Bez obalu 🎙

Gabriel sa narodil v tele ženy, no odmalička sa cítil byť mužom. Za týmto svojim presvedčením si pevne stál a v tomto za ním bezvýhradne stál aj jeho otec. Rastúce tlaky spoločnosti - ktorá sa u nás až pričasto vie krivo pozerať na všetko odlišné, však zrejme podľa jeho otca už Gabriel zvládnuť nedokázal a tak zvolil definitívny odchod.

Sú inštitúcie na Slovensku nezávislé? Nakoľko môžu do ich práce a výstupov smerom k verejnosti hovoriť politici, vplyvní ľudia či finančné skupiny? A môže nezávislosť inštitúcie prerásť zdravú mieru, existujú jej hranice? Otázky, ktoré otvára čerstvý rebríček nezávislosti vybranej dvadsiatky inštitúcií u nás. Je medzi nimi napríklad Národná banka, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, či Finančné riaditeľstvo, ale aj polícia, Generálna prokuratúra, Súdna rada či RTVS…. Podľa zostavovateľa – Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ide o kľúčové kontrolné, regulačné a justičné orgány. Na aktuálnosti rebríček naberá práve dnes, keď sme takmer na dennej báze konfrontovaní s ovplyvňovaním niektorých vysokých štátnych úradov neraz pochybnými ľuďmi, ktorí figurujú dokonca na mafiánskych zoznamoch. Kto teda v rebríčku nezávislosti uspel, kto pohorel? A prečo sa nezávislosť inštitúcií meria? Otázky na autorov rebríčka Petra Goliáša a Alžbetu Tibenskú z INEKO.

Moderuje Jaroslav Barborák

Internet už dávno nie je iba nevinnou zábavou a prostriedkom na rozšírenie obzorov. Dnes sa internet stal aj okrem ušľachtilej snahy vedieť a poznať viac, aj prakticky dokonalým spôsobom ako šíriť do sveta všemožné lži, nezmysly, propagandu i bohapusté bludy.

Internet sa totiž zmenil na bojové pole, stal sa miestom nového spôsobu akým sa dnes vedú vojny - takzvané hybridné vojny. A my v tejto hybridnej vojne už dávno sme - a vedie ju voči nám Rusko

Už o pár dní si pripomenieme 30. výročie Novembra‘89. Čas zlomu, keď po štyroch dekádach nanútenej neslobody začala do našich končiť nakúkať sloboda, demokracia, padol ostnatý drôt, ktorý nás mal „chrániť“ pred Západom… Námestia si obrazne sľubovali lásku – kľúče odzvonili starej moci všadeprítomnej komunistickej strany. Tento pohyb naštartoval surový policajný zásah proti študentom v Prahe. A nezastavila ho ani zima námestí, postupné rozbroje v reformných silách či hlasy, že celá revolúcia môže byť zinscenovaná a "pilotovaná" tajnou službou… Odvtedy si už samostatné Slovensko prešlo 30-ročný príbeh a oblúkom sa opäť vracia na námestia. Ak však boli tie pred tromi dekádami za demokraciu a slobodu, teraz sú za slušnosť. Akým prerodom sme prešli a kde by sme boli bez Novembra? Dá sa z tých dní a z procesov, ktoré sa spustili, učiť aj dnes? Téma pre muža, ktorý za Novembrovými udalosťami stál aj aktívne a pripravoval ich prvú polovicu svojho života – disident, aktívny člen tzv. podzemnej cirkvi, neskorší predseda SNR, dve dekády parlamentný poslanec, trojnásobný kandidát na post prezidenta - František Mikloško. 

Biznis či vplyv? Táto otázka už od nedeľnej noci a pondelkového rána zamestnáva nielen mediálneho experta Václava Štětku z britskej univerzity Lowghborowgh. Jej spúšťačom je správa, že Petr Kellner – najbohatší Čech – kupuje jednu z našich najvplyvnejších televízií. Predaj Markízy už musia potvrdiť len regulátori na európskej a národnej a teda slovenskej strane. Kto je miliardár Kellner? Prečo rozširuje svoj úspešný – no najmä finančný a telekomunikačný biznis - aj o médiá? Neutrpí tým sloboda novinárskej tvorby a v konečnom dôsledku informovanosť nás všetkých?

Existujú však aj náznaky, že miliardár Petr Kellner môže Markízu kupovať pre finančnú skupinu Penta.

