"Sociálna práca je nádherná, pomáhajúca profesia," tvrdí v rozhovore sociálna pracovníčka a pedagogička Katarína Šiňanská, "pretože máte možnosť pomáhať a veľmi reálne vidíte komu a akým spôsobom. Na druhej strane je to profesia veľmi náročná, pretože sociálnu prácu samozrejme sprevádzajú aj negatívnejšie javy." Sociálni pracovníci a pracovníčky sú podľa nej často niekde medzi klientmi, ktorým pomáhajú a inštitúciami, ktoré zastupujú. V rozhovore hovorí aj o tom, aký je rozdiel medzi sociálne znevýhodnenými a chudobnými ľuďmi, o empatii a pomáhaní a tiež o mentorstve omám v projekte Cesta von.

"Všetky európske krajiny pracovali na agende digitálneho vzdelávania ešte pred pandémiou, nie všetky však v prípravách pokročili rovnako. Rozdiely, ktoré dnes vidíme, sú markantné," hovorí bývalá grécka ministerka školstva a kandidátka na kreslo generálnej tajomníčky OECD Anna Diamantopoulou. Podľa nej sa nerovnosti v prístupe detí k vzdelávaniu cez technológie ukazujú všade. Podľa štúdie Organizácie spojených národov (OSN) jedenásť miliónov dievčat v chudobných krajinách kvôli neexistencii vzdelávacích alternatív v čase pandémie úplne vypadne zo vzdelávacieho procesu. Odchod zo školy pre ne následne znamená nútené sobáše, sexuálne násilie, vykorisťovanie, či obchodovanie s ľuďmi. "Pandémia bude mať obrovský negatívny dopad na generáciu detí práve v chudobných krajinách. A to je skutočná katastrofa pre nás všetkých," dodáva Diamantopoulou.

"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou. 

POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

"V mestách sme počas letných horúčav začali používať ventilátory a ochladzovače, ktoré vytvárajú vodnú hmlu, " hovorí ochranárka Katarína Šimončičová. "A teraz si predstavte, že jeden väčší strom dokáže za jeden deň vypariť do ovzdušia až 400 litrov vody. Sám, len tak a zadarmo," dodáva. "Stromy od nás nepotrebujú nič, len aby sme ich nechali žiť a rásť. Dávajú nám všetko, čo potrebujeme a dávajú nám to celkom zadarmo. Ľudia ich však chcú vyrezať častokrát aj vtedy, keď by nemuseli, keď stromom nič nie je. Takýto prístup je tu už dlho. Bol tu dávno predtým, ako sme začali hovoriť o prichádzajúcej zmene klímy, predtým, ako sme začali pociťovať horúcejšie letá, nekonečné sparné dni a horúce noci po sebe. To je naozajstný problém, ktorý si už nemôžeme dovoliť prehliadať," upozorňuje v rozhovore.

„Už teraz máme lepšie čísla a verím, že sa postupne opatrenia začnú uvoľňovať. Je pomaly vidieť za ten pomyselný oblúk cesty,“ hovorí prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore rozpráva aj o tom, aké je to byť oporou pre ľudí, prečo udeľuje viac milostí než jej predchodcovia, ako sa jej darí zostať optimistkou aj ako jej funkcia prezidentky zasahuje do súkromného života.

"Západná medicína sa snaží nájsť čo najvšeobecnejšie a najuniverzálnejšie prostriedky a spôsoby, ako pacientov liečiť. Naproti tomu ajurvéda je výsostne personalizovaná medicína, nemá žiadne všeobecne platné riešenia pre všetkých pacientov," hovorí ajurvédska terapeutka Janka Lukáčová. "Z množstva postupov a procesov liečby pre konkrétneho pacienta vyhľadáva tie, ktoré sú najefektívnejšie práve preňho, práve v danej chvíli, danom čase a situácii."

"Mala som problém radovať sa. Pýtala som sa samej seba, ako môžem žiť, keď to mojim rodičom nebolo dopriate. Potom som si uvedomila, že obaja rodičia, a všetci moji predkovia, sa spojili vo mne. Myslím si, že by chceli, aby som žila," hovorí Gabika Čepičanová, ktorej otec zahynul pri leteckom nešťastí v Hejciach pred 15 rokmi a mama zomrela pred ôsmimi rokmi na rakovinu.  "Mojou úlohou je žiť najlepšie ako viem. Aj keď to bolí, aj keď niekedy strácam nádej a hnevám sa, že zomreli."

"Dnešní ľudia si pletú hĺbku bytia s intenzitou prežívania. Ale intenzita prežívania nie je skutočná hĺbka," hovorí profesorka filozofie, fenomenologička Anna Hogenová. "Skutočná hĺbka bytia privádza človeka do tichosti duše, v ktorej sa otvára svetu a cíti v nej vrúcnosť." Objavovaniu vnútorného priestoru, v ktorom sa cítime prijatí, treba učiť aj deti. Jedným zo spôsobov "filozofie pre deti" môžu byť napríklad rozprávky, ale to, čo funguje najviac je dialóg. "V rozhovore deťom nikdy nepodsúvajme svoje otázky. Snažme sa ich otvárať tak, že ich necháme pýtať sa a skutočne ich počúvajme," dodáva.

"Neistota generuje v človeku obrovskú mieru stresu," hovorí lektorka Olívia Hurbanová, ktorá sa zaoberá ľudským správaním. Na jeho zvládanie v praxi však nefungujú postupy pozitívnej vizualizácie z motivačných príručiek a nahováranie si niečoho, čomu sami neveríme, ale skôr pomenovanie toho, čoho sa najviac bojíme. "Zviditeľnenie vlastných obáv nám dáva nástroj na to, aby sme mohli byť proaktívni. Ak sa bojíme straty zamestnania, napríklad preto, lebo nevieme jazyky alebo neovládame technológie, pomenovať to nám vytvára priestor, aby sme sa naučili niečo nové a reálne pre seba niečo urobili. Vlastná proaktivita nám pomáha a znižuje náš stres," vysvetľuje v rozhovore.

Až do druhej svetovej vojny žila väčšina Slovákov na vidieku a živila sa prácou na poli a chovom dobytka. "Vianoce boli pre nich veľmi dôležitým rituálom, počas ktorého sa snažili rôznymi magickými praktikami a zvykmi zabezpečiť do budúceho roka dobrú úrodu, šťastie a zdravie v rodine," hovorí profesorka etnológie Rastislava Stoličná. "Hoci dnes už väčšina z nás žije v mestách a málokto sa živí farmárstvom, niektoré vianočné zvyky a tradície, ktoré máme od svojich predkov, prežívajú v našich rodinách dodnes."

„Je len veľmi malá skupina ľudí bez domova, ktorí sú naozaj viditeľní. Keby ste prišli do nášho denného centra, prekvapilo by vás, ako väčšina ľudí bez domova vyzerá. Niekedy ani netušíme, že niekto, kto vedľa nás sedí, je v situácii, že sa večer nemá kam ísť vyspať,“ hovorí programová riaditeľka občianskeho združenia Vagus Petra Červená.