TREND.sk

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné

Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie.

„Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank.

Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. 

Viac informácií sa dozviete v podcaste. 

Podnikateľ a investor Ján Kasper o tom, prečo starý kontinent zaostáva za USA aj Áziou — a kde sa v ére umelej inteligencie skrývajú najväčšie príležitosti. 

Európa má talent. Má kapitál. Má univerzity, infraštruktúru aj stáročia priemyselnej tradície. A predsa — keď príde reč na startupy, jednorožce a prelomové inovácie, prehráva. 

Keď analytici porovnávajú Európu so Spojenými štátmi, najčastejšie ukazujú prstom na reguláciu. Príliš veľa pravidiel, príliš veľa byrokracie — a preto vraj technologické firmy radšej rastú za oceánom.

 Investor Ján Kasper však tento argument odmieta. „S reguláciou to nemá nič spoločné. Skutočný rozdiel leží oveľa hlbšie — v nastavení mysle a vo vzťahu k riziku.“ 

Ján Kasper v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, že Európa netrpí nedostatkom schopných ľudí, ale nedostatkom vizionárov — tých, ktorí myslia globálne. Spojené štáty nie sú náhodou srdcom startupového vesmíru. 

J. Kasper vysvetľuje, že kapitál prirodzene tečie tam, kde už existuje vyspelý ekosystém. Podnikateľ, ktorý nedávno získal Krištáľové krídlo, hovorí, do ktorých sektorov by dnes neinvestoval — a naopak, kde vidí najväčší potenciál v ére AI.

Viac si vypočujete v podcaste. 

Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=aN5wY0BuR7A&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=7

Realitný trh vstupuje do novej fázy. Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu vysvetľuje, ako sa mení kancelársky segment a logistika dobýva stredoeurópske portfóliá a kde sú ďalšie skryté príležitosti

Roky 2022 a 2023 boli pre realitný trh náročnou skúškou. Rastúce úrokové sadzby, na ktoré je sektor mimoriadne citlivý, spomalili obchody a ochladili investorské nadšenie. Situácia sa však mení. „Trh sa dostal do fázy stabilizácie. Objem transakcií rastie a je viditeľný návrat investorov,“ uviedol Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments a portfólio manažér Prvého realitného fondu. 

Podľa neho neprešiel žiadny segment takou zásadnou premenou ako kancelárske priestory.

Pandémia covidu odštartovala vlnu práce z domu, firmy sa vracajú do kancelárií, no očakávajú iný typ prostredia než pred rokom 2020. Zo sto štvorcových metrov sa postupne stáva priestor doplnený o oddychové zóny a flexibilnejšie nájomné vzťahy.

Výrazný posun zaznamenala aj logistika. Pred pätnástimi rokmi išlo o okrajový segment, v súčasnosti predstavuje plnohodnotnú investičnú kategóriu, bez ktorej si vyvážené portfólio komerčných nehnuteľností nemožno predstaviť.

Deglobalizačné tendencie po pandémii, relokácia výroby a zmena zásobovacích trás vytvárajú pre stredoeurópske krajiny unikátnu príležitosť. Až 85 percent domácej produkcie smeruje na export do Európskej únie, čo priamo podporuje dopyt po skladových kapacitách.

„Logistika bola pred 15 rokmi možno také škaredé kačiatko. Dnes je plnohodnotný investičný segment, porovnateľný s kanceláriami,“ uviedol Vladimír Bolek.

Popri tradičných segmentoch sa formujú aj nové investičné príležitosti. Prvým trendom je self storage — rastúca spotreba a menšie bývanie zvyšujú dopyt po externých skladovacích priestoroch.

Druhým je senior housing, kde demografický vývoj vytvára tlak na kapacity bývania so starostlivosťou.

Tretím segmentom sú dátové centrá, ktorých je v strednej Európe stále nedostatok a s nástupom umelej inteligencie ich atraktivita pre investorov rastie.

