TREND.sk

Nemocnice, ktoré nemajú motiváciu hospodáriť lepšie, sú odsúdené na večnú stratu. Riešenie pritom existuje a niekoľko štátnych zariadení ho už roky aplikuje. V podcaste sa dozviete, čo ukázal audit štátnych nemocníc, spôsoby, akými by sme mohli vyriešiť ich zadlžovanie, a ako je možné, že tento model funguje v praxi už roky.

Naturopatka a zakladateľka Levanduľového údolia Helena Neumannová z pôvodného pestovateľského projektu postupne vyvinula komplexný ekosystém — od polí cez výrobu produktov až po vedecký výskum a vzdelávanie verejnosti.

Dnes Levanduľové údolie funguje ako miesto, kde sa stretáva poľnohospodárstvo, veda a celostná starostlivosť o zdravie. 

Skúsenosti klientov priviedli H. Neumannovú k systematickému výskumu. Tím Molecules of Life dnes spolupracuje s lekárskymi fakultami v Prahe, s CEITEC Brno aj s Mendelovou univerzitou.

Štúdie sa zameriavajú najmä na obsah flavonoidov — látok, ktoré moderná veda označuje za jeden z kľúčov k zdraviu buniek.

Slovensko má desiatky kúpeľných a termálnych lokalít. 

H. Neumannová upozorňuje aj na paradox — kým sa Európa obracia k ajurvéde a tradičnej čínskej medicíne, na vlastnú bylinkársku tradíciu zabúda. 

Veľkú budúcnosť vidí v kúpeľníctve a partnerov - pestovateľov hľadá aj za hranicami.

Paneláky stoja desaťročia. Najväčšou hrozbou pre panelové domy nie sú ani čas, ani počasie. Sú to samotní obyvatelia. Kde sú najzraniteľnejšie miesta paneláka? Aké sú jeho skutočné systémové poruchy? A prečo sa neoplatí zbúrať panelák a postaviť nový? Viac v rozhovore s riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzanou Sternovou.

Audit štátnych nemocníc odhalil možné úspory za stovky miliónov. Minister ich nezverejnil a miliardový dlh ďalej pokojne rastie. Náklady auditovaných nemocníc vzrástli za päť rokov o takmer 60 percent, hoci počet hospitalizácií zostal rovnaký. Kam teda miznú milióny eur? Viac v rozhovore so zdravotníckou novinárkou mesačníka Medicína Benitou Feketeovou.

Umelá inteligencia zvládne prípravu, obsah aj publikovanie — ale posledné slovo musí zostať človeku. Peter Hric z Ed AI vysvetľuje, prečo firmy aj školy potrebujú nielen nástroje, ale aj niekoho, kto vie prepojiť technológiu s reálnymi problémami. 

Vysoké Tatry sú síce národným symbolom, no desaťročia sú spravované cez tisíce úradníckych výnimiek ročne namiesto jasných pravidiel. Výsledkom je nepredvídateľnosť pre podnikateľov, nedostatočná ochrana prírody a polovičná populácia hlucháňa.

Témou tohto vydania TRENDU je zonácia Tatranského národného parku — reforma, ktorú Slovensko odkladá od roku 2010 a ktorú teraz tlačí Európska komisia ako podmienku plánu obnovy.

Rozprávali sme sa s Igorom Rattajom, väčšinovým akcionárom Tatry Mountain Resorts, aj s prírodovedcom Jozefom Šibíkom zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zonácii TANAPu venuje pätnásť rokov. Zhodujú sa v jednom: súčasný stav nevyhovuje nikomu.

