TREND.sk

V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať.

Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili.

V podcaste sa dozviete:
— prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra
— čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu 
— prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna
— čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí
— čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes

Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez akéhokoľvek stropu. Obce a mestá by tak mohli viac zdaňovať obchodníkov. Návrh je napísaný tak, že nezasiahne len väčšie predajne, ale takmer všetkých. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v podcaste vysvetľuje, prečo je zákon zle napísaný, logicky neobhájiteľný a koho všetkého zasiahne.

Slovensko má do decembra 2026 implementovať smernicu EÚ o platformovej práci. To, ako sa k tomu postaví, ovplyvní nielen tisíce kuriérov, ale aj státisíce zákazníkov, lokálnych podnikateľov a celé regióny.

Deväťdesiatštyri percent partnerských kuriérov Woltu uprednostňuje spoluprácu na báze nezávislej činnosti pred klasickým zamestnaneckým pomerom. Nie preto, že nemajú na výber ,ale preto, že flexibilita im umožňuje kombinovať doručovanie s inými záväzkami. Väčšinu tvoria študenti a ľudia s inou prácou, v priemere pracujú deväť hodín týždenne.

„Svet nie je čiernobiely - zamestnaný so všetkými ochranami a živnostník bez ochrán. Snažíme sa ukázať, že flexibilita, ochrana a pravidlá môžu ísť ruka v ruke," hovorí Veronika Bush, manažérka verejnej politiky Wolt pre strednú a východnú Európu zo spoločnosti Wolt.

Rekvalifikácia kuriérov na zamestnancov by podľa čísel z prieskumu zverejneného Republikovou úniou zamestnávateľov zdražela doručovanie o 15 až 20 percent, znížila dopyt o 8 až 24 percent a sektor HORECA by mohol stratiť 19 až 56 miliónov eur ročne.

Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou 

E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch.

Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia.

Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR.

„Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe.

Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

Ceny energií, letecké palivo, čpavok, hélium — suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika nezaobíde, sú opäť pod tlakom. Americko-izraelský útok na Irán a následné komplikácie na Blízkom východe rozhýbali ceny energií. 

Niektorým leteckým spoločnostiam môžu v tomto období začať dochádzať zásoby paliva. 

Problém je však hlbší. Európa si komplikuje prístup k lacnejším energiám. Výsledok? Priemysel odchádza do Ázie a USA. Nemecko deindustrializuje. Nemecký kancelár Friedrich Merz bol vypískaný odbormi, sám priznal zlyhanie v modernizácii krajiny. Chystá škrty v sociálnom systéme aj dôchodkoch. 

Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank, ide len o riešenie následkov, nie podstaty problému a Európa môže už o pár rokov vyzerať úplne inak ako dnes.

A hotovosť? Tá je ohrozená viac, než si mnohí uvedomujú. Podľa ekonóma digitálne euro a akékoľvek iné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nie sú o pohodlí — je to prvý krok k zrušeniu hotovosti. Bez nej môžu centrálne banky nastaviť výrazné záporné úroky. Ako sa pozerá na zakotvenie práva na hotovosť vo Švajčiarsku, aj na Slovensku a ako investovať, aby pre vás pracoval čas. 

Viac sa dozviete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. 

Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov

Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika. 

„Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management. 

Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách.

Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich. 

Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“

Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“

Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“

F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo.

„Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje.

Viac sa dozviete v podcaste. 

Economist prirovnal ľudí v ére umelej inteligencie ku koňom po nástupe automobilov. Nie je to sci-fi, ale logika, ktorú už nahlas vyslovujú šéfovia veľkých bánk a technologických firiem. Menej ľudí, viac kapitálu. Menšia pridaná hodnota človeka, väčšia hodnota stroja.

 Slovensko je v tejto situácii obzvlášť zraniteľné cez závislosť od manuálnej práce s nízkou pridanou hodnotou, má štvrtý najvyšší odvod v Európe a vyše 50 percent štátnych príjmov stojí na zdaňovaní práce. Keď práce bude menej, štátna pokladnica to pocíti skôr, ako si ktokoľvek pripúšťa.

 Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo to nie je len téma vzdialených technologických gigantov, ale skorá hrozba pre slovenský rozpočet, dôchodkový systém aj každodenný život.

Podiel EÚ na svetovom obchode klesol medzi rokmi 2005 a 2023 zo 17 na 14 percent, zatiaľ čo Čína sa za rovnaké obdobie vyšvihla z 9 na 17 percent. Výrobné náklady v EÚ sú oproti Číne pri hliníku vyššie o 113 percent, pri čpavku takmer o 100 percent a pri batériách o 50 percent.

„Európa nevyrobí ani jeden elektromobil bez Číny, lebo kovy vzácnych zemín Európska únia nemá. Bez ocele, bez hliníka nevyrobíme vôbec nič,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku. 