„Dátové centrá prídu určite aj do strednej Európy. Je to investičný produkt, ktorý je zaujímavý — a v kombinácii s rozvojom umelej inteligencie má pred sebou výrazný potenciál,“ doplnil V. Bolek.

Pre investorov vstupujúcich do realitných fondov má jasné odporúčanie: nastaviť si realistické očakávania a dôkladne si preveriť fond, do ktorého vkladajú prostriedky. Dôležité je pochopiť, či ide o konzervatívny fond zameraný na výnosové nehnuteľnosti, alebo o rozvojový fond s vyšším rizikom. Kľúčové zostáva porovnanie portfólia, histórie správcovskej spoločnosti, miery zadlženia aj výšky poplatkov.

IAD Investments, najstaršia správcovská spoločnosť na Slovensku s 34-ročnou históriou, stavia na kombinácii lokálnej znalosti a dlhodobej investičnej disciplíny.

„V časoch neistoty a zvýšeného napätia sa ľudia uchyľujú k investíciám spojeným s tehlou. Reality sa osvedčili v priebehu vekov — dokážu prinášať stabilnejší výnos,“ uzavrel V. Bolek.

Viac informácií sa dozviete v podcaste. 

Upozornenie. Tento materiál je marketingovým oznámením. Skôr ako urobíte akékoľvek investičné rozhodnutie, pozrite si predajný prospekt, štatút a dokument s kľúčovými informáciami pre investorov fondu Prvý realitný fond spravovaného IAD Investments, správ. spol., a.s. (ďalej len „IAD“) v slovenskom jazyku v sídle IAD, na predajných miestach, v sídle depozitára alebo na www.iad.sk. Pre viac informácií sa obráťte na svojho finančného sprostredkovateľa alebo na www.iad.sk. 

Hodnota investície do podielového fondu sa môže aj znižovať a nie je zaručená návratnosť pôvodne investovanej sumy. S investíciou do podielových fondov je spojené aj riziko. IAD je povinná vyplatiť podielový list podielového fondu Prvý realitný fond bezodkladne, najneskôr však v predĺženej lehote 12 mesiacov. Majetok vo fonde Prvý realitný fond je podľa podmienok osobitného zákona investovaný najmä do nehnuteľností vrátane príslušenstva na účely ich správy a predaja, do majetkových účastí v realitných spoločnostiach a do likvidných finančných aktív, z ktorých ekonomickej podstaty vyplýva úzke prepojenie s trhom nehnuteľností.

Chudobnejšia polovica Slovákov je bohatšia ako chudobnejšia polovica Nemcov. Ako je to možné, keď máme výrazne nižšie platy? Odpoveď je jednoduchá — a znepokojivá.

Na Slovensku jazdia státisíce nepoistených áut. Štát sa rozhodol proti nim bojovať kontrolou priamo na staniciach technickej a emisnej kontroly. Podľa odborníkov z praxe ide o administratívny hybrid, ktorý trestá poctivých a špekulantom necháva dvere otvorené. Výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK Peter Hulman v podcaste otvorene hovorí, prečo sa z technikov stávajú vymáhači poistného a prečo vás môže systém označiť za nespôsobilých, aj keď máte poistku riadne zaplatenú.

Podcast vysvetľuje, prečo sú náklady na prácu na Slovensku tretie najvyššie vo východnej časti EÚ, no domov si zamestnanci nesú menej ako Česi, Poliaci aj Maďari. Z každých 100 eur, ktoré za nich platí zamestnávateľ, dostanú v hrubom iba 71. Zvyšok pohltí štát.

V podcaste sa dozviete, prečo trojročná rodičovská dovolenka škodí platom, ako rast miezd vo verejnej sfére deformuje celý trh práce, prečo nemecké firmy začínajú Slovensko obchádzať — a čo sa musí zmeniť, ak Slovensko nechce navždy zostať v drevenici.