Budete počuť mediálneho experta Václava Štětku, Karla Hvížďalu, Miroslavu Kernovú (Omediach) a Beatu Balogovú z Medzinárodného tlačového inštitútu.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Bezpečnostné previerky sa opäť stali predmetom verejného záujmu, niet divu, pochybnosti verejnosti opäť vzbudili informácie, že previerkou - a to napriek jeho prepojeniam s dnes už odsúdeným drogovým pašerákom Antoninom Vadalom, disponoval aj bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Viliam Jasaň. A previerkou NBÚ prešla i dnes už exštátna tajomníčka Monika Jankovská, ktorá zasa mala mať podľa Threemy veľmi intenzívny kontakt s Mariánom Kočnerom, ktorý dnes čelí obžalobe v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Systém, ako sa u nás prideľujú previerky je nastavený príliš liberálne v prospech preverovaných osôb, obeťou tak môže byť národná bezpečnosť a bezpečnostné záujmy štátu, zhodujú sa tak exriaditeľ NBÚ Ján Mojžiš ako aj predseda príslušného parlamentného výboru kontrolujúceho úrad, ktorý ich vydáva. Milan Laurenčík Ránu Nahlas potvrdil, že po tom, ako o previerku aktuálne prišla Monika Janovská sa teraz hrá aj o ďalší osud bezpečnostnej previerky pre firmu Bonul

Do volieb ostáva už len pár mesiacov, no do predvolebnej kampane už v najbližších týždňoch zrejme výraznejšie zasiahne tretí sektor. Témami prísne nestraníckej kampane pod názvom "My rozhodneme" by mala byť najmä mobilizícia voličov ako aj ich lepšie informovanie. Pre Ráno Nahlas to potvrdila jedna z kľúčových postáv mimovládneho sektora, exporadca prezidenta Kováča Pavol Demeš. Podľa neho je dnes politická situácia u nás veľmi vážna, v mnohom kopíruje neľahké časy mečiarizmu a tak by mal do kampane opäť výratne zasiahnuť aj tretí sektor.

Václav Havel, prvý prezident slobodného Československa, symbol Novembra‘89. Vo svojom prvom novoročnom prejave – len pár dní po uvedení do úradu – vyhlásil široké amnestie. Mali byť bodkou a symbolom - za obdobím neslobody a nespravodlivosti.

S odstupom troch dekád prichádza filmová reflexia tých dní. Amnestie tvorivého tímu okolo Maroša Hečka, Jonáša Karáska a Tomáša Juríčka. Filmové Amnestie však nezostávajú len v leopoldovskej väznici. Rozkrývajú sieť príbehov, v ktorých sa stretávajú a podmieňujú navzájom svoju budúcnosť zlodeji, vrahovia, politickí väzni a ich väznitelia, či tribúni Novembra. Na tridsiate výročie Nežnej revolúcie prichádza film, ktorý zachytáva nielen jej ideály, ale aj ich zámenu za chlieb a hry – za miesta, majetok a funkcie.

Amnestie Václav Havel – či Vašek, ako ho volali priatelia, nakoniec vydal, napriek tomu prišli aj požiare v basách či nutnosť vysvetľovať, čo sa prinajmenšom stalo vo väznici v Leopoldove. Z dvetisíc tristo odsúdených sa tam Havlove amnestie dotkli vyše 600 väzňov. Na celom Slovensku to bolo viac ako 23tisíc amnestovaných. Filmový príbeh sa však do života v Leopoldove ponára už pred ich vyhlásením. A ukazuje realitu, kde pri sebe existovali diametrálne odlišné svety. Tie zlodejov, bitkárov a vrahov a ďalšie, ktoré mali svojich protagonistov vo väzňoch svedomia – či už duchovných alebo v politických väzňoch. A tie príbehy sa navzájom podmieňovali. Motáky s odkazmi pre elitu národa za bránami väznice doručovala aj spoločenská spodina.

Budete počuť hercov Juraja Baču, Gregora Hološka, Marek Majeského, scenáristu a producenta Maroša Hečka a režiséra Jonáša Karáska.

Moderuje Jaroslav Barborák.

konšpirácie tu s nami boli zrejme vždy, menili sa iba mená a kulisy príbehov. Základný motív väčšiny konšpiračných teórií - vyvolať strach a obavy, ostáva rovnaký, hovorí etnologička Zuzana Panczová, ktorá sa venuje skúmaniu konšpiráciíí na vedeckej úrovni. ako národ máme záľubu stavať sa do úlohy bezmocných obetí veľkého sveta, vysvetľuje motívy mnohých sprisahaneckých konšpirácií. 

voči konšpiráciám však celkom odolný nie je nik, sú súčasťou nášho myslenia a šíriť ich tak môžu aj veľmi vzdelaní a rozhľadení ľudia

Agresivita v spoločnosti rastie. Konflikty sa už začínajú spájať nielen s futbalovými zápasmi, ale postupne sa prenášajú aj na iné verejné akcie. Polícia to sa to snaží riešiť nielen represiou, ale aj slovom. Výsledkom je zriadenie takzvaných Antikonfliktných tímov. Počet ich nasadení pritom neustále strmo rastie.

"Dav má svoju moc, strhne aj človeka, ktorý by to o sebe sám nepredpokladal, hovorí koordinátorka Antikonfliktného tímu bratislavskej polícia Zuzana Lehocká. V dnešnom ráne Nahlas sa teda dozviete ako vyzerá práca policajta, ktorého hlavnou zbrańou je slovo.