Slovenský priemysel neohrozuje len kríza v Hormuze. ale aj drahé energie, Green Deal a domáce ekonomické výzvy 

Problémy v Hormuzskom prielive sa postupne prejavia v cenách energií, hnojív aj viacerých surovín. Je to však len jedna z vrstiev krízy, ktorej čelí európsky, aj slovenský priemysel. Tibor Gregor hovorí, prečo sa bez zásadných zmien v energetike, daňovej politike a myslení vlády aj Bruselu situácia nezlepší.

Viac si vypočujete v podcaste.

Celý videorozhovor: https://www.youtube.com/watch?v=PLeM8go6Krc&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=10

Bratislava patrí medzi najdrahšie mestá v Európe na bývanie. Nájom zhltne až 80 percent čistého príjmu jednotlivca. Kúpa 60-metrového bytu si vyžaduje 16 čistých ročných platov. Deficit bytov voči európskemu priemeru? Až 80-tisíc. Pritom riešenia sú dobre známe — len sa nikto neponáhľa ich priniesť.

Stavebné povolenie trvá v Bratislave 620 dní — v Tallinne mesiac. DPH na byty je 23 percent — v Maďarsku 5. Územný plán pochádza z roku 2007 a nový má prísť najskôr v roku 2032. Každý deň zdĺhavej byrokracie platí nakoniec kupujúci.

Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, prečo Bratislava uviazla v tejto pasci — a čo by ju z nej dostalo von.

V podcaste sa dozviete:

• prečo mŕtvy kapitál developera zvyšuje cenu každého bytu
• ako model mestských pozemkov funguje vo Viedni 
• prečo sú brownfieldy najrealistickejšia cesta k novým bytom
• čo sa stane s urbanizáciou, produktivitou a HDP, ak sa nič nezmení
• a prečo je politická vôľa stále najväčší problém

Firmy čoraz lepšie chápu, že ochrana dát nie je luxus, je to existenčná otázka. O tom, ako sa zmenil prístup slovenských podnikov ku kybernetickej bezpečnosti a čo robí z firmy ľahkú korisť pre útočníkov, hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT spoločnosti IXPERTA

Ešte pred niekoľkými rokmi bola kyberbezpečnosť vnímaná ako nákladová položka, ktorá zaujíma výhradne IT oddelenie. V súčasnosti sa vnímanie zásadne mení. Manažéri a majitelia firiem si uvedomujú, že digitálny priestor je miestom, kde sídli skutočná hodnota ich podnikov — dáta, procesy, reputácia. A práve tam striehnu najväčšie hrozby.

„Ako si každý uvedomuje, že potrebujeme mať zámok na dverách alebo plot okolo výrobného podniku, tak dnes už ide o to, že si chránim svoje hodnoty vo firme nielen plotom, ale aj ochranou kybernetického priestoru," hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT, ktorý zodpovedá za strategické smerovanie riešení v oblasti IT v spoločnosti IXPERTA. 

Jedným z najväčších a podceňovaných rizík sú dodávateľské reťazce.

„Útok na Jaguar Land Rover v roku 2025 dokázal fabriku vyradiť na niekoľko týždňov a straty sa pohybovali v jednotkách miliárd eur — a nebolo to spôsobené samotnou firmou, ale dodávateľským reťazcom,“ upozorňuje A. Kavický s tým, že prepojenie sietí, zariadení a partnerov znamená, že jedno slabé miesto môže ohroziť celý ekosystém.

Keď sa ráno zamestnanci dostavia do práce a zistia, že dáta sú preč, nastáva chaos. Obnova môže trvať hodiny, dni, niekedy týždne. Práve preto A. Kavický prirovnáva prípravu na kybernetický útok k požiarnym cvičeniam: „Pravdepodobnosť požiaru je dnes podstatne nižšia ako pravdepodobnosť kybernetického útoku, a napriek tomu sa na takúto situáciu nepripravujeme."

Odpoveďou na túto medzeru je platforma, ktorú IXPERTA vyvíjala v spolupráci s Európskym centrom pre kybernetickú bezpečnosť, univerzitami a poprednými výrobcami bezpečnostných riešení.

Naším cieľom je zálohu nielen mať, ale mať ju bezpečnú a použiteľnú," vysvetľuje A. Kavický.

Pre malé a stredné podniky nemusí znamenať kybernetická ochrana vybudovanie vlastného tímu bezpečnostných špecialistov. „Veľké firmy, ako sú banky, investujú do bezpečnosti milióny eur a zamestnávajú desiatky ľudí. Malá firma si to nemôže dovoliť a ani to nedáva zmysel," hovorí A. Kavický.

Riešením je spolupráca s dôveryhodným externým partnerom — avšak s jasne nastavenými zmluvnými podmienkami, právomocami aj zodpovednosťou.

Kyberbezpečnosť nie je jednorazová investícia s jasným koncom. Je to nepretržitý proces.

„Mať bezpečnosť nie je cieľ. To je dlhodobá cesta. Keď na tú cestu raz nastúpime, nemali by sme z nej nikdy vystúpiť," uzatvára A. Kavický. 

Viac podrobností v podcaste.