Máte radi vôňu kníh a knižníc? Tak poďte s nami do čias, keď existovali "knihy na reťazi", keď staré knihy voňali po vanilke a do atramentu sa prilievala medovina. Povieme si, čo má spoločné kurzor ručička na počítači so stredovekom, prečo v rukopise maľovali iniciálky červenou farbou, ako sa kedysi hľadelo na človeka, ktorý rukopis ukradol alebo nevrátil, a prečo nesiahať na knihu, ak máte nádchu a na odeve steblá trávy .

Bonusový materiál k podcastuPapier s vôňou vanilky

Papier tvorený celulózou a lignínom sa rozkladom premieňa na rôzne vedľajšie látky, z ktorých je dôležitý napríklad vanilín. Staré knihy nám tak môžu voňať po vanilke. Prípadne aj iných prchavých látkach, ktorých môžu byť stovky. V roku 2009 o tom napísala štúdiu vedkyňa Matija Strlic, ktorá konštatrovala, že vôňa starých papierových kníh je nezameniteľná kombinácia vôní, z ktorých najvýraznejšia je vanilka a jemná vôňa trávy s náznakom kyslosti. Ľudia, ktorí boli zapojení do výskmu, veľmi často udávali aj vôňu čokoládu a kávy v súvislosti so starými knihami. Viac o výskume dr. Strlic a jej spolupracovníkov:

https://www.popsci.com/old-book-smell/

tu je jej štúdia z roku 2009: https://www.researchgate.net/publication/26818853_Material_Degradomics_On_the_Smell_of_Old_Books

A tu si môžete zakúpiť jeden z parfumov s vôňou starých kníh, vanilka nechýba :-)

https://wicked-good.co/products/old-books

Pergamen alebo vellum?

Iba málokto vie, že v stredoveku existovali dva základné druhy živočíšneho materiálu, na ktorý sa písalo: vellum a pergamen. Odborníci preto niekedy používajú univerzálny termín "membrana". V stručnosti vellum je "kvalitnejší" pergamen, často sa od pergamenu odlišuje tým, že sa vyrába z teľacej kože (a nie z kože iných zvierat) alebo je jednoduchi kvalitnejší. Samotné slovo vellum pochádza zo starofrancúzskeho vélin "teľacia koža", ktoré je odvodené od latinského slova vitulinum "z teľaťa". Ale mohol to byť aj materiál vyrobený z mláďat iných zvierat, len v kvalitnejšom prevedení (ovce, kozy, ošípané, jelene, osle, ťavy), takže vellum bolo jemnejšie, pergamen jeho hrubšia forma, drsnejšia, menej vyleštená.

Knihy z maternice

Najkvalitnejšie vellum sa vyrábalo z koží nenarodených zvierat (uterinum vellum, t. j. maternicové). Je až desivé predstaviť si to množstvo zabitých zvierat, ktoré sa stali obeťami našej túžby po knihách. Na výrobu niektorých kníh muselo byť obetovaných až 500 zvierat. Z kože bežného teliatka vyrobili tri a pol stredne veľkých pergamenových listov. V roku 1519 zapísal anglický učenec William Horman vo svojom diele Vulgaria: že "materiál, na ktorý píšeme, sa vyrába z kože zvierat, niekedy sa nazýva pergamen, niekedy vellum, niekedy abortus a občas membrána".

Na niektorých vellách či pergamenoch občas vidieť stopy krvi, ktorá sa prejavuje ako žilky, čo naznačuje, že zviera bolo ulovené a zabité, a nie porazené mäsiarom a vykrvácané. Vnútorná strana "membrány" bola zvyčajne svetlejšia a jemnejšia. Na vonkajšej strane bývajú viditeľné vlasové folikuly spolu s prípadnými jazvami z čias, keď bolo zviera živé.

Vôňa pergamenu

Samotný pergamen údajne nevonia ani nezapácha, lebo proces čistenia kože a jej namáčania vo vápne a následného napnutia na rámy a ďalšieho dôkladného oškrabovania a sušenia, bielenia, leštenia, všetky pachy zlikvidoval. O to väčší musel byť zápach v prvých štádiách výroby. Niektorí ľudia však z pergamenu cítia zvláštny ľahký závan kože. Odborníci údajne vedia dokonca rozlíšiť "britský" pergamen od "talianskeho", ktorý vonia trochu ostrejšie. Ale koža mohla nasiaknuť pachmi z iných častí rukopisu, prípadne prostredia a ľudí, ktorí s nimi manipulovali.

Ďalšie čítanie a zdroje:

https://www.getty.edu/news/did-parchment-smell-your-manuscript-questions-answered/

http://www.materialtexts.bbk.ac.uk/?p=12

https://www.theguardian.com/books/2017/apr/07/the-smell-of-old-books-science-libraries

https://heritagesciencejournal.springeropen.com/articles/10.1186/s40494-016-0114-1

A hádajte, kde sa dodnes pergamen v Európe používa vo verejnom živote. Skúste tipnúť najkonzervatívnejšiu krajinu :-)

Áno, je to Veľká Británia, ale už dospeli aspoň do toho štádia, že iba predné a zadné strany zákonov vydaných parlamentov sa vyrábajú z pergamenu.

