"Človek v stredoveku nielenže nevedel čítať a písať, ale prakticky celý život prežil na jednom mieste. Zo svojej dediny sa možno dostal na trh do najbližšieho mestečka. U týchto ľudí bolo pochopiteľné, že vo svojej nevzdelanosti a nevedomosti podľahli hocičomu, čo im vysvetlilo to, čo ich trápilo," hovorí historička Tűnde Lengyelová. "Dnes, v 21.storočí, keď sú ľudia gramotní a majú aspoň základnú školu je prekvapujúce, že niektorí podliehajú tým istým alebo veľmi podobným masovým hysterickým prejavom. Nechcú rozmýšľať, nechcú uvažovať nad tým, prečo sa niečo deje, ani ako sa to deje. Najhoršie je, že sa nechcú spoľahnúť na tých, ktorí to na rozdiel od nich naozaj vedia."

"Dobrý cestovateľ je predovšetkým veľmi zvedavý. Chce spoznávať krajinu hlbšie, nestačí mu vidieť len pamiatky a miesta, o ktorých sa píše v bedekri. Je pripravený objavovať, nechať sa prekvapiť. Nevadí mu nepohoda, najmä v odľahlých oblastiach neočakáva štvorhviezdičkové hotely," hovorí turistická sprievodkyňa Viera Marecová.

"Deti v detských domovoch majú najdôležitejšie vzťahové väzby – s mamou a otcom – narušené. Každý bezpečný vzťah s dospelým človekom, ktorý je zároveň dlhodobý, pevný, stabilný a pravidelný, je kľúčový pre ich emocionálny rozvoj. Dodáva týmto deťom pocit bezpečia, pocit, že niekam patria, že sú prijímané také, aké sú," hovorí Lucia Kossárová, zakladateľka projektu BUDDY, ktorý spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi. Keď s nimi deti trávia spoločne svoj voľný čas, dokážu si nielen vytvoriť bezpečný a dôverný vzťah, ale zároveň získajú oporu pri svojom ďalšom životnom rozvoji.

"Na súčasnej pandémii je strašné práve to, že likviduje naše zmyslové vnemy. Izoluje nás od druhých, prichádzame o vzájomné dotyky, o ľudskú blízkosť, chorí strácajú čuch a chuť," hovorí arteterapeutka Jaroslava Šicková Fabrici. "My ako terapeuti sa nemôžeme schovať niekam do izolácie a nerobiť nič, práve naopak. Musíme vymýšľať nové spôsoby terapie pre ľudí, ktorí to potrebujú."

"Vždy, keď ma predvolali na výsluch, musela som vysypať veci z kabelky a vypočuť si pritom reči a komentáre prítomných mužov. Potom ma zavreli do smradľavej cely. Tam som sedávala a čakala na výsluch. Špeciálny smrad tých ciel si pamätám dodnes. Dodnes ho neznášam," hovorí textilná výtvarníčka Michaela Trizuljaková, ktorej otca Alexandra Trizuljaka, významného sochára, vysokoškolského pedagóga a autora sochy vojaka na bratislavskom Slavíne komunisti vyhodili zo školy aj kvôli udaniu spolupracovníka Štátnej bezpečnosti s krycím menom "Profesor", ktorý naňho donášal informácie o súkromných audienciách u pápeža Pavla VI. vo Vatikáne.

"Minister práce, sociálnych vecí a rodiny by si nemal dovoliť verejne napísať žartovný status o tom, ako mu jeho manželka perie spodky a on nerobí nič. V skutočnosti týmto výrokom ponižuje nielen svoju manželku, ale aj ostatné ženy," hovorí speváčka Katarzia. Podľa nej mnohí muži žijú ako feministi, ale zdráhajú sa to o sebe povedať. "Slovo feminista má negatívnu konotáciu. Muži sa ho hanbia používať, pretože byť feministom je stigma," konštatuje.

Poznámka: V závere podcastu je použitá pieseň Hoří i voda z albumu Katarzia: Celibát, 2020

"Pre ľudí je dôvera veľmi hlboký pocit, že sa môžu na niekoho spoľahnúť. Že veci budú prebiehať predvídateľným spôsobom, že keď sa im niečo stane, tak na to neostanú sami. Aby ste tento pocit hlbokej dôvery a možnosti spoľahnúť sa na iných cítili, musia byť v spoločnosti funkčné všetky sociálne vzťahy a inštitúcie, aké si viete predstaviť," hovorí sociologička Elena Kriglerová.

Dvadsaťpäťročná Karina Holešová sa v komunálnych voľbách v roku 2018 stala najmladšou starostkou na Slovensku. Podľa nej najmä vďaka tomu, že počúvala, čo jej ľudia hovoria. "Snažila som sa vnímať úplne bežné veci. Pýtala som sa ich, čo by chceli v obci mať, čo im chýba, čo by chceli robiť inak. Myslím však, že hlavný dôvod, prečo som uspela je najmä to, že som ľuďom ponúkla vľúdnosť." 

Ako starostka v obci Hlboké nad Váhom v okrese Bytča sa momentálne venuje aj plánovaniu celoplošného testovania na COVID-19. Okrem toho sa tiež neúnavne snaží ľuďom vysvetľovať, že dlhoročné susedské spory a hádky nikam nevedú, a že je dobré zbavovať sa predsudkov.

"Vo svete opery, ktorá je v riadiacich pozíciách mužským svetom, som doteraz považovaná za mladú. Na prvý pohľad sa to zdá lichotivé, no je to skôr jasný náznak toho, že pre niekoho ešte nemám dostatok profesionálnych skúseností, že neviem dosť," hovorí nezávislá umelkyňa, performerka a režisérka Sláva Daubnerová, ktorá vďaka svojmu talentu v opernej réžii uspela aj v Mariinskom divadle v Petrohrade.

"K tomu, aby kniha nakoniec vyzerala tak, ako chcem, alebo ako som sama v sebe vnútorne zachytila, že by mala vyzerať, vedie veľmi dlhá a náročná cesta. S danou knihou musím mať bezpodmienečne nejaký vlastný vnútorný prežitok, len potom jej viem dať kus zo seba," hovorí knihárka Lida Mlichová, ktorej bibliofílie získali mnohé, aj medzinárodné, ocenenia. Dcéra bývalého československého špičkového kníhviazača Jana Vrtílka a žilinská rodáčka oslavuje v piatok 9. októbra okrúhlych 80 rokov.