aby sme sa pred komentovaním života druhých najprv pozreli na ten svoj. Sme naozaj takí „dokonalí“? Je môj život hodný nasledovania? Ukazujem na Krista? Ak súdime druhého a nepozrieme sa pritom na svoj život, Písmo nás označuje za pokrytcov. Každý deň sa preto pokorme pred naším Pánom, skúmajme najprv svoje vnútro, svoj vzťah ku Kristovi, svoj osobný duchovný život. Ak sme k sebe úprimní, hriechov v našom konaní nájdeme mnoho. Možno zistíme, že ich je viac, ako v živote nášho blížneho. Prosme Ducha Svätého o to, aby sme sa s Jeho pomocou stránili toho, čo poškvrňuje náš život. Aby sme sa stále viac podobali na Krista. Napomínanie blížnych v duchovných veciach je nesmierne potrebné. Nezabúdajme však najprv s Božou pomocou odstraňovať svoje vlastné nedostatky – „vybrať brvno zo svojho oka“. Potom si nás Boh môže použiť aj na úprimné láskyplné napomínanie ľudí okolo nás.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty nás napomínaš. Prichádzaš s pravdou v láske. Nenecháš na nás žiaden hriech nepovšimnutý, ale miluješ nás napriek tomu. Ty nás veď k napomínaniu druhých, keď treba. Nedovoľ, aby sme to robili zo seba. Amen.

Pieseň: ES 551

Autor: Simona Kapitánová

Jasajte a tešte sa z Hospodina, svojho Boha. Joel 2,23

V Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, sa odvažujeme pristupovať v dôvere skrze jeho vieru. Efežanom 3,12

Rimanom 12,17-21 :: Žalmy 106,24-48 :: Modlíme sa za: Turčiansky seniorát

1.Kráľov 13,11-34

11 V Bételi býval istý starý prorok. Prišli jeho synovia a rozpovedali mu všetko, čo vykonal Boží muž v ten deň v Bételi, totiž slová, ktoré povedal kráľovi. Keď to rozpovedali svojmu otcovi, 12 on im povedal: Ktorou cestou odišiel? Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Judska. 13 Nato povedal svojim synom: Osedlajte mi osla! Keď mu ho osedlali, vysadol naň 14 a odišiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod dubom. Opýtal sa ho: Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Judska? Odpovedal: Ja som. 15 Potom mu povedal: Poď so mnou domov a zajedz si! 16 On však odvetil: Nesmiem sa s tebou vrátiť, ani ísť s tebou, nebudem jesť ani chlieb, ani piť vodu s tebou na tomto mieste. 17 Lebo ku mne prehovoril Hospodin vo svojom slove: Nejedz tam chlieb, nepi vodu a nevracaj sa cestou, ktorou si šiel tam! 18 Nato mu povedal: Ja som tiež prorok ako ty, a anjel ku mne prehovoril Hospodinovým slovom: Vráť ho k sebe do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody. Klamal ho. 19 Vrátil sa teda s ním, jedol chlieb v jeho dome a napil sa vody. 20 Ako tak sedeli za stolom, zaznelo slovo Hospodinovo prorokovi, ktorý ho vrátil, 21 a zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: Takto vraví Hospodin: Pretože si sa protivil Hospodinovej reči a nezachoval si príkaz, ktorý ti dal tvoj Boh, Hospodin, 22 ale si sa vrátil, jedol si chlieb a pil si vodu na tomto mieste, o ktorom som ti hovoril: Nejedz tam chlieb a nepi vodu! nevojde tvoja mŕtvola do hrobu tvojich otcov. 23 Potom, keď sa najedol a napil, osedlal osla prorokovi, ktorého vrátil. 24 Keď prorok šiel, stretol ho na ceste lev a usmrtil ho. Jeho mŕtvola bola pohodená na ceste a osol stál vedľa nej. Aj lev stál vedľa mŕtvoly. 25 Práve šli okolo mužovia a zazreli mŕtvolu pohodenú na ceste, aj leva stojaceho vedľa mŕtvoly. Šli teda a vyrozprávali, čo videli v meste, v ktorom býval starý prorok. 26 Keď to počul prorok, ktorý ho vrátil z cesty, povedal: Je to Boží muž, čo sa sprotivil Hospodinovej reči, takže Hospodin ho vydal levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu hovoril Hospodin. 27 Potom povedal synom: Osedlajte mi osla! Keď mu ho osedlali, 28 odišiel a našiel mŕtvolu pohodenú na ceste. Osol a lev stáli vedľa nej. Lev nezožral mŕtvolu a neroztrhal osla. 29 Prorok zodvihol mŕtvolu Božieho muža, uložil ju na osla a priniesol späť. Došiel do mesta starého proroka, aby ho oplakal a pochoval. 30 Potom uložil jeho mŕtvolu do svojho hrobu a žalostil nad ním: Ach, brat môj! 31 Keď ho pochoval, povedal svojim synom: Keď zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž. Moje kosti uložte vedľa jeho kostí. 32 Lebo sa iste splní slovo, ktoré prevolal na pokyn Hospodinov proti oltáru v Bételi a proti všetkým výšinovým svätyniam, čo sú v samárskych mestách. 33 Po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu určil výšinových kňazov z vrstiev ľudu. Komu sa chcelo, toho ustanovil výšinovým kňazom. 34 To bolo pre Járobeámov dom podnetom k hriechu, aby bol vykynožený z povrchu zeme.

