Kultovú trilógiu Matrix z prelomu storočí nevidel asi iba málokto—a asi by sa väčšina z nás zhodla na tom, že minimálne prvý film z ’99 bol naozaj dobrý a podnetný. V takýchto prípadoch sme dnes trochu zvyknutí, že za dobrým filmom takéhoto kalibru stojí ešte lepšie kniha, ktorá je filmovej adaptácii vzorom. V prípade Matrixu to tak ale nie je.----more----

Pamätám si, keď som sa prvýkrát márne snažil vypátrať jeho knižnú predlohu, a rovnako si pamätám na to, keď som v tejto trilógií začal objavovať viaceré známe otázky a problémy z filozofie. Jeden z týchto filozofických problémov vám chcem dnes predstaviť a v dejinách filozofie sa spája s postavou francúzskeho filozofa a matematika, ktorý žil na prelome 16. a 17. storočie, René Descartesa. Je to práve on, kto v učebniciach filozofie označuje koniec stredoveku a začiatok novoveku.

Problém, nad ktorým sa dnes zamyslíme, je problémom poznania, teda otázky ako pravdivo poznať svet a realitu, a ako čeliť tak častým ilúziám a klamlivým predstavám. Descartesovou odpoveďou je metóda radikálneho skepticizmu, teda pochybovania, a cez jeho slávny experiment o zlomyseľnom géniovi sa dostaneme k jeho ešte slávnejšiemu cogito ergo sum.

***

Dobré veci potrebujú svoj čas. Pomohla ti táto dávka zamyslieť sa nad niečím zmysluplným? Podpor tvoj obľúbený podcast sumou 1€, 5€ alebo 10€ mesačne na SK1283605207004206791985. Ďakujeme!