Bez obalu 🎙

„Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga.

Svojho času „nejaký študent s pubertálnymi vyrážkami“ – to optikou premiéra Fica, keď ON vyzýval rovno dekana právnickej fakulty k diskusii o Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorú dekan označil za „kriminogénny faktor“. 

Rovnako svojho času mladý študent, ktorý pre napadnutú Ukrajinu vyzbieral tisíce eur. Na počiatku pritom sám odohral klavírny koncert s trojtisícovým obnosom – a to rovno v Spojených štátoch. 

Aktuálne študent práva, ktorý sa na akademické skusy vybral do francúzskeho Štrasburgu. Napriek tomu naďalej organizuje pomoc Ukrajine a rovnako neprestáva hovoriť o veciach verejných. 

Marek Janiga, ktorý si odskočil na Slovensko, aby za päť dní absolvoval štyri diskusie. A to v rôznych mestách. 

Ako vidí svoju krajinu z metropoly europarlamentu – zo Štrasburgu, ktorý je na pomedzí dvoch zabehnutých demokracií – Francúzska a Nemecka. 

„Ak sa na to pozrieme spätne: novela novelizovanej novely trestného zákona hovorí sama za seba“, poukazuje Janiga. Svojho času bol iniciátorom diskusie o zmenách v trestných kódexoch na univerzitnej pôde. 

Premiérova verejná kritika spustila proti nemu vlnu útokov na sociálnych sieťach, voči čomu sa spätne bráni aj trestnými podaniami. „Právnici, ktorí ma zastupujú, vyhodnotili, že to môže napĺňať znaky niektorého z trestných činov – či už nebezpečné elektronické obťažovanie alebo neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, ohováranie, šírenie neprávd“, ilustruje Marek Janiga. „V zdravej spoločnosti sa nemôže stať a pokiaľ sa to deje, malo by sa to vyšetriť“, dodáva. 

Študent práva Janiga však dáva do pozornosti argumentáciu prokuratúry. „Uvedením sa do mediálneho priestoru som sa mal ja ako oznamovateľ sám vystaviť útokom voči svojej osobe. Oni mi vlastne povedali, že ty si sa šiel vyjadriť, rátaj teda s útokmi. A to mi príde neakceptovateľné“, tvrdí Marek Janiga, s tým, že nie je verejne činná osoba. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vidím tam silné prvky konzervativizmu, nacionalizmu a to nie je niečo, čo je prítomné v modernej sociálnej demokracií a rovnako nie je to ani súčasťou odborového hnutia, kritizuje odvrátenie sa Smeru zo sociálnodemokratických pozícií prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Konsolidačný balíček KOZ odmieta a kritizuje i nechuť vlády k dialógu.

KOZ ostro odmieta vládny konsolidačný balíček. V jeho obsahu, ale aj forme jeho schválenia, kde vláda podľa odborov rezignovala na zmysluplný dialóg so sociálnymi partnermi a bremeno uťahovania opaskov prakticky bez diskusie preniesla na bedrá tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Kde je ten deklarovaný sociálnodemokratický a ľavicový charakter vládneho SMER-u, pýta sa v Ráno Nahlas šéfka odborárov.

„Rada predsedov odborových zväzov KOZ odmieta schválený konsolidačný balíček vlády. Konsolidácia je síce nevyhnutná, no musí byť spravodlivá a postupná. V žiadnom prípade nesmie zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny.

Zvýšenie DPH, miestnych daní či pokles daňových bonusov len zhorší situáciu bežných ľudí. V čase, keď ešte stále bojujeme s infláciou a zvyšovaním cien, musíme hľadať riešenia, ktoré nezaťažia najviac pracujúcich a rodiny.

