Bez obalu 🎙

V Bratislave žije minimálne 2100 bezdomovcov. Ide o dáta z historicky prvého sčítania spred troch rokov, ktoré urobil magistrát. Takmer polovica žije na ulici dlhodobo, aj viac ako desať rokov. Podpisuje sa na to najmä na ich zdraví.

Mnohí sa však začínajú vymykať stereotypu. „Chodia do práce, sú čistí a voňaví, majú vzťahy, chodia randiť. Vžitý obraz o bezdomovcoch už dávno neplatí“ tvrdí Milan Brejcha z neziskovky Depaul Slovensko, ktorí s nimi pracuje. Priznáva však, že ide stále o menšinu.

Veľká časť bratislavských bezdomovcov má problémy s alkoholom, drogami. Prvý sneh a mrazy ich situáciu len komplikujú. Napríklad aj tým, že za cenovo dostupným nocľahom za euro musia až na okraj metropoly. Výsledkom sú aj dlhy bez nádeje, že raz budú splatené a rastúce exekúcie zo strany Dopravného podniku.

Ako ľuďom z ulice pomôcť? Akí sú bezdomovci zblízka? A ako sa mení optika pre tých, čo s nimi pracujú?

Otázky pre Jozefa Kákoša, Juraja Baráta, Milana Brejchu a Lukáša Kulíseka z Depaul Slovensko.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Aj socializmus mal svojho Kočnera, moc si budoval sexom a večierkami pre komunistických papalášov. Arizácie boli tak skorumpované, že ochromili celý úrad, ktorý na ne dozeral, tunelovala sa aj za "tatíčka" Masaryka no a čierne stranícke fondy neboli neznáme ani uhorským politikom, hovoria autori historickej štúdie o korupcii v našich dejinách.

Menia sa mená, postavy, strany, ale praktiky ako sa u nás obohatiť z verejných zdrojov ostávajú už stáročia prakticky rovnaké.  

Prinášať radosť a smiech, ktoré liečia – tým, ktorí to potrebujú – malým i veľkým pacientom. S týmto zámerom môžeme už 15. rok u nás na chodbách nemocníc stretávať zdravotných klaunov zo Združenia Červený nos. Z miesta bolesti a neraz aj strachu sa snažia vrámci možnosti urobiť čosi znesiteľnejšie, príjemnejšie, odbúrať strach… Kto sú títo zdravotní klauni, aký musí byť ich vnútorný svet, aby dokázali oslobodzovať od strachu a bolesti...a načo im vlastne slúži samotný červený nos? Téma pre Pavla Mihaľáka, jedného z nich, ktorý je zároveň umeleckým riaditeľom združenia.

Slovensko dramaticky mení svoju tvár, za posledné roky sme prišli o 800 kilometrov štvorcových lesa, varuje Katarína Grichová z lesoochranárskeho združenia Vlk. Miznúce lesy chcú preto ochranárii zachrániť petíciou, v ktorej žiadajú, aby sa na desiatich percentách našej krajiny nerobilo v lesoch vôbec nič.

Milan Špánik je poslanec NRSR, ktorý nastúpil ako náhradník za odsúdeného Milana Mazureka. Z ĽSNS však vystúpil a nespolupracuje s ňou. Naopak - Kotlebovcov kritizuje a na bilboardoch tvrdí, že on hajlovať nebude. 

Pýtali sme sa ho, ako funguje ĽSNS zvnútra, aká je jej stratégia, kto v strane reálne rozhoduje, aká bola úloha trestne stíhaných neonacistov na kandidátke Kotlebovcov, či sa v strane naďalej zdravia Na stráž - a prečo sa fašistom tak darí. 

Moderuje Peter Hanák. 

Orbánovské Maďarsko je nasiaknuté pocitom trianonskej krivdy a v prípade oslabenia štruktúr Európskej únie a NATO nie sú vylúčené ani jeho nároky na naše územie, hovorí v rozhovore pre ráno nahlas bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rastislav Káčer.

Budapešť označuje za trójskeho koňa putinovho Kremľa, ktorý usilovne pracuje na oslabení Európskej únie ako garanta našej bezpečnosti. No a NATO? Severoatlantická organizácia je podľa káčera v hlbokej kríze a už nie je absolútnym bezvýhradným garantom našej bezpečnosti. iné - lepšie, garancie však nemáme, odkazuje Rastislav Káčer

Ani tridsať rokov po Novembri‘89 Slovensko nemá múzeum komunizmu a jeho obetí. Podľa iniciátorov výzvy Aby minulosť nemala budúcnosť strata historickej pamäte môže pootvoriť dvere novým totalitám.

Tridsiatka osobností pripomína zodpovedným, že nenaplnený zámer múzea obetí komunizmu už neznesie odklad. Tridsiate výročie Nežnej revolúcie označujú za poslednú šancu, ako dať hodnotu utrpeniu tisícov obetí totalitného komunistického režimu. „Nebolo zbytočné, pretože prispelo k pádu režimu v roku 1989. Títo ľudia si zaslúžia, aby sme si pripomínali ich osudy“.

Podobná iniciatíva tu už bola v roku 2010, chytila sa jej vtedy dokonca premiérka Iveta Radičová. Múzeum chcela umiestniť v jednej z budov úradu vlády. Nádeje však padli s predčasným pádom jej vlády.

Po desaťročí je tu nová iniciatíva. Podarí sa jej premeniť na skutočnosť? Inšpirovať sa už môže vo všetkých postkomunistických krajinách nášho regiónu, Slovensko je totiž bez múzea obetí komunizmu posledné.

Budete počuť Jozefa Hajka, autora iniciatívy a Františka Neupauera, ktorý zas stál za tou spred desaťročia.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Valentíne vzala mentálna anorexia prakticky skoro všetko, energiu, sebaúctu, chuť žiť a napokon - takmer aj holý život. Pokus o samovraždu však našťastie prežila a - hoci ako ona sama hovorí, ešte nemá vyhrané, tyrana tejto choroby sa jej už skrotiť podarilo. Dnes Valentína Sedileková stojí za projektom "Chuť žiť", v ktorom podávajú pomocnú ruku ľuďom s poruchami príjmu potravy. Ich počet totiž u nás neustále rastie.

Internet, sociálne siete, nespočetné množstvo online aplikácií takmer na „všetko“ sa stávajú silným konkurentom štátu. Ako prejav osobnej iniciatívy a šikovnosti „vynálezcov“ idú dopredu bez toho, aby si pýtali dovolenie od úradníkov, zákonodarcov, štátu.

Úspech u širokej masy spotrebiteľov im dáva legitimitu. A potláča silu byrokracie, autorít a regulátora. Pre štát budú alebo začiatkom konca, alebo potrebným budíčkom. Podľa ekonóma Róberta Chovanculiaka prvým prikázaním pre politikov v tejto oblasti by malo byť „NEZAKÁŽEŠ“.

Výsledkom tak môžu byť aj nižšie dane, lacnejšie služby, spokojnejší zákazníci a v konečnom dôsledku zdravší štát, pokojnejší politici a prosperujúca spoločnosť.

Moderuje J. Barborák

Marian Kočner spĺňa definíciu mafiána - a sýkorovci ho dokonca zrejme plánovali zabiť, hovorí Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia, príbehy písané krvou.