Mária Korenčiová pochádza z umeleckej rodiny, sama však od detstva obľubovala šport a úplne najviac jej učaroval futbal. Hoci nikdy nedúfala v to, že by ju raz mohol aj profesionálne živiť, nakoniec táto talentovaná slovenská brankárka skončila vo viacerých profesionálnych zahraničných kluboch. V súčasnosti hrá za slávny klub AC Miláno v talianskej sérii A. V slovenskej ženskej futbalovej reprezentácii odohrala 94 zápasov a v roku 2020 sa na Slovensku stala Futbalistkou roka. V rozhovore hovorí o svojej ceste a vďačnosti za to, kde je ako hráčka dnes, o tom, čo sa odohráva v jej hlave, keď ide chytať gól, ale aj o tom, čo bude robiť po skončení futbalovej kariéry, ktorá futbalistkám poskytuje podstatne menej finančných istôt ako ich mužským spoluhráčom.

Katarína Rakovská je pôvodom Rusínka. Dnes žije v Bratislave, no narodila sa v meste Ťačevo, ktoré kedysi patrilo Československu, potom Maďarsku, neskôr Sovietskemu zväzu a dnes patrí Ukrajine. V rozhovore spomína predovšetkým na svoju širokú rodinu z Podkarpatskej Rusi. Život mnohých jej členov kruto poznačili dejiny. Niektorí príbuzní Kataríny Rakovskej skončili v sovietskych gulagoch, brata jej mamy Sovieti dokonca odsúdili na trest smrti. Babička, jeho matka, sa však nevzdala, vypisovala listy a bojovala so sovietskymi autoritami tak naliehavo, až mu nakoniec trest smrti zmenili na 25 rokov ťažkých prác v gulagu. Keď sa nakoniec dostal domov, jeho hrdinskej mame Sovieti udelili medailu "Matka - hrdinka". Aj takéto príbehy písali dejiny 20.storočia, v ktorých hlavnú úlohu zohral nedemokratický režim.

Judit Sándor je maďarská právnička, bioetička a profesorka na Katedre politológie, právnických a rodových štúdií Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. V rozhovore v anglickom jazyku spolu hovoríme o dopadoch pandémie na vnímanie nášho zdravia v kontexte ľudských práv, aj o vedeckom výskume, nových vakcínach, či etike klonovania či bioinžinierstva.

Čo sa deje v dospelom človeku, keď sa mu dieťa zdôverí s niečím tak závažným, ako je sexuálne zneužitie? Ako by sme mali reagovať? Ako ne/dôvera dospelých vplýva na deti a ich pocit bezpečia? "Vnútorne sa často bránime uveriť tomu, čo nám dieťa hovorí, pretože ak tomu uveríme, náš svet zrazu začne vyzerať inak. Pustíme doň nielen možné ohrozenia, ale aj svoj zlý odhad iných ľudí. Svojmu nutkaniu situáciu zľahčovať alebo tvrdenia dieťaťa devalvovať či poprieť však nesmieme podľahnúť. Situáciu musíme brať vážne a dieťa musíme ubezpečiť, že sme pripravení mu pomôcť," hovorí Zuzana Zimová.

Zuzana Zimová vyštudovala špeciálnu pedagogiku. Niekoľko rokov sa ako metodička Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny usilovala o zlepšenie systému starostlivosti o deti v detských domovoch. Pôsobila v pedagogicko-psychologickom poradenstve, okrem iného sa venovala aj téme vzťahovej väzby, napríklad pri práci s náhradnými rodinami. Dnes pracuje v oblasti poradenstva, vzdelávania a supervízie.

Patrícia Chrzanová Pečnerová je evolučná biologička a genetička. Biológiu vyštudovala na Masarykovej univerzite v Brne a doktorát získala v roku 2018 na Štokholmskej univerzite vo Švédsku, kde skúmala DNA poslednej populácie mamutov. V súčasnosti pôsobí na Kodanskej univerzite v Dánsku, kde sa venuje genetickým analýzam rôznych druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Zúčastnila sa na viacerých arktických expedíciách do Grónska a na Sibír. V podcaste hovoríme nielen o jej vášni pre vedu, ale napríklad aj o klonovaní organizmov, o tom, či sú v zamrznutých mamutoch nebezpečné vírusy a tiež o etike, ktorá s prácou vedkyne nevyhnutne súvisí.