Vláda musí prehodnotiť svoje kroky a začať skutočný dialóg so sociálnymi partnermi. Ak má konsolidácia prispieť k rozvoju Slovenska, musí byť spravodlivá pre všetkých.“

To je výňatok z aktuálneho stanoviska Konfederácie odborových zväzov k vládnej predstave ozdravenia verejných financií. Konfederácia odborových zväzov, ktorá bola dlhé roky vnímaná aj ako akýsi tichý koaličný partner ficovho SMER-u, a predlžená ruka jeho záujmov prostredníctvom odborárskych bossov, sa tak postupne profiluje do pozície reálneho oponenta vládnej politiky. Podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej už ficov SMER dávno nereprezentuje modernú sociálnodemokratickú politiku a preto ani záujmy odborov.

Odbory boli vždy symbolom pokroku a univerzalistického rozširovania práv, pripomína šéfka KOZ a kritizuje umelé rozdeľovanie spoločnosti predstaviteľmi aktuálnej vládnej moci, ktorý vo svojej rétorike stavajú proti sebe napríklad predstaviteľov kultúrnej obce a robotníctva. Navyše, to všetko stavia voči sebe skupiny, ktoré sú na jednej lodi a nie sú si nepriateľom. Ten skutočný nepriateľ je niekde úplne inde, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová.

Počúvate Ráno Nahlas, s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť ako to ten, čo odišiel, chcel a tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak - zoči voči smrti, nesmierne náročné, hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť a prečo sa "zubatá" stala takou tabu témou?

"Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti," verzus" "Tam, kde je smrť, nie sme my a tam kde sme my, nie je smrť."

Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá a aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu, väčšina z nás s ňou bežne vôbec nepočíta a ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nevyhne vôbec nikto a preto je našou celoživotnou témou - či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.

Ako sa na vlastnú smrť pripraviť a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta - od praktických aspektov dedičstva, cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície a nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko - zoči voči smrti a jej tradíciám a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec?

Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú so spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Toto všetko sú kroky, ktoré utlmia našu ekonomiku a to je veľmi zle pretože našou jedinou šancou je ekonomický rast. Veď, prečo by sme nemali rásť ako bratia Česi či napríklad Rumuni? Viete aký pokrok urobilo Rumunsko? No a my stojíme na mieste a tento konsolidačný balíček ešte viac zabrzdí našu ekonomiku, hodnotí vládny konsolidačný balíček bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.

Podľa neho na vládnu konsolidáciu doplatí drvivá väčšina rodín a najviac si uťahovanie opaskov odnesú tí najslabší – viacpočetné rodiny a rodiny samoživiteliek a samoživitelov. Tým pádom, samozrejme, aj ich deti. Naopak, s niekoľko miliardovou sekerou v Sociálnej poisťovni, sa jedným z pomyselných víťazov konsolidácie stávajú penzisti.

Naši dôchodcovia si na niečo zvykli, ale budú si musieť odvyknúť. A ono sa to i stane, ale tí, ktorí sú dnes pri moci, sa to budú snažiť všemožne a dlhodobo ututlávať, pripomína exminister.

No a aký dosah bude mať celkom nová daň z finančných transakcií? "Doplatíma na ňu v podstate úplne všetci, vrátane zamestnávateľov či dokonca i neziskových organizácií," tvrdí Jozef Mihál.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o konsolidačnom balíčku, transakčnej dani i spore medzi nárokmi penzistov a možnosťami ekonomiky, čiže daňovníkov živiacich rodiny.

S exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Profesionálny rodič je hraný film, ktorý však zobrazuje reálny problém. Snímka bola v hre o nomináciu na Oscara v kategórii krátky film. Ukazuje slovenskú ženu z majority, ktorá si výmenou za výplatu vezme domov rómske dievčatko. Od dobrého skutku to má ďaleko a čoskoro sa ukážu problémy...

Režisér Erik Jasaň v podcaste Ráno Nahlas hovorí, že s týmto problémom má skúsenosť aj z vlastnej rodiny, kde sú aktuálne štyri rómske deti, aj keď sa ich už vystriedalo desať. Niektoré deti totiž nezapadnú a pendlujú medzi detskými domovmi a rôznymi rodinami. Prečo takto funguje profesionálne rodičovstvo a je to naozaj taký veľký problém aj v realite mimo filmu? Ako štát vlastne pristupuje k odoberaniu detí z osád?

