Bez obalu 🎙

Na parkoviskách nočné kontroly, v úrade ale zástupy nespokojných nezaregistrovaných obyvateľov. Aj to je obraz novej parkovacej politiky na najväčšom slovenskom sídlisku  - v Petržalke. Na začiatku mesiaca spustila radnica ostrú prevádzku tzv. rezidentského parkovania. Zaregistrovaní obyvatelia tak parkujú zadarmo, ostatných to v noci môže vyjsť aj na vyše desať eur. 

Problémy sú stále s registráciou do systému. Na 23-tisíc úspešne zaregistrovaných je ešte stále pätina v procese vybavovania.

Už teraz však badať podľa petržalského starostu Jána Hrčku aj pozitívne efekty nového systému. Na parkoviskách je viac miesta. Pri pokutách sa počíta so zásadou trikrát a dosť. K plateniu má dochádzať až pri štvrtom pochybení. Tzv. rezidentský systém na najväčšom slovenskom sídlisku má pritom poslúžiť ako akého laboratórium parkovania aj pre ďalšie mestá. Bude pre ne atraktívnym?

Moderuje Jaroslav Barborák.

Počet narcistických osobností v spoločnosti, ale aj v politike čoraz viac rastie, hovorí psychiater Michal Patarák. Pre nedostatok empatie, absenciu pocitov hanby či viny, ktorými tento typ osobností disponuje, však môžu byť v spojení s mocou pre spoločnosť veľmi nebezpeční.

Ako bojovať s mafiou? Jej demaskovaním - cez odvážne odkrývanie jej zločinov, ich zverejňovaním čo najširšiemu publiku a konfiškáciou jej majetku. Pomoc však potrebujú aj pozostalí po obetiach - konkrétnou pomocou pri súdnych procesoch či obyčajnou ľudskou blízkosťou.

Budete počuť L. Ciottiho, zakladateľa organizácie Libera; M. G. Mazzolu, investigatívnu novinárku talianskej televízie RAI a Jozefa Kuciaka, otca zavraždeného novinára 

Dokonalým symbolom socialistického Československa bola Ilava, bývalý režim bol totiž jedným veľkým pracovným táborom. Hovorí 30 rokov od pádu totality, známy výtvarník a aktivista Peter Kalmus.  Hoci on sám patril počas normalizácie k oponentom režimu, komunistickú stranu by po páde totality nezakázal. Dôvody však neboli morálne, ale čisto praktické. komunistov bolo totiž priveľa.

S mentálnym dedičstvom totality sme sa pritom stále nevyrovnali, i preto dnes Slovensko vyzerá tak, ako vyzerá, tvrdí Peter Kalmus.

Ak by totalitný režim trval dodnes, musel by zakázať Facebook - lebo existovala cenzúra na informácie aj všetku komunikáciu. 

Hovorí to česko-francúzsky historik a politológ Jacques Rupnik, ktorý sa narodil v komunistickom Československu, no v 15-tich rokoch emigroval aj s rodičmi do Francúzska. Študoval na najlepších školách sveta - Harvarde a Sorbonne - a po roku 1989 sa stal poradcom nového prezidenta Václava Havla. 

Havel bol podľa neho svetoznámy - no nepoznal svet, lebo vo svete nikdy nebol. 

Čo znamenala nesloboda? Dobiehame západ a máme byť spokojní? Prečo ľudia v demokracii volia autoritárskych vládcov? 

Pýtal sa Peter Hanák. 

Historický 17. november 1989 má svoj predvoj v Bratislave. Vysokoškoláci tam vyšli do ulíc už o deň skôr - 16. novembra. Skupina študentov vtedy v predvečer Medzinárodného dňa študentstva zorganizovala pochod ulicami mesta, pričom ho neohlásila úradom a vysokoškoláci vtedy skončili až pred budovou ministerstva školstva. Dokonca s improvizovanou debatou s jedným z čelných predstaviteľou komunistickej strany na Slovensku Gejzom Šlapkom. 

Bol to predvečer iného večera –toho zo 17. novembra z Prahy. Na rozdiel od Národní třídy v Bratislave policajti proti študentom nezasiahli. A tí sa so svojimi požiadavkami dostali až do televízneho vysielania. Dodnes hovoria, že boli bratislavským predvojom Nežnej revolúcie.

Budete počuť účastníčky pochodu: Henrietu Hrinkovú a Adrianu Hosťoveckú.

Rovnako archívne materiály, ktoré vtedy v Bratislave zaznamenala Československá televízia. 

Moderuje Jaroslav Barborák. 

Zo študentských lavíc na revolučné tribúny, neskôr do ponovembrového VPN, následne aj do prvého slobodného parlamentu. Dušou stále človek kultúry, filmu, divadla. Vyštudovaná dramaturgička, neskôr aj sekčná riaditeľka rezortu kultúry, dnes filmová producentka. Je presvedčená, že krajinu nemení 150 politikov, ale každý môže ovplyvňovať svoje okolie, aby bolo férovejšie a slušnejšie. Jedna z tvárí Novembra‘89 - Zuzana Mistríková.

Moderuje Jaroslav Barborák

Aj takto čierne vidí možný výsledok blížiacich sa parlamentných volieb bývalá premiéra Iveta Radičová. Ako v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas prezradila, ona sama sa už do politiky vrátiť nehodlá, napriek tomu však k tomu, čo sa deje na našej politickej scéne už mlčať nechce. Podľa expremiérky totiž žijeme v unesenom štáte a jeho priamym dôsledkom je aj fenomén Mariána Kočnera.

Na Slovensku sú ohrozené práva celých skupín obyvateľstva. O svoje práva musia deň čo deň a - často neúspešne, bojovať tak seniori či Rómovia, ako aj deti v ústavnej starostlivosti tohto štátu alebo ľudia z LBGTI komunity. Pre Ráno Nahlas to konštatovala Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Zodpovednosť za porušovanie princípov právneho štátu nesú podľa ombudsmanky najmä ústredné orgány tohto štátu, namiesto riešení však počúvame reči o zmenách interrupčnej legislatívy či temné tóny kočnerovej Threemy.

Dnes  - 30 rokov po novembri 89, sa tak podľa ombudsmanky už veľmi nemožno čudovať ani tomu, že sa mnohí občania utiekajú aj k voľbe extrému.

Na novembrové udalosti spred 30tich rokov existuje nielen pohľad zainteresovaných, ale aj pohľad zvonka. Sú tu ešte stále desiatky a možno stovky ľudí, ktorí ten prerod z neslobody do slobody prežívali v „nanútenom“ exile – v slobodnom svete, do ktorého odišli, lebo v neslobode im už bolo na nevydržanie, či chceli naplno rozvinúť svoje danosti, povolanie. Alebo išli za hlasom svojho vnútra. A neraz to znamenalo, že pri rozhodovaní opustiť komunistické Československo počítali s tým, že sa tu už nikdy nevrátia, neuvidia svojich blízkych, priateľov. Patria k nim aj Marián Gavenda a Milan Bubák, katolícki kňazi, ktorí otvorene prehovorili o plusoch aj mínusoch Novembra'89 a troch dekád po ňom. 

Moderuje Jaroslav Barborák.