Agentúra S&P Global znížila Slovensku rating z A+ na A. Ministerstvo financií pokrčilo plecami. Ale to, čo sa stalo v ten istý piatok, je oveľa výrečnejšie: Litve rating zvýšili.

Pred desiatimi rokmi malo Slovensko o dva stupne lepší rating ako Litva. Dnes je to naopak. V podcaste šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo táto výmena pozícií nie je náhoda.

Keby ekonomika v krajine za posledné dve dekády rástla o 1,7 percenta ročne rýchlejšie, mali by dnes ľudia na Slovensku nemecké mzdy. Za zaostávaním Slovenska môže 30 rokov vlád populistov. Ktorá daň penalizuje samotnú deľbu práce a robí z nás barbarov? Čo udržuje ľudí na východe Slovenska mimo trhu práce a prečo znižovanie daní bez škrtania výdavkov nie je nič iné ako populizmus? Odpovede v rozhovore ponúka analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Cesta k úspechu nebola priamočiara. Obaja spolumajitelia prešli rokmi v korporátnom prostredí, kým sa rozhodli ísť vlastnou cestou

„Nebolo to úplne priamočiare, že by sme si jedného dňa povedali, že chceme expandovať na medzinárodné trhy. Predchádzala tomu niekoľkoročná prax v rôznych korporátnych spoločnostiach," hovorí Róbert Palka, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. 

V súčasnosti firma vlastní výrobné závody v Šali a Sečovciach, pričom mesačná kapacita na proteínové tyčinky dosahuje 1,8 milióna kusov – a dopyt ju stále prevyšuje.

Portfólio značky Gam´s zahŕňa raňajkové cereálie, kaše, cestoviny, proteínové tyčinky, čipsy aj funkčné nápoje. Ambícia je jasná – byť so zákazníkom od rána do večera.

„Snažíme sa vývoj produktov prispôsobiť tak, aby sme dokázali uspokojiť celé portfólio. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sú zvyklosti v každej krajine iné," vysvetľuje R. Palka.

Expanzia do 43 krajín nevznikla na základe strategického plánu, ale organicky – cez medzinárodné výstavy, konferencie a osobné kontakty.

„Trhy si nevyberáme sami, skôr trhy si vyberajú nás," opisujú majitelia.

Spomedzi nezvyčajných destinácií vyniká Maurícius, Singapur, Vietnam či Kostarika. 

Úspech na zahraničných trhoch si vyžiadal aj adaptáciu – od halal a košer certifikácií cez úpravy receptúr až po prepočítavanie nutričných hodnôt podľa miestnej legislatívy.

Aktuálne výrobné kapacity nestačia pokryť dopyt, preto firma plánuje investíciu cez 2,5 milióna eur do novej tyčinkovej linky v Šali a viac ako 1 milión eur do modernizácie čipsovej výroby.

„Nebol to plán – postaviť firmu takýchto rozmerov. Ale som za to veľmi vďačný," konštatuje Jozef Štefaňák, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. 

V prvom kvartáli tohto roka už firma vykázala tržby štyri milióny eur, čo naznačuje, že ročný plán 12 miliónov bude prekonaný. Okrem vlastnej značky Gam´s firma vyrába aj privátne značky.

Firma stavia rast aj na schopnosti nájsť a udržať kvalitných zamestnancov – čo nie je v súčasnosti jednoduché. K náboru pristupuje pragmaticky: nehľadá hotových odborníkov, ale ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní sa učiť.

Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Väčšina bytových domov na Slovensku vyrástla ešte počas socializmu. Desaťročia odkladanej obnovy znižujú ich hodnotu. Dôvodom sú najmä tvrdohlavosť a peniaze. Podcast vysvetľuje, ako neobnovený panelák postupne stráca hodnotu, čo sa skrýva pod zateplením bytovky bez systémových opráv a prečo Slovensko prisptupuje k panelákom inak ako zahraničie.