TREND.sk

Podcast TREND z 21. februára 2025 sa venoval geopolitickým a ekonomickým témam.

00:00 – 04:40 | Tesla na Slovensku? Špekulácie po stretnutí Fica s Muskom

04:40 – 08:49 | Politická dimenzia: Musk ako podnikateľ alebo politik?

08:49 – 12:10 | Fico, Musk a boj proti liberalizmu

12:10 – 17:06 | Trump po mesiaci: Aké sú jeho prvé politické a ekonomické kroky?

17:06 – 20:19 | Clá na oceľ, hliník a farmaceutický priemysel: Vplyvy na Európu

20:19 – 23:46 | Slovensko ako obeť obchodnej vojny?

23:46 – 26:48 | Rozpočet Slovenska: Deficity a nové ministerstvá

26:48 – 30:07 | Ceny energií: Plyn a elektrina zlacňujú

30:07 – 33:20 | Geopolitické dôsledky: Trump, Putin a Európa bez amerického dáždnika

33:20 – 36:04 | Európa musí budovať vlastnú obranu

36:04 – 39:00 | Trump a nový svetový poriadok: Zmena, ktorá sa deje raz za život

39:00 – 42:13 | Záver: Aká je budúcnosť Európy a Slovenska?

Ronald Ižip reagoval na stretnutie Roberta Fica s Elonom Muskom v USA, kde premiér prezentoval Slovensko ako automobilovú veľmoc s výbornou infraštruktúrou.

Rozhovor sa následne presunul k Muskovmu rastúcemu politickému vplyvu a jeho prepojeniu s konzervatívnymi lídrami. R. Ižip poukázal na spoločné črty medzi Muskom, Trumpom, Ficom, Orbánom a ďalšími politikmi, ktorých spája kritika progresívneho liberalizmu. Tento trend vníma ako odklon od pôvodného ekonomického liberalizmu k ideologickým bojom medzi konzervatívnym a progresívnym táborom.

Veľká časť podcastu sa venovala Trumpovej politike po mesiaci vo funkcii. Diskutovali o jeho obchodnej stratégii, najmä o zavedení ciel na oceľ, hliník a farmaceutické produkty, ktoré môžu výrazne zasiahnuť Európu. Ižip upozornil, že Slovensko je v mimoriadne nevýhodnej pozícii, keďže export automobilov do USA tvorí významnú časť HDP.

Vnútropolitická situácia na Slovensku bola ďalšou témou, pričom sa venovali otázke verejných financií a narastajúcemu deficitu. Šéfredaktor TRENDU kritizoval vládu za nejasnú stratégiu konsolidácie a neefektívne výdavky, pričom sa pozastavil nad neustálym zvyšovaním sociálnych dávok a výdavkov na štátnu správu.

Ekonomická diskusia sa ďalej zamerala na vývoj cien energií. Cena plynu a elektriny v Európe v posledných týždňoch výrazne klesla, čo je čiastočne dôsledkom očakávaní mierovej dohody na Ukrajine. R. Ižip však varoval, že Brusel plánuje do roku 2027 úplné odpojenie od ruského LNG, čo môže mať dlhodobé dopady na stabilitu energetického trhu.

V geopolitickej časti podcastu sa riešila otázka možného stiahnutia USA z NATO a jeho vplyvy na Európu. Trumpove vyjadrenia naznačujú, že Amerika by mohla znížiť svoje záväzky voči európskej bezpečnosti, čo by mohlo viesť k oslabeniu NATO a nutnosti budovania vlastnej obrannej infraštruktúry v Európe.

Záverečná časť podcastu sa venovala širšiemu pohľadu na globálnu politiku. R. Ižip prirovnal aktuálne dianie k zmenám v geopolitickom usporiadaní, ktoré sa dejú raz za život. Poukázal na možnosť dohody medzi Trumpom a Putinom na úkor Ukrajiny, čo by mohlo preformátovať bezpečnostnú architektúru Európy. Na druhej strane, rastúce napätie medzi USA a Čínou môže znamenať presun amerických vojenských priorít do Ázie.