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Tu je v opozícií Harabin či Republika a to znamená, že vláda je pod tlakom ešte krajnejšej pravice než aký ona sama produkuje. Fico vie, že sa neudrží pri moci tým, že bude doručovať sľubované výsledky vládnutia a tak namiesto toho, musí čoraz viac ukazovať nepriateľov a údajných vinníkov, tvrdí bývalý šéf SDĽ Peter Weiss. Podľa neho ide o veľmi nebezpečnú politiku pretože premiér sa ocitol v špirále radikalizácie, ktorú už nemá pod kontrolou.

Vláda uvalila na bedrá občanov viac ako dva a pol miliardový konsolidačný balíček. Ficov kabinet pri tom poruší viacero sociálno-demokratických princípov a dokonca i jasných sľubov z úst samotného premiéra.

Namiesto diskusie o tom, ako ekonomicky, ale i celospoločensky dostať Slovensko z nelichotivých a doslova až posledných miest v životnej úrovni vo všetkých možných merateľných parametroch, sa však vláda rozhodla ísť cestou hľadania vnútorných nepriateľov a eskalovania konflitktov.

Z politických oponentov, ale i médií či občianskej spoločnosti sa tak postupne stávajú nielen oponenti moci, ale priam nepriatelia štátnosti v slovníku nápadne podobnom normalizačnej moci v ére bývalého režimu.

Izolácia Slovenska sa však čoraz viac prejavuje aj na medzinárodnom poli, kde vládnej politike deklarovaných siločiar na všetky štyri svetové strany prestávajú rozumieť i naši najvernejší spojenci a v panteóne našich strategických väzieb sa tak čoraz viac ocitajú výhradne Rusi, ktorí vedú brutálnu vojnu s našim východným susedom a Maďari, ktorí zasa nepokryte poškuľujú po revízií Trianonu.

Máme dočinenia s krízou vládnutia. Je to zrkadlo celkového úpadku strategických politických elít od Novembra 89. Zároveň však platí, že toto je najslabšia vláda SMERu v histórií. Je to nekoncepčná vláda, je to vláda, ktorá sa nedrží ani svojho vlastného vládneho programu a je to vláda, ktorá stratila i svoj sociálno-demokratický charakter. Jej vládnutie sa dnes celkom podriaďuje politike ukazovania na ideologického nepriateľa a jeho vytvárania, tvrdí bývalý predseda Strany demokratickej ľavice a exdiplomat Peter Weiss. A aký je podľa neho dôvod takejto politiky? Robert Fico sa dostal po roku 2020 spať k moci tým, že sa orientoval na čoraz viac radikálnejších voličov, ktorých pritom on sám radikalizoval, no a dnes sa sám ocitol vo vleku ich radikalizmu, tvrdí Weiss.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. 

Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. 

Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. 

Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?

Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. 

„Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. 

„Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. 

„Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. 

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už mám toho dosť! Avizuje v Ráno Nahlas možnú právnu obranu voči útokom vládnej moci novinárka a občianska aktivistka Marta Šimečková. "Tak sa mi zdá, že sa už nemôžem tváriť, že sa nič nedeje len preto, že niekto, kto sa dostal na scénu len vďaka svojmu výnimočnému talentu, ktorý spočíva v tom, že nemá žiadne zábrany aby z lží a manipulácií uplietol tie svoje súvislé kopance a pľuvance," vysvetľuje Marta Šimečková..

Ich mená, mená členov jej rodiny, zaplnili verejný priestor s intenzitou a mierou dovtedy priam nevídanou. Stali sa predmetom škandalizovania, očierňovania i politickej propagandy až nápadne pripomínajúcej časy 50. rokov minulého storočia. Ide pritom o rodinu, ktorá už desaťročia vyrýva na Slovensku vo verejnom priestore hlbokú intelektuálnu stopu. Šimečkovci. A medzi nimi aj mama predsedu Progresívneho Slovenska a manželka novinára z denníka N Marta Šimečková.

