TREND.sk

Mestá regulujú parkovanie v rezidenčných zónach, no doplácajú na to lokálne prevádzky. Podnikateliažiadajú férovejšie riešenie pre všetkých 

Parkovacia politika sa na Slovensku stala jednou z najdiskutovanejších tém mestského života. Realita podľa konateľa spoločnosti Global Rent Olivera Arpáša ukazuje, že plošné a drastické uplatňovanie týchto pravidiel má aj vedľajšie efekty – najmä na lokálny maloobchod.

„Parkovacia politika mi pripomína kobercový nálet, pri ktorom sa popri cieľoch zasiahnu aj nevinné ciele,“ hovorí O. Arpáš. Upozorňuje, že mestá pri regulácii často nerozlišujú medzi parkovacími miestami určenými pre rezidentov a tými, ktoré patria k prevádzkam, školám či zdravotníckym zariadeniam.

Podľa O. Arpáša ide o celoslovenský problém. Rovnaké skúsenosti majú mestá od Bratislavy po Košice. Samosprávy pritom postupujú podobne – prijímajú všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktoré umožňujú zavádzať parkovacie zóny, no bez dostatočnej analýzy ekonomických dopadov.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Ešte pred pár rokmi bola kyberbezpečnosť v mnohých slovenských firmách len formálnou povinnosťou. Dnes sa z nej stáva kľúčový prvok dôveryhodnosti, inovácií a digitálnej transformácie

O tom, ako sa zmenilo vnímanie bezpečnosti, prečo sa stále podceňuje a aké nové výzvy prináša umelá inteligencia či regulácie ako NIS2, sme hovorili s Gabrielom Dzanom, produktovým manažérom pre kyberbezpečnosť zo spoločnosti Orange Slovensko. 

Digitálna ekonomika stojí a padá na dôvere. Práve preto sa kyberbezpečnosť z „neviditeľného nákladu“ mení na strategickú investíciu, ktorá môže firme priniesť konkurenčnú výhodu. 

Slovenské podniky, najmä tie menšie, však stále zápasia s mylnými predstavami o tom, čo bezpečnosť v praxi znamená – a v čom je jej skutočný prínos. 

Viac si vypočujete v podcaste. 

Investori veria, že umelá inteligencia zmení svet. Ale čo ak sa len opakuje scenár dotcom bubliny?

 Donald Trump siahol po zbrani, ktorá mení geopolitiku – po dolári. Sankcie voči ruským ropným gigantom Rosnefť a Lukoil zasiahli 80 % ruskej produkcie a spustili lavínu, ktorá znižuje príjmy Kremľa, no zároveň odhaľuje paradox: svet má ropy viac než dosť, ale Slovensko platí za benzín najviac v regióne. 

SEO už dávno nie je o kľúčových slovách a školstvo už nemôže byť len o memorovaní

Interná logistika – pre väčšinu ľudí neviditeľná, no pre podniky životne dôležitá

O tom, prečo bez nej nevznikne ani „chlieb na náš stôl“, aké trendy formujú túto oblasť a ako udržateľnosť mení logistiku zvnútra, hovorí Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich Slovensko. 

Slovo logistika má korene vo vojenskej oblasti a znamená dodať správny tovar na správne miesto a v správny čas. Interná logistika predstavuje všetky operácie, ktoré prebiehajú vo vnútri podniku – od výrobných hál až po distribučné centrá. 

Ako vysvetľuje Martin Urban, „je to oblasť, ktorá síce funguje v zákulisí, ale je chrbtovou kosťou biznisu každej modernej spoločnosti“. 

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Politiku dnes riadia seniori. Požadujú neprimerané výhody, pre ktoré sa štáty zadlžujú čoraz viac. Úroky rastú a „papierové bohatstvo“ nemusí stačiť na vyrovnanie sa s dlhom. 

Umelá inteligencia sa čoraz viac zapája do tvorby hudby, no právne predpisy na ňu zatiaľ nedokážu reagovať. Podľa zástupcov SOZA môžu algoritmy generovať milióny skladieb denne, ale autorom môže byť len človek. Kde sa končí nástroj a začína tvorivosť?

Rodinné podniky sú pilierom slovenskej ekonomiky, no bez jasne nastavených pravidiel môžu rýchlo skončiť v ohni konfliktov a generačných rozdielov. 

Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. 

„Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. 

Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku.

Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. 

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Najnovší podcast TRENDU rozoberá kľúčové myšlienky Nobelových laureátov za oblasť ekonómie, rekordné nárasty cien zlata a striebra a dôvody, prečo Slovensko dobieha Európu v cenách, no nie v platoch