Podcast zakončili diskusiou o budúcnosti Európy a Slovenska v tomto meniacom sa globálnom prostredí. Zhodli sa, že kľúčovou otázkou zostáva, či sa Európa dokáže spojiť a vybudovať vlastnú bezpečnostnú a ekonomickú silu, alebo sa stane obeťou geopolitických hier veľmocí.

Podcast sa sústredil na hlavné ekonomické a trhové témy začiatku roka 2025, pričom diskusia s analytikom XTB Marekom Nemkym sa venovala najmä vplyvom Trumpovej politiky na globálne trhy. Kľúčovými bodmi rozhovoru boli očakávané zmeny v obchodnej politike, zavedenie ciel a ich možné dôsledky na americkú ekonomiku a technologický sektor.

Témou bola aj umelá inteligencia, najmä prekvapivý pokrok z Číny, ktorý zasiahol trh, ale zatiaľ nepriniesol dramatické zmeny. Diskutovali aj o vplyve nových technológií na investície do datacentier a energetického sektora. V rámci geopolitiky sa venovali obchodným vojnám, pričom sa rozoberala snaha Číny o obmedzenie amerických technologických gigantov ako Google a možné protiopatrenia zo strany USA.

Z ekonomického hľadiska sa debatovalo o úrokových sadzbách a o tom, či Fed pristúpi k ich zníženiu. Diskutovali aj o sile amerického dolára, zlate ako bezpečnom prístave a záujme niektorých centrálnych bánk o bitcoin. Ropná politika USA, Trumpova snaha znížiť ceny a zároveň podporiť domácu produkciu, boli ďalšími dôležitými témami.

Záverom zaznel opatrný optimizmus ohľadom vývoja svetovej ekonomiky, no s upozornením, že akciový trh nemusí nevyhnutne rásť, aj keď sa globálnej ekonomike bude dariť. Celkový tón diskusie bol analytický a zamýšľal sa nad budúcim vývojom v ekonomike aj na trhoch.

Ako sa môžu štáty chrániť a zvyšovať svoju odolnosť v čase, keď sa bojiská presúvajú do online priestoru a digitálne armády sú na vzostupe? 

Kybernetické útoky sú formou boja, v ktorom rozhodujú rýchlosť a technológie.

Veronika Vaňková  v rozhovore s Ivanom Makaturom, odborníkom na kybernetickú bezpečnosť a generálnym riaditeľom Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti. 

Ako sa Slovensku darí aplikovať európske smernice do našej legislatívy? 

Aké bezpečnostné riziká sa môžu spájať s digitálnou európskou peňaženkou? 

Prečo sa zvyšujú obavy ľudí z AI?

Ako sa odborníci v Európe pozerajú na čínsky DeepSeek?

Ako sa brániť voči kyberšikane?

Viac odpovedí sa dozviete aj vo videopodcaste: https://www.trend.sk/technologie/digitalne-armady-su-vzostupe-ako-slovensko-chrani-svoje-strategicke-data?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=1

Európa v úzadí: Hrozí nám nová geopolitická realita?

Idea z filmu ‚Don’t Look Up’ sa čoraz viac približuje realite

Slováci si na kryptomeny zvykajú. Rastie aj záujem podnikateľov

Vzťah Slovákov ku kryptomenám sa za posledné desaťročie dynamicky vyvíjal. Podľa Martina Kuchára, produktového riaditeľa WEXO, dnes už o nich diskutujú nielen technologickí nadšenci, ale aj svetoví lídri a finančné inštitúcie.

„V súčasnosti o kryptomenách hovorí aj americký prezident, pridávajú sa banky, niektoré centrálne banky zvažujú bitcoin ako súčasť štátnych rezerv a stále viac informácií má aj bežný používateľ. Kryptomeny sa čoraz viac presadzujú v každodennom živote,“ vysvetľuje Martin Kuchár z platformy WEXO.

Podnikatelia sa čoraz častejšie zaujímajú o praktické aspekty využitia kryptomien, najmä v oblasti účtovníctva.