V podcaste sa dozviete:

• prečo sú Tatry rozdelené na zóny A až D a kde je najväčší spor
• čo urobila Demänovská dolina s Nízkymi Tatrami a prečo je varovaním
• prečo môžu lanovky zostať, ale bobové dráhy sú iná vec
• čo hrozí, ak sa schváli zlá zonácia
• a čo sa môžeme naučiť od Rakúska, Česka či Švajčiarska

Šimon Stropnický nie je typický startup zakladateľ. Nepotrebuje investora, tím vývojárov ani drahý hardvér. Zo Bratislavy riadi dochádzkový systém Fresh QR v štyroch krajinách — a väčšinu vývoja zvláda sám, s pomocou AI nástrojov za sto dolárov mesačne.

V tomto diele sa rozprávame o tom, ako AI reálne mení prácu programátora — nie v teórii, ale v každodennej praxi seniora s pätnásťročnými skúsenosťami. Šimon hovorí otvorene: zrýchlenie nie je 40 %, ako sa bežne uvádza, ale päťsto. A vysvetľuje, prečo to tak je.

Okrem kódovania sa bavíme o vibe codingu, o agentoch, o expanzii na Ukrajinu aj o tom, prečo plne autonómne AI systémy považuje za fantasy — a kedy to môže byť inak.

V epizóde sa dozviete:

• Ako AI coding asistenty nahrádzajú prácu dvoch až troch juniorov
• Prečo vibe coding nezničí programátorov, ale naopak zvýši po nich dopyt
• Ako expandovať na nový trh bez veľkého rozpočtu a bez fyzického produktu
• Čo je podľa Šimóna skutočný trend v AI — a čo je len chválenie sa ničím

🎙️ Hosť: Šimon Stropnický, zakladateľ Fresh QR 🎤 Moderuje: Miroslava Šachová 📅 Január 2026

Podcast TRENDY AI vzniká v spolupráci týždenníka TREND a Asociácie AI.

#AI #umeláinteligencia #startup #programovanie #vibe coding #podnikanie #TREND #TrendyAI

Majitelia športových klubov sa roky sťažujú, že investovanie do hokeja na Slovensku je len „čierna diera“ na peniaze. Napriek tomu svoje kluby nepredávajú. Je hokej drahým koníčkom alebo môže fungovať ako zdravý biznisový model? Kde končí nadšenie fanúšika a začína chladná ekonomická kalkulácia pri riadení špičkového športového klubu? Viac sa dozviete v rozhovore s majiteľom hokejového klubu Vlci Žilina Rastislavom Chovancom.

Rast cien palív a regulačné obmedzenia vytvárajú tlak na dopravcov. Sektor čelí nedostatku hotovosti, rastúcim nákladom aj neistým dodávkam ropy, 

Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie.

Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu.

Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie.

Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol.

Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. 

Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Dopyt po logistických parkoch oslabili geopolitické faktory aj ceny energií. Trh sa však stabilizuje a developeri očakávajú postupné oživenie podporené novými projektmi 

Dopyt po logistických a priemyselných parkoch v posledných rokoch výrazne ovplyvnila geopolitická situácia, rast cien energií aj inflácia. Podľa Stanislava Pagáča, development directora spoločnosti Logis One, boli uplynulé dva roky citeľne slabšie. „Dopyt v posledných dvoch rokoch klesol približne na polovicu oproti obdobiu rokov 2022 a 2023,“ uviedol.

Pokles súvisí aj s neistotou v automobilovom priemysle, ktorý je pre Slovensko kľúčový.Prechod na elektromobilitu spôsobil, že firmy odkladali investičné rozhodnutia. „Neistota je najväčším nepriateľom plánovania. Firmy potrebujú vedieť, čo príde o rok či dva,“ zdôraznil S. Pagáč.

Pri rozhodovaní o nových projektoch zohráva podľa neho zásadnú úlohu lokalita. „Pri logistike je najdôležitejšia poloha. Ak je lokalita kvalitná, development dáva zmysel bez ohľadu na krátkodobé výkyvy dopytu,“ vysvetlil. Slovensko si pritom dlhodobo udržiava pozíciu významného logistického uzla nielen v rámci strednej Európy.

Viac si vypočujete v podcaste.