Komu verím? Prorok oklame Božieho muža. Vlastný vlastného. Klamstvom príde nevinný človek o život. „Šokantné“, povedal by televízny klasik. Ako je možné rozpoznať, kedy človek hovorí pravdu a kedy klame? Biblia potvrdzuje, že to, čo povie Hospodin, sa vždy splní, ale niekedy sa vyplnia aj slová falošných prorokov, aby Boh Svoj ľud vyskúšal. Náš príbeh o odlíšení falošného proroka od pravého patrí k extrémnym prípadom Biblie, ktorý má svoj duchovný význam. Napríklad hľadanie pravého proroka. My sme dnes vo výhode. Biblia uvádza zasľúbenie pravého proroka ústami Mojžiša a zároveň aj naplnenie tohto proroctva v Ježišovi Kristovi (5 M 18,15; Sk 3,22): „Hospodin, tvoj Boh, vzbudí ti proroka, ako som ja, z tvojho prostredia, spomedzi tvojich bratov, toho poslúchajte.“

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že si Pravda, že Ti môžem úplne dôverovať. Odpusť, keď sa upnem na ľudí viac než na Teba a ublížim tak aj sebe, aj im.

1.Kráľov 12,33-13,10

12:33 A vystúpil aj k oltáru, ktorý dal zhotoviť v Bételi v pätnásty deň ôsmeho mesiaca, ktorý si sám od seba vymyslel. Tak ustanovil pre Izraelcov sviatok a vystupoval k oltáru kadiť.

13:1 Na Hospodinov pokyn prišiel z Judska do Bételu Boží muž, práve keď Járobeám stál pri oltári, aby kadil. 2 Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Ajhľa, narodí sa syn domu Dávidovmu menom Joziáš, a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí na tebe kadievali. Aj ľudské kosti bude páliť na tebe. 3 Dal aj znamenie v ten deň: Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Ajhľa, oltár sa roztrhne a vysype sa popol, ktorý je na ňom. 4 Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorý volal proti bételskému oltáru, Járobeám vystrel ruku od oltára a povedal: Chyťte ho! Vtedy mu zmeravela ruka, ktorú vystrel proti nemu, takže ju nemohol pritiahnuť späť k sebe. 5 Oltár sa však roztrhol a popol z neho sa rozsypal podľa znamenia, ktoré dal Boží muž na pokyn Hospodinov. 6 Nato sa kráľ ozval a povedal Božiemu mužovi: Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa, aby som si mohol ruku pritiahnuť späť k sebe. Boží muž uprosil Hospodina, a tak si kráľ pritiahol ruku späť k sebe. Bola ako predtým. 7 Potom kráľ prehovoril k Božiemu mužovi: Poď so mnou domov, občerstvi sa a ja ti dám dar. 8 Ale Boží muž povedal kráľovi: Keby si mi dal aj polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou, nebudem jesť chlieb a nenapijem sa vody na tomto mieste. 9 Lebo takýto príkaz som dostal v slove Hospodinovom: Nejedz chlieb, nepi vodu, ani sa nevráť cestou, ktorou si prišiel. 10 Odišiel teda inou cestou a nevrátil sa tou, ktorou prišiel do Bételu.

Kde je tvoj oltár? Biblia uvádza, že prvý oltár postavil Nóach po potope. Mojžiš na Sinaji dostáva od Hospodina presné inštrukcie, ako má taký oltár vyzerať, ako má byť vyhotovený (2M 20,22-26). Oltár pre zápalné obete bol prenosný. Jeho umiestnenie pred vchodom do svätyne malo znázorňovať, že prístup k Bohu má len hriešnik očistený obeťou. Oltár kadidlový symbolizoval modlitbu. V Biblii čítame aj o oltároch, ktoré boli postavené mimo oficiálnej svätyne. Jarobeám taký postavil v Bételi a v Dáne po rozdelení izraelského kráľovstva. Nová svätyňa a nový oltár mu vyčítali ako modlárstvo. A nielen jemu, lebo boli viacerí, ktorí sa Bohu spreneverili. Prinášali nepravé obete na nepravé oltáre. A kde je môj oltár? V „Jeruzaleme“, či v „Bételi“? V ušiach mi znie odpoveď z jednej starej mládežníckej piesne: „Vďaka Ti, Pane, za ten deň, kedy si prišiel na tú zem. Vďaka Ti za to, že si sám, zaniesol obeť v svätý chrám. Aj ja Ti život svoj chcem celý dať, vezmi, čo Tvoje je, dávam Ti ho rád. Tvojím chcem svedkom byť, blížnych milovať. Pošli ma, Pane môj, kde mám pracovať.“

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že sa už nemusím pýtať na miesto uctievania, ale uctievať v Duchu a Pravde. Odpusť, že niekedy je moja účasť na službách Božích bezduchá a pokrytecká – málo pravdivá. Premeň moje srdce, nech žije k Tebe láskou. Amen.