Pavla Holcová je česká investigatívna novinárka, zakladateľka a šéfredaktorka portálu investigace.cz, nositeľka viacerých medzinárodných ocenení. Ako jediná z Českej republiky bola súčasťou globálnej novinárskej investigatívy takzvaných Panama Papers, za ktorú Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov získalo prestížnu Pulitzerovu cenu. Pavla úzko spolupracovala aj so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom, predovšetkým na kauze odhaľujúcej väzby medzi talianskou mafiou a vládou bývalého premiéra Roberta Fica. Medzinárodné centrum pre žurnalistiku jej nedávno udelilo svetovú novinársku cenu 2021 ICFJ Knight International Journalism Award za odhaľovanie korupcie a zločinu na najvyšších miestach vo viacerých krajinách sveta.

"Sebareflexia je pre mňa prejavom sebavedomého a zrelého človeka. Prekvapuje ma, že Slováci si ju zamieňajú s komplexami," hovorí v podcaste Agáta Šústová Drelová, historička so zameraním na intelektuálne a kultúrne dejiny Slovenska a stredovýchodnej Európy od konca II.svetovej vojny. Venuje sa najmä problematike národnej identity, náboženstva, mentalít a emócií. Históriu vyštudovala vo Veľkej Británii na Univerzite v St. Andrews a Univerzite v Exeteri, kde tiež istý čas prednášala. Na Univerzite v Cambridge študovala vzťahy medzi judaizmom, kresťanstvom a islamom. Po skončení štúdií pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Po návrate na Slovensko začala pracovať na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. 

V dnešnom podcaste rozoberáme nielen postavenie žien vo vede a akademickom sektore, ale predovšetkým dôležitosť emócií v histórii a to, ako súvisí vyučovanie histórie s empatiou a schopnosťou človeka odolať konšpiračným teóriám.

Ela Tolstova je speváčka, skladateľka a manažérka kapely Tolstoys. Študovala na VŠMU, momentálne sa pripravuje na štúdium kompozície populárnej hudby na prestížnej BIMM Institute Berlin. Hudbu začala skladať už ako 16-ročná, následne založila kapelu Tolstoys. Ich debutový album Botanika získal ocenenie Debut roka na Radio_Head Awards 2017. Kapela za krátke obdobie svojho pôsobenia zaznamenala mimoriadny úspech. Má za sebou koncerty na festivaloch Pohoda, Grape, Colours of Ostrava, Waves Vienna alebo Eurosonic Noorderslag. Momentálne pripravujú druhý štúdiový album Mirror Me pod vedením berlínskeho producenta Drewa Deala. Napriek tomu sa Ela stretla s postojom, kedy jej nadšenie pre umenie ľudia podceňovali a niektorí jej učitelia ho dokonca označovali za "flákanie". "Povolanie umelca v sebe spája rôzne profesie dokopy. Chcem dokázať, že byť umelcom vyžaduje tvrdú prácu, a že robiť umenie má zmysel," hovorí v rozhovore, v závere ktorého si môžete v exkluzívnej predpremiére vypočuť jej singel "Describe My Name".

Česká advokátka Lucie Hrdá sa špecializuje na trestné a rodinné právo. Ako jedna z mála sa venuje aj zastupovaniu obetí domáceho násilia a stalkingu. V rozhovore sa rozprávame o kybernetickej šikane a kyberstalkingu, ale aj o tom, prečo sú ženské obete násilných trestných činov tak často viktimizované. "Najmä pri domácom a sexuálnom násilí je bagatelizácia, marginalizácia a stereotypizácia obete častý jav. To, čo si ľudia nevedia predstaviť sami na sebe, popierajú alebo odmietajú. Žene preto povedia, že sa mala brániť alebo utiecť, a že to strašné, čo sa jej stalo, je vlastne jej vina. To je mýtus, ktorý musíme odmietnuť, pretože sekundárna viktimizácia ubližuje traumatizovanej žene často ešte viac, ako samotný čin," vysvetľuje.

Soňa Holúbková je vyštudovaná psychologička, ktorá celý svoj profesionálny život venuje práci s deťmi so zdravotným postihnutím. Za viac ako 30 rokov práce so svojimi kolegami a kolegyňami pomohla okolo desiatim tisícom dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zažiť reálnu skúsenosť z práce a pomoci ľuďom s postihnutím. Venuje sa sociálnemu poradenstvu, rozvoju komunitných sociálnych služieb, vzdelávaniu, osvete a prepájaniu ľudí v komunitách. V rozhovore hovorí o význame ľudskej jedinečnosti, o láskavosti, ktorá nám pomáha oceniť dary iných a tiež o odvahe, ktorá nám hovorí, že sa nemáme báť prekážok, pretože sú príležitosťou pre zmenu a rozvoj.