„Záujem platiť bitcoinom rastie, no zatiaľ len zlomok podnikateľov dokáže takúto platbu prijať. Ponúkame riešenie, ktoré je jednoduché na obsluhu, dokonca jednoduchšie ako prijatie platby kartou,“ hovorí Martin Kuchár.

Podľa neho je kľúčom k adopcii napríklad používateľsky prívetivé rozhranie kryptopeňaženiek, ktoré umožňuje jednoduchú výmenu medzi eurami a kryptomenami. „Výhodou je aj viacjazyčná podpora, ktorá zjednodušuje používanie,“ dodáva.

Regulácia kryptomien má podľa neho zmiešaný dosah. „Na jednej strane môže brzdiť inovácie, najmä pre menšie firmy a startupy, ktoré budú musieť zvládnuť náročnú byrokratickú záťaž. Na druhej strane však zjednocuje systém naprieč krajinami a otvára nové trhy,“ vysvetľuje Martin Kuchár.

Medzi sektory, ktoré v súčasnosti na Slovensku najčastejšie prijímajú kryptomeny, patria reštaurácie, kaviarne či benzínové stanice.

WEXO okrem nákupu a obchodovania s kryptomenami ponúka podnikateľom aj zákaznícke cashback programy, ktoré im umožňujú odmeňovať zákazníkov.

Bránia širšiemu rozšíreniu kryptomien technologické, legislatívne či psychologické faktory? Ako ovplyvnia nové regulácie EÚ kryptomenový sektor? Akú úlohu môže zohrávať Slovensko?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete aj vo videorozhovore:

https://www.trend.sk/biznis/slovaci-kryptomeny-zvykaju-rastie-aj-zaujem-podnikatelov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3

Zmeny v európskej legislatíve ovplyvnia daňový režim finančného leasingu. Bude sa klásť dôraz na flexibilitu a efektivitu financovania

Európska legislatíva priniesla viacero zmien pre leasingový trh.

„Slovensko je jednou z posledných krajín, ktoré túto zmenu implementovali. A podstatou tejto zmeny je, že sa kompletne mení daňový režim pri produkte finančného leasingu. To znamená, že z dodania služby sa stáva dodanie tovaru, čo môže spôsobovať pre klientov najmä počas trvania zmluvy, napríklad pri predčasnom ukončení alebo pri rôznych zmenách určitú administratívnu záťaž. Našou úlohou je postarať sa o to, aby klienti touto administratívnou záťažou netrpeli, a preto ponúkame produkt Leasingový úver,“ vysvetľuje generálny riaditeľ ČSOB Leasing Andrej Janičina.

Úlohou tohto produktu je zjednodušiť a zefektívniť finančné riešenia pre klientov.

„Reflektuje na nové podmienky a umožňuje klientom naďalej využívať naše leasingové služby tak, ako boli zvyknutí, veľmi jednoducho a plynulo,“ dodáva Andrej Janičina.

Ďalej hovorí, aké očakáva trendy na trhu v roku 2025.

„Leasingové spoločnosti naďalej ostanú jeden z kľúčových partnerov pre financovanie potrieb malých a stredných podnikateľov. Aktuálne leasing tvorí 42 percent z celkového objemu financovania. Zmeny však možno očakávať v produktovom mixe.“

Andrej Janičina zároveň potvrdzuje, že klienti majú stále väčší záujem o flexibilitu, rýchlosť a pohodlnosť v službách.

„Klienti budú stále náročnejší a bude stále väčšou výzvou uspokojiť ich potreby. Verím, že sa nám to bude dariť a naďalej a budú s našimi službami spokojní,“ dodáva generálny riaditeľ ČSOB Leasing.

Viac podrobností sa dozviete aj vo videorozhovore: https://www.trend.sk/financie/leasingovy-trh-roku-2025-prinesie-nove-vyzvy-aj-prilezitosti?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

Medializované informácie o ruskom plyne sú nepresné, pásmo Gazy sa má stať riviérou Stredného východu a prečo sú akcie Tesly predražené.

Prezident tlačí americkú ekonomiku do autarkie – stratí na tom krajina, aj svet. Pre Európu to môže byť výhoda.

Ekonomickým nátlakom k mieru