Iluminácie nemajú nič spoločné s iluminátmi :-)

Stredoveké iluminácie, dnes by sme povedali ilustrácie kníh, sú najlepšie zachovaným druhom stredovekej maľby. Namaľované na pergamenoch, ktoré boli zviazané do zväzkov (manuskriptov) boli chránené pevnými väzbami, často koženými. Tak boli chránené pred svetlom, prachom a vlhkosťou. Iluminované rukopisy boli luxusnými umeleckými predmetmi, väčšina stredovekých kníh obsahuje ale iba text bez výzdoby, lebo slúžili skutočne iba na čítanie.

Prekrásna iluminácia z rukopisu z knižnice Mateja Korvína (Biblioteca Corviniana) s vyobrazením skriptoria

Ako vyzerali knihy na reťazi?

Stredoveké rukopisy boli vzácne a drahé. Aby sa predišlo ich krádeži, zvykli sa cenné zväzky zabezpečiť reťazou: jeden koniec sa zachytil do kovového oka drevenej dosky knižnej väzby a druhý k čitateľskému pultu či lavici. Tak vznikol „liber catenatus“ = kniha na reťazi. Pripevňovanie kníh reťazami bolo pomerne bežné od stredoveku až do 18. storočia, pretože predstavovalo účinný bezpečnostný systém. Najväčšia zachovaná „reťazová knižnica“ na svete sa nachádza vo Veľkej Británii - v katedrálnej knižnici v Hereforde, kde je okolo 1500 kníh s pôvodnými reťazami.

https://www.herefordcathedral.org/chained-library

Stredoveké "čítačky"

Cestovatelia mohli mať knihu vo vreckovej väzbe (v češtine pytlíková vazba) – išlo o typ väzby s celokoženým, hodvábnym alebo zamatovým pokryvom presahujúcim obe dosky a tvoriacim tak dvojdielne vrecko, ktorého voľné konce sa zaviazali uzlom alebo remienkom a privesili na opasok. Išlo zvyčajne o malé modlitebné knižky, breviáre, ktoré mohli mať stále k dispozícii.

Stredoveké zvýrazňovače

Na okrajoch rukopisov, ale i v tlačených knihách sa často stretávame s nakreslenou malou ručičkou (tzv. manicula). Vzdelanci bežne používali tento symbol, ktorý pozostával z ruky s vystretým ukazovákom, aby upriamili pozornosť na dôležitý text. Vďaka nemu dnes vidíme, čo čitateľ považoval v knihe za dôležité. Hoci účel týchto "pomocných rúk" bol rovnaký, ich vzhľad bol rôzny. Je to spôsobené tým, že neexistoval žiadny štandardný formát ručičky, a tak sa odlišovali veľkosťou a tvarom, od jednoduchej až po detailne znázornenú ruku s ozdobným rukávom a nariasenými manžetami, či ruku rozpriestierajúcu sa ako chápadlá chobotnice. Bežne sa manicula používala od 12. do 18. storočia, ale postupne sa už čitateľom nechcelo míňať čas na jej kreslenie... Napriek tomu sa ručička zachovala ako vizuálny symbol (v rôznych nápisoch či reklamách) a dostala sa aj do digitálneho sveta ako kurzor na obrazovke počítača.

Zdroj: Sherman, William H.: Marking Readers in Renaissance England (Philadelphia 2008)

Ceny niektorých tovarov na prelome 14. a 15. storočia v Uhorskom kráľovstve

1397 – pallium 24 zlatých

1399 – lorica (pancier) za 25 zlatých

1409 dom v Bratislave 150 zlatých

1410 - lorica (pancier)  za 10 zlatých

1405 –  prilbica (cassidem vulgo sysak) za 20 zlatých

1405 – kôň a pancier 200 zlatých kôň a reverenda 400 zlatých

1406 – loď na Dunaji (magna carina seu navis) 9 zlatých

1406 – prikrývka hlavym kapucňa (caputium) 4 zlaté

1413 – jeden lakeť (cca pol etra)  francúzskeho súkna 1,5 zlatých

1413 – dva náhrdelníky 50 zlatých

1417 – pozlátený voz so 6 koňmi a príslušenstvo 400 zlatých

1437 –  misál  7 zlatých

1441 – tri pušky 39 zlatých

prasiatko na trhu 5 denárov

jahniatko 8 denárov

kurča 2 denáre

Čo by ste si v stredoveku kúpili za váš plat?

Toto je veľmi zábavá stránka, ale urobená na základe historických výskumov. Priemerný mesačný príjem aktuálne vo Veľkej Británii je 2900 libier mesačne. Za to by ste si v roku 1420 kúpili toto:

Vyskúšajte! Nahoďte si tam rok, ktorý Vás zaujíma a výšku Vášho príjmu:

https://www.nationalarchives.gov.uk/currency-converter/