Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

131. EPIZÓDA / V máji 2025 zomrel morálny filozof Alasdair MacIntyre. Svojou knihou After Virtue (v češtine vyšla ako Ztráta cnosti) ukázal, ako zlyhal morálny projekt posledných storočí. A bez možnosti povedať, čo je dobré a čo zlé, tak podľa MacIntyra ostáva otvorený priestor pre manipuláciu a nátlak, čiže pre populizmus a marketing. Aj keď sa s MacIntyrom dá nesúhlasiť, je úžasné ako dokázal počas života viackrát zmeniť názor, a posúvať tak vlastné myslenie, a svojou, na akademického filozofa, nezvyčajnou popularitou, znova rozprúdiť diskusiu o morálke. O tom, ako možno aplikovať MacIntyrove myšlienky na súčasný svet, sa rozprávali filozof Jakub Betinský a vedec Jaro Varchola.----more----  

V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame:

- vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

130. EPIZÓDA / Diskusiám o umelej inteligencii (AI) a veľkých jazykovým modeloch ako ChatGPT dominuje otázka či čoskoro nadobudne vedomie a superinteligenciu. Súčasný stav však ukazuje, že takéto uvažovanie o tom, čo sa zatiaľ nedeje, odvádza pozornosť od toho, čo už prebieha. Štyria vedci z rôznych odboroch publikovali článok o kultúrnej revolúcie spôsobenej umelou inteligenciou. Pretože najmä large language models ako ChatGPT radikálne menia spôsob, ako sa informácie dozvedáme a ako s nimi pracujeme. Aj o tom, či možno vidieť historické paralely medzi AI a prevratnými technológiami minulosti ako písmo, kníhtlač, či televízia, sa rozprávali doktorandka psychológie Ivana Jakubová a fyzik Jaro Varchola.----more----

+ 

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

+ v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: 

129. EPIZÓDA / Čo to znamená byť kreatívny? Prinášať do sveta úplne nové veci z ničoho alebo spájať už existujúce do nových spojení? Ako sme sa z jaskyne dostali do dvadsiateho prvého storočia, kde sme obklopení miliónmi veci a ideí, ktoré predtým v realite neboli? Vymysleli sme ich z ničoho? Sú všetci ľudia prirodzene kreatívni? Alebo túžia aspoň všetci tvoriť? Na tieto otázky v prvej česko-slovenskej epizóde hľadajú odpovede vedec Jaro a filozof Sebastián.----more----

+ 

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

+ v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: 

128. EPIZÓDA / Predstavte si, že v momente, keď vstúpite do práce zabudnete na to kto ste. A keď z práce odchádzate, máte znova celú svoju životnú pamäť k dispozícii, ale absolútne nič neviete o tom, čo ste osem hodín v práci robili. Takéto rozdelenie pamäte dobrovoľne podstúpia postavy nového seriálu Severance. V jednom tele vzniknú dve osobnosti, dve pamäte. Seriál kladie vynikajúce otázky o tom ako súvisí pamäť a identita, ale aj o tom, aký máme vzťah k práci v postmodernej spoločnosti. Nakoľko je takáto sci-fi predstava realistická z pohľady filozofie a vedy diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more----

+ podporte súdržnosť na Slovensku: DEKK Inštitút

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+ v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: 

127. EPIZÓDA / V ktorom roku života končí detstvo a kedy je človek dospelý? Mali by sme pred deťmi držať tajomstvá alebo ich vystaviť realite? Je detstvo sociálny artefakt alebo biologický interval? Ako sa odpovede na tieto otázky menia s dobou? Pri pohľade do histórie posledných storočí vidíme, že sa menia veľmi výrazne. Hranica medzi dospelosťou a detstvom prekvapivo súvisí s tým, ako sa šíria informácie v spoločnosti. Ústne, písomne, televíziou, internetom... Vedec Jaro a filozof Jakub diskutovali o tom, či žijeme v detinskej dobe a zamýšľali sa, či je dobré skoro dospieť alebo práve naopak.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom.

----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+