Nepozornosť je asi univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Od malého mala sme boli upozorňovaní, aby sme dávali pozor – či už vtedy, keď nám niečo vysvetľovanie rodičia alebo učitelia; alebo tesne pred tým, ako sme začali hrať nejakú novú hru. Ak nedám pozor, nebudem vedieť pravidlá, a potom nebudem vedieť samozrejme zvíťaziť.----more----

Otázka pozornosti je ale hlboko morálna, ba priam až psychologicko-duchovná záležitosť, a okrem samotného bytia pozorným je tu ešte dôležitejšie otázka, ktorá znie nasledovne: Čomu dať našu pozornosť? A túto otázku môžeme rozbiť pod-otázkami ako: Sú veci, ktoré si zasluhujú našu pozornosť viac ako iné? Sú veci, ktorým by mal venovať pozornosť každý a to až do takej miery, že ak ich nebudeme brať aktívne na vedomie, stanú sa z nás morálne nižší ľudia? A akej povahu sú tie tzv. veci, voči ktorým, ak budeme nepozorní, riskujeme, že niečo v našom vnútri pomaly odumrie alebo, naopak, nikdy nevyrastie a nevykvitne?

Tieto otázky sú v jadre filozofie francúzskej mysliteľky a aktivistky Simone Weilovej a v dnešnej dávke si ju ako aj jej dielo predstavíme. Pôjde ale o neľahké až existenciálne rozmýšľanie, pretože pandémia nepozornosti, ktorou dnes trpíme, má za následok tragickú skutočnosť, že ničíme živote ľudí okolo nás (a tiež svoje) a to tým, že sami zo seba a druhých robíme veci – inštrumentalizujeme a dehumanizujeme.

Súvisiace dávky:

• PD#26: Platónová jaskyňa, http://bit.ly/davka26

Použitá a odporúčaná literatúra:

• Weil,  Waiting for God (HarperCollins, 2009)

***

Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!