Pieseň: ES 211

Autor: Eva Ciriaková

Tvoje ruky ma utvorili a upevnili, pomôž mi pochopiť a naučiť sa tvoje príkazy. Žalmy 119,73

A to je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa navzájom. 1.Jána 3,23

Galaťanom 3,6-14 :: Modlíme sa za: Prešov (Šz)

1.Kráľov 12,20-32

20 Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Járobeám vrátil, vyslali poslov, zavolali ho do zhromaždenia a ustanovili za kráľa nad celým Izraelom. Za domom Dávidovým neostal nikto okrem kmeňa Júdu. 21 Keď Rechabeám odišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý dom Júdov a kmeň Benjamína, stoosemdesiattisíc vyberaných bojaschopných mužov, do boja proti domu Izraela, aby sa tak navrátilo Šalamúnovo kráľovstvo synovi Rechabeámovi. 22 Vtedy zaznelo Božie slovo Božiemu mužovi Šemajáhovi: 23 Povedz Rechabeámovi, Šalamúnovmu synovi, kráľovi judskému, ako aj celému Júdovmu a Benjamínovmu domu aj ostatnému ľudu: 24 Takto vraví Hospodin: Netiahnite, nebojujte proti svojim bratom Izraelcom; každý sa vráťte do svojho domu, lebo toto pochádza odo mňa. Oni poslúchli slovo Hospodinovo, obrátili sa a odišli podľa slova Hospodinovho. 25 Járobeám vystaval Síchem na Efrajimskom pohorí a býval v ňom. Potom odtiaľ odišiel a vystaval Penúél. 26 Nato si povedal: Kráľovstvo sa vráti Dávidovmu domu, 27 ak teraz bude tento ľud chodiť obetovať do domu Hospodinovho v Jeruzaleme. Srdce tohto ľudu sa obráti k jeho pánovi, k judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa potom zabijú a obrátia sa k judskému kráľovi Rechabeámovi. 28 Kráľ sa teda poradil, dal zhotoviť dve teľatá zo zlata a povedal ľudu: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta. 29 Jedno postavil do Bételu a druhé dal do Dánu. 30 Tento čin zapríčinil hriech, lebo ľud chodieval za jedným až do Dánu. 31 Potom zriadil svätyne na obetných výšinách a určil aj kňazov z vrstiev ľudu, takže neboli z Lévíjcov. 32 Járobeám určil aj sviatok na pätnásty deň ôsmeho mesiaca, podobný sviatku v Judsku, a obetoval zápaly na oltári. Takto to robil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré dal zhotoviť. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré dal urobiť.

Divné sú cesty Božie. Nie ľahko sa nám číta celá táto kapitola. A ešte ťažšie sa vysvetľuje. Také väčšinou aj preskakujeme. V Tesnej bráne sa to však nerobí. V nedeľu tento text pravdepodobne neodznie z kazateľnica, možno skôr na biblickej hodine na pokračovanie. Je v nej zvesť evanjelia aj pre dnešok? Je v nej opäť neprehliadnuteľná veta: „Toto pochádza odo mňa.“ Ak je to tak, potom: „Buď vôľa tvoja, Pane!“ Nepochopiteľné sú cesty Božie, nad ktorými si povzdychol aj apoštol Pavel (R 11,33) a písal o nich už aj Izaiáš (55,9). Božie cesty v mnohom prevyšujú tie naše. Augustín to vyjadril známymi slovami: „Keby si Ho pochopil, nebol by Bohom…“ Mnohokrát nechápeme, čo sa deje. V našom osobnom živote, aj v živote cirkvi. Verím však tomu, že Pán môže aj toto podľa Svojej vôle obrátiť na požehnanie. Darina Bancíkova, prvá evanjelická farárka, o tom mnoho napísala vo svojej knihe Divné sú cesty Božie. Boh je taký veľký, že sa nám nezmestí do hlavy, ale zároveň taký malý, že sa zmestí do nášho srdca. Aké cesty má Pán pre nás ešte pripravené? Teraz nemyslím len na tie letné, ale najmä na tie životné. Aké boli tie, ktorými sme už prešli? Akou cestou bude ďalej kráčať naša cirkev? Stále platí: „Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok“ (Pr 16,9).

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že riadiš naše kroky. Daj nám viac lásky a viery, aby sme z toho mali čo najväčšiu radosť. Veď nás vedieš cestou spasenia. Prosíme „buď vôľa Tvoja, nie moja“ a dávame sa Ti s vierou do rúk. Amen.

Pieseň: ES 183

Autor: Pavel Kušnír

Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Žalmy 8,2

Mária povedala: Pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. Lukáš 1,49

Matúš 18,15-20 :: Modlíme sa za: Prenčov (Ho)