TREND.sk

Konsolidácia zasiahla aj poistný sektor. Od januára sa zvýšila daň z poistenia aj odvod z povinného zmluvného poistenia. Premietne sa to do cien poistiek? A môže štát na zdražovaní napokon sám prerobiť? Viac v rozhovore s riaditeľom divízie neživotného poistenia spoločnosti Finportal Štefanom Fajnorom.

Importér čínskych značiek rozširuje portfólio aj dílerskú sieť. Hybridné technológie pomáhajú lámať bariéry a rozhodujúcu úlohu zohráva servisné zázemie.

Čínske automobilky sa na slovenskom trhu postupne etablujú. Kým ešte pred niekoľkými rokmi vyvolávali skôr nedôveru, v súčasnosti sa situácia citeľne mení.

„Keď sme začínali, čínske auto bolo pre mnohých synonymom lacného experimentu. Dnes zákazníci prídu do showroomu pripravení, majú naštudované technológie aj parametre a seriózne porovnávajú,“ hovorí B. Kocper, CEO spoločnosti Plastonic.

Podľa neho sa vývoj podobá nástupu japonských značiek v Európe pred niekoľkými desaťročiami. Aj tie si museli dôveru budovať postupne. „Japonské automobilky si museli rešpekt vydobyť kvalitou a spoľahlivosťou. Myslím si, že čínske značky prejdú podobnou cestou. Nie všetky prežijú, ale tie silné tu zostanú.“

Viac si vypočujete v podcaste.

Firmu, ktorá je na trhu viac ak 35 rokov, budovali bez úverov. Rast financovali z vlastných zdrojov a postupne. „Dávali sme si pozor, aby sme v každom momente vedeli ustáť aj nepriaznivý vývoj,“ približuje spolumajiteľka.

Podnikateľské prostredie na Slovensku nepovažuje za ideálne ani katastrofálne. Skôr za realitu, s ktorou sa treba naučiť pracovať. „Nepamätám si rok, ktorý by bol podnikaniu mimoriadne prajný. Boli lepšie aj horšie obdobia, dôležité je ustáť vlnobitie,“ konštatuje Alenka Ondejčíková, spolumajiteľka firmy Bonsai Slovakia – Čajovňa dobrých ľudí. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Podnikateľský étos si priniesla z rodiny. Manželia Ondejčíkovci začali podnikať ešte pred rokom 1989. Najskôr sadili stromčeky, neskôr otvorili obchod a postupne vybudovali profesionálne bonsajové a čajové centrum v Nitre. Dnes sa venujú pestovaniu bonsajov, dovozu ekologických čajov a keramiky, prevádzkujú čajovňu a školia nových prevádzkovateľov.

Viac si vypočujete v podcaste.

Celý vdeorozhovor tu: https://www.youtube.com/watch?v=V6oK2CAUAOo

Centrálne plánovanie výdavkov v zdravotníctve má viacero negatívnych stránok. Štát kvôli nemu môže opakovať chyby, ktoré systém nevie spätne identifikovať. Chýbajú aj motivácie na zlepšovanie zdravotných výsledkov. Viac o téme hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Lidl reaguje na tlak cien aj meniace sa nákupné správanie. Plánuje ďalší rast siete, podporu dodávateľov aj investície do ľudí

Reťazec chce pokračovať v expanzii a udržať konkurencieschopné ceny. „Častokrát ideme aj na úkor vlastnej ziskovosti, aby zákazníci nárast cien pocítili čo najmenej, hovorí Adriana Maštalircová z úseku Corporate Affairs Lidl Slovenská republika. „Našou prioritou je byť prvou voľbou pre zákazníkov,“dodáva.

Spoločnosť reaguje aj na meniace sa nákupné návyky spotrebiteľov. Zákazníci viac plánujú, sledujú akcie a dôraz kladú na pomer ceny a kvality. Dôležitú úlohu zohrávajú privátne značky, ktoré tvoria viac ako 70 percent sortimentu. Práve ich kombinácia s efektívnou logistikou a veľkými objemami nákupu umožňuje udržať priaznivý pomer ceny a kvality.

„Absolútnym trendom je cena a dostupnosť, zákazník chce mať istotu, že za rozumnú cenu dostane kvalitný tovar,“ uvádza A. Maštalircová.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste..

Slabnúci dolár, rastúce dlhy a nervózni investori

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty.

Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti.

Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia.

Viac sa dozviete v podcaste.

Celý videorozhovor si pozriete tu: https://www.youtube.com/watch?v=CGK_PcQSnI0

Pri kúpe nehnuteľnosti sa nestačí spoliehať na list vlastníctva a dobrú vieru kupujúceho.

Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je pre väčšinu ľudí rozhodujúcim zdrojom informácií pri kúpe bytu či domu. Ako však upozorňuje advokát Vladimír Sedliak z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v praxi existujú situácie, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu.

„Najčastejšie ide o prípady, keď bol zápis dosiahnutý trestnou činnosťou alebo na základe absolútne neplatného právneho úkonu,“ vysvetľuje.

Podľa V. Sedliaka sa v takýchto prípadoch stretávajú tri subjekty – pôvodný vlastník, nevlastník zapísaný v katastri a dobromyseľný kupujúci. Práve kupujúci je často v najhoršej pozícii.

Viac si vypočujete v podcaste.

Celý videorozhovor si pozriete tu:

Pri kúpe nehnuteľnosti sa nestačí spoliehať na list vlastníctva a dobrú vieru kupujúceho.

Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je pre väčšinu ľudí rozhodujúcim zdrojom informácií pri kúpe bytu či domu. Ako však upozorňuje advokát Vladimír Sedliak z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v praxi existujú situácie, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. „Najčastejšie ide o prípady, keď bol zápis dosiahnutý trestnou činnosťou alebo na základe absolútne neplatného právneho úkonu,“ vysvetľuje.

Podľa V. Sedliaka sa v takýchto prípadoch stretávajú tri subjekty – pôvodný vlastník, nevlastník zapísaný v katastri a dobromyseľný kupujúci. Práve kupujúci je často v najhoršej pozícii.

Vláda sa v treťom konsolidačnom balíku zamerala aj na živnostenské podnikanie. Od januára sa zvýšili odvody a výrazne sa skrátilo obdobie, počas ktorého živnostníkom nevzniká povinnosť platiť sociálne odvody. O tom, či a komu sa ešte tento druh podnikania oplatí, sme sa rozprávali so zakladateľom projektu Firmáreň Borisom Kukumbergom.

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).

Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=6s