"Toto je nie je nehybnosť, toto je niečo o trochu horšie, hovorí pre Ráno Nahlas v narážke na jedno z kľúčových diel Milana Šimečku "Koniec nehybnosti" pojednávajúcom i o normalizačnej stagnácii Marta Šimečková.

Hoci sa meno jej manžela, jej syna i meno jej svokra - a napokon i meno jej samej, stalo jedným z najfrekventovanejších v našom verejnom priestore za ostatné mesiace a stalo sa predmetom škandalizovania, očierňovania - ako i bohapustej demagógie zo strany vládnej moci, ona sama vieru v túto krajinu vôbec nestratila.

"Áno, náš život za to stojí, stojí za to urobiť si túto krajinu - v ktorej sme sa narodili a do ktorej patríme, lepšou. Veď napokon, stálo to za to i obrovskému počtu ľudí pred nami, ktorí za to zaplatili strašným spôsobom, tak prečo by to nemalo stáť za to práve nám," hovorí novinárka, občianska i ľudskoprávna aktivistka Marta Šimečková.

"Niekoľko gombíkov sa tu zaiste zaplo zle, niečo sa určite stalo zle - a nielen tu, ale nemyslím si, že je to už uzavretý príbeh. Napokon, Slovensko sa už v minulosti vedelo dostať z veľmi hnusných a zdanlivo nebezpečných situácií. Je ale pravdou, že pokrok nejde lineárne, ale skôr akousi špirálou a preto by sme si nemali robiť ilúzie, že to nebude stáť obete a čas, tvrdí Šimečková.

Zároveň avizuje možnú právnu obranu voči vytrvalým útokom vládnej moci voči nej, ako i voči členom jej rodiny.

"Už toho mám pomaly dosť a preto uvažujem i o nejakej právnej obrane. pretože ako teraz kolujú po sociálnych sieťach všelijaké tie múdre citáty, tak jeden z nich hovorí, že Kráľovstvo lží nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa lož akceptuje. Človek by sa preto nemal toho kráľovstva lží zúčastňovať tým, že to klamstvo akceptuje, že sa s tým zmieri alebo sa bude tváriť, že sa to nedeje a to ani tým, že sa nebude brániť," hovorí Marta Šimečková.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je to facka pre slobodu tlače na Slovensku“, reaguje na žalobu premiéra na Petr Bárdyho a vydavateľstvo Ringier Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. 

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“Úryvok zo štvrtkového textu Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora Aktualít, zároveň autora knižných titulov či už o Igorovi Matovičovi ako o Homo vulgaris, alebo o Odvahe k ľudskosti prezidentky Zuzany Čaputovej. 

Stotisícová žaloba právnikov premiéra Roberta Fica pritom nenapáda nič z obsahu vyše tristostranového príbehu o zákutiach politiky okolo aktuálne najsilnejšieho muža krajiny. Nenapáda práva k stovkám fotografií. Vadí im obálka knihy a konkrétne Ficova podobizeň na nej. 

„Neuveriteľné“, „nehodné premiéra jednej krajiny Európskej únie“, ale i „môžete si za to sám“ – reakcie, ktoré žaloba vyvolala. 

Zaznievajú aj hlasy o tzv. slappových – a teda „šikanóznych“ či odstrašujúcich žalobách, ktoré sa cez anglický výraz slap posúvajú významovo až k „facke“. 

Sme na Slovensku svedkami takejto facky pre slobodu slova? A čím sú ohraničení novinári a na druhej strane objekty ich záujmu politici? 

Téma pre Pavla Szalaia z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. 

„Tu vo Francúzsku pred každými voľbami vyjdú o každom kandidátovi minimálne dve knihy, okrem tej, ktorú o sebe napíšu oni. Keď som tejto žalobe hovoril kolegom vo Francúzku, tak sa veľmi začudovali, že také niečo je možné na Slovensku“, hovorí Szalai. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kníhkupectva Artfórum Vladimír Michal.

Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.

Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.

O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?

Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?

Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.