Emotivizmus je pre mnohých asi neznáme slovo. Ale na druhej strane máte asi všetci skúsenosť s tým aké je to cítiť krivdu, aké je to, keď sa vám niečo hnusí alebo vás niečo pohorší či poteší, keď si so zvrašteným čelom poviete „Fuj!“ alebo s entuziazmom vyskočíte so slávnostným „Hurá!“----more----

Spoločným menovateľom týchto denných skúseností je to, že všetky sú rôznymi odpoveďami na otázku aký pocit vo vás vyvolala nejaká situácia.

Emotivizmus je potom zjednodušene povedané istý pohľad na morálku, ktorý na otázku „Čo to znamená, že je niečo dobré/zlé?“ odpovedá: „Dobré/zlé je niečo vtedy, ak to vo mne vzbudzuje dobrý/zlý pocit.“

V dnešnej dávke prehĺbim túto povrchnú definíciu emotivizmu a to tým, že priblížim ako ho chápali jeho dvoja hlavní priekopníci minulého storočia: A. L. Ayer a  Charles Stevenson. Na záver poukážem na jeho Achillovu pätu a taktiež pripomeniem, aké miesto navrhoval dať pocitom a emóciám v morálke Aristoteles.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!