"Od bolesti som nevedela žiť. Veľakrát som premýšľala o smrti, o tom, že skončím so životom. Až obsedantne som rozmýšľala, ako by som to urobila tak, aby to bolo dokonalé, aby ma náhodou nenašli a nezachránili. Ale mala som v sebe aj časť osobnosti, ktorá chcela prežiť. Tá bola silnejšia. No definitívne ma zachránilo až umenie," hovorí Zuzana Medzay, ktorá pred jedenástimi rokmi prišla pri autonehode o manžela a 14-mesačného syna. Dlhé roky žila s posttraumatickou stresovou poruchou, späť do života ju vrátila psychoterapia a arteterapia - terapia umením.

V oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku pracuje okolo 220 až 230 tisíc ľudí. HDP, ktorý tento priemysel vytvára, je pre našu ekonomiku veľmi dôležitý. Od začiatku pandémie COVID-19 však kultúrny a kreatívny sektor patria medzi najviac zasiahnuté odvetvia. Ak politické elity nezačnú urýchlene konať, nasledujúce mesiace bez pomoci môžu byť najmä pre ľudí pracujúcich mimo dotovaných inštitúcií fatálne. Navyše, ak si ľudia odvyknú chodiť na kultúru a ak sa kultúrna infraštruktúra u nás rozpadne, bude sa to dať len veľmi ťažko vrátiť späť, varuje teatrologička a kultúrna manažérka Silvia Hroncová, ktorá tiež vysvetľuje, ako kultúra, kreativita a umenie dokumentujú našu identitu a pomáhajú nám kvalitnejšie žiť.

Gemersko-malohontská župa v bývalom Uhorsku sa stala súčasťou Československa v roku 1918 na základe Trianonských zmlúv. "Jedného dňa proste prišli politici a povedali ľuďom, že hranice sa zmenili a že odteraz budú Slováci. Ako mali tí ľudia chápať svoju identitu? Keď som sa narodila ja, napísali mi do rodného listu maďarskú národnosť. Nevedela som, čo to znamená, malému dieťaťu to môže byť jedno. Ale keď v škole niekto poukáže na vaše priezvisko, alebo ho vyslovuje veľmi ironicky, cítite to, aj keď ste dieťa," rozpráva o pocitoch národnej a menšinovej identity publicistka Petra Nagyová, ktorá sa narodila v Rožňave a po rokoch strávených mimo Slovenska sa na Gemer rozhodla vrátiť.

Aponiovská knižnica v kaštieli v Oponiciach dnes patrí medzi najkrajšie šľachtické knižnice na Slovensku. Kaštieľ v Oponiciach však za komunizmu dlhé roky chátral, budova sa využívala ako sýpka a sklad. "Kaštieľ mal povybíjané okná, bolo to tam veľmi zlé. V knižnici bola uskladnená slama, hniezdili tam holuby a holubí trus knihy ničil," rozpráva Eva Augustínová, prodekanka fakulty humanitných vied a vedúca katedry mediamatiky Žilinskej univerzity. Venuje sa dejinám knižnej kultúry a patrila k tímu Slovenskej národnej knižnice, ktorému sa podarilo zbierku Aponiovskej knižnice zachrániť a sprístupniť verejnosti.

Záznam z diskusie z Novej Cvernovky

Michelle Obama, Emma Watson, Meryl Streep, Lady Gaga, Tom Hanks, Serena Williams, Sheryl Sandberg či David Bowie. Aj hviezdy umenia, športu a biznisu spochybňujú svoje pracovné úspechy.

Prečo o sebe pochybujeme? Spochybňujú sa ženy viac? Čo je to Impostorov syndróm? Ako sa pochybností zbaviť?

Diskutovali:

- Eva Štefanková, odborníčka na transformačný rozvoj, spolocnosť LeadIN, bývalá korporátna manažérka

- Marcela Výbohová, členka predstavenstva ČSOB

- Maroš Uhrin, psychiater a súdny znalec

Moderuje Katarína Strýčková

Na území Slovenska nikdy nežili iba Slováci. "Rakúsko-uhorská monarchia bola multikultúrnym štátom. História maďarských a nemeckých rodín, ktoré tu žili, je aj naša," vysvetľuje Tímea Mátéová, riaditeľka Slovenského národného múzea - Múzea Betliar v rozprávaní o histórii rodiny Andrássyovcov, ktorá hospodárila na panstvách na Gemeri, Above, Šariši a Zemplíne a patrila k najvýznamnejším aristokratickým rodinám v Európe v 19. storočí.

Ľudové zvyky a tradície sú naše nehmotné kultúrne dedičstvo. "Nedá sa ale stavať na ich slovenskosti, pretože v nich nachádzame zmes kultúr rôznych národov. Folklór na Slovensku v minulosti obohacovali napríklad aj kedysi toľko nenávidení Turci," hovorí etnologička Júlia Marcinová.  "Ak niekto neustále bojuje o to, že práve to alebo ono je to "naše pravé slovenské", buď nemá vedomosti, alebo popiera fakt, že nebyť iných kultúr, tá naša nevznikne a neprejaví sa v takej rôznorodosti, v akej je," dodáva.

Stredovek nemožno nazývať "dobou temna", ako ho nazvali humanisti 16. a 17.storočia. Položil základy medicíny a mnohých iných vedných odvetví, budovania osídlení, nášho súčasného života. Do istej miery bol však dobou temna pre ženy, pretože ženy v tom čase neboli považované za plnoprávne osoby. "Najschodnejšou cestou, ako sa zbaviť manželky bolo zavraždiť ju a potom požiadať o odpustenie a rozhrešenie," vysvetľuje popredná slovenská historička Daniela Dvořáková. Napriek tomu bolo kresťanstvo v stredoveku pre ženy prínosné tým, že vo svojej podstate uznávalo rovnoprávnosť žien ako samostatných duchovných bytostí.

"Veci, ktoré sa stali a na ktoré poukazuje (Kočnerova) Threema sa nikdy nemali stať. Otázka je, ako na tieto udalosti následne reagovali sudcovia, sudkyne, advokáti, či študenti práva. Musíme sa pýtať, či táto reakcia bola dostatočná, prípadne aká vlastne mala byť, alebo čo mohlo napomôcť tomu, aby bola lepšia " hovorí právnička Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, expertka na ústavné právo, právnu filozofiu a právnickú etiku.

„Právnici nie sú ľudia, ktorí chodia na štýlové obedy, večere a kávičky s klientami, z času na čas si odbehnú na súd a všetkých ohúria plamenným prejavom. Dennou rutinou povolania advokáta je v skutočnosti drina,“ hovorí advokátka Zuzana Mlkvá Illýová, riaditeľka Ústavu klinického právneho vzdelávania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 

Rozprávame sa o vzdelávaní budúcich právnikov, napríklad aj prostredníctvom Študentskej právnej poradne, ktorá poskytuje právne analýzy ľuďom, ktorí si právnika nemôžu dovoliť.