Kvantum ideí

134. EPIZÓDA / V roku 1925 bol publikovaný prelomový Heisenbergov článok o kvantovej reinterpretácii fyzikálnych vzťahov. Teraz oslavujeme sto rokov kvantovej fyziky. Ako vďaka kvantovej fyzike rozumieme svetu oveľa viac, a čo stále nevieme? Prečo je o okolo sveta kvanta toľko tajomna, a ako to súvisí s paralelnými vesmírmi? Aj o tom sa naživo pred publikom počas Noci vedy rozprávali fyzik Jaro a neurovedec Peter s profesorom Vladimírom Bužekom.

----more----

Dávame Vám do pozornosti:

Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

133. EPIZÓDA/ Je priestor javiskom, v ktorom sa odohráva naša existencia? Alebo je niečím viac? Alebo naopak nie je ničím? Existuje aj minulosť a budúcnosť? Vníma fyzika čas inak ako my ľudia? A prečo keď hovoríme o časopriestore, tak čas meriame hodinkami a priestor metrom? V sérii inšpirovanej knihou Seana Carrolla o najdôležitejšom poznaní súčasnej fyziky pokračujú Jaro a Peter. 

----more----

V diskusii sme spomenuli:

Radi by sme Vás pozvali na:

Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

131. EPIZÓDA / V máji 2025 zomrel morálny filozof Alasdair MacIntyre. Svojou knihou After Virtue (v češtine vyšla ako Ztráta cnosti) ukázal, ako zlyhal morálny projekt posledných storočí. A bez možnosti povedať, čo je dobré a čo zlé, tak podľa MacIntyra ostáva otvorený priestor pre manipuláciu a nátlak, čiže pre populizmus a marketing. Aj keď sa s MacIntyrom dá nesúhlasiť, je úžasné ako dokázal počas života viackrát zmeniť názor, a posúvať tak vlastné myslenie, a svojou, na akademického filozofa, nezvyčajnou popularitou, znova rozprúdiť diskusiu o morálke. O tom, ako možno aplikovať MacIntyrove myšlienky na súčasný svet, sa rozprávali filozof Jakub Betinský a vedec Jaro Varchola.----more----  

V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame:

- vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI 

130. EPIZÓDA / Diskusiám o umelej inteligencii (AI) a veľkých jazykovým modeloch ako ChatGPT dominuje otázka či čoskoro nadobudne vedomie a superinteligenciu. Súčasný stav však ukazuje, že takéto uvažovanie o tom, čo sa zatiaľ nedeje, odvádza pozornosť od toho, čo už prebieha. Štyria vedci z rôznych odboroch publikovali článok o kultúrnej revolúcie spôsobenej umelou inteligenciou. Pretože najmä large language models ako ChatGPT radikálne menia spôsob, ako sa informácie dozvedáme a ako s nimi pracujeme. Aj o tom, či možno vidieť historické paralely medzi AI a prevratnými technológiami minulosti ako písmo, kníhtlač, či televízia, sa rozprávali doktorandka psychológie Ivana Jakubová a fyzik Jaro Varchola.----more----

+ 

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

+ v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: 

129. EPIZÓDA / Čo to znamená byť kreatívny? Prinášať do sveta úplne nové veci z ničoho alebo spájať už existujúce do nových spojení? Ako sme sa z jaskyne dostali do dvadsiateho prvého storočia, kde sme obklopení miliónmi veci a ideí, ktoré predtým v realite neboli? Vymysleli sme ich z ničoho? Sú všetci ľudia prirodzene kreatívni? Alebo túžia aspoň všetci tvoriť? Na tieto otázky v prvej česko-slovenskej epizóde hľadajú odpovede vedec Jaro a filozof Sebastián.----more----

+ 

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

+ v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: 

128. EPIZÓDA / Predstavte si, že v momente, keď vstúpite do práce zabudnete na to kto ste. A keď z práce odchádzate, máte znova celú svoju životnú pamäť k dispozícii, ale absolútne nič neviete o tom, čo ste osem hodín v práci robili. Takéto rozdelenie pamäte dobrovoľne podstúpia postavy nového seriálu Severance. V jednom tele vzniknú dve osobnosti, dve pamäte. Seriál kladie vynikajúce otázky o tom ako súvisí pamäť a identita, ale aj o tom, aký máme vzťah k práci v postmodernej spoločnosti. Nakoľko je takáto sci-fi predstava realistická z pohľady filozofie a vedy diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more----

+ podporte súdržnosť na Slovensku: DEKK Inštitút

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+ v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: 

127. EPIZÓDA / V ktorom roku života končí detstvo a kedy je človek dospelý? Mali by sme pred deťmi držať tajomstvá alebo ich vystaviť realite? Je detstvo sociálny artefakt alebo biologický interval? Ako sa odpovede na tieto otázky menia s dobou? Pri pohľade do histórie posledných storočí vidíme, že sa menia veľmi výrazne. Hranica medzi dospelosťou a detstvom prekvapivo súvisí s tým, ako sa šíria informácie v spoločnosti. Ústne, písomne, televíziou, internetom... Vedec Jaro a filozof Jakub diskutovali o tom, či žijeme v detinskej dobe a zamýšľali sa, či je dobré skoro dospieť alebo práve naopak.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more----

+

+ vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI  

+